Pá, 16/09/2016 - 23:31
9

Sedel som v parku na lavičke a písal príbeh lásky.


„Dilen nieee...“ zreval Evan a bežal k telu padajúcemu k zemi. Všetko videl ako v spomalenom filme.

„Hm nie, musím to škrtnúť,“ pomyslel som si.

Všetko sa dialo spomalene. Bežal ale nemohol byť dosť rýchly. Telo sa stále sunulo k zemi, na bielej košeli rozkvital krvavý kvet.


Zahľadel som sa neprítomne do diaľky. Slnko, obloha, ľudia, motýle... všetko som vnímal len okrajovo. Moje myšlienky, moje ja boli uväznené vo svete kam nikto z návštevníkov parku nemohol. Srdce mi prudko bilo Evanovým strachom o Dilena a takmer fyzicky som cítil Dilenovu bolesť zo zranenia. Pohľadom som sa vrátil k s časti popísanej stránke.


„Si v poriadku,“ s úsmevom vydýchol Dilen a nedbal na bolesť.

„Ty hlupák,“ rozkričal sa na neho Evan, „mohol ťa zabiť.“

„Prečo?“ zahľadel sa do Dilenových zelených očí.

„Chcel mi ťa vziať,“ odpovedal mu, „nemohol som to dovoliť.“

„Je, je mŕtvy?“ spýtal sa Evan.

„Dúfam,“ odtrhol zrak od milovanej tváre a zahľadel sa na svojho protivníka.

Videl jeho bratranca, snažil sa ho zachrániť. Evan pomáhal drahému Dilenovi posadiť sa, po tvári mu stekali slzy. Konečne bolo po všetkom, stal sa voľným. Mohol nasledovať svoje srdce a byť s tým, ktorého miloval.

Kus látky obmotal okolo zraneného ramena. Pomohol mu na nohy. Dilen objal štíhlejšieho, mladšieho muža. Jeho veľké, pevné ruky sa ochranársky uzavreli. Evan kŕčovito zvieral jeho košeľu, tvár zaboril na jeho rameno a ticho vzlykal.

„Ššš,“ upokojujúcim hlbokým hlasom mu šepkal do uška, „už je dobre.“

„Evan,“ oslovil ho, trošku povolil pevné zovretie a jemne mu zdvihol tvár, „už neplač.“

Jemný úsmev mu zvlnil pery, nežne hľadel do očí farby tekutej medi. Sklonil sa a jemne oblizol jeho ružové pery. Za pás si ho pritiahol bližšie k sebe. Ponoril sa hlbšie do bozku. Využil príležitosť a jazykom vkĺzol k tomu jeho. Pohládzal a skúmal teplé, prijímajúce vlkho. Rukami skĺzol na Evanov zadok a pritlačil ho k svojmu nabudenému telu.


Niekto mi z rúk vytrhol zošit s príbehom. Pero spravilo krivolakú čiaru cez zvyšok strany. Prekvapene som žmurkal kým sa mi podarilo vrátiť do reality. Prestrašene som sa rozhliadal a pátral po mojom zápisníku.

„Heeej,“ skríkol som, „to je moje!“

Vyskočil som na nohy a hnal sa za malým spratkom.

„Stoj!“ kričal som.

Vyhýbal som sa ľuďom. Niekoľkých som pri svojej honbe za tým nepodareným chlapčiskom zrazil. Udýchaný, spotený mladý zlodej sa ocitol v obkľúčení mužov v čiernom. Čierne obleky, slnečné okuliare. Spozornel som, keď som si uvedomil, že skrývajú zbrane. Jeden z chlapov chytil malého chlapca za ruku. Ten sa zamračil a prudko sa mykol, aby sa vyslobodil zo zovretia. Jeho pokus bol neúspešný. Môj mozog sa snažil rýchlo vyhodnotiť situáciu.

„Čo robiť? To dieťa je v nebezpečí? Ide o únos? Čo sa deje?“

Už som nemyslel na svoj blok, na Evana a Dilena. Svietila červená kontrolka „Dieťa v ohrození,“ ktorá ma nakopla do bojového módu.

„Pane, ustúpte,“ s týmito slovami mi pristála ruka na ramene.

Zareagoval som bez premýšľania. Rýchla otočka a výkop. Prekvapil som mužov v čiernom, prebojovával si cestu ku chlapcovi, ktorý zvieral v rukách môj zápisník. Otočka, rana, zablokovať úder. Uskočiť. Au jeden ma zasiahol do čeľuste, ďalší uštedril kopanec do nohy. Rana do žalúdka ma poslala k zemi. Kopanec do rebier ma tam chvíľu zadržal. Pružne som vyskočil a vrátil úder. Vyhnúť sa, výkop, zohnúť sa. Uf to bolo tesné. Rozdával som údery. Všetci sme namáhavo dychčali.

„To stačí,“ zaznel hlas a moji protivníci sa stiahli.

Ostražito som ich pozoroval. Zoskupili sa za dvoch mužov. Zvedavo som naklonil hlavu a čakal čo sa bude diať.

„Oci,“ vykríklo chlapča s gaštanovými vlasmi a rozbehlo sa k nim. Hodilo sa okolo pása mužovi s rovnakým odtieňom vlasov.

„Mladý muž, čo to malo...“ začal zostra ten, ktorého oslovil ako svojho otca.

„Aidan,“ dožadoval sa pozornosti mladšieho z dvojice.

„Ahoj Timy,“ usmial sa na neho a rozstrapatil mu krátke gaštanové vlasy.

„Heeeej," protestoval rozhorčene Tim.

„Čo to tam máš?“ zvedavo sa zadíval na zápisník v chlapcových rukách.

„Pozri,“ drzo sa uškrnul a podal mu ho.

Starší z dvojice sa zatiaľ rozprával s mužmi v oblekoch. Nakoniec to teda neboli únoscovia ale ochranka a mladý chcel mať len trochu zábavy.

Z ostra som sa nadýchol a odkašľal som si: „Ehm, to je moje.“

Napriahol som ruku k zápisníku. Chcel som ho vytrhnúť z rúk toho drzého chlapa, ktorý sa pustil do čítania mnou napísaných riadkov, ale cestu mi zatarasili tí týpci z ochranky. Nenechal som sa nimi odradiť. V rozčúlení som zatínal čeľusť.

Cez zaťaté zuby som pretlačil: „Daj to sem.“

Už krvavo červený som načahoval ruku za mojim majetkom. Na pokyn Timovo otca mi jeden z mužov bolestivo skrútil ruku za chrbát. Bránil som sa, chcel som sa mu vytrhnúť ale udržal ma na mieste.

„Aidan,“ oslovil ho Timov otec, „ideme.“

Zdvihol sa vietor. Vlasy, ktoré mi siahali tesne pod sánku mi v prameňoch viali popred tvár a z očí mi svietila vražda. Na druhej strane mi vlasy padali tesne pod rameno a skrývali jazvu, ktorá sa kľukatila od spánku, cez krk, kľúčnu kosť a končila nad srdcom.

„Braček, počkaj chvíľku, prosím,“ zastavil mužov a Tima Aidan.

„Pero!“ prikázal jednému z ich poskokov.

„Pero? Kam sa podelo to moje? Bolo obľúbené,“ z úst som vypustil len ďalší povzdych, keď som si uvedomil, že som stratil ďalšie.

Pozrel mi do očí, keby som nebol tak nasraný a zahanbený, uvedomil by som si, že jeho oči sú presne tej farby tekutej medi akú som si predstavoval pre Evana. Čosi načmáral do môjho zapísníka a hodil mi ho k nohám. Krátky posunok od jeho brata a ten čo skúrcal moju ruku ma prepustil . Masíroval som si rameno a zdvihol svoj cenný zápisník.

Unavený a zbitý som sa dovliekol domov, zápisník hodil do šuflíka a zamieril som do sprchy. Zastavil som sa pred zrkadlom a skúmal modriny na tvári. Opatrne som sa dotkol tej čo mi zdobila sánku a strhol som sa od bolesti.

„Nie je to zlomené,“ vydýchol som a odhrnul dlhšiu stranu vlasov z tváre aby mi jazva pripomenula, že som zažil aj horšie.

Prinútil som sa odtrhnúť od nej pohľad a zaháňal som spomienky. Vyzliekol som si tričko a prezrel modrinu, ktorá mi zdobila celý bok. Bolelo to ako čert, ale našťastie nebudem potrebovať doktora.

Znudene som prepínal programy v televízií, keď som si spomenul, že ten Aidan mi niečo čmáral do bloku. Vošiel som do spálne a zo stolíka vytiahol úbohý zápisník. Nalistoval som stránky s poviedkou. Prišiel na záver a čítal som úhľadným písmom oproti tomu môjmu čmáraniu napísané:

Dnes, 21:00, socha orla, neoľutuješ.

Tvoj Evan ;)

„Ten bastard uvedomil si podobnosť medzi mojou postavou a svojím zovňajškom,“ pochopil som jeho podpis.

Bol som zvedavý čo môže chcieť. Večer som sa vybral na stanovené miesto. Dostavil som a k soche s päťminútovým predstihom. Vrhlo sa na mňa asi šesť chlapov. Omráčili ma, spútali, hodili do auta a odviezli.

Prebral som sa s bolestivým zamručaním. Otvoril som oči a hľadel do tekutej medi. So šibalským úsmevom ma privítal vo svete živých.

„Tak konečne, už som myslel, že to nestihneš,“ oznámil mi.

„Čo by som mal stihnúť?“ nerozumel som situácií ale skúsenosti ma naučili držať hubu a čakať na príležitosť k úteku.

„Anna! Elena!“ zavolal na nejaké ženské.

Vošli dve služobné a v rukách niesli akési handry. Prekvapene som sa mykol keď mi Aidan prerezal laná okolo zápästí a až vtedy som sa prebral dostatočne na to aby som si uvedomil, že som nahý. Medené oči ma lačne zlízli pohľadom a až potom sa ich majiteľ odhodlal uvoľniť mi nohy.

„Obleč si to!“ panovačne ukázal na handry, ktoré priniesli ženy.

Vzpurne som sa napriamil, zelené oči uprel na toho drzého, štíhleho, vzrušujúceho chlapa.

„Je sexi ale to neznamená, že tu so sebou nechám zametať,“ zaprisahával som sa v myšlienkach.

„Čo to má znamenať?“ spýtal som sa pevným hlasom.

„No,“ urobil psie oči, „Idem na ples a musím si vziať niekoho so sebou, inak budem musieť ísť s hroznou sesternicou Peggie.“

Vyvalil som na neho oči, zatiaľ čo on ma stále presviedčal pohľadom verného šteniatka.

„Ach, asi nemám veľmi na výber,“ rezignoval som.

„Ty si tak super,“ hodil sa mi okolo krku so šťastným výkrikom.

„Inak nepredstavil som sa, som Aidan,“ bľabotal ďalej a vystrel ruku.

Potriasol som ňou a predstavil som sa: „Nathan.“

Keď som sa obliekol uvedomil som si, že takéto oblečenie by nosil Dilen, šľachtic z minulosti.

Preskúmal som bližšie Aidna: „Neklame ma zrak?“

Zažmurkal som. Bol vernou kópiou Evana.

 

Ples by bol pre mňa za normálnych okolností najväčším možným mučením ale dnes tu bol Evan. Teda Aidan. Všetky tie nafintené paničky pri ňom zanikali a naleštení panáci sa mu nemohli rovnať. Neraz som sa pristihol ako vrhám takmer žiarlivé pohľady na jeho tanečné partnerky, na slečny v škraboškách, ktoré s ním flirtovali.

„Za toto utrpenie dnes budeš platiť,“ sľuboval som mu v duchu.

Zdvihol som sa. Dáma čo práve tancovala s Aidanom sa žiarivo usmiala.

„Veď teba to prejde,“ pomyslel som si.

Poklepal som Aidana na rameno, nebezpečne  som sa usmial, na čo sa on zachvel, poklonil som sa ako pravý gentleman. Prijal moje pozvanie a rozhýbali sme naše telá v rytme hudby.

„Tak ty píšeš,“ začal konverzáciu, „povedz mi ako to bude pokračovať?“

To nemal robiť. Ďalší predátorský úsmev mi zvlnil pery.

Sklonil som sa a pošepkal mu do ucha: „Na to si budeš musieť počkať.“

Môj horúci dych ovanul jeho citlivé uško a cítil som ako sa mi pod rukami zachvel.

„Ale poviem ti, čo urobím s tebou,“ jazykom som obkreslil kontúru jeho uška.

„Jemne, bruškami prstov budem hladiť tvoje telo. Pomaly gombík za gombíkom rozopínať košeľu. Označím si ťa na kľúčnej kosti. Jazykom a perami budem láskať každý kúsok kože, ktorý odhalím. Pohladím ťa. I tvoje bradavky by chceli pozornosť však?“ žmurkol som na neho, myslím že sa červenal ale v tlmenom svetle to bolo ťažko poznať.

„Najskôr jedna. Len ju obkrúžim prstom. Potom sa budem venovať jej citlivému končeku až sa stane tvrdým,“ na líci som cítil jeho horúci dych, stával sa vzrušeným.

„Skloním sa a konečne ju vezmem do úst. Je to príjemné, teplé, vlhké. Budem ju sať a lízať. Potom aj druhú. Jazykom zmapujem tvoje bruško a rukami boky. Zatiaľ čo jazykom budem dráždiť hranicu medzi kožou a látkou ti rozopnem nohavice. Uvoľním tvoj vzrušený penis,“ prestal som keď som zacítil ako sa ku mne tvrdý pritisol a snažil sa aspoň trochu trieť.

„Poď,“ vzal som ho za ruku a viedol preč z parketu, pred od maskovaných ľudí.

Zavliekol som ho von. Trochu sa oklepal keď ucítil chladný vzduch na svojej rozpálenej tvári. V tichej zhode sme nasadli do jeho auta a jeho šofér nás viedol k nemu. V aute sme a túlili, maznali a venoval som mu aj niekoľko vášnivých bozkov. Podľa stavu jeho opuchnutých pier bolo tých bozkov predsa len viac.

Odfrkol som si nad jeho bohatstvom kričiacim domom ale nechal som a viesť do jeho izby.

„Fííí, toto je väčšie ako celý môj byt,“ skonštatoval som.

Len čo sa za nami zaklapli dvere vrhol sa mi na pery. Snažil sa viesť ale podľahol mi. Poddal sa, nechal ma vo vedení a ja som bozk prehĺbil a naplnil ho túžbou. Odtrhli sme sa od seba, potrebovali sme vzduch.

„Nathan,“ šeptal udýchaný, s ružovými líčkami a vzrušeným leskom v očiach.

Pritiahol som ho k sebe, bozkával, oblizoval a obhryzkával jeho krk. Jemne som ho hladil a začal rozopínať košeľu. Pomaličky gombík za gombíkom. Ako som mu sľúbil nechal som značku na kľúčnej kosti. Vzdychal, krútil sa, tisol sa ku mne a nemo prosil o viac. Hladil ma, prstami prehraboval vlasy. Položil som ho na posteľ, rozhrnul som mu košeľu. Chvíľu som sa kochal jeho telom. Sklonil som sa a vzal do úst jeho bradavku. Vypol sa ku mne. Sal som ju, lízal a cítil ako pod mojou starostlivosťou tvrdla. V očiach mi zažiarili ohníky šibalstva. Jemne som zahryzol a rýchlo uskočil. Okamžite ma pritiahol k sebe a vášnivo bozkával. Horúčkovito zo mňa strhal košeľu. Hladil ma, zvieral ma, trel sa o mňa a prosil.

„Prosím, prosím, prosím,“ dookola ako mantru šeptal chrapľavým hlasom.

Neposlúchal som a hral som sa s jeho druhou bradavkou. Jeho prosby utíchli, nahradili ich vzrušené steny. Presúval som sa na jeho bruško a pri tej príležitosti som zanechal odtlačok zubov na jeho rebrách a zároveň som cez látku nohavíc masíroval jeho tvrdé mužstvo. Dohnal som ho k hlasitému výkriku. Jazykom som láskal bruško a zároveň rozopínal gombík a zips jeho nohavíc. Konečne som si mohol prehliadnuť pevné, mladé telo. Prosebne na mňa uprel  tie medené oči a roztiahol nohy široko od seba.

„Máš lubrikant?“ spýtal som sa nedočkavo.

Natiahol sa k nočnému stolíku a podal mi tubu. Rozotrel som si gél po prstoch na čo nesúhlasne zamručal. Umlčal som ho svojim jazykom v jeho ústach a jeden prst s ľahkosťou zasunul do jeho vnútra. Po chvíli som pridal druhý a dráždil som tú uzlinku, ktorá mu prinášala toľko rozkoše. Vzdychal, krútil sa, škriabal ma. Vedel som, že krvavé čiary budú zdobiť môj chrbát ale nezaujímalo ma to. Trošku som sa o neho obával keď som pridával tretí prst aby som ho dostatočne pripravil zasykol bolesťou ale rýchlo sa uvoľnil a ďalej si užíval moju starostlivosť. Moje prsty opustili jeho vnútro, na čo on frustrovane zaskučal. Odhodil som svoje nohavice. Celú svoju dĺžku som potrel gélom a Aidan zatiaľ ochotne pokrčil kolená a podložil si kríže vankúšom. Priblížil om a, pohladil som ho a jedným plynulým pohybom vnikol do jeho vnútra. Oblizoval som jeho čeľusť, ktorá bola zaťatá od bolesti. Bozkami som osušil slzičku, ktorá tiekla z kútika medeného oka. A vtedy sa pohol. Dostal zo mňa hlasitý vzdych.

„No tak rýchlo, prosím,“ podarilo sa mu povedať.

Poslúchol som ho. Doslova som ho šukal rýchlymi a tvrdými prírazmi až sa jeho vnútro okolo mňa stiahlo v búrlivom vyvrcholení. Jeho semeno sa miešalo s našim potom a ja som svoje uvoľnenie nechal prúdiť do jeho vnútra. Ťažko oddychujúc bez sily na čokoľvek som sa zvalil na posteľ vedľa neho. Pritúlil sa ku mne. Spánok mi zatváral oči ale vedel som, že sprcha a potom sa musím vydať na cestu domov.

„Tak poď, osprchujeme sa,“ štuchol som do Aidna.

Horko ťažko sme sa vyhrabali z postele a vliezli do sprchového kúta. Voda z nás zmyla známky po sexe. Nechala len moje značky na jeho tele a červené škrabance na mojom chrbte. Na moje prekvapenie ma Aidan zatiahol späť do postele.

„Mal by som odísť,“ snažil som sa počúvať svoj inštinkt.

Znovu na mňa uprel šteňací pohľad: „Prosím zostaň.“

Doslova ma uväznil v motanici svojich rúk a nôh a tak mi nedal na výber. Vedel som, že bola chyba zostávať. Zobudil som sa na pocit, že ma niekto sleduje. Otvoril som oči a keď som spoznal muža vyskočil som na nohy a postavil sa predpisovo do pozoru. Môj prudký pohyb prebral Aidna, ktorý prekvapene hľadel na scénu pred sebou.

„Tak to jeho si si vybral,“ skonštatoval.

Prešiel ku mne: „Nathan, prekvapuje ma, že stále žiješ.“

Rukou odhrnul dlhšiu stranu mojich vlasov a kochal sa jazvou. Vrčal som keď po nej prechádzal prstami ale pamätal som si jeho výcvik. Plukovník Samuel Eden jeden z najtvrdších veliteľov v našej jednotke. Boli sme cvičení na tajné operácie. Pohľdom skontroloval aj ďalšie jazvy na mojom tele.

Prísne na mňa pozrel: „Pamätaj si len jedno, ublížiš môjmu mladšiemu a čaká ťa niečo horšie ako toto.“

Znovu sa dotkol mojej jazvy a odišiel. Srdce mi splašene bilo. Posadil som sa na posteľ. Aidan mi skočil okolo krku.

„Neboj ja ťa nedám,“ vyhlásil a vlepil mi pusu na líce.

Hodnocení: 
4.564105
Průměrné hodnocení: 4.6 (hlasů: 39)
Detailní hodnocení není k dispozici.
Hodnocení:
4.5/5
- Komentářů: 22
Před několika lety jsem se zamiloval do nádherného kluka. „Radku, tak se...
Hodnocení:
5/5
- Komentářů: 23
„Sakra, René, seš už schopný si pamatovat začátek? Na pátou dobu! Zpíváš až na...
Hodnocení:
4.4/5
- Komentářů: 1
Ambriel spolu se dvěma vojáky vstoupí do cely, kde přechází jeho otec sem tam....
Hodnocení:
4.3/5
- Komentářů: 7
„Vstávej! Už je konec školy!“  vzbudila ho jeho spolusedící Lisa a...