So, 23/05/2015 - 23:09
22

„Pred hodinou zadržali Crystal. Bude odsúdená a pôjde na niekoľko rokov do väzby. Ak sa za ňu nezabojuje jej tajný sponzor,“oznámil mi. Neveriacky som na neho pozeral a nevedel, čo mu mám na to odpovedať. Čo? Kedy? Ako? Zjavne by som pri jej zatýkaní aj tak nebol, ale on bol, a stále sa tvári ako na pohrebe. Niekto pri zatýkaní nezomrel, nie?
„To je predsa dobrá správa,“skúsil som sa nadchnúť. On iba stisol pery. Nieje? Stalo sa niečo horšie?
„Nerád sa teším predčasne,“odpovedal mi s pochmúrnou náladou. Čo to s ním je? Človek plný života a sprostých nápadov, ktorí hovorí: „Milujem ťa.“,kedy sa mu zachce, je zrazu preč. Zobral som si od neho veci aj keď mu to bolo zaťažko. Lenže s barlami moc nevymyslí. Rozlúčil som sa a naozaj odišiel z nemocnice. Na môj veru, konečne je koniec. Nešoféroval, čo ani nebolo prekvapením. Ryan nás čakal v jeho aute a nemal so sebou Christiána, čo je celkom zaujímavé. Nastúpil som si dozadu a scvrkol som sa na malého chrobáčika. Viem, že sa na mňa Ryan stále hnevá, ale to aj Mathew, pravdepodobne. Mlčky sme cestovali a tentokrát mi to prišlo naozaj neznesiteľné. Práve teraz by som bol radšej keby sa hádali. Táto mŕtva atmosféra, blah! Nezatočili sme k nášmu sídlisku, išli sme k Mathewi. Trochu ma to prekvapilo a možno by som aj namietal, keby som za to v skutočnosti nebol rád. Zaparkoval nám pred vchodom a nechal pustený motor. Takže nejde dnu.
„Dobrá práca,“ozval sa Ryan na Mathewa, keď vystupoval. Ťažkopádne sa oprel o dvere.
„Nieje tu nič za čo by si ma mal chváliť,“odvetil mu sucho. Zabuchol dvere a počkal kým k nemu neprídem. Toto nieje Mathew, ktorého poznám. Privolal si výťah a keď prišiel mlčky nastúpil. Hľadal som akúkoľvek známku po značke, že by ho uniesli mimozemšťania. Naklonil som sa pred neho aby som videl aj pod jeho bradu.
„Čo robíš?“spýtal sa ma po chvíli.
„Pozerám, či ťa nenaklonovali alebo nevymenili za mimozemského prieskumníka,“odpovedal som mu bez obalu. „A?“nadvihol obočie.
„Nezdá sa, že by sa niečo také stalo,“mykol som plecami. Výťah zastal na jeho poschodí.
„Chápem, že sa ti zdám trochu málo nadšený, ale ber to z môjho pohľadu. Dal som zatknúť svoju švagrinú a tá nebola moc nadšená, tak isto ako nikto z jej rodiny nebude, keď sa dozvedia, čo som spravil,“priznal sa k dôvodom jeho pochmúrnej nálady. Sám si našiel kľúč a aj odomkol.
„Takže máš výčitky svedomia,“skonštatoval som. Neodpovedal a tým mi to iba potvrdil. Max už čakal pri dverách. To pri takej ženskej ani nieje normálne, mať výčitky z jej zatknutia.
„Bola to moja rodina, Jordan.“
„Ktorá sa ťa pokúsila zabiť.“
„To je dobrá pripomienka. Len, čo mi jej matka odpustila odchod od rodiny..“
„Ktorý bol pre dobro iných,“skočil som mu do reči. Otočil sa ku mne a pokýval nad mnou hlavou.
„Som dostal za mreže jej druhú dcéru,“dokončil. To je fakt. Myslím, že toto už nebude tak jednoduché. Asi ho na Vianoce už nepozvú. Zastal pri hosťovskej izbe. „Dobre sa vyspi,“zaželal profesionálne. V tom momente si musel prečítať z mojej tváre nadpis: „Ale prečo?“ pretože odpovedal: „Som unavený a z tebou v posteli by som sa nevyspal.“ To je mi teda riadny odfajk. Nenaliehal som a nechal sa zavrieť v jeho hosťovskej izbe. Nech je ako je. Možno len potrebuje trochu času pre seba. Vyzerá unavene, to sa musím nechať. Udomácnil som sa a zapol si interaktívne sklo, len preto, že som chcel vyvolať spomienky. Zaspal som, než sa mi to podarilo. Ráno som vstal podľa nemocničného režimu. Zašiel som na vecko a po prvý krát som uvidel jeho mužskú neelegantnú stránku. Na gauči sa povaľovali jeho veci a neuprataný riad. Papiere mal pozalepované na okne aj s lístočkami. Zdá sa, že naozaj tvrdo pracoval. Vykonal som rannú hygienu a trochu sa osviežil v sprche. Zabudol som si veci a tak som sa obalil iba do uteráku. Umyl som si zuby a pri tom som nepochopiteľne vysmädol. V kuchyni som našiel svoje lieky, ktoré tam musel včera nechať. Zodpovedne som si zobral rannú dávku a zapil ju vodou. Nebol som zvyknutý na takýto pohľad v jeho dome. Dlho som sa prehováral, ale nakoniec som to nevydržal. Upratal som riad do umývačky a upratal jeho neporiadok z gauča. Odniesol jeho použité veci, ktoré ma neuveriteľne dráždili v nose, do špinavého prádla. Zvykol som si na jeho vôňu až tak, že sa mi pri nej sťahuje žalúdok. Papiere som nechal, presne tak ako ich rozmiestnil. Konečne to tu vyzeralo ako u Mathewa, toho vyrovnaného, energetického, nudného právnika. Počul som ako Max začal schádzať po schodoch. Mathew je hore. Hneď za ním začal schádzať aj on. Bol som stále v uteráku. Už som nemal možnosť sa pred ním nejako zakryť a tak som zostal na mieste. Mal na sebe iba spodné prádlo a župan. Opatrne schádzal dole. Odhalil ma až keď si pretrel tvár.
„Už si hore?“spýtal sa ma na očividnú vec, „nechoď po dome polonahý,“dodal. Zašiel do kuchyne a postavil si na kávu. Pozoroval som ho. Všimol si, že som si dal lieky a potom pokračoval ďalej. „Nebol si dávno chorý, mh?“ poznamenal sarkasticky. Max mi vyskakoval k rukám a tak som ho pohladkal.
„Nieje mi zima,“zadrmolil som a priblížil sa k nemu do kuchyne. Zalial si kávu a po prvom dúšku si začal všímať zmeny.
„Upratoval si?“spýtal sa unavene nad šálkou.
„Trochu,“priznal som sa. Prikývol.
„Čo budeš jesť?“
„Máš tu vôbec niečo?“ Otočil sa o otvoril chladničku. Približoval som sa k nemu a dúfal, že si ma všimne v takom merítku ako to robieval. Chcel som aby sa ma dotkol. Sľúbil, že ma potrestá.
„Jogurt, niečo s vajíčkami, zeleninu, ovocie,“diktoval mi obsah a ja som stál už za ním. Musel ma cítiť lebo prestal vymenovávať a otočil sa mi tvárou. Nepatrne sa ma dotkol plecom. „Čo si dáš?“spýtal sa ma s očami putujúcimi po mojom nezakrytom tele. Zastal očami na uteráku. Ty to vieš. Pozrel sa mi do očí a odložil si šálku. Chýbalo mi to. Obtrel sa hánkami o moju holú ruku a ja som ten pohyb sledoval. Pristúpil som ešte bližšie a tým sa oprel o jeho uzol na župane. Teda, dúfam, že to bol uzol. Naklonil som hlavu a pootvoril ústa. Cítil som jeho kávový dych. Oprel sa o linku a tak vznikol malý priestor, ktorý som zaplnil a naklonil sa k nemu. Pohladil ma rukami po bokoch a objal ma. Cez véčko na župane, ktoré mu odhaľovalo hruď som cítil jeho horúcu kožu. Chýbal mi, to všetko. Obtrel som sa rukami ten kúsok holej kože a pohral som sa z vlasmi na jeho šiji. Privrel oči. Automaticky som si olizol pery. Natiahol som sa po jeho ústa a hltavo si ich privlastnil. Špičkou jazyka som sa dotkol jeho vrchnej pery a on pootvoril ústa. Využil som to a nalákal ho do mojich. Náš bozk chutil ako káva a mentol. Pritlačil ma k sebe bližšie a aj som zalapal po dychu ako som dotkol jeho tela mojim rozkrokom. Ešte chvíľu a padne mi uterák. Lapil som kyslík a on sa odtiahol. Rukou ma od seba odtiahol.
„Musím ísť pracovať,“vyhovoril sa. Už po druhý krát som pozeral na jeho chrbát ako odchádza z takejto príležitosti. Robím snáď niečo špatne. Pevnejšie som si obalil uterák okolo bokov. Vydýchol som a mohol iba trpko zaplakať. Zase som skončil na ocot. Iba ja a môj kamarát. Obliekol som si posledné čisté oblečenie a ostatné kusy som sa rozhodol pokúsiť vyprať aj s pár kusmi jeho vecí. Vzhľadom k tomu, že sa mi Mathew nenápadne vyhýba. (Kým som sa obliekal, zlepil si všetky papiere a zaniesol si ich, aj s jeho maličkosťou, do bezpečnej miestnosti.) Zostal tam a nevyliezol ani na obed, a to si hovorí chlap! Naozaj ma to štvalo. Robili sme to už niekoľko krát, nieje to ako by sme boli obaja panici a báli sa. Sadol som si k televízii. Možno je to len tak, že musel naozaj pracovať. Začínam mať pocit, že len čo ho vidím v mojej blízkosti, už mi stojí. Je to nepríjemné. Iste môžem si ho vyhoniť, ale čo mi to pomôže, keď potrebujem jeho asistenciu odzadu. Naozaj ale naozaj, mi to chýba! Začínam si hovoriť aký som blbec, keď som sa s ním nevyspal v dome jeho bývalej. Čo ak je to ten problém? Odmietol som ho až tak tvrdo? Nervózny, že ma z toho až svrbelo celé telo, som sa posadil. Oči mi padli na hodiny. Takmer som zabudol na lieky. Vzal som si ich. Tieto už chvála bohu nepáchali žiadne zlo. Cítil som sa, zdravšie. Max ma pozoroval ako ich zapíjam a tak ma napadlo, bol s ním vôbec vonku? Max pokojne sedel.
„Nechceš ísť von?“spýtal som sa ho a on sa zodvihol a odišiel už do chodby. Celkom inteligentné zviera. Prečo nie? Niekto musí. Mykol som sám pre seba plecami a cestou som zobral obojok so sáčkami. Neviem kde ho chodí venčiť, dúfam, že to ten pes vie, inak zablúdime. Sadol som si aby sa mi lepšie dali obuť tenisky.
„Kam ideš?“ vykúkol spoza dverí s prísnym pohľadom.
„Vyvenčiť tvojho psa,“odvetil som mu. Konečne sa mi podarilo sa do nich napratať. Postavil som sa a ona ma ihneď zachytil.
„Nie, nejdeš, požiadam susedku od vedľa,“zastavil ma. Vzal mi vôdzku. Nachystal psa a odišiel krívajúc preč. Vrátil sa bez neho. „Neodchádzaj z domu,“rozkázal mi a znova odišiel do svojho bunkra. Čo to?! Pozrel som sa iba ako zabuchol dvere. To je neuveriteľné. Vyzul som sa. Je snáď prepracovaný alebo ma proste trestá? Berie to ako nejakú hru aby ma znova dostal? Ak je to tak, fajn! Som zvedavý ako dlho udržíš svojho vtáka v gatiach! Tentokrát ťa dostanem! Kým sa vrátil Max z jeho prechádzky, dal som mu jesť a premýšľal nad mojou stratégiou. Nie som si istý čo vždy viedlo k tomu aby sme mali sex, ale raz to bol môj onanujúci zadok. Bol som napätý ako pred svadobnou nocou, kým som čakal než vyjde von. Musí byť smädný aj hladný, nie? Pozeral som televízor so slabým zvukom aby som ho počul. Moja teória na seba nenechala dlho čakať. Mňa nikto nebude trestať, sexuálnou frustráciou! Bolo by ľahšie sa ho priamo opýtať, čo to má vlastne všetko znamenať, ale toto bude väčšia sranda. Kľakol som si na kolená a šuchol ovládač pod sedačku. Nechal som tam ruku a zostal som v hlbokou predklone. Pozeral som cez špáru na jeho presnú polohu. Blížil sa ku mne. Je čas. Bez toho aby mi venoval pozornosť odkrýval do kuchyne a zarobil si na kávu. Pozoroval som ho medzerou medzi mojimi nohami. Otočil sa a konečne ma uvidel. Ihneď som pohýbal bokmi. Tak aby som ho rozdráždil. Chvíľu ma pozoroval. Nemohol som sa ubrániť pocitu, že to zaberá. Predklonil som sa ešte viac a ja som počul až pri gauč ako prudko otrávene vydýchol.
„Čo to tam stváraš?“zavolal ku mne. Zastal som. Pomaly som vtiahol ruku z pod gauča a vystrel sa, napravil som si gate na bokoch a otočil sa na neho. Všetky pohyby majú svoj význam.
„Padol mi tam ovládač,“posťažoval som si ľahostajne.
„Ovládač,“zopakoval. Vzal si kávu a zišiel opatrne do obývačky. „Skúšal si ho dočiahnúť z druhej strany, keď ti to z tvojej nejde,“poradil mi rovnakým nezáujmom. Umelo som sa usmial. Pokýval nad mnou hlavou a pomaly odišiel znova pracovať. Bude už sedem hodín večer. Pracuje celý deň a môj plán nevyšiel! On ma tak serie! Vybral som ovládač spod gauča a vypol televízor. Zrazu už na ňom nieje nič zaujímavé. Max sa vrátil. Na chvíľu ma to rozptýlilo. Po desiatich minútach hrania sa s Maxom som sa rozhodol pre sprchu aby som zo seba zmyl ten pach zo vzrušenia. Začínam mať pocit, že som to iba ja, na koho zabral môj trik. V deň, keď sa naštval to bolo, srdce mi poskočilo vzrušení, dobré. Možno mám ešte pár nápadov. Rýchlo som na seba nahádzal veci a otvoril dvere do jeho pracovne. Nezamkol sa z vnútra, načo aj, ja ho nezabijem ani neprepadnem. Zdvihol ku mne zrak.
„Stalo sa niečo?“spýtal sa ma a potom hneď pokračoval v písaní. Podpísal niekoľko listou za sebou a potom ich odložil nabok.
„Vlastne, nie,“odpovedal som nahnevane. Začínam byť trochu netrpezlivý a nedotklivý.
„Tak, čo pre teba môžem urobiť?“položil si netrpezlivo ruky na jeho papiere. Dal mi jasne najavo, že ma nepotrebuje až tak blízko. Prekročil som jeho hranice a oprel sa o stôl blízko neho. Neodtiahol sa, iba sa ku mne pootočil na stoličke.
„Nie je to nič, veľké,“povedal som mu.
„Počúvam,“pobádal ma, len aby to mal rýchlo za sebou. Zlomyseľne som sa ne neho vyškeril a on si nechával kamennú tvár. Toto bol Seary, ten istý muž, ktorý ma nechal trčať na policajnej stanici alebo ma pritlačil výsmešne k dverám. Už len ťažko môžem hľadať, Mathewa, ktorý mi otváral dvere a zachránil mi život, lebo ma miluje. Dve rôzne osobnosti, dvaja ľudia, ktorých bezbožne milujem. Vyložil som si nohu na stoličku medzi jeho nohy.
„Tak a teraz mi odpovedz: Som ti na posmech alebo je to preto aby si sa cítil lepšie?“spýtal som sa ho z výhražným pohľadom. Dotlačil ma k tomuto.
„Netuším o čom je reč,“odpovedal mi hlúpo s dokonalým profesionálnym hlasom.
„Nevieš,“zopakoval som pokojne. Túži umrieť mojimi rukami!
„Rád by som ťa požiadal aby si zliezol z môjho stola a stoličky,“vyslovil prísne. Našpúlil som pery a posunul vzdorovito svoju nohu vyššie k jeho rozkroku. Zachytil mi ju za členok a pevne ju zovrel. „Neprovokuj ma,“ varoval ma. Usmial som sa.
„Takže už vieš o čom bude náš ďalší rozhovor,“naklonil som sa k nemu bližšie, „mám to brať ako svoj trest za to, že som ti klamal?“ spýtal som sa ho a on sa zamračil. Takže to nebol ten správny dôvod jeho odmeranosti.
„Netrestám ťa,“vysvetlil mi. Postavil sa a ja som si musel zložiť nohu zo stoličky. Pozeral sa mi priamo do očí.
„Tak mi povedz, prečo sa mi vyhýbaš?“položil som mu otázku bez obalu. Stál priamo pred mnou. Položil si ruky na moje plecia. Cítil som jeho prúdiacu silu cez ruky. Chcel som ju však cítiť cez celé moje telo. To čo som však vedel na isto je, že ma nechce ovládnuť. Netúži po tom ako do teraz. Vidím to v jeho očiach. Vydýchol si.
„Moje city sa k tebe nezmenili,“odpovedal mi úplne mimo otázku.
„Na to som sa nepýtal,“zvýšil som na neho hlas. Kvôli tomu ako reaguje sa cítim akoby som sa mu začal zdať nechutný. Natiahol som ruky a odopol mu pár vrchných gombíkov na košeli než mi ich uväznil a odrhol od seba.
„To je ale jediná odpoveď, ktorú dostaneš,“vrátil mi to jeho dominatným hlasom. Mračil som sa na neho a musel prudko dýchať. „Na dnes tu ukončíme, musím ešte niečo dokončiť,“povedal mi akoby už padlo rozhodnutie.
Vzdorovito som sa uvelebil na jeho stole. „Jordan,“vyslovil to už o niečo prosebnejšie.
„Musíš pracovať,“vyslovil som nahnevane. Hrdo prikývol. Ó, noták, choď dočerta! Nahnevane som sa zodvihol. Nepovieš mi to a vyhováraš sa na prácu? Než som si premyslel čo urobím, som to spravil. Otočil som sa k stolu a zhrnul na zem všetky jeho roztriedené papiere. Bolo to detinské, ale cítil som sa lepšie. Nemohol som sa ubrániť posmechu. Mathew si to nenechal a silou svojho tela ma pritlačil k stolu. Zaprel som sa rukami aby som sa naň neprevrátil.
„Takže, máš aj gule,“zasmial som sa.
„Prečo ma provokuješ?“spýtal sa ma horúcim dychom na šiji.
„Pretože už neviem, čo si myslíš. Kvôli tebe sa cítim, menejcenne,“odpovedal som mu úprimne.
„Nemal som v úmysle uraziť ťa a ani potrestať. Ak som to urobil, jedine nevedomky,“ospravedlnil sa.
„Tak prečo si ma odmietol?“spýtal som sa ho ublížene. Uvoľnil trochu tlak na moje telo.
„Ty ani nevieš...“začal skromne a ja som to nevydržal.
„Nie neviem! Lebo mi to nepovieš!“odstrčil som ho bokmi a on sa ku mne ešte silnejšie primkol. Obtrel sa svojim rozkrokom o môj zadok a ja som zreteľne cítil, že tvrdne. Už len ten pocit, že sa ma dotýka cez nohavice je nevydržateľný. Predklonil som sa aby som ho mohol lepšie cítiť.
„Jordan, ja naozaj nemôžem,“zastavil ma pridržaním mojich bokov. Je tvrdý ako palica, ale on nemôže! Rýchlo som sa zvrtol než znova stihol ujsť. Zachytil som ho za gate a vsunul mu do nich ruku. Nemýlil som sa. Naozaj mu stál. „Jordan!“trestal ma svojim pobúrený pohľadom. Zachytil mi zápästie. Najprv ma naučil žiadoniť po ňom a teraz zas dostávam lekcie ľadových spŕch?! Pevne som mu ho zovrel v ruke a trhane vydýchol aby ukryl svoju vzrušenú tvár.
„Nebudem s tebou spať!“vyslovil hlasnejšie a dôraznejšie než bolo vhodné. Zamrzol som s rukou v jeho nohaviciach. Načo sa vôbec snažím? Vyzerám ako hnusný prostitút. Uvedomil si moje uvoľnenie a pustil ma. Vytiahol som si ruku z jeho nohavíc. Zašiel som tak ďaleko a urobil so seba nadržaného debila. Bolo mi to jasne vysvetlené, on somnou spať nebude. Bolelo to. „Si chorý,“dodal. No, tak teraz to dáva úplne zmysel. No, jasné! Odsunul som sa od neho. „Nechápeš, že ti môžem ublížiť keď budeme mať sex?“hovoril ku mne a ja si nie som istý či aby to vylepšil alebo ešte viac zhoršil.
„Takže, nakoniec je to iba aby si ma ochránil,“zjednodušil som tie jeho blbosti.
„V podstate,“prisvedčil, „v inom prípade by som ťa preťahoval až kým by si sa nemohol postaviť,“povedal mi do očí.
„Viem, čo smiem a čo nie. Ak ma znova odmietneš, budeš sa plaziť aby si mi ho tam mohol strčiť,“vrátil som mu to. Bolo to dosť odvážne aj na mňa. Niekoľkokrát som prekročil hranice, ale chcem ho späť. Chcem ho viac ako predtým. Zachránil mi život a miloval ma, miluje ma. Pre niekoho to môže byť vtip, ale pre mňa je to realita, ktorá ma núti šalieť a robiť pri tom bláznivé hlúposti, presne ako teraz. Natiahol som k nemu ruky a on prišiel sám. Zovrel som ho za košeľu a pritiahol ho bližšie.
„Chcem aby si mi povedal kedy toho bude moc,“požiadal ma.
„Budem v poriadku,“ubezpečil som ho unudene a on iba nadvihol obočie. Ako malý, „sľubujem,“pristal som na jeho hru a potom sa naklonil po moje ústa. Pootvoril som ich a vsal jeho jazyk. Takmer okamžite už nič iné nebolo len aby sme jeden druhého osedlali. Mathew ma pritiahol k regálu len opatrne. Zachádza somnou nežne len preto aby mi neublížil. Pritlačil som sa k nemu a odhalil všetko, čo mi dnes už niekoľko krát odmietol dať, jeho telo. Chcel som ho hrýzť na každý kus jeho hrude aby som si spomenul na chuť a stavbu. Jednal skôr ako ja a uhryzol ma na jabĺčko. Šteklilo to. Odtiahol sa.
„Čo je také vtipné?“spýtal sa ma.
„Nič,“zamykal som hlavou. Pevne som ho zovrel okolo krku. Milujem ho. Vydesil ma tým jeho blbým nápadom, abstinovať.
„Chceš sa maznať alebo sexovať?“zašiel mi pod tričko a pohladil ma na rebrách, boli citlivé ešte z nehody a kvôli nim mi vybehli zimomriavky.
„Oboje?“skúsil som trafiť.
„Oboje,“zamrmlal spokojne a znova sa pritiahol k môjmu telu. Líškal sa k nemu akoby ma nedržal niekoľko rokov. Nadvihol mi tričko a ja som sa sklonil aby mi ho prezliekol cez hlavu. Rozhodol som sa trocha inak než som mal v prvotnom pláne. Kľakol som si na kolená a rozopol mu gate. Oprel sa oboma rukami o regál a pozoroval ma. Stiahol som mu ich až po zasadrovanú nohu. Neodolal som svojim chutiam a jemne som ho uhryzol do kolena tesne nad sadru.
„Jordan, opatrne,“zasekol sa vo výdychu. Úžasné, že sa dokáže vzrušiť aj z takého výpadu. Zaútočil som mu na jeho spodné prádlo a zbavil sa ho. Užíval som si každý dotyk, ktorí som mal s jeho telom. Oblizol som si pery pobozkal ho na špičku. Bol horúci. Jeho ruka ma posmelila, keď ju vložil do mojich vlasov. Prudšie som mu olizol žaluď. Hlasno sa nadýchol. Čím viac som ho vzrušoval tým viac som po ňom túžil. Vsal som ho do úst. Chuť zakázaného ja najsladšia. Bral som si ho v pravidelnom rytme. Svaly na stehnách sa mu triasli vzrušením. Muselo byť ťažké stáť so sadrou, ale on si to uľahčiť nechcel. Zovrel som viac pery a on vzrušene vydýchol. Už to nebude dlho trvať. Chcel som mu to uľahčiť. Končekmi prstov som ho šteklil po vnútornej strane stehna. Keď mi zovrel v dlani vlasy, prestal som. Pozrel som sa k nemu a bolo mi jasné, že mi zazlieva ušlý orgazmus.
„To bolo, mierené úmyselne?“rýchlo dýchal. Bolo, aj on mi to robil. Pohladil som ho po nohách a vrátil som sa do jeho lona. Už len pri mojom dychu sa cukal. Vsal som iba jeho špičku, nestačilo mu to k úplnému vrcholu. Pohladil som ho jazykom a on sa prechytil o jednu poličku nižšie. Zovrel som ho za košeľu a pritiahol si ho bližšie. Prudšie som vsal a jeho chuť ma naplnila akoby som prehrýzol plnený cukrík. Počul som jeho dych. Okamžite som prehĺtol. Pozeral sa na mňa z predklonu. Jeho oči ma spaľovali a konečne som v nich videl tú túžbu pokoriť ma. Postavil som sa a on sa pustil jednou rukou aby ma mohol uväzniť. Oprel sa rukami pri mojej hlave. „Teraz je rad na mňa?“spýtal sa, očami klesol k môjmu rozkroku. Ten už bol dávno citlivý a nedočkavý.
„Prosím,“uvoľnil som všetky zábrany. Pohladil ma po líci a prešiel mi prstami po perách. Pootvoril ústa a ja som automaticky urobil to isté. Vsunul mi ich dnu a ja som ich vsal. Vedel som, čo mám robiť. Pozoroval ma oči a o to intenzívnejšie puto sa medzi nami tvorilo. Naklonil sa ku mne a vytiahol svoje vlhké prsty z mojich úst. Pobozkal ma.
„Bude ti vadiť malá zmena?“spýtal sa ma z perami pri mojich. Vlhkou rukou mi zašiel za nohavice i spodné prádlo.
Naklonil som tvár aby som ho mohol pobozkať. „Nie,“odpovedal som mu skôr ako som nás spojil perami.
Obtrel sa o mňa nosom a potiahol ma za zadok k nemu. Odpojili sme sa od regálu. Mal som pocit, že padneme, ale on to pekne ustál. Sadol si do svojho kresla.
„Urobíš mi láskavosť?“oprel sa o operadlo a založil si hlavu.
„To záleží, čo to bude,“odpovedal som mu. Sadol som si mu na nohy a objal ho okolo krku.
„Mohol by si nájsť ovládač aj pod mojim stolom?“spýtal sa ma. Bolo mi hneď jasné, že to prekúkol. Usmieval sa a ja som nad ním pokýval hlavou. O čo zaujímavejšie, on to myslel vážne. Dnes som si už po niekoľkýkrát pred ním kľakol na nohy.
„Kam ti spadol?“zaujímal som sa, podľa postupu hry. Ukázal za mňa k rohu stola.
„Myslím, že niekam tam.“ Otočil som sa a ľahol si čelom na svoje ruky. Vzrušuje ma keď viem, že sa pozerá, ale neviem čo chce urobiť. Počul som ako sa koliečka na jeho stoličke posunuli ku mne. Zastal pri mojich nohách. Pošteklil ma na chrbáte, tam kde mi končili nohavice. „Rozopni si ich,“požiadal ma. Urobil som o čo ma žiadal. Čakal som. Stiahol mi zo zadku len vrchnú vrstvu. Dlaňou mi prešiel medzi obe vrstvy a pohladil ma. Vydýchol som, uväznený kyslík. Udržiaval som sa v pokoji. Viem, že to bude iba horšie ak si budem pomáhať. Stiahol mi aj druhú vrstvu a potom mi obe zastúpil zdravou nohou aby ich stiahol, čo najnižšie. Skôr než ma o to požiadal som si ich skopal až k členkom a roztiahol viac nohy. Prisunul sa kreslom medzi moje nohy, nemusel som na neho vyčkávať. Navlhčil si prsty lebo tie si bez problémov našli cestu do môjho vnútra. Udržal som v sebe ďalšiu várku kyslíku. Teraz mi telo i mozog hovorili, že sa môžem urobiť. Neposedne som zakrúžil bokmi a on mi vrátil neposlušnosť pohybom prstov. Hlasno som zavzdychal. Je mi jasné, že som ho potreboval. Ruka mi cukala do lona. Zaprel som sa ňou radšej o stôl.
„Hlbšie,“vypadlo zo mňa nedočkavo.
„Ešte som sa s tebou ani nepomazlil,“posťažoval si. Jeho prsty vedeli, čo majú nájsť. Dotkol sa mojej prostaty. Natiahol som k nemu ruku a zovrel mu prsty na ruke, ktorou ma doteraz hladil po stehnách.
„Preskoč to,“požiadal som ho. Otočil som k nemu tvár. Vyslobodil si ruku z môjho zovretia a pomohol mi postaviť sa. Na kolenách mi zostali červené fľaky. Zošúchol sa nižšie na stoličke a usadil si ma na nohy, chrbátom k nemu. Dnes to bude zozadu, hm? Roztiahol viac stehná a ja som stratil zem pod nohami. Zachytil som sa stola aby som nepadol.
„Môžem?“spýtal sa ma na povolenie. Toto bolo až vtipne hlúpa otázka.
„Áno,“povolil som u to. Zdá sa, že bude vždy rešpektovať môj zadok. Naklonil som sa viac nad stôl a nechal ho vojsť. Všetko sa vo mne roztriaslo. Pomaly sa do mňa prebíjal. Čím hlbšie bol, tým vo mne rástla väčšia intenzita. Zúfalo som vydýchol a zakryl si rukou tvár. Objal ma zozadu.
„Bolí ťa to?“zachytil mi ruku, čo som mal na tvári. Je to ťažké vysvetliť.
„Nie,“pokýval som hlavou. Práveže to bolo naopak, mám pocit, že nevydržím ,to, aký je to dobrý pocit. Zadusil som v sebe dych. Pootočil som sa k nemu aby sám videl, že ho neklamem. Zničil svoje zovretie okolo mňa a podobral ma rukami. Roztvoril mi viac nohy a zakrúžil bokmi. Pridusený vzduch, čo som mal v sebe sa dostal na povrch. Zaprel som sa o stôl a oprel sa viac o jeho hruď. Pomaly sa hýbal a opieral sa čelom o moje rameno. Cítil som každý jeho nádych, každý pohyb, pri každom príraze som vzdychal. V hlave som mal prázdno a môj svet sa zmenšil len na to, čo dokazoval s mojim telom. Potreboval som sa vyrovnať s tým návalom pocitov, ale nemal som ako. Začal som sa odťahovať od stola a šmýkať sa dole. Zovrel som ho za koleno. Druhou rukou som to potreboval ukončiť.
„Jordan,“vyslovil moje meno medzi vzdychmi. Nedokázal som nič povedať okrem vzdychov. Blížil som sa. Automaticky som hýbal bokmi proti nemu. Zavzdychal a zahryzol ma do ramena. Natiahol som k nemu ruku a pritiahol ho k sebe bližšie. Znova som musel zadržať dych. Vyvrcholil som. Predlžoval som svoj orgazmu a bokmi som sa stále hýbal na jeho lone. Bolestivo mi zaryl prsty do stehien. Zrýchlil svoj pohyb. Hlasno som vydýchol a on ma k sebe prisunul. Vyvrcholil. Cítil som ako sa medzi nás zamiešal vzduch naplnený orgazmom. Roztrasene som sa chytil stola. Držal ma na sebe.
„Nabudúce to chcem robiť spredu,“vyslovil som keď sa mi vrátil dych. Uvoľnil ma zo zovretia a ja som sa otočil k nemu. Objal som ho okolo krku a pevne ho zovrel. Najradšej by som ho rozmačkal kvôli tým hlúpym návalom emócii ktoré prichádzajú vždy keď ho vidím.
„Udusíš ma,“pohladil ma po chrbáte. Cítil som ho znova po celom mojom tele. Trochu som ho uvoľnil, ale iba na priestor pre bozk. Hladil ma po tele a zdalo sa akoby premýšľal. Oprel som sa o jeho hruď. Znova sa dvíhala pokojne. Chvíľu sme sedeli v tichu a ja som počúval rytmus jeho srdca.
„Rozmýšľam,“začal sa deliť o svoje myšlienky a chcel môj očný kontakt, „nad tým, či by som ti mal povedať, že tu mám kameru,“oznámil mi s rastúcim úsmevom. V tom momente som sa strhol a snažil sa ju očami nájsť.
„Ty hovädo,“stiahol som sa viac k nemu. Bol som úplne nahý, dokonca jediný. Prešlo mi hlavou všetko, čo som s ním robil. Natiahol som sa po svoje tričko a on ma stiahol, späť na svoju hruď.
„Nemyslím, že je čas na hanblivé gestá,“zasmial sa mi. Vedel, že je tu kamera a aj tak to nechal zájsť až sem.
„Strašne ťa nenávidím,“schovával som sa pri ňom.
„Nie, tak ako ja teba milujem,“vyslovil tým istým tónom. Prečo mám pocit, že keď mi to povie sa stane niečo zlé? Zazvonil mu mobil. A je to tu! Odtiahol som sa aby naň dosiahol. Pozrel na displej. Zodvihol som sa a on ma stiahol za ruku aby ma obdaril ešte jednou pusou. Podlomili sa mi nohy a on ma zachytil za ruku ako malé dieťa, než stihne padnúť do kaluže.
„Si v poriadku?“potiahol ma vydesene. Zdalo sa, akoby som znova uvidel tú bezmocnú tvár, ktorá nemôže nič urobiť, ak sa mi niečo stane. Postavil som sa na nohy z väčšou silou. Nebola to choroba. Bol to orgazmus. Triasli sa mi z neho kolená.
„Neodhadol som to. Už to bola chvíľa,“odpovedal som mu a on si trochu upokojil. Mobil mu stále zvonil. „Mobil,“pripomenul som mu a on ho hneď zodvihol s očami stále na mne. Zobral som si veci a rozhodol sa ďalšiu kompletnú sprchu. Voda mi ukľudnila svaly a ja som sa začal cítiť ako nový človek. Zamyslel som sa nad ním a cítil ako ho milujem. Bolo to bláznivé, skoro až neznesiteľné, silné ako strach ale omamné. Umyl som si zuby a navliekol sa do jeho županu, aj tak už tu nemám nič čisté. Vybral som prádlo z práčky a dal ho do sušičky a zašiel do kuchyne na vodu.
„Jordan!“zreval na celý byt. „Jordan!“zavolal s väčšou intenzitou. Čo to zase do neho vošlo? Prehĺtol som vodu a on ma objavil v kuchyni. „Prečo sa neozývaš keď na teba volám?“pokarhal ma.
„Mal som..“
„To je jedno,“prerušil ma príkro. ..plné ústa vody..., dokončil som pre seba. „musíš odísť. Najlepšie niekam, ďaleko!“rozprával a začal ma ťahať cez celý byt. Čo to dočerta?! Vyzeral naozaj rozrušený.
„Čo tak náhle?“zastavil som sa a on ma prestal ťahať.
„Chcel si niekedy vidieť nejakú cudziu krajinu?“neodpovedal. Zamračil som sa. Naozaj ma to začína štvať keď koná bez toho aby sa zaujímal aj o moje rozhodnutia.
„O čom to rozprávaš?“vytrhol som sa mu. Nahnevane sa na mňa pozrel. Akoby to bola moja vina.
„Musíš odcestovať,“odpovedal mi pomaly a rozkazovačne.
„Prečo?“opýtal som sa pomaly a vzdorovito.
„Prečo ma proste aspoň raz neposlúchneš!“vyletel.
„Ja, že ťa neposlúcham?! Prečo TY sa rozhoduješ hneď podľa seba!?“vrátil som mu to. Jeho naštvaný pohľad zrazu zjemnel. Vedel, že naše hádky nikam nevedú. Ani jeden z nás sa neučil ustupovať.
„Prosím, poslúchni ma,“požiadal ma. Hlboko ma to zasiahlo. Ten pohľad zraneného zvieraťa tu bol znova.
„Povedz mi: Prečo?“poprosil som ho. Premyslel si, či mi to chce alebo nechce povedať. Zamračil som sa na neho. Nevzdám sa kým nebudem vedieť pravdu a on nemal na výber.
„Je tu pár vecí o ktorých nevieš,“začal a ja som si pomyslel: „No super, ďalšie zatajené udalosti.“ „Pred nejakým časom, som sa riešil veľký prípad a dostal za mreže človeka, ktorý mál veľkú moc, ale zdá sa, že ani väzenie nestačí aby prišiel o svoju moc a peniaze. Práve on, bol sponzorom Crystal,“povedal mi, „zobral som mu pešiaka a ak bude chcieť, pôjde po tom, čo je mi najbližšie. Videl som, čo dokáže a preto chcem aby si odišiel niekam ďaleko.“ Pozeral som sa na neho, on sa snáď naozaj bál z toho, čo sa mi môže stať ak neodídem?!
„Mathew viem sa o seba postarať,“upokojil som ho a on pokýval hlavou.
„Pred Waylim sa neubrániš,“oponoval mi.
„Kto je Wayli?

4.95294
Vaše hodnocení: Žádné Průměrné hodnocení: 5 (hlasů: 85)
Detailní hodnocení není k dispozici.
Hodnocení:
5/5
- Komentářů: 9
Od poslední Erikovy výpravy za účelem zjistit něco víc o Maxovi už uběhl týden...
Hodnocení:
4.9/5
- Komentářů: 2
Je noc. Catan stojí na okraji vesnice a pozoruje Zbyňka s Vladimírem. Oba sedí...
Hodnocení:
4.8/5
- Komentářů: 5
Zbytek noci jsem zabíjel popíjením už rozdělané lahve portskeho a sledováním 13...
Hodnocení:
5/5
- Komentářů: 5
Aby mojí náladu mohlo vystihovat počasí, muselo by se z ničeho nic zatáhnout a...