Ne, 27/12/2015 - 20:19
20

Věnování: 
A tááák veď vy to viete....

„Vezmi si ma,“požiadal som ho, keď som nedokázal ďalej odolávať túžbe svojho tela.
Neodolával ani neváhal a pomaly sa spustil rukami ku mne bližšie.
Tými svojimi som mu nadvihol tričko a tak odhaľoval jeho telo. Prstami som skúmal jeho chrbát. Až kým som nezastavil na lopatkách.
Tam sa od mňa odklonil a vyzliekol si zbytočný kus oblečenia. Naozaj úplne zbytočný.
Na boku, ramenách a rukách mal pár čerstvých modrín. Rozhodol som sa to prehliadnuť. Práve teraz som túžil po jeho tele. Potom sa ho na to môžem spýtať.
Nadvihol som panvu aby som naznačil, že chcem aby pokročil tam kde už mal aj tak dávno svoje ruky.
Zbaviť sa všetkého, čo sme mali na sebe bol ten najmenší problém.
Podlaha ma chladila ale on ma hrial svojim telom. Zdá sa, že postel neprichádzala do úvahy. Bola už príliš ďaleko.
Rukou ma pohladil po boku a zašiel až dole k môjmu zadku, kde sa ukotvil svojou nenásytnosťou.
Objal som ho rukami a pevnejšie ho zovrel.
Vytiahol ma k sebe do sedu. Pridržiaval ma za zadok. Jeho dotyk na tom mieste bol elektrizujúci.
Slabo som sa mu hýbal v rukách.
Prstami mi pravidelne masíroval kožu a ja som odolával všetkým svojim vzdychom. Pritiahol som sa perami na jeho šiju a slabo mu zvieral kúsky kože a nechával na nej značky. Moje vnútro bolo vlhké len z predstavy, že tam vstúpy.
Jeho penis sa mi obtrel o stehno a tak upútal moju úplnú pozornosť. Upustil som od objatia a jednou rukou ho uchopil do ruky. Slabo som ho pohladil po dĺžke.
Rýchlo nadobudal svoju veľkosť. Moja pozornosť sa mu páčila. Chcel som ho ochutnať.
David mi však v tedy šičkou jazyka ochutnal vrchnú peru.
Pootvoril som ústa a spoznával aspoň chuť jeho úst, keď svojim jazykom preskúmal všetky zákutia. Tľapol ma cez zadok a všetko vo mne sa stiahlo.
Prekvapene mi vybilo dych z toho náhleho pocitu vzrušenia. Akoby ma na sekundu navštívil orgazmus .Odtiahol som sa od jeho úst.
Oči sa mu zaleskli.
„Ešte som sa ťa nedotkol na tých správnych miestach a ty si mimovoľne vlhký,“zamrmlal.
Na znak jeho slov mi roztvoril polky.
Cítil som, že som vlhký, pretože si moje telo zvyklo, že ho okupuje na tom mieste a preto sa mimovoľne správa tak opĺzlo.
Udržal v som v sebe ďalší vzrušený vzdych.
Bol neznesiteľný v tom jeho postrkovaní, ale nič nerobení. Srdce sa mi divoko rozbúchalo.
Jeho penis v mojej starostlivosti som ešte pár krát pohladil po dĺžke a nasmeroval ho na to oplzlé miesto, ktoré ho chcelo pohltiť.
Sledoval každý môj pohyb. Už ma to predsa učil.
Držal mi roztvorené polky a ja som si roztraseným telom zo vzrušeného očakávania priviedol jeho penis do môjho vnútra.
Sledoval ma svojimi hlbokými očami a hltal každý môj nádych.
Tvrdol každým mojím pohybom. Jeho prsty sa mi zarývali do kože a bolesť mi stúpala vnútrom.
Hoci som ho chcel prijať nebol som na to celkom pripravený.
Zastavil ma tým, že ma zachytil za rameno.
„Ubližuješ si,“povedal mi starostlivo.
Zvieral som ho v sebe. Musel to cítiť.
Nie, bolo to dobré. Bolo to úžasné.
„Nie,“ubezpečil som ho. Vystrel som ruky k jeho tvári a pobozkal ho letmo na pery.
Dostal som sa na svoj limit.
Bol som pripravený ochutnať aspoň chuť jeho vášne.
Slabo sa pohol a v tichu sme rozoznali len perverzné zvuky môjho vzrušeného miesta. Moje vnútro sa po ňom zovrelo a on si vzrušene vzdychol.
„Musíš sa uvoľniť, nemôžem sa pohnúť,“vyslovil pomedzi dychom.
Cítil som ako jeho penis kvôli mne pulzuje.
„Nemôžem, si tvrdý,“zaprotestoval som, keď sa pokúsil znova pohnúť, moje svaly strnuli.
„Urobím sa Keith,“povedal mi živelnejšie.
Aha,ale to aj ja. Toto je beznádejné! 
Zaprel sa do mňa. „Nechaj mňa,“požiadal ma.
Zaklonil som sa dozadu a on ovládol priestor.
Zachytil ma za nohu a prehodil mi ju na druhú stranu. Otočil ma k sebe chrbátom.
Takto na neho nebudem môcť vidieť.
Drsnejšie mi zovrel boky a ja som sa zaprel rukami.
Bol som na všetkých štyroch. Toto tu už bolo.
Hltavo sa odtiahol bokmi a moje vnútro sa začala plniť prázdnotou, ale nie na dlho. Nemohol som prestať hlasno dýchať.
Prišiel na kraj a dorazil.
Zaryl som prsty do podlahy a snažil sa udržať na nohách. Moje svaly sa podvolovali jeho prítomnosti.
Odtiahol sa a prirazil.
Je to úžasné.
Sekane som vydýchol a započul jeho vzrušené dýchanie.
„Zavolaj moje meno,“požiadal ma rovnako vášnivo.
Sľúbil mi, že budem volať jeho meno. Budem ho volať!
„David,“vyslovil som bez ostychu a on prirazil. Posledná slabika z jeho mena sa stratila v mojom zastonaní.
„Ešte raz.“
Vedel som, čo ma čaká. Okupoval ma v ustálenom rytme a ja som hľadal dych na vyslovenie jeho mena. Sklonil som tvár k podlahe a čelom sa dotkol svojho predlaktia.
Našiel som silu a vyslovil:
„David.“
„Hlasnejšie,“vyzval ma.
Neprestával poľavovať vo svojom rytme a dych už nebol jediný problém, ktorý mi bránil v rozprávaní.
Bol to sex.
Dobrý sex.
Moje telo sa začínalo pomaly rozpadať pod jeho vpádmi.
„David!“poslúchal som ho bez ostychu. Presne toto som potreboval, aby nadomnou prebral moc.
„Ešte hlasnejšie!“zvýšil na mňa hlas v zápale nášho spojenia.
„DAVID!“zreval som nahlas roztraseným hlasom.
Jeho prsty sa mi silnejšie vryli do bokov.
Sklonil som sa ešte viac k podlahe. Je to tak dobré.
„David?“vydýchol som v otázke.
„Áno?“ozval sa rovnakým takmer nepočuteľným hlasom.
Rozprávali sme sa pomocou vzdychov.
„Urob ma,“požiadal som ho na spodku svojich síl.
Počul som jeho súhlasný výdych. Prirazil a ja som nemal šancu vydržať dlhšie. Zovrel som ho v sebe a on mi podvihol boky a držal sa v mojom vnútri, ktoré sa zvieralo.
Nemal som ani silu dýchať. Trvalo to príliš krátko.
Zakrúžil vo mne bokmi a ja som zaprotestoval.
Tlak z jeho orgazmu mi pálil vnútro. Cítil som ho. Sexuálna bolesť, ktorú mi to spôsobovalo ma vzrušovala. Suchý orgazmus, ako ho nazývajú odborníci, keď sa muž urobí pomocou prostaty ma ničil.
Trochu uvoľnil silu, ktorou ma držal a pomaly somnou klesol až k úplnej zemi.
Chcem to ešte raz a potom znova a znova až kým nestratím rozum. Je to normálne alebo sa zo mňa stáva naprostý a úplný úchyl?
„Keith,“oslovil ma udýchane.
Uvedomil som si, že mlčím a dívam sa do prázdna. 
Otočil som k nemu tvár a stále ležal na bruchu.
Telo ma pálilo. Bolo mi horúco.
„Dýcham,“odpovedal som mu na jeho starosť.
„Asi starnem skôr ako som v prvoti chcel. Nemôžem takmer ani dýchať,“zasmial sa medzi tým, čo chytal dych.
„Zrazu sa cítim previnilo,“povedal som mu vinne. Pozoroval som podlahu a jej ryhy.
Teplo, ktoré som doteraz cítil vďaka orgazmu začínalo pomaly chladnúť. David to akoby vycítil. Pritiahol sa bližšie a pohladil ma teplou rukou po holom chrbáte.
„Prekvapilo by ma keby to tak nebolo,“hovoril ku mne chápavo. Je mi jasné, že som mal na výber ale... je tu to ale.
Čakal ako zareagujem.
Chvíľu som sa nechával ovládať situáciou ale niektoré veci si vyžiadali mojú úplnú sústredenosť.
Rukami som sa impulzívne nadvihol.
„Musím ísť na vecko,“informoval som ho o mojom náhlom rozhodnutí.
„Počkaj,“zastavil ma hlasom a vystrel ku mne ruku, hoci sa mu nepodarilo ma zachytiť.
Zastal som.
„Viem, že sa to moc nehodí ale...“ Prerušil som ho hneď ako som si to uvedomil a pripustil vidieť to tak ako to je.
„Musíš odísť,“doplnil som tie správne slová.
A zrazu to tu bolo späť. Vinu prebila samota.
„Áno,“vydýchol ležiac na zemi.
Opatrne sa posadil a ja som sledoval, že bojoval so svojim telom.
„Chápem,“odpovedal som mu s náznakom ublíženie.
Nebudem si nič nahovárať. Viem ako moc bojujem proti pravidlám a zároveň za ne. Chcieť dve veci naraz bolo nemožné hlavne, ak išlo o dve rozdielne veci.
Jedna musela vyhrať a bude to tá, za ktorú sa prikláňa David.
Dodržať slovo.

Pomohol si na nohy pomocou nábytku.
Ignoroval som svoje myšlienky a analýzy prečo je tak vyčerpaný a čakal.
Slabo ma pobozkal na pery.
„Ozvem sa ti. Tak sa nemusíš tváriť tak kyslo,“ubezpečil ma.
„Netvárim sa kyslo,“protirečil som.
Privrel oči a objal ma.
Zrazu som si pripadal ako vlastný klamár. Tváril som sa kyslo. Nadýchol som sa jeho vlastného pachu a mydla. Moc mi to nepomáhalo s myšlienkou, že musí odísť.
Všetko mi len sťažuje.
Trochu som sa od neho odlúčil. Ja odídem na vecko a on domov.
Znova som sa dotkol perami jeho krku. Bol horúci. Naberal som energiu, ktorá mi bude po jeho odchode chýbať.
„Dobre,“vyslovil som porazene sám pre seba.
Nebude to trvať dlho a my sa znova stretneme. Nesmie.
Oddelili sme sa o rozišli sa každý svojou cestou. Krycie meno vecko bol len iný názov pre: Musím sa umyť.
Pustil som si vodu a čakal kedy príde horúca. Posadil sa na kraj vane, aby som si veci omnoho uľahčil. Kúpeľňu začínala plniť para a ja som sa pristihol, že čakám na akýkoľvek zvuk, ktorý by mi povedal, že David odišiel. Žiadny neprichádzal a ja som si nakoniec musel pripusiť, že som to iba nepočul.
Rukou som skontroloval stav teplej vody v sprche a popálil som sa. Trocha som si ponadával a ihneď trochu zmenil teplotu.
Vkĺzol som dnu a začínal umývať všetky stopy, ktoré mi zanechal. I tie najposlednešie stopy. Stále som ho cítil medzi svojimi polkami a moje telo sa rozhodlo, že mi to nehodlá len tak uľahčiť.
Všetko vo mne sa stavialo do pozoru, keď som sa umýval rukami na miestach, kde predtým bol.
Citlivosť, poddajnosť a vzrušenie spôsobilo moju zvedavosť objavovať svoje hranice.
Mať sex bola priprodzená ľudská vec a pritom tak primitívna, že som si myslel, že jej vypestovanie vo mne bude nemožné a predsa teraz stojím v sprche a prstami slabo okupujem svoje citlivé miesto.
Sklonil som sa nižšie po stene a uľahčil si tak cestu k svojej dierke. Cítil som sa akoby som robil niečo zakázané ,zlé a popritom som ten pocit plnosti už dávno poznal.
Už len z jediným prstom sa cítil trápne a vedel som, že to nieje dosť po tom, čo tam bol Davidov penis. Horúci a tvrdý.
Pridal som ešte jeden. Ľavou rukou som sa rozhodol masturbovať. Nešlo mi to moc obratne. Obe moje ruky spolupracovali v rovnakých pohyboch.
Nezamýšľal som sa nad tým, čo robím a jednoducho to robil s myšlienkou na to akoby to urobil David. Omnoho lepšie.
Oprel som sa trochu viac o studené dlaždičky v sprche a tak pomohol vlastnému telu pomaly sa uvoľňovať pod svojimi vlastnými rukami. Jeden, krát mi to zjavne nestačilo. Zrýchlil som svoje pohyby a príjmal pocity onanovania i keď to bola iba slabá náhražka z pred desiatich minút.
Dýchal som vzrušene na vlhkú, dlaždenú stenu a privrel oči aby som posilnil svoje vnútorné klamstvo, že objavujem svoju sexualitu práve z Davidom.
Zacítil som pod bruškami svojich prstov malý výstupok a mimovoľne naň zatlačil. Roztriasli sa mi kolená. Toto bolo to miesto, ktoré spolupracovalo s Davidom viac ako čokoľvek iné.
Upustil som od prstovania a snažil sa dokončiť sa. Pohladil som otvorenou dlaňou špičku svojho penisu a zopakoval to ešte niekoľko krát než som si z úľavou užil menší, no stále oslobodzujúci orgazmus.
Sťažka som sa vystrel a vrátil sa do reality v ktorej nebol žiadny David a žiadne iné zvrhlosti.
Roztrasený som rýchlo dokončil zbytok umývanie svojho tela a vyliezol von. Koža na končatinách sa mi pokrčila počas toho, čo som stváral v sprche.
Obalil som sa do uteráku a prešiel do svojej izby, ak aj nejaká časť mňa očakávala, že by tu azda ešte niekde bol, práve teraz som na to mohol prestať myslieť.
Nezostala po ňom ani stopa.
Prešiel som si to k skrini odkiaľ som si vybral čisté oblečenie. Iba boh vie, čo by si asi David pomyslel keby ma videl predchvíľou sprche.
Našiel som na stole mobil tak som skontroloval aký je čas. Nič zvláštne.  Zišiel som sa teda nejsť a potom som mohol iba hádať, čo bude ďalej.
Cestou som si spokojne vydýchol. Cítil som sa ľahšie. Je pravda, že som mal myslel zamestnanú nad tým ako by som chcel, aby tu bol teraz David alebo akoby bolo super keby som nemusel byť zavretý doma a mohol byť sním, ale jedna vec zostáva a to, že som bol uvoľnený.
Síce nie moja myseľ, tá lietala medzi rôznymi druhmi problémov, ale telo to bolo spokojné. Na teraz. 
Po ľahkom jedle som sa vrátil do svojej izby. To, že som vedel, že mi za pár dní, možno už dokonca zajtra, môže skončiť trest vychádzok ma dokázalo vrátiť na normálnu koľaj. Uvedomil som si, že je dobrý nápad trochu sa odpútať od myšlienky na Davida a začať robiť to, čo ma prenasleduje už niekoľko dní.
Terry, jeho pes a problémy.
Neozval sa.
Nie je o ňom nič počuť a mne to začína celkom vŕtať hlavou. Vôbec neviem na čo čaká. Akoby ho už ani nebavilo pokračovať v tom čo začal.
Som si istý, že nie je znechutený z prehry tak prečo nič nerobí, keď má možnosť?
 Môj vnútorný hlas ma však varoval, že to, že ho nevidím a nepočujem, ešte neznamená, že nič nerobí.
Je chamtivý a súťaživý, keď čaká musí mať na to nejaký pádny dôvod. A to ma desí.
Rodičia prišli chvíľu po obede.
Najedli sa. Prišli sa na mňa pozrieť ako na zvieratko v zoo a potom ma nechali samého.
Myšlienky z rána ma prenasledovali a ja som sa nemohol zbaviť svojich myšlienok na to, že sa deje niečo zlé.
Vedel som, že sa ukryje na pár dní a aj to, že po tom, čo spravil Carl si nechá nejaký čas na prevýchovu, ale tak trochu som predpokladal, že sa ozve. Miluje to naťahovať.
Žeby sa môj vnútorný kompas pokazil a práve kvôli pocitom a náklonosti k Davidovi a teda strachu oňho som úplne zabudol myslieť ako inteligent.
Áno, trochu som poľavil v rozmýšľaní.
Samouspokojovanie a uspokojovnie s Davidom mi trochu zakalila myseľ ale hádam, že nie až toľko.
Sedel som za stolom a húpal sa. Občas som sa pretočil v kresle. Sedel som v šere a nepotreboval sa nejako hýbať.
Zotmelo sa.
David mi nezavolal.
Nespojoval som to zo svojimi strašnými predpovediami ohľadom Terryho a jednoducho trpezlivo čakal. Som si istý, že by som sa dozvedel zlé správy ako prvý.
Zvrel som oči a unavene som si vzdychol.
Nedúfam v zle správy ale akosi sa môj mozog rozhodol ísť na to zo zlej strany a mučiť ma. Davidove modriny, únava. Vrátil sa Carl do práce a spôsobuje mu problémy alebo je to úplne niečo iné?
Započul som ako sa mi mobil kvôli vibráciam začal točiť na drevenom stolíku, vďaka čomu vydával charakteristický zvuk.
Natiahol som sa poň a vedel, že to nebude David. I keď moje hlboké vnútorné pocity si to želali viac ako čokoľvek iné.
„Áno,“zdvihol som ho s väčším nezáujmom než som si myslel, že mám.
„Dobrý večer,“odpovedal mi hlas na druhej strane.
Odtiahol som sa nohami od stola a zaklonil sa tak v kresle dozadu.
„Aká náhoda,“povzdychol som si nahlas.
„Myslel som si, že si na mňa zabudol, ale keď na mňa myslíš aj vo svojom voľnom čase, nemôžem si pomôcť a teší ma to,“zabavil sa Terry.
„Niečo konkrétne?“spýtal som sa nezaujate do mikrofónu.
Ak mi volá znamená to, že sa vracia s nový dychom. Mám pochybnosti ešte viac než predtým. 
„Nie. Chcel som aby si si užil svoje domáce väzenie, ale zdá sa, že občas nie je nad porušenie pravidiel, čo?“podpichol ma. Veľmi vtipné. Mimovoľne som spravil grimasu. 
„Myslel som si, že ste to vzdali,“povedal som mu odhodlane od témy.
„Nie. Isteže nie. Potreboval som nejaký čas, vlastne všetko sa akosi zdržalo. Mal som to vypočítané presne ale zdá sa, že nie úplne presne,“povedal mi v hádankách a sám som mohol iba typovať, čím ma chcel naštvať. Určite nič pekné.
„O čom sa bavíme?“spýtal som sa ho úplne otvorene. Lži sú iba prekladaním času.
„Na tom teraz nezáleží, všetko príde v správny čas,“ubezpečil ma. Takže toto nie to čo chcel?
„Prečo teda tento telefonát?“pokladal som otázky bez záhadného podkladu. Aj tak vie, čo by ma zaujímalo.
„Si tak netaktný, keď sa ti ozve starý priateľ,“povzdychol si zjavne nešťastný.
„Nie sme priatelia. Vy ste vrah a manipulátor a...“hovoril som než prerušil:
„... a ty ním budeš tiež. Predsa len dohoda je dohoda,“pripomenul mi celkom zaslúžene. Rozhodol som sa, že mu to dám vyžrať.
„K tej dohode, dúfam, že ste si spísali záveť.“
„Skutočne ma teší, že sa k tomu staviaš tak otvorene.“
„Ako ste povedali dohoda je dohoda. Spáchate samovraždu, nemám pravdu?“ Vymenili sme si pár rýchlych viet.
„Rozprávať sa o tom tak otvorene po telefóne mi príde ako dobrý začiatok dôvery.“
„Vám sa nedá dôverovať,“pripomenul som mu opäť. Zjavne zabudol, že ma nechal zdrogovať, a to iba v posledných pár dňoch.
„Prchké, ale statočné. Dnešný sex musel byť extrémne povzbudzujúci,“vrátil mi rovnaký prístup.
Bolo mi jasné, že moja drzosť k nemu musí byť premyslená. Možno som väčší hlupák než sa zdá. Prečo by som ho inak dráždil?
„Musím priznať, že sa to lepší každý jeden krát,“odpovedal som mu bez ostychu. Vrah s povolania, ktorý lobuje na strachu a nevraživostí iných.
„Keith, naozaj ma teší, že si dospel. Je mi však ľúto, že sú veci tak ako sú,“vyslovil smutne. Zamyslel som sa.
„Mohli ste to vzdať už dávno,“odpovedal som mu medzi premýšľaním. Prečo mám taký blbý pocit, že sa niečo deje?  
Niečo zlé.
Volá vždy iba aby priniesol zlé správy.

„A nechať si ujsť celé predstavenie s veľkolepým koncom? Nie, nikdy,“odvetil hrdo.
Predsa to tak je!
„Takže predsa len ste kuli pikle,“vyslovil som pravdivo.
„Oddychoval som. Predsa len, budem potrebovať ešte veľa sily,“snažil sa pretvarovať.
„Na to aby ste sa zabili?“snažil som sa natiahnúť čas ale ešte som si nebol istý aké hľadám odpovede.
„Budme k sebe úprimný. Nečakáš dúfam, že zomriem iba ja. Je to jasné, že ťa s tiahnem zo sebou.“
To mi bolo jasné. Výhra ešte neznamená víťazstvo.
„Ako inak. Carl sa o to postará, nemám pravdu?“spýtal som sa.
„Carl. Carl, je trochu impulzívny ale nemysli si, že by išiel proti mne,“upozornil ma na správne odpovede.
Viem.
Viem!
Tak, čo je to Terry? Znova ma manipuleje.

„Práve preto ma vyhodil z okna,“povedal som podráždene a trochu nesústredene.
„Omyl! Ty si si to vyžiadal. Videl si to ako jedinú šancu aby, ťa nechal ísť. Tak ťa vyhodil. Okrem toho nič sa ti nestalo tak z toho nerob takú drámu,“zastavil ma.
Aha!
Slepec!

„Je to tak. Náročky ste mu povedali o našej dohode ale prečo celí ten cirkus okolo?“zaujímal som sa.
„Nezabúdaj kto ho spôsobil. To ty si ho prinútil zostať v tvojej izbe,“odpovedal mi vážne.
No iste ja som ho zastavil a však ako by potom vedel, čo bude ďalej a čo má robiť...?
„Takže nakoniec je to moja vina,“vyslovil som nahnevane a vložil do toho podráždenie.
„Nie. Potreboval si iba postrčiť,“zastavil sa potlačil smiech. NO iste!
„..prepáč... mal som skôr namysli, že si potreboval pomoc ohľadom svojej sexuality a tak isto s množstvom otázok ohľadom neistoty v ďalšom pokračovaní vášho vzťahu,“dopovedal.
Takže nakoniec, si jeho plán splnil ako mal. Prečo som to z Carla neprečítal? Ako to spravil, aby som si to nevšimol?
„Mohol som si myslieť, že v tom máte prsty,“zamrmlal som naštvane a Terry sa iba bavil.
Je dobrý v tom, čo robí akoby som si len mohol predstaviť, že prekuknem všetky jeho manipulačné triky?
„Ale došlo ti to až teraz,“zabával sa na mojej slepote.
Isteže mi to došlo úplne až teraz. Nečakal som, že je ochotný riskovať až tak moc aby sa zabavil na detailoch, ktoré mi robia problémy. Hrajú snáď všetci tak on píska?
„Nechápte ma zle. Bol som zanepráznený sexom,“povedal som mu bez hanby.
Isteže iba v tom to nie. Som zaslepený strachom a riešil som problémy, ktoré mi boli umelo podsunuté.
„A samotou. Teraz už dobre vieš, že ho nemôžeš opustiť a on teba, nie?“dokončil spokojne.
Privrel som oči.
Nesmiem ho k sebe púšťať! Nesmiem!
„Na to ste čakali?“vyslovil som do stratena.
Čo spravil?
Moje srdce divoko búchalo, pretože mi dal ďalšiu hádanku.
Čo je to?!
„Od prvej chvíle.... Ako dohadzovač možno nie som najpríjemnejší ale David je dobrá partia a hodíte sa k sebe,“hovoril spokojne.
Vedel som, že túto hru riadil k tomuto bodu ale ... nenechaj sa rozhodiť!
„Uhm-hm, fajn, ešte niečo?“prisvedčil som urazene.
„Bývam na štrnástej Bascer, číslo tri,“povedal mi milo, „som si istý, že sa ti to zíde. Čoskoro dovidenia,“rozlúčil sa a potom mi zložil.
Sedel som ohromene v kresle a začínal som si uvedomovať, že sa deje niečo zlé. Niečo príšerné. Rozhodený som sa postavil z kresla.
Spája pospajané kusy puzlí aby mohol konečne vzniknúť jeho obrázok.
ALE, čo je to?!
Rozsvietil som obrazovku na mobile.
Ukázal sa mi David.
David!
Vytočil som jeho číslo. Bolo mi jasné, že jeden telefonát asi nebude stačiť. Zobral som si zo skrine oblečenie a s mobilom pri uchu som sa obliekal.
Otec je mi to tak strašne ľúto, ale ja som sa rozhodol.
Zišiel som po schodoch. Vytočil som jeho číslo tretí krát. Čakal som na akýkoľvek zvuk, ktorý by mi povedal, že je v poriadku.
Zastal som pri dverách iba toľko aby som si mohol obuť topánky a následne otvoriť dvere.
Keď som prešiel dverami vedel som mnoho vecí. Toto je koniec otcovmu chápaniu a môjmu poslúchaniu. Rovnako tak viem, že moje rozhodnutie je správne viem, že je niečo úplne špatne. Cítil som to v každom kúsku mojich kostí.
Intuícia.
Cesta ma viedla do Davidovej práce. Je jeho pracovná doba. Ak nenastala špecialna situácia bude tam.
 Možno to je práce celý problém toho, že mi nedvíha, ale.. intuícia.
Išiel som večnosť a k tomu som sa ponáhľal až do budu, že som ťažko dýchal. Pichalo ma v boku. Keď som sa dostal na ulicu, kde sídlia bol som o niečo kľudnejší, nie, že by som na to dostal nejaký pádny dôvod.
K dverám som pribehol.
Bol som spotený ale aspoň som bol na mieste. Zazvonil som a zostával čakať. Zachytil som sa za bok a nechcene sa tak dotkol svojej modriny. Trochu som si pohundral a snažil sa chytiť dych pričom som bojoval s pichaním v boku.
„Áno,“dvere sa otvorili a stál tam niekto úplne cudzí.
Super takže budem musieť začať s vysvetľovaním od začiatku, alebo počkať.. ?
Zamračil som sa na neho a on si ma premeral. Naklonil hlavu do boku akoby sa chcel vysloviť otázku o to, čo potrebujem.
Nový človek? Nepravdepodobné. Stáva sa zo mňa hlúpy slepec!
Rozladene som sa odvrátil pohľadom.
„Ste Wedsonov špión?“spýtal som sa ho otvore a udychčane dýchal. Vlastne som to nesmeroval moc ako otázku ale ako fakt.
Moja otvorenosť ho zjavne prekvapila, ale to by ho ani tak neprezradilo ako to, že reagoval na jeho meno.
„Uhnite mi,“požiadal som ho pevne.
Obaja sme si hneď boli jasný svojimi postaveniami.
Mohol som si byť istý,že skôr než sa za mnou zavrú dvere Wedson o tomto bude vedieť. Vydal som sa cestou, ktorá bola najbližšie k hasičom.
Špión nič nehovoril a ja som sa o neho nejak zvlášť nezaujímal. Mohol som si myslieť, že sa tu niečo chystá.
V rýchlosti som prechádzal priestormi, ktoré som veľmi dobre poznal ale nemal som čas pozastaviť a zaspomínať si na naše prvé stretnutie s Davidom.
Strach a nervozita mi kradla pokoj.
Prešiel som pomedzi hasičské vozidla. Vnútri garáží ešte smrdelo palivo a v okolí áut sa stále tiahlo teplo.
Mali výjazd.
Nemohol som sa ubrániť, aby vo mne strach narastal.
Nezastavoval som ani keď som stretával spoločnosť známych tvári.
Neotáčal som sa za svojim menom a pokračoval až tam kde som sa nemal vlastne dostať bez súhlasu.
Musí tu byť.
Otvoril som si na drzovku dvere.
Skupinka mužov sa otočila a ustrnula v pohybe iba na pár sekúnd než ma spoznali, potom sa otočili aj ostatný. Plnými šatňami sa ozval ruch, ktorý mi okamžite predstavil.
„Keith?“spýtal sa David prekvapene.
Vystúpil z davu hasičov, ktorí boli v rôznych fázach vyzliekania. Je tu...Konečne som sa výdýchol. 
Zaostril som na neho a vyšiel krok von z šatne do chodby.
Nasledoval ma. „Čo tu robíš?“zašepkal potichu a dosť prekvapene aby to ladilo z jeho rozhodenou tvárou.
Zachytil sa zárubne a unavene na nej našiel oporu.
Sledoval som ako sa mu nadvihuje lesklá, holá hruď. Potil sa. Dosť.
„Keith,“oslovil ma a ja som okamžite zdvihol oči. Sústredenosť ma na chvíľu opustila. Hlavné bolo, že žije.
Impulzívne som ho objal medzi dverami.
Bol horúci.
Oklamal som sa. Bolo to špatne. Nikdy som nebol radšej za to, že som sa pomýlil.
David sa unavene zasmial. Pohladil ma po vlasoch.
„Hoci som neskutočne rád za to ako sa ku mne vrháš z vlastnej vôle čím ďalej tým viac. Obávam sa však, že to nebude len tak,“hovoril šťastne.
Priložil som si hlavu na jeho hruď srdce mu divoko bilo.
David sa zasmial.
„Oho, dobre Keith, ale teraz ma už vážne desíš,“vyslovil pobavene pri čom sa ma snažil trošku odtiahnuť od jeho tela.
Potreboval na mňa vidieť, ale to bola jediná vec, ktorú som mu nechcel ukázať.
Odpadol zo mňa strach a to spôsobilo ľahký príval upokojenia, ktoré ma nechávalo až neslušne precitliveným.
„Keith, rozprávaj sa so mnou. Čo tu robíš? Ako si sa sem dostal? Ušiel si z domu? Vedia o tom vaši?“pýtal sa ma a ťahal ma viac mimo od davu, ktorého pozornosť sme stále priťahovali viac a viac.
Vtiahol ma do tmavšej uličky kde bolo za rohom schované tmavé úzke schodisko.
Ťažko sa posadil. Svetlo z rušnej chodby mu osvetľovalo polovicu tváre.
„Rozprávaj,“požiadal a poukázal ku mne rukou. Chcel vedieť odpovede, ale ja som mu mohol poskytnúť iba dôvody, nie odpovede. To bude však nadlho.
„Volal mi Wedson,“zjednodušil som mnohé naťahovačky.
Spozornel.
„Čo ti hovoril?“spýtal sa ma rozrušene.
„Ja..ja si vlastne nie som istý, myslel som si, čo mi chcel povedať, ale mal som zlý pocit akoby sa malo stať niečo vážne zlé,“zdôveril som sa mu a on ma mlčky počúval.
„Preto si sa bál, že by to malo niečo dočinenia so mnou a tak si ušiel z domu,“skonštatoval úplne správne.
„Je to akoby som vedel, že sa to má stať. Teda, že sa má niečo stať, čo som si všímal podvedome ale skutočne to nevidel,“hovoril som rýchlo a vložil si ruku do vlasov. „Pokojne. Si rozrušený,“snažil sa ma upokojiť. Iste, že som rozrušený.
Pridržal sa zábradlia a postavil sa pred mňa.
Bol som si takmer istý, že to bolo niečo zlé. Teraz je veľmi ťažké vypnúť tú kontrolku, ktorú Terry spustil.
„Dobre ma počúvaj,“nadýchol sa David a hovoril s vážnym rozhodným hlasom. Oči sa mu v tme leskli.
„David,“vbehol medzi nás jeho kolega a ja som sa mimovoľne od neho trocha vzdialil.
„Čo?“otočil sa na neho netrpezlivo.
„Máš ísť hore,“ukázal mu automaticky kam myslí.
Bolo mi jasné, že ho volá vedenie.
„Fajn,“odpovedal mu pevne.
David počkal kým sa nevzdiali dosť na to, aby nás nechal v osobnej zóne samých.
„Počkaj ma tu, za chvíľu som späť,“povedal mi v rýchlosti medzi očami.
Otočil sa k schodisku a vydal sa rozhodne po schodisku.
Sledoval som jeho holý chrbát ako pomaly vystupujem po schodoch a znova odchádza.
Prehodil si cez seba tričko, ktoré mal zasunuté vo vačku svojich pracovných nohavíc.
Začal spomaľovať.
Pomyslel som si, že mi chce ešte niečo povedať.
Zachytil sa zábradlia.
Sledoval som ho a zrazu som veľmi dobre vedel,  čo som si všímal iba podvedome.
Vedel som, čo bola tá zlá správa, ktorá prichádza po Wedsonovom telefonáte.
Zdesene som sa rozbehol proti schodom. V tme som zakopol ale rukami som sa odtiahol od schodu, vďaka čomu som mohol pokračovať ďalej.
„David,“zavolal som na neho.
Nereagoval.
Bol som slepý.
Chcel som byť voči tomu slepý.

Vlastne ani neviem či som po schodoch išiel po štvornožky alebo som utekal.
Díval som sa iba na neho.
Desil som sa toho, čo bude keď vystúpima až k nemu, pretože som to vedel.
VEDEL!
Naklonil sa trochu do zadu.
Bol som už pri ňom. Zachytil som ho rukami a s jeho váhou sme sa zosunuli k chladnému betónu na schodom.
 

Dodatek autora: 

Takže, stíham to v nedeľu.... bola som na menšom výlete (výhovorka, ja viem :D) ale predsa som to stihla :D....

PS: Aké boli Vianoce?

4.93617
Vaše hodnocení: Žádné Průměrné hodnocení: 4.9 (hlasů: 47)
Detailní hodnocení není k dispozici.
Hodnocení:
5/5
- Komentářů: 6
Ve jménu přátelství 5.KAPITOLA        ...
Hodnocení:
5/5
- Komentářů: 20
Franco Scott   Práve sa stmievalo keď som prišiel pred jeho dom....
Hodnocení:
5/5
- Komentářů: 1
Můj pokoj měl rolety, který jsem ale nikdy nepoužil. Mohl jsem svému divnému...
Hodnocení:
4.8/5
- Komentářů: 17
„Skrátime to na desať sekúnd,“ rozhodol vážne. Pozrel  mi hlboko do očí a...