lin
St, 14/06/2017 - 20:32
6

protest
chudokrvnosť
zápor
október
hádzať

Ochutnával som Eliotove nahé telo lačnými bozkami. Nezaostával za mnou, jeho šikovné ruky ma zbavili riflí, trička i boxeriek.

Ticho našej vášnivej noci narušilo hlasité zabuchnutie dverí. V Eliotovích očiach zavládla panika. “Musíš preč!” rýchle ma tlačil k oknu. “Je tam zima a ja som nahý.” Protestoval som ale márne vytlačil ma z okna na studenú rímsu a zabuchol.

Závesy sa za mnou zatiahli a ja som zostal opustený v chladnej októbrovej noci.

Dvere do Eliotovej izby sa rozleteli. “Kde je!” “Kto?” Eliotou nevinný úsmev brata nepresvedčil. “Ti vieš kto! Ten arogantný bastard kapitán tímu záporov!” zavrčal Filip.

Vedel som že nemám moc času kým prezrie skriňu, hodí sa na podlahu aby pozrel pod posteľ a nakoniec zamieri k oknu. Zoskočil som, bohužiaľ môj nahý zadok pristál rovno v ružových kríkoch. Bolelo to a tŕnie som mal zapichnuté snáď všade. Vďaka bohu že nie som chudokrvný.  Úkryt mi poskytol tieň verandy vo chvíli keď sa okno do Eliotovej izby rozletelo a Filipova hlava vykukla von. Chvíľu trvalo než sa zase stratil v dome. Nahí, premrznutý s bolesťou zadku, chrbta a iných partii som sa rozbehol preč. Ale Filip ma prenasledoval, ako doberman kus mäsa, dobrých šesť blokov kým stratil stopu.