St, 23/12/2015 - 00:29
14

Věnování: 
Všetkým mojim dušičkám, ktoré čítajú moje poviedky...

„Utekáš?“ prerušilo nás prudké svetlo a otcov hlas.
Moje svedomie nebolo vôbec čisté a okrem toho som to nečakal.
Vystrašil som sa.
Svaly mi stŕpli v strachu a tak sa mi kolená šmykli z pultu. Zachytiť sa bolo nemožné. Zletel som dole a tvrdo som dopadol na zem.
„Predpokladám, že vieš kde je hlavný vchod?“spýtal sa pohŕdavo Davida.
Pozrel som sa k oknu, ale nevidel som na neho.
Otec zavrel okno, zabalil sa viac do župana, sklonil ku mne tvár.
„Okamžite sa zdvihni zo zeme,“ rozkázal mi prísne, prekročil ma a odišiel preč z kuchyne. Pravdepodobne otvoriť Davidovi predný vchod.
So stavaním som sa moc neponáhľal. Bolelo to viac ako vyskočiť z toho prekliatého okna.
Mám pocit, že som si asi zlomil chrbát.
Počul som otvorenie a zavretie dverí.
David zdvorilo pozdravil môjho otca, ale jeho odpoveď neprichádzala.
Pokúsil som sa pretočiť na bok, ale rozmyslel som si to.
Podlaha ma príjemne chladila na mojom zranenom mieste.
„Čo som ti povedal o tom stavaní zo zeme?“prehovoril na mňa nahnevane od dverí, ale jeho pozíciu som si iba vydedukoval.
„Asi som si zlomil stavec,“povedal som mu zo zeme ublížene.
Držal som sa stabilizovanej polohy.
„Už aj vstať z tej dlážky! Nechci, aby som sa opakoval!“vyštekol na mňa nahnevane.
Pokrčil som kolená, nadvihol sa na lakťoch a až potom sa snažil postaviť. Bolestivo som si vzdychol.
„Prestaň s tým!“zakročil ihneď otec.
Zmĺkol som iba kvôli príkazu.
„Ako si asi myslíš, že sa cítim?“spýtal sa Davida pokým som sa nestihol úplne postaviť.
Všimol som si, že sedí za stolom.
Otec sa držal okraja a k tomu sa nad neho nakláňal. Dominancia.
„Veľmi sa ospravedlňujem. Verte mi, že uraziť vás a váš rozkaz bolo to posledné, čo som chcel dosiahnuť,“povedal úprimne.
„Čo sa tu deje?“mama vošla rozospato do kuchyne.
Prikryla si oči pred prudkým svetlom zo žiarovky. Stačila urobiť iba pár krokov a potom si všimla Davida. Chápajúc si povzdychla.
„Keith,“vyslovila moje meno prísne.
Pochopiteľne na vine som uhol svojim pohľadom pred jej.
„Ako to mám ešte povedať, aby bolo jasné, že na nejaký čas je tento dom väzením?“spýtal sa otec urazene Davida.
„Vlastne za to môžem ja,“skočil som do rozhovoru medzi nimi. Rukou som si pridržal bok, na ktorý som dopadol.
„Ako inak,“povzdychol si otec a otočil na mňa svoj pohľad.
Mykol som plecami.
„Štyri dni. Keith. Vydržal si ma poslúchať iba štyri dni,“zdôrazňoval nahnevane.
Mama stála vedľa mňa a zjavne bola rozhodnutá povedať tiež svoj názor na moje správanie.
„Myslím, že nejde ani tak o uposlúchnutie,“zamrmlal som si popod nos.
Mama to, ako inak, počula a dostal som za priučenú po chrbáte.
„A buď rád, že som ťa neudrela silnejšie,“upozornila ma.
Bolo mi jasné, že zo šoku prešla do obviňovania a to prejavovala osobe, ktorá si to zaslúžila. Mne.
Nenadšene som sa posadil oproti Davidovi, vďaka čomu som pomohol rodičom nasadiť vydieračský režim. Nevedome si rozdelili úlohy a strany.
Bohužiaľ ani jedna nepatrila nám.
Odvážil som sa na jeden pohľad k Davidovi, vyzeral nezvyčajne unavene a bez farby. To však nespôsoboval strach. Možno prepracovanosť? Spal vôbec?
Jeden pohľad sa zmenil na civenie.
„Sústredíš sa na mňa?“sklonil sa mi do uhľa pohľadu otec.
Zaostril som na neho.
„Nie, prepáč. Hovoril si niečo?“povedal som takmer automaticky bezmyšlienkovo.
David si až teraz uvedomil, že som sa na neho celý čas pozeral. Len letmo nadvihol kútiky úst, aby nebolo vidieť, že sa usmieva.
Srdce mi poskočilo a ja som sa posunul telom trocha do boku, aby som mohol vidieť cez otca. Nedokázal som sa na nič sústrediť. Iba na Davida. Sedeli sme v rovnakej miestnosti iba necelý meter od seba.
„Keith!“okríkol ma. Preskočil som znova pohľadom na otca.
„Áno, sústredim sa!“odpovedal som podráždene. Čo nebola správna voľba emócie. Všimol som si, ako sa mama trocha zasmiala a potom sa odvrátila chrbtom od stola.
„Povedz mi. Čo som ti doteraz hovoril?“zatlačil na mňa.
Dobre vedel, že netuším ani písmenko z toho, čo povedal.
Mimovoľne som začal upadať do spätného sústredenia. Chcel by som mu niečo povedať. Čokoľvek, len preto, aby som mohol počul jeho odpoveď.
Zo všetkej slušnosti k môjmu otcovi som však mlčal.
„Počúvam,“natiahol a ja som si uvedomil, že stále čaká.
Tínedžerka vo mne nepúšťala Davida z pohľadu. Podarilo sa nám spojiť pod stolom kolenami.
„Nie sme už predsa v škole,“odpovedal som mu bez jediného záujmu alebo ostychu.
Nie, že by som sa nevedel ovládať, ale akosi som nad tým nejako moc nepremýšľal. Ani nad následkami, ktoré za to môžu nastať.
Otec sa nadýchol, že už naozaj zakročí do môjho neustáleho odvrávania, ale na moje prekvapenie, ako aj otcove, mama zasiahla. Zachytila ho upokojujúco za plece a naznačila mu, aby sa na ňu pozrel.
„Daj im aspoň pol hodinu,“požiadala otca. On sa na ňu nahnevane zamračil, požadujúc vysvetlenie jej zjavnej náklonnosti k nášmu porušeniu jeho pravidiel. Urobila na neho prosebné oči.
David si natiahol nohy až pod tie moje. Oprel som sa o ne svojimi.
„Pol hodina a David s Keithom sľúbia, že potom budu schopní vypočuť si tvoj hnev,“pozrela sa na nás veľa významne, čím nám hovorila, aby sme brali to, čo nám ponúkajú. David sa o mňa obtrel lýtkom, prikývol a ja som ho nasledoval, i keď sme mohli vyjednávať o lepšom čase.
„Vidíš?“vydýchla s úsmevom.
Otec sa nechával nalomiť.
„Chcel som ešte..“zdráhal sa otec, ale mama ho úplne prerušila.
„Potom im to povieš,“usmiala sa na neho a snažila sa ho odtiahnuť od stola, aby nám nechali priestor.
Pomaly sa nechal unášať.
Mama sa na mňa pozrela a mykla hlavou do boku, akoby mi hovorila: Je len tvoj.
V mojich žilách sa búrila horúca krv a nechávala ma úplne nekľudným a neupokojniteľným.
Obaja sme mali toľko slušnosti, že sme počkali, kým neboli dosť ďaleko.
David stiahol svoje nohy spod stola a ja som sa vystrel na tie svoje. Postavili sme sa narovnako. Natiahol ku mne ruky a ja som mu doslova vletel do náručia.
„Tvoja mama je úžasná,“zamrmlal, než sa umlčal mojimi perami.
Všetko. Úplne všetko na mojom tele mu akoby patrilo. Elektrické napätie, neodolateľná energia. Vzrušenie.
Jeho neposlušné ruky si už razili cestu pod mojim tričkom.
Nadýchol som sa nosom a tak efektívne využil možnosť zostať pri bozkávaní. Pohladil som mu narastajúcu bradu a zavesil som sa na neho.
Udržal moju váhu. Pridržal ma za zadok. Cítil som, ako ma zaň pevnejšie zovrel.
Vydýchol som mu do úst. Jeho telo sa triaslo, ale to aj moje. Z jednoduchého dôvodu: boli sme ovládaní sexuálnym vzruchom.
Tvrdšie ma posadil na stôl. Zastrčil som prsty za jeho opasok a užíval si, aké potešenie mi prináša jeho najintímnejšie teplo.
„Naozaj mi je to blbé, ale vážne ťa chcem urobiť na tomto stole,“zveril sa mi počas jeho hlasného dýchania.
„Tak to urob,“povolil som mu to a vystrel sa v chrbte, aby som dočiahol na jeho pery. Zovrel som ho stehnami na bokoch a zasunul ruku hlbšie do jeho nohavíc.
Bol rovnako pripravený ako ja. Povrchne som mu oplácal bozky a on si uvoľnil opasok z nohavíc.
Kiežby ho ani nenosil.
Uvoľnil mi u seba priestor a ja som ho využíval celou svojou mocou. Bolo to úžasné cítiť ho na svojom tele. Jeho teplo, dych, dokonca aj pot s mydlom. Dráždil ma len svojou prítomnosťou. Opatrne som sa hral s jeho penisom a on sa mi oplácal lepšou cenou, než akú som mu poskytoval ja.
Skláňal sa nado mnou a z bozkov prechádzal na môj krk, kde na mojej koži nechával zimomriavky. Jednou rukou ma hladil na tele. Pričom prstami občas zastavil pri mojich bradavkách a podráždil ich. Druhou rukou našiel svoje miesto v mojich nohaviciach. Musel som trocha uvoľniť zovretie mojich bokov, aby som mu to uľahčil. Nasledoval moje ťahy rukou tou jeho.
Chcem ho.
Chcem ho tak moc.
Milujem ho.
Milujem ho tak moc
.
Moja myseľ a moje telo provokatívne túžilo po tom, aby ma, pekne povedané, zneuctil.
Ale akoby len mohol, keď je moja rodina stále v dome?
To jediné miesto, ktoré zostávalo bez jeho pozornosti, mi nedovolovalo užívať si stimuláciu, ktorú mi poskytoval. Bolo to príjemné a viac než to, ale zdá sa, že moje nadržané telo to nechcelo prijať. Objal som ho voľnou rukou okolo krku a pery priložil k jeho uchu.
Pre váhanie a neistotu neexistoval priestor.
„Chcem ťa v sebe,“zašepkal som mu doň.
Cítil som, ako pod mojim telom stuhol a v mojej dlani stvrdol.
Nosom som sa obtrel o jeho lalôčik a slabo ho pobozkal na pery. Len ťažko som rozoznával, ako rýchlo mu bije srdce, kvôli tomu môjmu.
Zdá sa, že ho moje priznanie navnadilo a roztriaslo jeho svetom.
Pevnejšie sa ku mne upol.
Videl som, ako bojuje so svojou vášňou prehodiť ma cez stôl a urobiť ma zozadu.
Zaklonil som sa, aby som bol k nemu bližšie panvou.
Tak málo chýba, aby ma uspokojil. Prstami mi zovrel bradavku a vlna vzrušenia, ktorú mi tým spôsobil prešla celým mojím telom.
„Nenechajte sa rušiť,“sestra vbehla do kuchyne a mierila si to presne k vode.
Obaja sme strnuli v pohybe.
„Potrebujem sa iba napiť,“ospravedlnila sa.
David ju sledoval počas celej jej cesty.
Vystrel som sa späť do sedu a popravil si oblečenie.
„Nemohlo to počkať?“spýtal som sa jej a zosunul sa zo stola. S
tála nám otočená chrbtom a tak nám dopriala aspoň čiastočnú intimitu.
David si upravil nohavice a schoval v nich svoj penis.
„Isteže nemohlo. Nevedela som, že tu budete,“zasekla sa na pár sekúnd, „upratovať špinavý riad,“dokončila ironicky. Nakukla ponad svoje plece a keď zistila, že sa poza jej chrbát nedeje už nič nelegálne, tak sa otočila. Zablúdila k naším pásom.
„Vaše nohavice,“upozornila nás a obaja sme sa pozreli, čo má na mysli. Rozopnutý zips.
Akoby sme si to načasovali. Naraz sme sa zapli. Bolo to viac než nepohodlné. Stál som pokojne vedľa Davida akoby sa vôbec nič nestalo. Nieje to prvýkrát, čo nás pristihla. 
„Otec o tom vie?“spýtala sa ma s pohárom v ruke. Odpila si, kým čakala na moju odpoveď.
„Konkrétne o.. ?“nedokončil som.
„Tom, že tu je David pravdaže,“dokončila otázku dramaticky. Pootočila tvár k Davidovi, akoby si na niečo spomenula. „Mimochodom, ahoj,“usmiala sa na neho.
David na ňu nesmelo zdvihol ruku do pozdravu. Hneď potom sa Anna ku mne obrátila bez náznaku úsmevu alebo príjemnej reakcie.
„Tak o tom áno,“odpovedal som jej a ona dovtedy dopila pohár. Prikývla na pochopenie a potom sa ešte raz pozrela vedľa mňa na Davida.
„Asi ruším,“vyslovila ospravedlňujúco naňho.
Zagánil som na ňu.
„No, nejdeš práve vhod,“poznamenal som naštvane na jej kompletne blbú pripomienku. Mohla sa napiť aj v kúpeľni.
Anna sa slabo pousmiala a potom jej úsmev ochabol do zagánenia.
„Nehovor,“precedila pomedzi zuby, keď prešla okolo mňa. Pri dverách spomalila. Niečo jej napadlo.
„Ono je to tak... Ráno odchádzam z domu a možno by som mohla presvedčiť rodičov, aby išli tiež a cestou, napríklad, zabudnem zamknúť,“povedala akoby mimochodom a potom sa stratila za rohom.
Naozaj práve povedala niečo, čo je pre mňa výhodné?
„O koľkej?“spýtal sa okamžite, keď mu to došlo.
„Šesť tridsať,“odpovedal som mu obratom.
Pozrel som sa k nemu a on mi poslal jednu z jeho perverzných správ.
„Anna, prečo ešte nespíš?“ozval sa otec z chodby.
Ide hrozne skoro, stále nám zostávalo minimálne päť minút.
Sestra mu niečo odpovedala, ale na to sme sa už nesústredili.
Automaticky sme od seba spravili jeden krok. Pozeral som sa smerom, odkiaľ prichádzal otec a čakal, než k nám príde.
Viem, že si budem musieť vypočuť to, čo nám chce povedať a nebude to vlastne nič prevratné.
Keď sa dostal do kuchyne, posadil som sa a David urobil to isté, ale tentokrát si sadol vedľa mňa a otec začal:
„Kým ste tu vy dvaja už robili čokoľvek,“popravil obrus na stole, „preberal som to s tvojou mamou a ona ma, ako inak, presvedčila o tom, že ti nemôžem zakazovať stretávať sa s Davidom, vraj to vyzerá zle. Akoby som sa nevedel vyrovnať s tvojou sexualitou. Ale ja už som ti povedal, že mi je to jedno, je to tvoje rozhodnutie. Avšak tvoje domáce väzenie stále platí ešte na najbližších pár dní a chcem, aby si to rešpektoval. Vy obaja,“hovoril nám pevne.
Isteže jeho slová boli plné spravodlivých rozhodnutí, ale aj tak sa nijaká zmena nejako nediala.
„V podstate žiadna zmena,“povzdychol som si.
„Nerozčuľuj ma. Som tvoj rodič a moje stanovené pravidlá budú platiť, až dokým budeš žiť pod touto strechou,“povedal mi prísne.
„Isteže, chápeme,“ozval sa David vedľa mňa.
Otec sa k nemu pozrel s určitým pochopením.
„Akceptujem ťa, pretože som videl, čo si bol ochotný urobiť pre môjho syna, ale nie som vždy chápavý,“upozornil ho. „Neželám si, aby sa v mojom dome objavovali cudzí muži uprostred noci, i keby to bol zlodej alebo pr-..priateľ môjho syna,“sekol sa otec.
Prvý krát som zažil, že aj pre neho to nie je ľahké prijať, ale rešpektuje to.
„Ďakujem,“vyslovil vďačne David a postavil sa, aby si mohli s otcom úctivo podať ruky.
„Opatrne,“varoval ho ešte raz a prijal jeho ruku.
David letmo prikývol.
Nemôžem si pomôcť, ale naozaj si pripadám ako zasnúbená žena, ktorej otec dal povolenie o jej ruku. A presne takú istú radosť cítim i ja niekde vnútri. Aj ja som sa postavil, blízko k Davidovej ľavej ruke.
Zachovával som racionálnu vzdialenosť.
Chcel som ho.
Kladné pocity ma dotláčali ku krajom nutnosti, ktoré boli neznesiteľné, ale držal som sa, tak ako David.
„Vyveď ho a vráť sa do svojej izby,“požiadal ma otec nakoniec. Otočil sa nám chrbtom a vracal sa späť do svojej postele, z ktorej som ho nechtiac dostal.
Zostal som stáť vedľa neho.
Myšlienka na zajtrajšok ma trocha trápila. Nechcel som porušiť svoj sľub, ale to som nechcel ani čakať. Na ten istý problém myslel aj David. Cítil som to z neho.
Obaja by sme hľadali len výhovorky, prečo to nerobiť, alebo prečo to urobiť.
Vášeň, samota, sľub, to všetko bolo takmer nemožné zvládnuť iba rozumom.
Slabo som sa oprel o jeho bok a on ma objal svojou rukou.
„Dopadlo to celkom dobre,“vydýchol.
Privrel som oči a užíval si jeho blízkosť.
Chcem ho.
Pevnejšie ma k sebe zovrel na znak chápania.
„Príď,“požiadal som ho pre istotu, že by sa rozhodol pre dodržanie môjho väzenia.
Prosil by som ho, aby prišiel, aby som sa mohol znova vyhnúť tým pocitom, ktoré som mal posledné tri dni.
„Dobre,“vydýchol mi do vlasov a potom sa odo mňa úplne uvoľnil.
Odtiahol sa prvý a rozhodol sa aj naozaj odísť.
Prečo mu to ide tak ľahko? 
Sledoval som, ako sa vzďaľuje. Už zase.
„Naozaj príď,“požiadal som ho znova.
„Prídem,“odpovedal mi dôraznejšie a pridal jeden z tých jeho úsmevov, ktoré tak nenávidím, pretože.. no, ich milujem.
Kráčal som za ním v závese jedného a pol metra. Otvoril si dvere a vyšiel von.
„Zmenil si sa,“povedal mi vo dverách, keď sa otočil, aby aj zavrel.
Vzhliadol som k nemu trochu viac prekvapene. Nečakal som, že mi niečo také povie.
„Nie v zlom,“dodal okamžite, „mal som na mysli. Tvoje vystupovanie ku mne. Povedal si, že ma nikdy nebudeš schopný milovať ako obyčajný človek, ale to si sa oklamal,“povedal mi so šibalským úsmevom. Prepadáva ma samota. 
Nechcem, aby odišiel! 
Naklonil sa po kľučku a potiahol ju k sebe. Rýchlejšie som dvere zachytil z druhej strany.
„Počul som...!“povedal som hlasnejšie, aby prestal so zatváraním dverí.
„Prosím?“dovolil mi ich znova pootvoriť.
Chcel ma nechať dohovoriť.
„Počul som ťa, keď si hovoril, prečo ma miluješ,“povedal som mu nesmelo.
Sledoval ma svojím ostrým pohľadom.
„To som ti predsa priznal dávno aj sám,“zasmial sa pobavene a letmo sa dotkol môjho líca, aby mi nadvihol tvár a tak sa mi mohol dívať presne do očí.
„Mám tým na mysli, že keď som ťa počúval, ako si to hovoril mojej sestre, pochopil som to,“zastavil som sa a uvedomil si, že by musela nasledovať iba hlúpa otázka typu: Čo som pochopil? Preto som sa odhodlal k vysvetleniu, „že ťa dokážem milovať viac, než som si myslel, že viem, alebo budem kedy schopný.“
S pocitom trápnosti pri sekundách ticha som sa aspoň odhodlával pozerať sa na neho.
Pevne zovrel zuby a privrel oči. Zhlboka sa nadýchol. Sústredenosť? Radosť? Hnev? Kiež by som práve teraz vedel odhadnúť aspoň polovicu z toho, čo sa mu deje v hlave. Jednoducho som bol o to ukrátený.
„Keith,“upozornil ma otec z poschodia, keď som sa nejakú dobu stále nevracal.
Davida to trochu prebralo. Naklonil sa ku mne.
„Zajtra...“vyslovil jednoducho a potom skĺzol rukami k mojim bokom.
Na stotinu sekundy sa mi pozrel k nohám. Bola to iba kontrola priestoru, čo mi došlo až vtedy, keď priložil svoju dlaň k môjmu rozkroku, ale to už bolo neskoro.
Strnul som a on sa mi znova pozrel do tváre.
„...sa uvidíme,“dodal potichu.
Opustil môj intímny priestor svojou rukou a tentokrát naozaj odišiel.
Ochabnuto som zabuchol dvere a prikázal svojmu mozgu aspoň jedinú vec. Vyjsť do svojej izby. Až teraz som dobre zistil, čo je to chodiť poslepiačky. Išiel som čisto inštinktívne, všetko ostatné sa sústredilo na zostávajúci pocit z jeho dotyku. Je to naozaj až taký perverzák?
„Dobrú noc,“prehovoril otec, keď som ho míňal na chodbe.
„Dobrú,“odpovedal som mu apaticky.
Prešiel som cez dvere a zavrel ich chrbtom, keď som sa o ne oprel.
Ale čo by som mu mal asi tak vyčítať, keď ja sám mám erekciu. Sám som perverzný.
Popri tých pár krokoch som si odopol gate a stiahol si ich z bokov, aby som si ich striasol z nôh.
Vzrušil sa, keď som mu povedal o tom rozhovore?
Posadil som sa na postel a oprel sa o stenu.
Stál mu, tak ako stojí teraz mne? Alebo ho má tvrdšieho?
Ľahko som sa dostal cez svoje spodné prádlo.
Privrel som oči.
Ešte stále si živo spomínam na to, ako ma takto držal.
Kedy sa zo mňa stal taký závislák od jeho tela a dotyku?
Prudšie som okolo seba zovrel dlaň. Viem, aký je to pocit, keď sa ma dotýka svojimi perami na koži. Mimovoľne som naklonil do boku hlavu. Keď sa drsnou bradou obtrie o môj krk. Viem, ako to páli, keď jazykom podráždi moje bradavky. I to, aký je horúci, keď do mňa vstúpi.
Chcem ho. Chcem ho. Chcem ho!
Pár pohybmi som si pomohol do vyvrcholenia. Hlasno som vydychoval a užíval si chvíľu, ktorú som dosiahol iba vďaka svojim spomienkam na neho a svojej pravej ruke.
Nenadcháczalo však nič čarovné. 
Zašiel som si umyť ruku a ľahol si späť do postele.
Stále som musel myslieť na naše kuchynské stretnutie a nedokázal som ovládať svoje telo. Ako inak ma tiež trocha bolel môj bok, možno aj vďaka nemu som sa ešte nejaký čas prehadzoval, ale to boli očividne iba ďalšie osobné klamstvá.
Nemohlo prísť ráno a keď som si myslel, že už to dlhšie takto nepôjde, zrazu nastalo.
Nejako sa mi podarilo zaspať. Netuším, či to bolo únavou, alebo iba hypnotizovaním k spánku.
Prudko som sa vystrel a snažil sa nájsť čokoľvek, čo by mi povedalo, koľko je hodín. Trochu som prižmúril na stenu s hodinami a pozoroval čas. Sekundová ručička tikala v pravidelnom rytme. Minútová sa po šesťdesiatej sekunde posunula v pred.
Päť minút po.... po siedmej.
Siedmej!
Zletel som z postele a pridržal si zranený bok.
Zaspal som. Naozaj som zaspal!
Zobral som si trigovicu prehodenú cez čelo mojej postele a rozbehol sa von z izby.
„Kam to náhlenie?“spýtal sa ma známy hlas.
Zastal som šmykom pár metrov od východu. Otočil som sa k Davidovi.
Už je tu? Čakal? Prečo ma nezobudil?
„Neutekáš predo mnou, že nie?“spýtal sa ma s vtipom.
„Nie,“odpovedal som mu v rannom tranze. Sedel za mojim stolom a mal jednu nohu vyloženú na svojom kolene. Vyzerá presne tak ako včera. Znova toho asi moc nenaspal.
„Bál som sa, že ujdeš aj v mojom oblečení,“podoprel si hlavu a pozeral sa na moju hruď.
Sklonil som hlavu k svojmu telu. Pravda, tá trigovica nie je moja.
„Prepáč,“ospravedlnil som sa hneď, ako mi došla moja chyba.
Zvesil som si jej vrchnú časť z pliec.
„Nie, to je v poriadku,“zastavil ma a rozhodol sa prísť ku mne, „iba som si ťa doberal,“sklonil sa k mojej tvári, aby mi to mohol zašepkať.
„V tom prípade to platí na to, že som zaspal,“predhodil som stabilným hlasom, i keď sa moje telo začínalo triasť tým viac, čím bližšie sa nakláňal.
„Uhm-hm,“prikývol kladne, „mohol si byť už dávno,“urobil si prestávku, aby ma zachytil za boky, „niekde inde,“dodal. Zvrtol ma svojou silou a otočil ma k sebe chrbtom.
Rukami ma pritlačil k svojmu rozkroku a držal ma blízko neho tak, že som mohol cítiť jedine jeho. Jeho úprimnosť k tomu, akoby ma rád pretiahol, mi trochu vyrážala dych, ale o to viac ma to vzrušovalo, pretože presne túto hru som s ním chcel z nejakého dôvodu hrať.
„Môžem sa ťa niečo spýtať?“pohladil ma svojim dychom na krku. Presne tam, kde som si ho včera pri onanovaní predstavoval.
Zatajil som na pár sekúnd dych, aby som dobre mohol počuť ten jeho.
„Už si to urobil,“odpovedal som mu pod jeho kúzlom.
Niečo zabrblal. Odtiahol odo mňa jeho boky a prudko prirazil k môjmu zadku svojim rozkrokom.
Cítil som, ako ten vzruch prešiel mojim telom a ja som bez môjho vlastného vedomia vzrušene vzdychol.
Moja reakcia potešila penis v jeho nohaviciach.
Nohy sa mi roztriasli a ja som začal odpočítavať čas, kedy si ma vezme.
„Tak inak,“vyslovil svojím drsno-medovým hlasom na mojom uchu, „urobil si sa včera sám?“spýtal sa ma to, čo sa chcel spýtať už na začiatku a popritom všetkom sa jednoducho prepracoval do mojich nohavíc.
Sústredil som sa na jeho ruky a akosi zabudol, že sa ma niečo pýtal.
„Hm?“vyžadoval svoju odpoveď. Pohladil ma po zadku a mne na kožu vyskočili zimomriavky. „Keith?“súril ma.
„Áno,“odpovedal som mu s povzdychom.
„Ako si sa urobil?“pýtal sa ďalej svojím vzrušeným hlasom, ktorý zase nútil mňa byť vzrušený do nepríčetnosti a k tomu tie jeho neposlušné ruky.
Letmo ma pohladil po penise a ja som sa vážne potreboval o niečo zaprieť.
„Rukou,“odpovedal som najkratšie, ako sa dalo.
„A čo si si dráždil?“zaujímal sa. Špičkou jazyka sa dotkol medzierky za mojim uchom a ja som sa, ako inak, zase stratil v sústredení na jeho odpovede.
Uvedomoval si to.
Ovinul svoju dlaň okolo môjho penisu.
„Tu,“ druhou rukou sa prešmykol dozadu a priložil svoje prsty na jeho obľúbené miesto, „alebo tu?“ spýtal sa šibalsky.
Ja už vlastne ani sám neviem.
Na premýšľanie odpovedí potrebujem priestor......... Potrebujem priestor......... Pravda.
Vzoprel som sa jeho rukám a prinútil ich, aby opustili moje telo.
Prekvapene na mňa pootvoril viac oči. Nečakal, že pôjdem proti nemu.
Objal som ho rukami okolo krku.
„Prinúť ma kričať tvoje meno a ja ti na to odpoviem,“povedal som jeho perám a tie sa po chvíľke šoku, ktoré som mu spôsobil usmiali.
„Za ten včerajšok ťa bude počuť celá ulica,“povedal mi prísne v medziach našej hry.
„Čo som také urobil?“ukradol som mu bozk, keď sa ku mne preň nakláňal.
„Dráždiš ma svojimi slovami a priznaniami,“obvinil ma a slabo ma pohryzol na medzierku nad klúčnou kosťou.
Privrel som oči a málinko sa naklonil, aby som mu uvoľnil svoj krk.
„Ani ty si mi to neuľahčoval,“vrátil som mu jeho kartu.
Hmkol do súhlasu a stúpal svojimi perami, jazykom a zubami po mojom krku. Zastavil sa na chvíľu na mojom ohryzku a potom sa nosom obtrel o moju sánku.
Chcel som mu odhaliť ešte väčšiu moju poslušnosť. Zaklonil som sa hlbšie a vďaka tomu sme sa prevážili a padli k zemi.
„Opatrne,“vyslovil pobavene.
Uľahčil mi pád, ale aj tak ma zakryl svojim telom.
Vytiahol som si spod neho nohy a skrčil ich, aby ku mne presne pasoval. Páčilo sa mu to ale to i mne. 
„Vezmi si ma,“požiadal som ho, keď som nedokázal ďalej odolávať túžbe svojho tela.
Neodolával ani neváhal a pomaly sa spustil rukami ku mne bližšie.

Dodatek autora: 

Je streda. Deň pred Vianocami .. Takže, som sa posnažila a skúsim vám zdvihnúť náladu aspoň takto. Všetkým prajem šťastné a veselé VIANOCE! Nech sa vám splnie všetky vaše želania a sny:) 

4.91228
Vaše hodnocení: Žádné Průměrné hodnocení: 4.9 (hlasů: 57)
Detailní hodnocení není k dispozici.
Hodnocení:
4.1/5
- Komentářů: 8
První den něčeho? Ničeho? Možná by bylo lepší se neotáčet, ale ten neodkladný...
Hodnocení:
5/5
- Komentářů: 16
Vošiel som hlavným vchodom do budovy, aby som sa dostal na večierok a ...
Hodnocení:
5/5
- Komentářů: 8
Obraz Tallantridy – Kapitola 23 Při západu slunce     |...
Hodnocení:
5/5
- Komentářů: 1
Jana vyděšeně sleduje scénu před sebou. Její rodiče, bratři a dokonce i...