Po, 05/01/2015 - 20:45
17

Tony sa nenápadne rukou natiahne k putám (i Saxana by nemo závidela, keby videla jeho excelentný hmat, ktorým uchmatol predmet doličný. Jedným okom mrkol na Deriena, ale detektív svoju polohu nezmenil i frekvencia dychu, ktorá mu nadvihovala vypracovaný hrudník, zostala pravidelná. Ten dvíhajúci sa hrudník na okamih zaujal Tonyho pozornosť. Pri Coxových náletoch na jeho telo v štýle diaľkovo ovládanej strely zem – vzduch si takéto detaily nemal príležitosť vychutnať. Ono v polohe na pejska, kedy vám partner zatláča tvár v lepšom prípade do vankúša (k vlastnému kancelárskemu stolu už po detailnom a dôvernom oboznámení má pár pripomienok a zvažuje jeho výmenu – ak by tam nedajbože zostali nejaké stopy … po nechtoch – po zuboch určite nie, nie, nie … panický výdych), príliš podrobných informácií o partnerovej fyziognómii nezískate. A spomienky na včerajší večer a následnú noc vytesnil do najvzdialenejšieho kúta pamäti a zahádzal masou mentálneho harampádia snáď až z obdobia materskej škôlky. Skončiť ako dezertný tanier pre toho … a tu sa Tony zasekne, pretože, niektoré spomienky z kompletne premilovanej noci zákerne prenikajú do jeho vedomia a spúšťajú podmienenú reakciu v celej centrálnej nervovej sústave aj s primeranými následkami. Ak by sa teraz Cox prebudil a videl Tonyho v stave Vždy pripravený!, len so sarkastickou poznámkou: tebe to nestačilo?, by to určite neskončilo. Skôr ďalším kolom. A keby len jedným. Ľahni, počuješ, ľahni!!!
Keby bol Tony sústredený aj na niečo iné, ako na Derienovu sexy hruď, možno by ho napadlo skontrolovať aj iné relevantné časti jeho tela, lenže ona bola tak lákavo vystavená priamo pred jeho očami. A tak Derienove oči, ktoré nenápadne pootvorené boli namierené na Tonyho tvár, nezaznamenal. Možno, keby sa bol na Derienových perách objavil známy úškrn, dokázal by zachovať chladnú hlavu a včas cúvol, tie sa však ani nepohli. A Derienovým chladným očiam sa radšej vyhýbal, aby nestratil odvahu pre svoj plán. A povedzme si úprimne, v nabudenom, vzrušenom stave, v akom Tony to ráno bol, nejaké inteligentné myšlienky v jeho mozgu len nenápadne blikotali úplne v pozadí mysle a nakoniec to bezvýsledné úsilie potichu vzdali.
A tak sa Tonyho pekelný plán stal skutočnosťou. Už vo chvíli, keď sa prvá časť pút zacvakla okolo detektívovho zápästia, sa Tony cítil víťazom. Ešte rýchlo zaklapnúť druhú časť o rám postele a …. Plán bol dokonalý. Už videl Deriena v podriadenej pozícii a seba ako sa hrá s jeho telom, vyrovnáva skóre, konečne si užije jeho telo podľa svojich už poriadne vydráždených predstáv …. Tonyho ego, nešťastne kvíliace od prvého „úletu“ s Derienom jedinú vetu: ja nie som uke, ja nie … ožilo v náhlom záblesku. Teraz … teraz budem „šéfom“ ja. A ty budeš tým, kto bude vzdychať a prosiť o viac. Tonymu sa roztriasli ruky.
Plán skončil v jedinej sekunde uvedomenia, že jeho telo po minulej noci pomilované od hlavy k pätám a označkované Derienovými ústami (a niekde i zubami) na toľkých miestach, že začal dúfať v globálne ochladenie a sibírsku zimu, na nejakú rýchlosť nebude mať energiu. V tej istej sekunde si Tonyho mozog uvedomil ešte jednu zásadnú vec, že putá už nedrží v ruke, že mu ich istý profesionálny detektív, školený na takéto situácie na oveľa viac asertívnych a aktívnych zločincoch (obvinených), jediným pohybom ruky vytrhol a druhú časť pút pomaličky (sadisticky) zacvakol okolo Tonyho vlastného zápästia. Zároveň ho zaľahol vlastným telom a dokonale ho tým spacifikoval. Excelentný príklad policajného zásahu. Po prvý krát v živote pocítili Tony akúsi spolunáležitosť so stíhanými osobami.
Tonyho telo sa začalo podvedome chvieť vo chvíli, keď si uvedomil, že sa ocitol opäť v polohe na bruchu, že sa na jeho chrbte pohodlne rozvaľuje ten istý agresor, ktorý si z jeho tela celú noc robil hračku. Novoprebudené submisívne ja tíško zapriadlo, toto poznám, to zvládnem, to bude fajn. Lenže v tej istej chvíli mu Derien priamo do ucha zašepkal provokatívnu otázku: Útok na policajného činiteľa, pán obhajca? A Tonymu definitívne vyrazilo dych. A som v ….
Príjemné prebudenie, zaškeril sa Derien s vedomím, že Tony so sklonenou hlavou, pevne zatvorenými očami a stresom mykajúcou sánkou, to nezbadá. Prebudil sa oveľa skôr ako Tony s myšlienkou, ktorá do jeho vedomia prenikala s citlivosťou žeravého klinca a identicky príjemným dojmom, len jedna jediná zákerná myšlienka, ako tomu arogantnému malému snobovi vysvetlí včerajší exces? Lebo iné označenie ho nenapadalo. A zabil to celé tým, že sa do rána nevedel od jeho tela odtrhnúť, akoby mu počaroval, úplne pobláznil. Zobudiť sa s niekým v jeho posteli, to tomu fiškusovi môže ísť rovno kúpiť kyticu s poďakovaním. Sakra. Ako z toho von? Pri veselých úvahách, ako si zachovať image cool tvrdého policajta (zasa tvrdého??? Tonyho telo a vôňa zaberali ako viagra a to sa Derienovi celkom rátalo), si všimol pohybu Tonyho ruky. Chyba Tony, nesprávny smer. Tam nič nenájdeš …. putá?
A potom to už išlo samo. Nacvičené pohyby, automatická reakcia. Zábava. Mierny adrenalín nabudil aj inde. Oj, Tony, ty si nedáš pokoj chlape, s tebou je fakt zábava. Aj polohu si vybral dobrú, že by si si ju obľúbil? Máš ju mať. Ale čo s tými putami? Ako to využijeme aby sme sa pobavili? Náhle sa v jeho očiach objavil výraz, ktorý by Tonyho, ak by ho videl, presvedčil panickému úteku. Derien si totiž uvedomil, čo takto spútané ruky môžu znamenať. Ak spojíte obe časti pút na rukách jednej a tej istej osoby, dokonale ju spacifikujete, ale ak sú takto spútané ruky dvoch rôznych osôb …. áno Tony, dnes to bude nová zábava, dnes sa pobavíme s dokonale synchronizovanými pohybmi. Mať v posteli inteligentného partnera má vážne niečo do seba. A Derien nemal v povahe s čímkoľvek otáľať, proste muž činu.
Pod Tonyho telo sa vsunula ruka toho prefíkaného policajta. Ako sa Derien dvíhal z príjemne ležatej polohy do polohy na pejska, chlad zo studených pút presunul Tonyho pozornosť od nadávania na neúspech akcie k viac aktuálnemu dianiu. Derien sa však zrazu nemal k činu. K Tonyho citlivému uchu sa opäť priblížili jeho nebezpečné ústa, horúcim dychom zasiahli už vydráždené miesta a tichým šeptom doň vdýchli príkaz, ktorý Tonymu vyrazil dych. Keď si dnes taký aktívny, čo keby si začal sám? A priložili Tonyho spútanú ruku na jeho vlastné telo.
To nie, to sakra nie, vypenil Tony. To, že si ho berie ako chce, je jedna vec, to si obháji aj keď ťažko tým, že je silnejší. Ale aby sa mu podriadil až takto, aj vlastnou mysľou, aby ho poslúchal a robil si dobre sám a tým mu to celé uľahčil. Kategoricky nie. Posledná bašta, ktorú si dosiaľ ubránil, tú nevydá. Neposlúchne, nikdy!!! A to mu aj na plnú pľúca vmietol do tváre. Nikdy!
Ha, Tony, ty si to nepochopil, rozosmial sa Derien, keď už si sa ku mne takto pripútal, a pohybom, akým bábkar prostredníctvom nití hýbe bábkou, zatriasol pre Tonyho očami vlastnou rukou, čím prinútil Tonyho pripútanú ruku urobiť úplne totožný pohyb. Tonymu sa v tej sekunde zatmelo pred očami. Ja budem jeho bábkou? To je koniec.
Koniec to rozhodne nebol, skôr začiatok. A Tonymu nezostalo nič iné, iba sa na tej jazde plnohodnotne podieľať. A úplne tomu prepadol. Derienove pohyby ruky na Tonyho tele, ktoré Tonyho ruka už čoskoro prakticky kopírovala, vyvolávali v jeho tele neznáme a nečakané vzrušenie dvojnásobnou rýchlosťou. A keď Derien presunul svoju ruku na vlastné telo a Tonyho ruka kopírovala každý aj z týchto pohybov a dotykov, prechádzalo jeho srdce do infarktového štádia. Ruky prechádzali po tele vedľa seba, akoby sa pretekali, ktorá vyvolá väčšiu reakciu, akoby jedna dopĺňala dosah druhej a znásobovali rozsah i vplyv. A potom, keď sa väčšia Derienova ruka pritlačila na Tonyho a preplietla vzájomne prsty, Tony stratil nielen všetky zábrany ale aj zvyšky súdnosti. Koľko dlaní sa vlastne dotýkalo jeho hrude a súčasne dráždilo jeho bradavky? Čie prsty treli jednu bradavku, čie štipkali tú druhú? Rôzne podnety a vzruchy sa dokonale prelínali vysielali elektrické impulzy do celého tela. Čia ruka to bola, ktorá ako prvá stratila trpezlivosť a namierila si to milosrdne i nemilosrdne smerom dole? To hneď stratilo na význame, pretože tam dorazili súčasne. A potom spojený tlak a zovretie penisu. Desať prstov ho uchopilo a pokrylo súčasne každé miesto, ktoré bol schopný vnímať. A už len výbuch. Čie to bolo telo? Jeho? Derienovo? Obe telá? A potom si to obe ruky namierili k miestu, ktoré sa už sťahovalo v reflexoch. Čie prsty tam prenikli? Koľko? Kam až dosiahli? Ako dlho ho týrali? Všetko strácalo význam, pocity sa stupňovali.
Tony mal pocit, že voľnou rukou udiera do postele, do vankúša, všade kam dokáže zasiahnuť, aby zo seba uvoľnil ten pretlak. Ale ako by zároveň mohli zostať v rovnakej polohe, keď Derien ho jedinou voľnou rukou držal okolo pása a pritískal k sebe. Tým si bol istý, pretože z každého miesta zasiahnutého vzájomným kontaktom a trením dostával neustávajúce impulzy do celého tela. Ktorou rukou si teda Derien pritiahol jeho tvár, keď pokúšal sa mu ukradnúť zvyšok kyslíka z pľúc, pretože vzduch okolo nich vrel horúčavou a nedal sa dýchať? Už nič nedávalo logiku a na ničom nezáležalo. A všetko sa v zlievalo do jedinej špirály pocitov a vnemov, ktorá stúpala k svojmu vrcholu. V okamihu, keď Derien stratil posledný zvyšok sebaovládania a ponoril sa do Tonyho tela, nastal u oboch úplný skrat. Trvalo to dlho? Krátko? Večnosť či mihnutie oka, jediný úder unaveného srdca?
Návrat do reality bol nečakaný. Nervydrásajúci zvuk vyhnal všetko príjemné ticho z Tonyho bytu. Zabiť a zakopať, to bola jediná myšlienka, ktorá preblesla Tonyho hlavou a spôsobila, že nie veľmi citlivo nakopol do stehna váženého pána detektíva, ktorý bez noblesy a elegancie zabral väčšinu Tonyho postele, vrátane tej, ktorú si pokúšal uhájiť Tony. Zasa sa rozvaľuje na mne. Za iných okolností by ho tá myšlienka vytočila ale teraz na ňu nemal energiu. Rozhodol sa zotrvať v stave úplnej bezmyšlienkovosti a tomu sexuálnemu maniakovi nevenovať ani pohľad. Len nech odtiaľ vypadne. Prosím.
Sakra, vypni to už konečne, vyletelo vzápätí z Tonyho úst a dokonale zničilo jeho plán hrať mŕtvolku. Z agenta provokatéra sa vyklubal služobný mobil detektíva Coxa, taký ten mierne nerozbitný typ, čo mu pravdepodobne ako jediné, pri nechvalne známom temperamente jeho majiteľa, zabezpečovalo prežitie. A osvedčilo sa aj tentoraz. Po mierne povedané brutálnom údere rukou, čo malo zrejme predstavovať hľadanie uvedenej haraburdy bez otvorenia očí zo strany jej výhradného majiteľa, sa mobil stále vo fungujúcom a dokonca vytrvalo zvoniacom stave ocitol na príslušnom mieste, to jest pri uchu Deriena Coxa bez toho, aby menovaný vôbec otvoril oči. Na zavrčanie, čo malo predstavovať pozdrav a korektnú otázku, čo si volajúci želá, mu bolo dostatočne zvučne a opisne vysvetlené, že je zasa v srabe, pretože mal byť už dávno v práci, kde už značne dlho očakávajú predvolaní svedkovia.
Tonyho sarkastický smiech, pretože to sa nedalo prepočuť, ani poznámky Deriena Coxa, kam s takými píííííííp môže volajúci ísť a čo mu môže, skončil veľmi rýchlo Derienovým upretým pohľadom a ešte sarkastickejšou poznámkou: Dúfam, že si svoj sexy plán na spútanie mal premyslený do posledného detailu Tony, a máš k tým putám aj kľúč, pretože moje kľúče zostali na policajnej stanici. Každá bunka v Tonyho tele zamrzla v kapitálnom šoku. Alebo ma tam mieniš sprevádzať držiac sa vzájomne za ruky? Tonyho srdce sa definitívne zastavilo. Díky za príjemné rande aj s čokoládou, a ak si pripravený na zverejnenie nášho vzťahu, môžeme vyraziť. Tonyho mozog v absolútnom šoku vypol myslenie i ostatnú činnosť.
V poslednom výdychu Tony zašepkal: prosím, nie.
Derien si teatrálne vzdychol a otvoril telefón – hej, Miky, pohni zadkom a dones mi na túto adresu kľúče k putám z môjho stola. A Miky, perverzne sa usmial Tonymu do tváre, ktorá začala javiť známky života, vôbec sa nemusíš ponáhľať.

Dodatek autora: 

Definitívny koniec. Oboch aktérov vraciam výhradným majiteľom, ktorým ďakujem za láskavé zapožičanie. :) Pre renaru na želanie :)

Hodnocení: 
4.92683
Průměrné hodnocení: 4.9 (41 hlas)
Detailní hodnocení není k dispozici.
Hodnocení:
4/5
- Komentářů: 2
Petra Zamknu za Daliborem dveře a s úsměvem se vrátím do obýváku. Posadím se...
Hodnocení:
4.8/5
- Komentářů: 11
Nejspíš mám výpadky paměti. Před dvěmi minutami jsem za šéfem přišel až...
Hodnocení:
5/5
- Komentářů: 31
Plán           Len odešel z...
Hodnocení:
3.9/5
- Komentářů: 0
Jednoho dne Pepa zavolal Ondrovi ať přijde k němu domů. Ondra však nevěděl co...