lin
Út, 18/07/2017 - 18:12
5

kariéra
osirieť
biblie
chodidlo
výtržnosť

Stál na kraji cesty a predával biblie. Pútal na seba všetku pozornosť. Ani neviem ako som ho oslovil. Pamätám si iba tie krásne modré oči.  Prebral som sa vo veľkolepej posteli vedľa neho nahí. Vystrelil som ako o život ale bola to chyba. Nohy ma neuniesli a ja som dopadol na dĺžku. Snaha zdvihnúť sa neviedla nikam. Prekvapilo ma aký som zrazu bledý a slabý. Na dlážke som mal čas preskúmať svoje krehké telo, ktoré od krku až po chodidlá pokrývali malé vpichy. “Leží sa tam dobre?” Ozval sa môj únosca. Zazrel som naňho, toho jediného som  bol schopný. “Kde som?”  “U mňa.” Jeho sexy úsmev ma štval. Vstal a prikrývka z neho skĺzla odhalila svalnatý hrudník, šokujúce dokonalé mužstvo a pevné nohy. Začervenal som sa ako decko v puberte. “Obleč sa!” zavrčal som. Znova sa usmial. Až teraz som si všimol jeho zuby. Tenké, dlhé tesáky. Prudko som sebou hodil dozadu čo najďalej od neho. “Čo to je?” mrmlal som zdesene. Usmial sa ešte širšie.“Ešte si nestretol upíra?”

To slova ma šokovalo je to nemožné nič také neexistuje, je to magor. Pokúsil som sa od neho odplaziť ale jeho silné ruky ma uväznili. Zodvihol ma ako by som nič nevážil.

“Máme dohodu. Ti ma nakrmíš a ja ta poteším.” Prekvapene som naňho zízal.

“Aká dohoda?” “Tá zo včera.”Uložil ma na posteľ. Aby potvrdil svoje slová podal mi notársky overenú zmluvu s mojim podpisom. Takmer sa mi zastavilo srdce. Ja som to fakt podpísal? Preskočilo mi?

“Už sa nemusíš hnať za kariérou, ani riešiť výtržností brata.” “ Ale to je môj život! Nemáš právo mi ho vziať! A Odkiaľ to všetko vieš?” ovládol ma hnev. Osireli sme dosť mladý a okrem mňa brat nemá nikoho. Nemôže ho opustiť. “Podla tohto,” ukázal na zmluvu “mám právo na čo len chcem.”