Út, 14/01/2020 - 20:11
1

Věnování: 
Ak niekto čakal, konečne sa dočkal. Prajem príjemné čitanie :)

Boy Meets Evil

 

Keď som odchádzal z apartmánu, Jae ma vyprevádzal pohľadom plným obáv a zároveň s vyhrážkou v očiach. Pokašli to a neodpustím ti. Chcel som mu sľúbiť, že bude všetko v poriadku. Chcel som ho v skutočnosti zobrať so sebou lebo som tušil, že by sa mi jeho thajský box mohol naozaj hodiť. No nechcel som aby Hemming a Daniel vedeli s kým chodím, nechcel som mladého Kórejca ohroziť. A tiež som nechcel aby Jae vedel s kým som kedysi spával a čo sa medzi nami stalo. Nebol som na to hrdý a najradšej by som celú tú vec pochoval a nikdy ju už pred nikým nespomenul. Preto ma nijak netešilo, že mužov znovu uvidím, no keby som ich nešiel aspoň pozdraviť, vyčítal by som si to.

Pri našom poslednom lúčení som mal na kraji slzy smútku, že ich opúšťam.

Všetko čo spravili som im odpustil. Uveril som, keď tvrdili, že šlo o nehodu a žiadne z videí, ktoré nahrávali sa nemalo dostať von.

Až čas a život bez nich mi pomohli vytriezvieť. Vidieť aký zaslepený a naivný som bol, aký závislý som bol od ich pozornosti a sexu.

Bola celkom irónia, že sa im podarilo ubytovať v rovnakom hoteli keď bol všade taký nátresk. Mesto sa hemžilo množstvom mladých ľudí, Kórejcami ale aj cudzincami všetkých farieb a jazykov. Žeby na to herné stretnutie naozaj prišlo tak veľa ľudí?

 

Váhavo som zaklopal na dvere izby.

Snažil som sa Daniela s Hemmingom prehovoriť aby sme sa stretli v hotelovom bare, no trvali na tom, že sú unavení a mám za nimi prísť na izbu. Ani sa len nesnažili vymyslieť si lepšiu výhovorku.

Keď mi dvere otvoril chalan s kučeravými tmavými vlasmi oblečený v župane, na sekundu som si myslel, že som si pomýlil číslo izby. Zaskočený som sa chystal niečo vykoktať, keď som si všimol obojok na jeho krku a pochopil, že som správne.

„Ahoj,“ hlesol v nórčine. Nerozhodne som prestúpil z nohy na nohu, no keď mladík ustúpil z cesty, neochotne som šiel dnu. Ako prvého som uvidel Hemminga rozvaleného v kresle. Srdce mi zovrela úzkosť. Aj teraz sa mi pri pohľade na neho zrýchlil tep a pocítil som k nemu náklonnosť. Spamätaj sa! Obrnil som si srdce rýchlo chladom.

„Bjarne,“ usmial sa unavene muž s ryšavými vlasmi a bradou, „nehanbi sa, poď ďalej,“ podpichol ma. Prebodol som pohľadom.

Kučeravý chlapec si sadol na jedno z jeho kolien a nechal sa hladiť po stehne. Bol odo mňa možno o rok mladší. V rozpakoch predo mnou klopil oči, no nesnažil sa skrývať vzrušenie vyvolané dotykmi staršieho muža. Mal som chuť zaškrtiť to šteňa.

„Som rád, že si prišiel,“ privítal ma tmavovlasý Daniel s milým lišiackym úškrnom na tvári. Opieral sa o okraj okna a keď som prišiel, vyšiel mi v ústrety. Chystal sa ma objať, no keď som o krok ustúpil a varoval ho pohľadom, položil mi len priateľsky ruku na plece.

„Zmenil si sa,“ zhodnotil uznanlivo nový strih vlasov a kórejskú pouličnú módu – úzke šedé nohavice a dizajnérsky vyzerajúce, o dve čísla väčšie čierne tričko s troma písmenami cez celú hruď.

„Ďakujem,“ prinútil som sa ku úsmevu, „čo tu, dopekla, robíte?“ Nemal som chuť na zdvorilostné krúženie okolo hlavnej témy.

„Chceli sme ťa vidieť a vedieť ako sa ti darí,“ vravel príjemným konverzačným tónom a pustil ma. Vyhrnul si rukávy na tenkom svetri a odhalil tak vypracované ruky. Snažil sa vždy zaujať dokonalým telom a zabúdal, že veľkú rolu v chémií hrá charakter. Hoc by trávil v posilňovni celý deň, o nič viac by sa mi nepáčil.

„Mohol som ti poslať fotku a napísať: 'mám sa bez vás super. Choď do piče',“ odpovedal som.

Zasmial sa, „odkedy máš tak slovník?“

„Neviem, od doby čo pijem a flákam sa s čínskou mafiou?“

„Človek ako ty by sa nemal stretávať so spodinou. Sú to krutí ľudia, môžu ti zničiť život,“ zhovievavo sa na mňa usmieval ako na malé dieťa a zjavne mi neveril jediné slovo.

„Viem, videl som ich prácu na vlastné oči,“ zazeral som po ňom, „a rovnako tak viem, že nie sú jediní, kto dokáže zničiť život. Však, Daniel?“

„Už sme ti to predsa vysvetlili. Bola to nehoda.“

„Nechcem o tom už nič počuť,“ varoval som ho a rýchlo sa vrátil k hlavnej téme, „prečo ste mi nedali vedieť, že prídete?“

„Chceli sme ťa prekvapiť.“

„Ďakujem pekne,“ odfrkol som si, „prečo si myslíš, že sme sa s matkou sťahovali tak ďaleko?“

„Keby si nás nechcel vidieť, neprišiel by si,“ prehovoril Hemming znepokojujúco pokojným hlasom. Otočil som sa k nemu a otrávený sa snažil nevnímať chalana ležiaceho na jeho hrudi.

„Popravde, Hemming, začínam to ľutovať.“

Na chrbte som ucítil teplo Danielovej hrude, keď ma zozadu pevne objal.

„To nevrav. Prišli sme si užiť, nikto nesmie dnešný deň ľutovať,“ jemne mi zahryzol do krku.

„Nebudem s vami spať, Dan,“ vrčal som a snažil sa striasť ho zo seba, no pri jeho sile to nebolo vôbec jednoduché. Bol som v pokušení povedať, že niekoho mám, no Jae neodpovedal na moju otázku či spolu chodíme a kým sa sám nerozhodne vyliezť zo šatníka a priznať svetu, že je gay, nemal som právo ohrozovať ho len aby som zachránil svoj zadok. Popravde, prečo si neužiť trochu s niekým iným keď sa toľko zdráha?

Bjarne, zišiel si z rozumu? ... Možno áno... Vášeň zmiešaná s hnevom? Poznám ten kokteil veľmi dobre, patri k mojim obľúbeným a pil som ho častejšie, než sa na neplnoletého patrí.

Daniel mi prešiel rukou po bruchu a pohladil rozkrok. Zhlboka som sa nadýchol, zaklonil hlavu a na krku zacítil jeho jazyk. Do hája. Zachytil som ako ma Hemming uprene sleduje pohľadom zastretým túžbou a telom sa mi začali prevaľovať silné vlny vzrušenia.

Danielove ruky, jeho pery, jeho teplo, jeho blízkosť, s ľahkosťou ma mučil. Tlmiť stony unikajúce z úst bolo nad nad moje sily. Poznal všetky správne miesta a darilo sa mu zbavovať ma súdnosti a vzdoru. Trištvrte roka budovaná a posledný týždeň vystupňovaná sexuálna frustrácia mala odrazu väčšie slovo než rozum.

Zvalil ma do prázdneho kresla a rukami sa zaprel o opierky na ruky. Kútikom oka som si všimol, že sa kučeravý chlapec presunul na zem a na kolenách kľačal medzi Hemmingovimi nohami.

Pád do mäkkej výplne a zmena pozície mi pomohli spomenúť si. Chcel som odísť. No Danielova ruka ma hrubo vrátila späť do kresla. Spokojne sa na mňa usmieval a ja som si s hrôzou spomenul, že som kedysi takto vyvádzal bežne, a nikdy mi to nepomohlo. Bol som slabší a zápasenie vždy skončilo nakoniec sexom. O to divokejšie to potom bolo v posteli. Čo mi kedysi nevadilo, no veci sa za posledné mesiace zmenili.

„Nechaj ma odísť, Dan. Myslím to vážne. Čakajú ma kamaráti lebo sa chystáme von,“ vrčal som.

„Chvíľu bez teba vydržia,“ usmial sa. Začal mi sťahovať šedé rifle a nevšímal si, že sa vzpieram a snažím sa ho zastaviť. Zviezol som sa počas procesu z kresla na zem a kľačal pred ním s nohavicami stiahnutými ku kolenám. Opäť ma k sebe pripútal pevnou rukou a vlhkým prstom do mňa začal pomaly vnikať. Z úst sa mi vydral hlasný ston. Mal skúsené ruky a ich dotyky ma vždy takmer spoľahlivo zbavil všetkých slov a myšlienok. Miloval som ten pocit a tak strašne dlho po ňom už túžil. Zovrel som mu v pästiach sveter na chrbte a s túžobným výdychom sa pritlačil k jeho hrudi. Nenávidel som to ako ma dokázal ovládať a ako strašne som chcel aby pokračoval.

„A ty si chcel odísť,“ spokojne povedal dokonalým, dôveru vzbudzujúcim hlasom. Miestnosťou sa ozývali moje a Hemmingove tlmené stony a vzdychy. Zvuk jeho hlasu bol hudbou pre moje uši. „Však si s nikým nebol odkedy si odišiel,“ vravel Daniel s úsmevom a opatrne pridal druhý prst. Odpovedal som nedočkavým, tichým skučaním, a hlavou mi preblesla Jae Sunova pokojná tvár.

„Jae,“ vydýchol som a zvuk jeho mena bol ako slabá facka, ktorá ma čiastočne priviedla ku zmyslom. Jae. Oči ma začali páliť.

„Vydrž, za chvíľu budeš pripravený,“ ubezpečoval ma Daniel.

Ozvali sa kroky a prehrabávanie sa taškami.

„Staraj sa o Pola. Nedám ti ho,“ počul som Daniela. Hemming si pobavene odfrkol, kľačal rovno za mnou. Bolo to ako deja vu. Vždy sa doťahovali o prvé kolo, obzvlášť keď som sa im istú dobu nedostal pod ruky. Danielove prsty nahradilo čosi iné a cítil som, ako sa mi vnútrom rozlieva chladná hustá tekutina a tečie mi po stehnách. Zo samotného pocitu rozkoše a nedočkavosti som takmer strácal vedomie. Medzi moju a Danielovu hruď sa dostala Hemmingova ruka, hladil ma po bruchu a hrudi, zatiaľčo mi druhou rukou hladil stehno. Perami ma láskal na krku kým Daniel pokračoval v príprave. Miloval som takúto pozornosť, málokedy ku mne boli nežní. Roztápal som sa v opojnom opare, spokojný a kdesi v podvedomý zároveň zdesený. Nemal som dosť síl vzoprieť sa a nenávidel som sa pre to.

Po líci mi stiekla horúca slza a z úst mi unikol vzlyk.

Jae. Zabi ma.

 

Na sekundu zastali a spozorneli. Znovu som sa nadýchol a nedokázal sa už ďalej brániť plaču. Nikdy sme si nedohodli žiadne slovo alebo signál, ale moje slzy ich väčšinou donútili zastať a skontrolovať, či som schopný pokračovať.

„Bjarne,“ Danielov hlas znel sklamane.

Hemming sa mi oprel čelom o hlavu a počul som ho vzdychnúť. Keď ma pomaly púšťal, ľahko ma ešte raz pobozkal na krku, štekliac ma bradou.

„Ty troll,“ zamrmlal hrubým hlasom. Neodpovedal som mu, stále som sa chvel plačom a plný nenávisti im prial smrť.

„Pusti ho,“ prikázal Hemming Danielovi, keď sa mladší z mužov nehýbal.

„No tak, Bjarne, daj sa dokopy,“ počul som Daniela a znovu mi začal jemne hladiť chrbát. No vyvolal tým vo mne akurát prudký hnev. S bojovým krikom som sa snažil oslobodiť a päsťami ho bil do chrbta. Prekvapený ma objal ešte pevnejšie, ako keby chcel chrániť dieťa, ktoré by samé sebe mohlo takýmto správaním ublížiť.

„Veď ho pusti,“ zvýšil Hemming hlas.

Konečne som bol voľný. Tvrdo som dosadol na koberec, predklonil sa a jednou rukou sa opieral o zem. V záplave zúfalstva a viny som sa znovu hlasno rozvzlykal, skrývajúc tvár v dlani. Na chrbte som zacítil dotyk a okamžite zo seba so zúrivosťou Hemmingovu ruku striasol.

„Bjarne,“ vyslovil Daniel moje meno a zašiel mi prstami do vlasov. Pozrel som sa na neho. Tváril sa smutne. A otrávene. A keď sa milo usmial, vidiac že na neho hľadím, celkom mi ruplo v bedni. Ruka mi vyletela sama od seba. Nikdy som nikomu nevrazil, no vložil som do toho úderu toľko hnevu a sily, že by sa za tú ranu nehanbil možno ani Jae...

Rukou mi vystrelila obrovská bolesť, no stálo mi to za to. Zhlboka som dýchal ústami, prekonávajúc svoju vlastnú bolesť a s potešením sledoval ako sa Daniel otrasený zviechal zo zeme. Hemming a Polo sa prekvapene strhli, no nevydali ani hlások.

„Pomiatol si sa?“ vydýchol Dan a takmer som mu nerozumel. Na zuboch sa mu leskla karmínová krv. Stále mu to nedochádzalo, prečo som na neho nasratý. Keď po mne aj po tom všetkom nahnevaný zazrel, nevidel som iné východisko.

„Áno,“ zvýšil som hlas, zúfalý z jeho nechápavosti a posadlosti. Uprostred slova sa mi zlomil hlas. Skrčil som sa ako šelma pred útokom, opierajúc sa o ruky, a z celej sily mu zreval do tváre, vkladajúc do toho každý sval v tele, všetok hnev a žiaľ a bolesť. Bol to nesmierne uspokojujúci pocit, môcť tak nahlas a surovo prejaviť svoj hnev. Môj hlas trhal vzduch v malej izbe ako rev rozzúreného draka, reval som kým som mal v pľúcach vzduch, hlas sa mi chvel a vibroval celým mojim telom, a ani raz ma nezradil.

V Danielovych očiach som konečne uvidel strach a pochopenie, že niečo nie je v poriadku, že zašiel priďaleko. Sakra neskoro!

 

„Pusti ma!“ kričím, a aj tak som sklamal svoje svedomie

Aby som sa oslobodil z tohto hriechu

Musím navždy zabudnúť

Na pery, ktoré boli tak sladké

Bol som šialene šťastný, bol som hlupák závislý na tvojej nežnosti

Áno, hlupák, hlupák, hlupák

Nechcel som sa vzdať dotyku diabla

Bol príliš skazený, no neskutočne sladký, tak sladký

Boy Meets Evil (BTS)

Dodatek autora: 

Počas sviatkov sa človek musí venovať koláčom, jedlu a televízii, a občas ľuďom, takže nebol veľmi čas písať a editovať. Sorry za veľkú prestávku.

Dala som odkaz ku videu Boy Meets Evil, lebo sa mi páči ako J-hope, jeden z najlepších tanečníkov akých som doteraz videla, vyjadruje svojím tancom emócie vnútorného boja, strachu a zúfalstva. Ak viete anglicky, dajú sa zapnúť aj anglické titulky/preklad z kórejčiny. Video, pieseň a tanec mi pomohli túto kapitolu napísať a vcítiť sa do Bjarna, dokonalo totiž odrážajú jeho myseľ a vnútorný boj, hoc pieseň nemusí byť vyslovene o nezdravom romantickom vzťahu.

Priznanie autora:

(ktoré nemusíte čítať ak nechcete riskovať, že si pokazíte idylické predstavy o svete písania a autorovi samotnom)

Nevedela som či túto kapitolu zverejniť a zvažovala som možnosť, že by som len preskočila na ďalšiu kapitolu a nechala túto čas zahalenú istou dávkou neistoty a tajomstva.

Povedať, že som spokojná, nemôžem. Ďalší z viacerých dôvodov, prečo som ju nechcela zverejniť. Som perfekcionista a aj po mesiaci písania a ďalšom mesiaci dozrievania vo mne vyvoláva divné pocity nespokojnosti. Čiastočne som lenivá, lebo viem čo by som chcela zlepšiť, len sa mi do toho už nechce lebo nad týmto kusom textu už môj mozog spálil pár veľkých pohárov medu. (Jo, žerem med, priamo z pohára cheeky) Fakt... toto bola ďalšia z kapitol, ktoré sa ťahajú a 100x editujú až do bodu keď sa vám zhnusia laugh crying tak si vravím whateveeeeeeeeeer. Žiadna kniha nie je dokonalá, len je v určitom bode odložená ako doeditovaná a ja som sa rozhodla, že pre túto kapitolu ten čas nastal. Nech mi už konečne zmizne z očúúú!

 

5
Vaše hodnocení: Žádné Průměrné hodnocení: 5 (hlasů: 3)
Detailní hodnocení není k dispozici.
Hodnocení:
4.5/5
- Komentářů: 16
Zase se potkali v centru města a blonďatý se neudržel. Lavička letěl přes...
Hodnocení:
4.7/5
- Komentářů: 19
Slyšel jsem hlasy, ale vůbec se mi nedařilo jim porozumět. Potřeboval jsem se...
Hodnocení:
4.8/5
- Komentářů: 14
Bouře a vzdor, aneb přísně tajné zápisky I. část   Úvod...
Hodnocení:
4.7/5
- Komentářů: 21
Stál tam, netušil, co se stane v příští minutě. Nevěděl, jestli se dožije...