St, 23/08/2017 - 22:05
6

                „Sam!“ ozvalo sa už asi po stí krát z kancelárie Samovho šéfa Ethana. Ethan Devies, 28 ročný model, fotograf a riaditeľ formy s príznačným názvom: Devies's Photos.

                „Nebyť toho, že je o hlavu vyšší ako ja tak už ma zuby zarazené až niekde v riti,“ nervoval sa Sam zatiaľ, čo sa snažil dostať spoza kopy papierov.

                „A fakt, že je to tvoj šéf máš úplne v paži, však?“ uchechtával sa Teo oproti za stolom. Sam ho odignoroval no nezabudol ho prepichnúť najhnusnejším pohľadom aký vedel vyprodukovať. Teo na neho iba žmurkol a chechtal sa ďalej. Sam sa postavil od stola a vybral sa do kancelárie jeho šéfa.

                „Nezabúdaj, čo ťa nezabije......“

                „To ma donúti chcieť aby som zomrel,“ prehlásil rezignovane. Teo sa skoro zadrhol svojou kávou od smiechu. Matt sa iba usmial a robil si ďalej svoju prácu.

                Sam si pred dverami od kancelárie dvakrát zhlboka vydýchol a vošiel dnu. „Volali ste ma?“ opýtal sa s fingovaným úsmevom. Spoza mohutného dubového stola ho pozoroval pár nenásytných, bezcitné, sivé oči. Tie spolu s neuveriteľne hranatou sánkou, hranatou bradou, jazvou na brade a perfektne ostrihanými čiernymi vlasmi tvorili smrteľnú kombináciu pre každého smrteľníka.  A to ešte nebola spomenutá výška okolo 200cm a perfektne vypracovaná postava, ktorú ste mohli jasne rozoznať aj cez tričko. No bolo tu aj zopár mínusov. Adonis, ktorý pred ním sedel bol nenapraviteľný namyslenec, sadista a narcis a to Sama vytáčalo do nepríčetna.

                „Áno, ako to vyzerá s mojou novou kolekciou?“ a je to tu. Toto sa zvrtne ku nejakej nesplniteľnej misii pre Sama.

                „Matt vyberá fotky a Teo navrhuje portfólio.“ Sam sa snažil odbiť túto konverzáciu do autu a už už to vyzeralo, že sa mu to aj podarilo, keď si Ethan zložil nohy zo stola a prisunul sa ku nemu, Sam vedel, že ani zďaleka to nebol aut. Ethan sa na neho usmial tým posmešným a zároveň smrtiacim úsmevom až Sama oblial studený pot.

                „Výborne, Sam.....naozaj výborne,“ oprel sa naspäť o operadlo svojho koženého kresla a znova si vyložil nohy na stôl. Sam neveril, že sa mu podarí odtiaľ odísť bez nejakej nesplniteľnej úlohy, no poloha, ktorú Ethan zaujal tomu nasvedčovala, Sam sa preto otočil ku dverám no osud s ním dnes nejako nesúhlasil. „Oh, Sam. Budem ešte od teba potrebovať aby si mi do hodiny zohnal modelky, ktoré som fotil, tie fotky neboli podarené a tieto fotky, sú pre výnimočných zákazníkov. Musia byť dokonalé.“

                Sama skoro chytili mozgová príhoda držiaca za ruku tú srdcovú. Srdce vynechalo nie jeden ale asi desať úderov, pľúca sa stiahli a mozog sa na pár chvíľ vypol. Keď konečne dostal svoje telo pod kontrolu, pomaly sa otočil a snažil sa nahodiť svoj profesionálny úsmev, no podľa Ethanovho výrazu sa mu nevydaril. „Prepáčte ale tie modelky za dve minúty nasadajú do lietadla letiaceho do Tokya. Nemám šancu ich zastihnúť.“

                „Tak to by si si mal pohnúť a nezdržiavať zbytočne čas.“ Zasa ten úsmev Sam mal sto chutí chytiť tu vázu čo stala na konferenčnom stolíku pred ním a šmariť mu ju do hlavy. Namiesto toho sa otočil a vyšiel von z kancelárie, dverami nezabudol tresnúť, no tresol asi viac ako chcel pretože začul ako niečo v kancelárii spadlo a rozbilo sa. Tak mu treba. Pomyslel si.

                „Čo je to tento krát?“ opýtal sa Teo bez toho aby dvihol zrak od počítača.

                „Pán dokonalý si zmyslel, že mu mám naspäť priviesť modelky, o naposledy fotil.“ Odpovedal mu Sam z kumbálu kde si išiel po kabát.

                „Počkaj. Nemajú oni o minútu odlietať?“

                „Predstav si, že majú.“

                „Tak načo tam teda ideš?“ nechápal Matt.

                „Pretože ak by som tam nešiel tak náš šéf by to zobral ako neuposlúchnutie jeho rozkazu a ja mi som za do dostal viac ako za to keď tam pôjdem a nestihnem to.“ Vysvetľoval mu Sam zatiaľ, čo hľadal kľúče od auta.

                „Máš šťastie, ich lietadlo má pól hodinu meškanie,“ utrúsil Teo.

                „No fasa.....teraz sa musím ešte aj ponáhľať, kurva! To určite zariadil on....“Rozčuľoval sa Sam. Rýchlim krokom prešiel ku výťahu. Do tlačítka priam tresol, akoby si myslel, že to urýchli jeho príchod. Teo s Mattom sa na neho iba zákeracky usmievali z druhého konca chodby, keď nastúpil do výťahu Teo mu poslal pusu a Matt mu zamával. On im na oplátku ukázal vztýčený prostredník.

                Takto sa podpichovalo už od prvého týždňa, čo Sam do tejto práce prišiel. Sam bol nadmieru spokojný keď ho tu prijali, fotenie ho neskutočne bavilo a fotky ho napĺňali šťastím, no hneď ako prišiel prví deň do práce, zistil, že to nebude také jednoduché.

                Tak za prvé: Okrem neho tu boli iba tri osoby. Ethan, Teo a Matt. Všetci traja vysoký okolo 200cm, neskutočne vypracované telá, Ethan s Teom čierne a Matt blond. Všetci traja moderné zostrihy a jazvy, Ethan na brade, Teo pod okom a Matt na obočí. Teo s Matt majú aj tetovania, Ethan nie, teda aspoň nie na voľne viditeľnom mieste. A všetci traja majú oči nezvyčajných, no sexi, farieb. Ethan, ako už bolo povedané, sivé, Teo tmavo modré až indigové a Matt čisto čierne, skoro mu nevidno zreničku.

                Za druhé: V práci sa diali divné veci typu: Niečo padalo a niekto sa tam zrazu zjavil a zachytil to. Niečo padlo no po chvíli to bolo úplne v poriadku. Z miestnosti vychádzajú hlasy, no po otvorení v nej nikto nie je. Samovi sa to zdalo, všetko čudné no zakaždým mali nejakú výhovorku: „Nevšimol si si ma, ja som tu už stál,“ alebo „cez ventylačku tu počuť všetko,“ alebo jeho najobľúbenejšia „to sa ti iba zdalo.“. Sam to po chvíli vzdal a zvykol si na to.

                A za tretie: Nikto okrem Sama nie je tak zneužívaný ako on. Teo s Mattom, večne sedia a robia si svoju robotu, zatiaľ, čo on pobehuje medzi svojím stolom a kanceláriou ako pes s prebitou nohou. Z počiatku sa mu to celkom páčilo, pretože si myslel, že ich šéf  po ňom ide, čo ho privádzalo do stavu akejsi spokojnosti, no keď mu došlo, že to robí iba z čistého sadizmu tak ho to začalo riadne srať.

                Sam nastúpil do firemného mercedesu a vyšiel z podzemnej garáže, pozrel na hodinky. 18:04, má zhruba 26 minút aby sa dostal na letisko, na ktoré cesta trvá minimálne, že 45. Sam si iba povzdychol a vyštartoval. Počas cesty porušil asi šesť prikázaných rýchlostí, nezastal asi na desiatich STOP značeniach, a prešiel aspoň na štyri červené. Našťastie ho polícia nezastavila a on stihol dôjsť na letisko s päť minútovou rezervou. Nájsť desať modeliek na letisku nebolo ťažké, zamieril do najväčšieho hlúčiky dievčat a bolo to. Všetky stály v strede, usmievali sa ako žaby od ucha k uchu a rozdávali autogramy. Sam stihol počas cesty obvolať všetkých ich agentov a dohodnúť sa s nimi na nekresťanských sumách za toto zničenie plánov, takže mu stačilo im povedať, že nech idú s ním, že sa zmenila lokalita fotenia a všetky ako poslušné káčatka za ním cupitali. Nanešťastie si Sam zabudol zrátať počet dievčat a počet miest v aute a tak musel volať Teovi a Mattovi aby mu prišli pomôcť. Po pól hodine čakania sa konečne obaja zjavili na parkovisku pred letiskom a Sam si mohol oddýchnuť.

               

                „Nech sa páči vaše modelky,“ vletel Sam do Ethanovej kancelárie.

                „Takže ty si to stihol. Tak to blahoželám,“ nahodil ten svoj priblblý úsmev a zasa si vyložil nohy na stôl. Samovi už bolo zle z tých jeho lakoviek, ich podrážky videl častejšie ako jeho tvár. S prekrútením očí a povzdychom sa otočil a vyšiel z kancelárie.

                „Je niečo, čo nedokážeš?“ podpichoval ho Teo.

                „Áno, vydržať tie tvoje nevtipné vtipy, čo nám tu nestále hovoríš,“ odpálkoval ho Sam. Matt sa iba potichu smial a Teo habkal ako ryba na suchu. Sam sa hodil do svojho kresla a hodil kľúče na stôl, žiaľ bohu trafil hrnček a ten sa samovražedne rútil dolu zo stola. Sam paralyzovaný šokom sa nestihol ani pohnúť a už ho v ruke držal Ethan. Sam iba neuveriteľne pozeral na  hrnček v Ethanových rukách a na zavreté dvere od jeho kancelárie.

                „Tak a dosť, toto nebolo len nevšimnutie si ťa.“

Dodatek autora: 

Je to moja prvá poviedka. Viem, že to nie je dokonalé ale bdem sa snažiť to zlepšovať. Za každe spätnú väzbu budem iba rád.

4.63158
Vaše hodnocení: Žádné Průměrné hodnocení: 4.6 (hlasů: 19)
Detailní hodnocení není k dispozici.
Hodnocení:
4.7/5
- Komentářů: 0
,,T-tati?“ ,,Ano Makoto?“ ,,P-proč mi voláš?“ Můj hlas se zlomil. Zněl...
Hodnocení:
4.8/5
- Komentářů: 26
Už je to rok, co chodím do školy Tsubasa Ryuu ve volném překladu to znamená...
Hodnocení:
4.7/5
- Komentářů: 4
Další den mě docela děsil, jelikož ve vzduchu vysel fakt, jak moc toho slova,...
Hodnocení:
4.8/5
- Komentářů: 11
Probouzel se jen pomalu. A nerad. Hlava jako střep, na patře hnusná pachuť,...