St, 30/03/2016 - 18:57
5

Věnování: 
všetkým, ktorí sa rozhodli prečítať si smutnú realitu :(

Bol som unavený po dlhom dni. Vliekol som sa k autu a v hlave si premietal ako si dám horúcu sprchu. Odomkol som auto a hodil kufrík na zadne sedadlo. Kravatu, ktorú som si povolil už vo výťahu som teraz zložil úplne. Zabuchol som dvere, nastúpil dopredu a vytiahol kľúče z vrecka. Vložil som ich do zapaľovania no skôr ako som naštartoval  napravil som si zrkadlo. A na môj veru bol tam. Stál tam ako kôpka nešťastia, plecia zvesene oblečenie ležérne. No aj napriek tomu svoj pohľad upieral priamo na mňa.

Bolo to jednu opitú noc, keď som oslavoval svoje povýšenie. Asi pred pol rokom. Stal som sa mladším spoločníkom v jednej dobrej  a známej právnickej firme, preto ma kolegovia zobrali do jedného baru, kde som rozhodne len tak nepopíjal. Lial som do seba jedného Kmotra ( 1:1 škótska whisky a Amaretto) za druhým a do hodiny som poriadne o sebe nevedel. Samozrejme to bol moment keď som začal flirtovať s jediným ako tak uchádzajúcim chlapom naokolo. Samozrejme ten alkohol mu dodal na kráse a tiež fakt že veľa chlapov okrem mojich kolegov tam nebolo. S nimi som si toho moc začať nemohol. V práci sa osobne veci moc nerozoberali a už vôbec sa nerozprávalo o niečej orientácií. V mojej brandži by mi to mohlo ešte uškodiť.

Sedel na bare a popíjal pivo. Bol tam štangastom a barman ho už poznal a tak vedel že pije len obyčajné pivo. Ešte aj to je na ňom také... prosté.

Asi po desiatich minútach a veľa zvodných pohľadoch som k nemu prišiel a proste mu povedal čo by som mu rád urobil. V tom momente mi jeho prekvapený výraz pripadal rozkošný, ale to som nevedel aký rojko to je.  K tomu je fantasta a nemá ani za mak odvahy či elánu. Proste obyčajný grafik ,ktorý spraví to, čo sa mu povie a nikdy sa nikam nedostane. O takých ja vážne nestojím. Niežeby nebol sexi alebo čo, ale je to taký priemer a to nie je pre mňa. A ešte k tomu ten jeho plat stojí za hovno. Viditeľne by som živil ja jeho, a to nie je život aký si pre seba predstavujem.  Chcem byť najúspešnejší a najluxusnejší právnik široko ďaleko, len pre veľmi bohatú vrstvu. Na to potrebujem kontakty a dobrú povesť. Tak ak má na povrch vyplávať nejaké to tajomstvo, tak nech mi aspoň to tajomstvo pomôže. On mi by tak pomohol byť právnik pre chudobných a platili by mi sladkými úsmevmi. Tak som to sním proste som skončil po pár dňoch strávených v posteli. A teraz na miesto toho mám stále za chrbtom nejakého bláznivého pošuka.

Po pár týždňoch toho jeho sledovania som ho prestal brať na vedomie. Tie jeho telefonáty som už ani nezdvíhal a esemesky ignoroval. Keď mi ale začal volať aj do práce, prisľúbil som mu, že sa sním stretnem. Mal ma počkať po práci pri aute. Bola to moja, asi jediná, možnosť ako od neho rýchlo ujsť. V práci som riešil jeden medzinárodný prípad a nepotreboval som aby na hladinu vyplával čo i len náznak toho, že som mohol mať niečo spoločné s takým lúzerom.

O pol šiestej tam už bol a opieral sa ležérne o auto. Všetko z neho vyžarovalo že nemá žiadnu hrdosť a potrebnú úroveň. Povzdychol som si a pozdravil ho. Len odkývol, zapálil si a prehrabol si svoje husté vlasy.

„Ciga by nebola od veci,“ povedal som napokon.

Vytiahol teda krabičku z vrecka a ponúkol mi jednu. Opierali sme sa o moje auto a mlčky pofajčievali.

„Porozprávame sa?“ spýtal sa a hodil cigaretu na zem.

„Nechcem aby nás niekto z práce videl,“ odvetil som a nastúpil do auta. Zašliapol nedopalok a prisadol si.

Vzadu boli tónované sklá a väčšina kolegov už aj tak bola preč. Chcel som to vybaviť rýchlo a odísť odtiaľto. Nechcelo sa mi zahadzovať s ním a nie tu.  Čo bola možno škoda, byť trochu ambicióznejší, bohatší a možno s plastikou nosa  by nám to klapalo.

Zrazu mi to prišlo ako keby sa začal približovať a priestor zmenšovať. Nalepil sa nad mňa, pravú nohu mi zahačkol za opierku a  kľakol doprostred. Vybral ešte jednu cigu, zapálil si a potiahol. Naklonil sa nado mňa  a zaprel sa o pravú ruku.

Priložil filter k mojím plným perám. Potiahol som si  a pomaly vydýchol dym. Sadol si naspäť na päty a potiahol si aj on. Dym mi pomaly fúkal rovno do tváre. Naklonil sa opäť nado mňa a dal mi ešte potiahnuť. Znovu som vydýchol a nechal cigaretu jemu. Pomaličky, veľmi pomaly ho znova vydýchol. Tento krát som sa už neuhol. Bol som hypnotizovaný tým bielosivým dymom čo vychádza z jeho úst. Pripadalo mi božské vidieť ako sa naše dymy miešajú v tom malom priestore medzi nami. Zrazu som bol pokojný a  nemyslel som na nič iné, ako na tú malú škárku z ktorej vychádza dym. Zahasil cigaretu o okno a vopchal mi svoj jazyk surovo do úst. Dlho som nevydržal splietať naše jazyky a už som rozopínal svoje nohavice. V tom malom priestore mi to dalo trochu zabrať, ale nakoniec som to zvládol a pustil sa na jeho oblečenie.

Ten prekliaty hajzel mal aj opasok. Trvalo mi celú večnosť, kým som ho rozopol a stiahol mu nohavice po kolená.

Mykol sa a som sa zarazil.

„Zlez zo mňa. Takto to nepôjde,“ začal kričať a vrtieť sa. Ostal som v pomykove. Myslel som si, že to chcel. Aspoň to tak vyznelo. Alebo nie?! „Pusti ma musím vypadnúť,“ vrieskal. Nevedel som čo robiť, keďže som bol navnadený a jediné na čo som pomyslel bolo nech už sklapne a začne robiť niečo užitočné.

„Nemôžem ťa pustiť. Nemôžem, mal... by si sa upokojiť,“ povedal som po chvíli ale on sa len uškrnul.

„Nemôžeš alebo nechceš,“ dodal a kopol ma do brucha. Sykol som od bolesti. Trafil sa dobre bolelo to ako kurva.

„Si jeden obyčajný chuj. Povedal som ti, že nikým to nie je vážnejšie než na jednu noc.“

 „Ale my sme boli spolu viac než len jednu pamätáš?! Myslel som, že si zmenil názor,“ odvrkol mi, ale ja som chcel iba aby bol už konečne ticho.

„To ale ešte neznamená, že s tebou ostanem do smrti. Chcel som si len užiť a ty si bol ten týždeň po ruke. Mal si  proste šťastie, že som sa opil a rozhodol sa naraziť si takú trosku ako si ty. A zdá sa že teraz más šťastie lebo som dostal chuť na ďalšie kolo.“  Vyzeral ako keby ho to dostalo a on prišiel o všetky kúzelné fazuľky. Čo si on o sebe myslel? Že budeme žiť spolu šťastne až do smrti?

 „Tak ja ty ukážem to ďalšie kolo,“ povedal, a stiahol mi jedným vrzom nohavice aj trenky.

„To ma akože teraz znásilníš?“ spýtal sa a zodvihol obočie. Ignoroval ma, len si napchal skoro celý môj penis do zadku!

Prudko zavzdychal. Čiastočne od bolesti čiastočne od rozkoše. Zatlačil ešte raz a celý som sa v ňom skryl, on sa prehol. Sedel mi na bokoch a pohyboval sa hore dolu. Najprv pomaly, ale potom chytil pravidelný rytmus. Ja som len slastne mňaukal a pritom si zaklonil hlavu.

 Užíval som si to a drsne som mu zarýval nechty do bokov. No keď som cítil ako sa blížim k vrcholu prevzal som celú kontrolu a posledný raz prirazil. On zavzdychal, ale jeho hlas sa v polke vzdychu zlomil a už len mlčky lapal po dychu. Ja som zatiaľ slastne vyplňoval jeho prdelku a  dýchal som ako keby som zabehol maratón. Nemohol som sa naňho prestať pozerať. Lákal ma každý jeho nádych. Zrazu mi pripadalo logické rozdať si to s ním ešte raz. Asi sa mi zachcelo sexu až moc, napadlo mi. Oboch som más zvrtol a tento krát pritlačil o dvere jeho chrbát.

„Tak zrazu som ti dobrý a chceš ma?!“ Jeho postoj ma totálne schladil a odsunul som sa od neho.

„Tak prepáč, že som taký láskavý a chcel som ti dopriať trochu potešenia,“ odvetil som mu bez jedinej dávky sarkazmu. Začal som sa obliekať ale on si nemohol pomôcť a začal na mňa vrieskať. Popri tých všetkých nadávkach ktoré si zjavne nemohol ponechať pre seba sa nasúkal do nohavíc a vlepil mi facku. Aj keď jeho facka bolela asi ako od päť ročného dieťaťa, v tej chvíli ma to rozčúlilo do nepríčetnosti. Vysotil som ho z dverí a kričal naňho, ako si to vlastne predstavuje a čo si o sebe myslí?

Zbieral sa zo zeme a ja som stále kričiac stál nad ním ako ten najposlednejší boh pomsty.

„Poser sa, ty narcis,“  zavrešťal na mňa a utiekol preč štekajúc nejaké hanlivé nadávky na moju osobu.

Povzdychol som si a vystúpil z auta. Oprel som sa  o kufor a čakal kým príde ku mne. Tušil som že sa ešte niekedy ukáže, ale dnešok som proste netipoval. Prešli štyri mesiace od nášho posledného stretnutia v aute  a a som bol zvedavý, čo chce.

„Ahoj,“ pozdravil sa ticho, pripadal mi ešte viac skleslý ako obyčajne.

„Čo chceš?“ prešiel som rovno k veci. Mykol plecami a jeho zrak nasmeroval na svoje špičky.

„Chcel som sa spýtať, či máš teraz niekoho, alebo...“viac som to proste nevydržal a začal sa smiať. Premeral som si ho znovu sa rozosmial.

Ty, si si ako myslel, že... sa môže... mi ... ty a ja...“ smažil som sa dosať zo seba vetu ale proste mi to prišlo smiešne. Ako si mohol myslieť že sa s ním dám vôbec do dačoho. Nezmenil sa ani o chlp. Stále rovnaký ťulpas.

Hm,  myslel som si,“ povedal zvrtol sa na päte a odišiel. Na chvíľu ma zarazilo, že sa tak rýchlo vzdal, ale povedal som si, že tým lepšie a odišiel domov do vysnívanej postieľky.

Ráno som vstal ako vždy skoro a urobil si silnú kávu s veľa cukrom. Bez mlieka. Popritom som zapol správy a letmo počúval čo sa stalo.  Najprv šli sociálno-politické novinky, ktorý politik čo povedal a čo sa kde stalo, potom ekonomické a nakoniec kultúrne. Ešte pred nimi som to zvykol vypnúť. Moc som nepotreboval vedieť čo sa stalo nove v kultúre, ale dneska som si ich predsa pozrel. Mal som čas a tak som ich nechal bežať. A nemohol som sa vynadívať. Tak ten malý zasraný buzerant mi chcel dať včera poslednú šancu kým sa mal stať slávnym. Kto si myslí, že je? To si myslí, že hneď ako spraví jednu malú výstavu hodím sa mu okolo krku?

 Naštvane som sa hodil na gauč a vypol som telku. Nemohol som uveriť, že tá socka to nakoniec dotiahne niekde skôr než ja. To sa predsa mne stať nemôže.

Zodvihol som telefón a rozhodol sa mu zavolať. Volal som na to číslo z ktorého mi zvykol volať  a naozaj sa po pár sekundách v mobile ozval jeho hlas.

„Prosím?“ ozvalo sa rozospane.

„To som ja! Ako si to predstavuješ!“ vrčal som naňho. On len nechápavo zamrmlal a spýtal sa kto vola. To som nezvládol a zbežne som mu opísal naše malé stretnutie v aute aby som mu to ozrejmi. 

„Aha prepáč zabudol som,“ povedal a čakal na ďalšiu dávku nadávok. Tá neprišla a ostalo trápne ticho.

„To si akože čo chcel povedať včera tým svojím príchodom,“ povedal som po chvíli.

„Len som ťa chcel vidieť,“ odvrkol nenútene. Zostal som zaskočený, po telefóne mi pripadal iný. Taký dospelí a možno schopnejší.

„To si akože chcel poprosiť o ďalšiu šancu?“ spýtal som sa ho. Dokonca som sa snažil znieť trochu zvodne. Čo tam po tom , možno by to za to stálo.

„Jasne že nie,“ zasmial sa, „len som sa chcel stretnúť zo všetkými mojimi bývalými než odletím do L.A a ožením sa.“ Zachrapšťal o to a zložil. Nikdy viac som ho nepočul a čítal som o ňom iba ak z novín.

 

 

Dodatek autora: 

Chcem napísať sériu poviedok, pravdepodobne 7, ktorá bude zobrazovať ľudí, ktorí majú jeden z hlavných hriechov. Je to pokus o extra hard realitu a asi to nie vždy skončí dobre :D

4.653845
Vaše hodnocení: Žádné Průměrné hodnocení: 4.7 (hlasů: 26)
Detailní hodnocení není k dispozici.
Hodnocení:
5/5
- Komentářů: 17
Vyzeral vystrašene a rozrušene.„Pred Waylim sa neubrániš,“oponoval...
Hodnocení:
5/5
- Komentářů: 22
Tomoe Když jsem uklidil po sobě obývák i kuchyň, šel jsem do ložnice a...
Hodnocení:
4.8/5
- Komentářů: 21
  „Mám chuť na kávu,“ozval sa, hodil na zem plášť a usmial sa na mňa, „...
Hodnocení:
4.9/5
- Komentářů: 35
Mladý muž seděl nabručeně v pohodlné sedačce, naproti němu, s rovněž...