Ne, 08/02/2015 - 00:07
10


Prečo som s ním vôbec niekdy niečo chcel? V skutočnosti som zo ho začiatku moc nemiloval. Je to hulvád. Jeho priority boli prioritné a vlastne som ani nemal byť pre neho nejako dôležitý. Naše prvé rande odložil trikrát kým sme sa skutočne stretli a dvakrát z toho som ho už čakal.

Pred 4-rokmi, 12-timi dňami a 7-mimi hodinami od dnes:
Nervózne stopujem pred kinom. Dúfam, že som pri tom správnom a či vôbec príde. Vzal som si taxík aby ma sem doviezol, len pre istotu, že by som sa stratil.
Už som tu presne, pozriem sa na svoje hodinky, dve hodiny. Možno by som to mal predsa len vzdať nechcem znova vyzerať ako hlupák keď sa nikto neukáže. Lenže ešte nieje ani naša určená hodina. To ale neznamená, že príde. Ak nie, tak si aspoň pozriem ten film. To je fakt. Môžem ísť do kina predsa aj sám, čože to je? Nebude to vôbec trápne. Možno trošku. Bojoval som s vlastnými myšlienkami.
„Ahoj.“pristúpil ku mne zo zadu. Otočil som sa. Nemohol som to ovládnuť a prezrel som si ho. Bol športovo oblečený ale seklo mu to. Jeho telesné predpoklady tak vynikli ešte viac. „Nejdeme dnu?“ spýtal sa ukazujúc k dverám. No iste.
„Jasné.“usmial som sa. Zrazu nechápem prečo som na niekoho ako on čakal tri rande. Oči mi dopadli na jeho chrbát a posunuli sa dole. Jeho zadok bol perfektne vytvarovaný aj cez nohavice. Oh! Úžasné. Musím priznať, že ma to trochu vzrušilo. Už som pochopil prečo. Zastavil pri dverách a počkal kým prídem k nemu. Spolu sme kráčali k premietacej sále.
„Takže prečo si ma vlastne pozval na rande?“ spýtal som sa zaujato.
„Chcel som vedieť či prídeš.“zavtipkoval.
„Ha-ha. To ty si neprišiel.“vrátil som mu to.
„Aha tak to som bol ja... Si prvý človek čo ma prinútil skočiť z mosta. Musel som to využiť a zistiť o tebe viacej. Okrem toho si asi jediný na svete čo nazval môjho agenta citujem:“Kreténom bez mozgu a štipkou dobrého charakteru.“smial sa. Zahanbene som odvrátil svoj pohľad.
„To patrilo tebe.“odvetil som šomrajúc.
„To mi došlo, ale ja som nebol ten čo zdvihol tvoj hovor.“bavil sa. Došli sme až k vstupu. Ľudia čakali kým budú môcť vstúpiť.
„Si teda bežec?“spýtal som sa. Nebol som si istý čo vlastne robí, bolo mi však jasné, že niečo s behom.
„Niečo také. Vlastne je to prekážkový šprint a ty?“otočil sa na mňa telom. Znova som ho preskúmal očami. Začala z neho vyžarovať príjemná mužská aura.
„Nebehávam ale pred pár dňami ma prijali do firmy s obstarávaním.“povedal som. Nebolo to tak originálne ako jeho práca.
„Hm.. takže si jeden z tých nudných obchodníkov?“ opýtal sa a nadvihol obočie. Ah! Skazil celú situáciu.
Pozrel som sa kedy už otvoria.
„Niečo také.“zamrmlal som. „Prečo práve kino?“skúsil som nájsť znova tú auru.
„Chcel si ísť do Disneylandu?“usmial sa. Môže byť niekto ešte väčším kreténom? „Si hladný?“ spýtal sa kým som nestihol zareagovať na prvú otázku.
„Čo?“
„No ja som jedol a tak sa nepôjdem najesť ešte s tebou do reštaurácie. Nieje to zdravé.“ spustil. Môže, až tak veľký, že ho nikto nepreskočí. Odvrátil som od neho pohľad a dúfal, že už bude koniec.
„Žartujem.... Nebol som v kine odvtedy čo som vyhral prvú olympíjsku medailu vo svojej vekovej kategórii.“ odpovedal mi konečne normálne. Prečo potom tá hra na debila.
„Kedy to bolo?“skúsil som ešte stále z neho trošku otrávený.
„Asi pred štyrmi rokmi? Mal som, hm, sedemnásť.“milo sa usmial.
„To.. to je hodne dávno.“začudoval som sa.
„Keď vyhráš nieje to o tom, že si už trénoval dosť a dáš si pauzu. Začneš odznova akoby od nuly. V skutočnosti sú tri možnosti ale pre športovca existujú len dve. Prvá je, že klesneš a to si nemôže ani jeden z nás dovoliť. Potom, že zostaneš na tej istej úrovni a posledná, že sa zlepšíš.“ vysvetľoval mi a aj som si všimol ako moc tým žije.
„Ja vidím štyri.“ozval som sa.
„Ako?“
„No môžeš byť tak dobrý, že už nebudeš môcť byť lepší.“povedal som mu. Opatrne ku mne natiahol ruku a nepatrne ma pohladil po ruke.
„To sú výhovorky. Vždy je šanca zlepšiť sa. Nedokážem a nikdy je len slabošstvo inými slovami.“
„Ty si riadne nabudený.“ zasmial som sa.
„V tomto je optimizmus jediný boj proti prehre.“odvetil. Rad sa začal posúvať a ja som si uvedomil, že možno je to zaujímavejší a lepší človek než sa zdá. Nakoniec nebude kreténom bez mozgu a štipkou dobrého charakteru.
„Vaše lístky.“poprosil nás chalan pri vstupe. Obaja sme si podali vlastné lístky a vošli. Sadli sme si a ja som ho nechal upelešiť sa.
„Koľko hodín vlastne trénuješ?“obzeral sa po sále ale počul moju otázku.
„V tréningu spočíva takmer každý môj deň. Musím behať každý deň aspoň tridsať minút. Mám dve rôzne série cvikov tri krát do týždňa aspoň hodinu až nie viac..“
„Počkať!“prerušil som ho. „To znamená, že si šesť dní v týždni v telocvični?“ujasňoval som si.
„No niekedy mám obe série v jeden deň ale v podstate, áno.“potvrdil mi to.
„Ty kokso.“zamumla som si a pozrel sa pred seba na plátno. Sála sa takmer zaplnila. Je dosť odlišný od môjho životného štýlu. Ja radšej spím ako cvičím. Svetlá stmavli a na plátne začali premietať upútavky a reklamy. Cez film sme sa nerozprávali. Vlastne sme boli skoro ako cudzí ľudia. Napadlo ma, že by bolo fajn skúsiť tie scénky z filmov kde sa v tmavej sále kina dejú zakázané veci. Otočil som sa od plátna a pozrel sa k nemu. Andrew, tak ako sa mi pred pár dňami predstavil, na našom prvom (štvrtom) rande zaspal. Stisol som pery aby sa nezačal hlasno smiať. Ten chlap je jednoducho úplne zabitý.
Začali bežať titulky a svetlá sa trochu rozsvietili. Ľudia okolo nás odchádzať ale Andrewa to nezobudilo. Zostal som sedieť. Najskôr som rozmýšľal, že ho kruto zobudím ale potom som si uvedomil, že asi celý deň trénoval a aj tak sa rozhodol ísť somnou na rande. Keď som si to tak premyslel zrazu som na tie minulé pokusy zabudol.
Vyzeral tak pokojne a milo, že som vlastne bol za jeho spánok rád. Prečo? Pretože som mu ukradol bozk.

Súčasnosť:
Myslel to úplne vážne videl som to v jeho očiach a to som tam kedysi videl lásku. Vystrašilo ma to. Zovrel som jeho prsteň. Akosi mi zovrelo hrudník a ja som začal jednať automaticky.
„M-musím ísť. Môžeme sa porozprávať o tom neskôr?“vykoptal som sa z jeho auta.
„Iste.“odvetil ledabolo keď som zatváral dvere. Zostal som zaseknutý stáť a videl sa v odraze čiernej farby auta.
Neviem čo mám urobiť. Ísť alebo stáť. Andrew naštartoval a nechal ma bojovať na chodníku samého. Prvá myšlienka bola, že by som mal niečo urobiť a prvý čin bol, že som sa pohol do práce aj keď som tam už nemal chuť vôbec ísť.
Kráčal som si mlčky k svojmu miestu. Kolegovia ma zdravili a ja som sa úplne mŕtvy usadil k svojmu stolu. Ten som mal zaplnený pár lístkami “nezabúdal“. Odlepoval som ho jeden po druhom ale lepil si ich do dnešného rozvrhu. Natiahol som sa po tašku a vypadol mi z ruky jeho prsteň. Celý čas som ho zvieral v dlani. Zostal mi po ňom vytlačený krúžok. Díval som sa ako sa kotúľa a rozmýšľal či má cenu ho zdvihnúť. Zavrel som oči a oprel si spánok o stôl. Bože odpusť mi. Ak je niečo čo môžem urobiť, urobím to len prosím nedopusť aby sme sa takto rozdelili. Prosím ťa, nech ma miluje ešte o trochu dlhšie. Ja ti za to dám všetko čo budeš chcieť. Ak to pomôže kľudne budem cvičiť alebo začnem...
„Sam?“prerušili moju modlitbu. Otvoril som oči a pozeral sa na čiernu sukňu. Zdvihol som teda zrak vyššie. „Si v poriadku?“ spýtala sa bojazlivo moja kolegyňa. Držala v ruke nejaké šablóny. Prudko som sa narovnal a upravil si vzhľad.
„Áno, iste, nič sa nedeje.“ zaprel som svoje osobné problémy. Prešla ma očami. A neisto mi položila tie šablóny na stôl.
„Šéf chce správu o kúpe ale ešte si tu nebol tak som povedala, že ti to odovzdám keď prídeš.“hovorila rovnako opatrne ako sa ku mne chovala. Bolo úplne jasné, že mi to nezožrala.
„Ďakujem.“usmial som sa na ňu. Ona sa zamračila a potom bez slov odišla. Listoval som v šablóne a viac sa tváril, že niečo robím než skutočne plnil čo mám. Založil som si rukou hlavu a oči mi padli na Andrewov prsteň, ktorý stále ležal na zemi. Ak ho požiadam aby sme sa nerozišli, poslúchne ma alebo ide už o vopred prehraný boj. Nevyriešil by som krízu sexom, aspoň raz? Sklonil som sa poň a zodvihol ho. Skúsiť to musím inak ho určite stratím. Bolo to hlúpe a je ešte horšie hádať sa k tomu. Je mi jasné, že som to nemal urobiť.
Po tom čo som sa presvedčil, že to bude fungovať som dokázal ako tak dokončiť svoju prácu. Obed som vynechal a radšej sa sústredil na moje povinnosti.
Počas celého dňa sa ma tri krát snažil dostihnúť môj šéf a ja som sa mu vyhol už len z princípu. Nechcem počuť z jeho úst rozprávať o Andrewovi a už vôbec sa nechcem cítiť ešte viac nepríjemne.
Skončil som hodinu po mojej pracovne dobe. Nadrobil som si čo som nestihol ráno a odišiel domov. Nezastavoval som sa a ani sa nezasníval. Domov som prišiel, ako inak, prvý. Uvaril som večeru, schoval veci zo sušičky. Upratal predsieň a rozhodol sa, že to nakoniec predsa len vyskúšam. Osprchoval som sa. Rozhodne som sa bál akoby to bolo po prvý raz. Vlastne ani neviem či som sa takto po prvýkrát bál. S obliekaním som sa moc nepáral. Uviazal som si kravatu na holé telo. Bola to jeho obľúbená a vraj mi sedí k očiam. Zišiel som po schodoch a posadil sa na pohovku v obývačke. Aj tu už sme to raz robili. Čakal som kedy príde ako väčšinou. Dnes by nemal prísť neskoro. Začala mi byť celkom zima a pocit vzrušenia zo sexuálnych hrádok sa pomaly začal vytrácať. No ták poďme. Započul som garážovú bránu? Nastrčil som uši. Počul som cvaknutie. To znamenalo, že sa úplne zavreli. Postavil som sa rozstrapatil si vlasy a oprel sa vstupnej chodbe o stenu. Prečo ma nikdy nenapadlo ho takto privítať? Pár krát som zo stresu zmenil polohu ale nakoniec som sa vrátil k svojej prvej. Každú chvíľu by mal vojsť. Zastrčil kľúč do dverí a ja som napäto čakal kedy ma uvidí. Dúfam, že ho to poteší a pochopí, že nechcem aby sme skončili. Dvere sa odchýlili a ja som započul hlasy. HLASY! Zaspätkoval som a rýchlejšie ako samotný Andrew som preletel a schoval sa do najbližšej miestnosti. Kuchyne. Pevne som zovrel pery a ponadával si. Prečo k nám musí akurát dnes niekto prísť?! Ááágh! Očami som to tu preletel a snažil sa nájsť niečo na seba. Nič! Kryl som sa rukami. Aj keď to nepomohlo.
„Sa-a-am! Prišiel nás pozrieť John.“ zavolal do domu. John?! Dopekla! Všetci len nie jeho manažér! Zakryl som si tvár a predstieral, že kopem do linky, aby mi bolo lepšie. Ja chcem umrieť. „Sam!“ zavolal prudšie. Mám sa tváriť, že nie som doma. To je blbosť veď videl, že tam mám veci.
„Asi je v sprche a nepočuje.“ skúsil prísť na dôvod môjho mlčania Andrewov manažér.
„Je to možné.“prisvedčil.
„Dáš si niečo kým sa nájde?“spýtal sa ho. A musí? Takmer okamžite som si uvedomil, že ak bude jeho odpoveď akákoľvek Andrew do kuchyne pôjde (kontroluje obsah chladničky) a John na chodbe predsa nebude stáť sám. Ako náhle mi to došlo vedel som, že moja skrýša stojí za nič. Ako som predpokladal Andrew sa sem vybral. Bez väčšej prípravy sa môžem schovať len na jediné miesto a to je v sklade na zeleninu a ovocie. Mala to byť pôvodne špajza na všetko ale nakoniec tam je iba zelenina a ovocie. Zaútočil som na dvere a vopchal sa do úzkeho priestoru medzi dvere a regále. Ak mal tento priestor spolu meter krát meter tak ja, no neviem. Privrel som sa sem. „Už dlhšie som sa ťa chcel opýtať.... všimol som si, že nemáš prsteň, stratil si ho?“ počul som ich iba tlmene.
„Nie. Dal som ho Samovi.“odpovedal mu. Počul som ako do seba narazili fľašky keď otvoril chladničku, ako inak.
„Čo tak zrazu? Nedávaš ho dole ani v sprchách.“zasmial sa. To sa chodí s Andrewom aj sprchovať?
„Povedzme, že to bolo nutné. Myslím, že to sprvu bol trest.“zamyslel sa. Zrazu sa potichu zasmial. „Dnes som ho niekoľko krát hľadal mysliac si, že som ho stratil.“
„Preto si bol taký divný?“nenechal ho vydýchnuť.
„Nemusím byť vo vlastnej koži každý deň“vzdychol. Pocítil som výčitky svedomia. Je to moja chyba.
Začala mi byť zima a tá ľadová podlaha mi asi privodí nejaký zápal. „Nechceš naozaj vôbec nič?“skúšal presvedčiť svojho manažéra. Myslím, že to urobil aj preto aby sa vyhol ďalším otázkam. „Včera som dostal nejaké víno. Dáš si?“ núkal ho. Víno?
„Ak ho máš niekde upratané tak nie.“odmietol zdvorilo John.
„Nie, dal som ho iba sem...“ dúfam, že neukazuje na moje dvere. Poobzeral som sa okolo seba a v tme som aj tak uvidel dve fľaše položené na zemi. Hej, ukazoval presne na moje dvere! „...nechcelo sa mi ich upratať.“povedal mu. Lenivec! Zacúval som čo najďalej od dverí pretože katastrofe už nešlo zabrániť ale aspoň sa pokúsim znížiť škody. Pätou som džugol do vínovej fľaše ale nespadla. Uľavilo sa mi iba na takú dobu, kým ma neoslepilo svetlo z kuchyne. Zakryl som si premrznuté partie.
„Ow.“povedal len. Zostal stáť medzi dverami a díval sa na mňa.
„Stalo sa niečo?“ stolička zahrkotala a John bol zjavne zvedavý čo tam našiel. Andrew ma skúmal od vrchu až dole. Bolo to celkom príjemné, keby tu nebol aj John. Snažil som sa ho prebudiť pohľadom.
„Ahm.“začal reagovať. „Nič, daj mi chvíľku.“povedal mu a zatlačil sa ku mne do malého priestoru.
„Čo tu robíš?“ zašepkal trochu prekvapene a trochu naštvane. Tlačili sme sa k sebe.
„Chcel som mať sex.“týmto som mu šepotom odpovedal i na mnohé ďalšie otázky okolo tejto situácie.
„A s kým?“ spýtal sa hlúpo rovnako ticho. Prekrútil som oči.
„S tebou!“zasyčal som.
„Tak prečo si tu?“nechápal ďalej. Občas je to vážne dutá hlava.
„Pretože si vošiel aj z Johnom do domu a ja som stál na chodbe a čakal ťa takto vystrojený. Mal si mi aspoň dať vedieť, že prídeš.“hádal som sa s ním v malom priestore.
„Napísal som ti esemesku.“odpovedal. Zamrzol som. To je fakt, mohol, ale ja som mobil nevidel od rána.
„Prepáč. Moja chyba, neskontroloval som si mobil.“ospravedlnil som sa. Chcel som aby to bolo úprimne z očí do očí ale potom čo ma oslepilo svetlo som netušil či to tak bolo.
„Vyzeráš v tom dobre.“ozval sa. Cítil som ako sa jeho parfúm priblížil. To znamená, že sa naklonil. Vyhľadal som ho rukami a dovolil si po ňom zatúžiť. Nahmatal som jeho tvár a nasmeroval ho k mojim perám. Pritlačil sa ku mne ústami a ja som ich túžobne pootvoril. Jazykom mi preskúmal ústa a ja som ho odmenil slabým vzdychom. John zaklopal na dvere. Takmer som vyskočil z kože.
„Andrew?“zavolal ho cez dvere.
„Počkaj chvíľu!“zastavil ho. Pritiahol ma k sebe a vrátil sa k mojím perám. Prsty mi vyšli na prechádzku a zašli mu pod tričko. Skúmal som každý jeho tvrdo vydretý sval.
„Zbav sa ho.“ poprosil som ho kým mi dával možnosť chytiť dych. Začínal som byť tvrdý a nechcem pri tom mať divákov. Špičkou jazyka mi prechádzal po krku a zubami ma poštípal na šiju. Zahryzol som si peru aby som v sebe udržal svoje prejavy. John stojí za dverami.
„Dobre.“prikývol. Odtiahol sa prinútene odomňa. „Hneď budem späť.“oznámil mi nadšene. Ja len dúfam. Otočil sa zavadil o moju erekciu. Stiahol som sa. „Odstúp dva metre od dverí.“zakričal cez dvere na Johna.
„ČO?!“odpovedal mu prekvapene.
„Proste to urob.“prikázal mu. Andrew poodchýlil dvere a prešmykol sa von.
„Nechápem zmysel tvojho konania.“krútil nad nim hlavou. Oprel som sa o stenu ale bola ľadová a tak som radšej pokračoval v stoji.
„Počuj niečo sa vyskytlo a teraz nieje moc vhodná doba na návštevy.“začal ho pomaly vyhadzovať. Keby som len toto videl na vlastné oči.
„Ako vieš, že sa niečo vyskytlo keď si doteraz bol v tom sklade a ani ti nezvonil telefón.“začal ho čítať. John nebol hlupák veľa vecí si vždy správne domyslel. A to mi na ňom naháňa hrôzu.
„Všetko ti zajtra vysvetlím...“ hlasy sa začali vzďaľovať.
„To je len výhovorka na to aby si sa ma zbavil.“dokonale ho prekúkol. Ešte nejakú chvíľu sa dohadovali a potom sa zavreli za, milým Johnom, dvere. Je mi to ľúto. Nastavil som sa vo dverách a počkal si kým ich znova otvoril. Pripravil som sa na svetlo a privrel oči. Jeho kroky sa priblížili a on prudko vpadol dnu. Pri pohľade na mňa sa zoširoka vyškeril. Rukami mi zovrel tvár a pritlačil ma o regál. Pustil sa do mňa a bozkával mi tvár.
„Vezmem si ťa.“ šepkal medzi bozkami. Zodvihol som sa a zavesil sa okolo jeho bokov. „Vezmem si ťa celého“ zopakoval. Zachytil som sa regálu a prehol sa v chrbáte dozadu.
„Dotoho.“zasmial som sa. Začal ma bolestivo štípať zubami po celom mojom tele. Vzrušovalo ma to aj napriek tomu, že to zajtra bude vyzerať hrozne. Oblapil ma rukami a odtrhol od regála. „Je tam hrozná zima.“posťažoval si. Zasmial som sa. Ja som tam strávil najmenej desať minút. Položil ma v kuchyni na dlážku a zvrtol. „Nohu hore.“rozkázal mi. Som snáď baletka?
„Andrew, na toto nie som naozaj rozcvičený.“posťažoval som si na jeho polohu.
„Nefrfli.“zahriakol ma. Vyložil mi nohu na pult a pritlačil ma telom k nemu. Naozaj som na toto nebol. Roztiahol mi ešte viac nohy a ja verím, že sa jednou nohou nedržím a z tadiaľto zletím. Pritísol sa ku mne. Dýchal mi zozadu na chrbát.
Vsunul mi ruky medzi nohy a zobúdzal ma k životu. Pomaly som sa nadychoval a príjmal teplo ktoré mi začalo zaplňovať telo. Hral sa s mojim penisom a bozkával ma na chrbát. „Páči sa ti to?“ mrnčal. Prikývol som a oplatil som mu to tancom v lone. Presunul svoju ruku a prstami si vytvoril cestičku do môjho vnútra. Vzdychol som a moje telo zaplavili zimomriavky. „Až tak moc?“ zahryzol mi do ušného lalôčka.
„Áno.“odpovedal som mu. Počul som ako si rozopol nohavice. To šušťanie ma napĺňalo túžbou. Len predstava ako už je vo mne ma nechávala nekľudne vzrušeného. Ľahol som si na pult pri svoju vyloženú nohu. Stál som iba takmer na špičkách prstov mojej druhej. Opustil ma prstami a nastavil sa proti mne. Bol horúci a na to ako dlho som stál v tej zime ma priam pálil na koži. Pomohol som mu svojou rukou a on pomali zasunul. Zadržali sme dych. Okolo nás sa zdvihlo až nebezpečné ticho. Ja som vydýchol prvý a Andrew bez problémov našiel moje citlivé miesto. Naznačil som mu, že sa môže hýbať a on začal najskôr veľmi pomaly. Dýchal som do rytmu jeho pohybu. Dlaňami mi zovrel zadok a začal sa ku mne prudšie dobývať. Naše telá sa stretávali a komunikovali spolu. Zaprel pravý kolenom vedľa mňa o linku a zvýšil svoje tempo tak moc, že som prestal vnímať. Volal som jeho meno o toľko hlasnejšie o koľko som bol bližšie. Rukou som našiel svoj penis a pomohol si od tej najlepšej agónie. Z hlasným výdychom som vyvrcholil a ja som cítil Andrewov orgazmus. Šteklil ma v pramienkoch na vnútornej strane stehien. Hlasno som dýchal a ja som si zprvu nebol istý či tak dýcham ja alebo Andrew. Utieral ma svojimi dlaňami.
„Zakážem.. chodiť... Johnovi... do nášho domu.“oznámil mi. Zasmial som sa a konečne si zložil nohu z kuchynského pultu.
„Vitaj doma.“usmial som sa a privítal ho o niečo neskôr než som mal v skutočnosti v pláne.
Zachytil mi kravatu a ťahmi do bokov ju odviazal.
„Ďakujem. Mám to brať ako sex na uzmierenie?“spýtal sa ma. Opieral som sa a on si uviazal moju kravatu okolo krku.
„Aj tak by som to mohol nazvať.“prikývol som s pohľadom na neho. Sex pomohol aspoň na teraz.
„Súhlasím. Vráť mi teda môj prsteň.“natiahol ku mne ruku a prstami si ho vypýtal. Mal som oboje obrúčky na ruke. Zložil som si ju z prsta a podal mu ju. Cítim sa kvôli tomuto čo sa stalo špatne. Díval som sa ako si ju vrátil na miesto. „Sam,“vyslovil moje meno aby som sa mu pozrel do očí. Urobil som tak. „zabudneme čo sa stalo ale chcem aby si si zapamätal, že ak si ju nabudúce zložíš, budem to chápať ako koniec.“vysvetlil mi. Zrazu mi zostalo do plaču. Mal pravdu. Mlčky som prikývol a odvrátil pohľad aby som tie slzy zatlačil späť. Mrzí ma to.
„Sam.“zavolal ma znova ale ja som sa tentokrát nepozrel. Jeho city sa ku mne tlačili a ja som si zakryl dlaňou tvár. Priblížil sa ku mne ja som sa mu obrátil bokom. Bola to jeho chyba, že plačem. Je to iba citový rozmach po sexe. Mlčky mi zachytil ruku a objal ma. Znova bol cítiť svojim potom a ja som si zvykol na ten telesný pach viac ako na čokoľvek iné. Len jediný nádych mi dokázal v mozgu vytvoriť jeho dokonalý obraz. „Nechcel som aby si plakal.“ozval sa prvý.
„Hlupák!“ odsunul som sa od jeho hrude. „Ja neplačem.“zaprel som.
„Dobre.“prikývol. „Nechcel som aby si neplakal.“opravil sa. Otrávene som vzdychol ale nechal sa objímať. Ani neviem ako dlho som sa ohrieval v jeho náručí. Pohupoval nás a ja som si uvedomil, že sme narobili strašný bordel. Mal som dokonalý výhľad na kuchynský pult. Je to nevhodné ale ja som si zrazu pomyslel:“Musím to upratať.“
„Andrew?“ozval som sa. Bradou sa opieral o moju hlavu a zjavne zaspával postojačky.
„Hm?“ odpovedal mi.
„Okrem toho, že mi je zima na chrbát a zadok, je tu ešte veľa vecí čo musím urobiť.“snažil som sa ho zobudiť.
„U-hm.“zjavne je dokonale sústredený. Ale počul ma lebo jeho dlane ma chytil za zadok a ohrieval mi ho.
Prinútil som ho osprchovať sa iba s tým, že ho umyjem. Po dopade do postele zaspal raketovou rýchlosťou. Ja som vydrhol celú linku. Upratal sklad a zaniesol víno tam kam patrí. Dal som mu prať uteráky a oblečenie z tréningov. Nastavil som si budík a až potom som si dovolil ísť spať. Nie som jeho partner som jeho manželka a to doslovne.
Ráno som sa ako obyčajne zobudil až tridsať minút po tom čo si išiel zabehať. Ranná rutina a po nej ako inokedy som mu nachystal jesť aj s kávou , tentokrát už bola bez soli. Stihol som to o niečo skôr a tak som prehodil veci do sušičky a zabalil mu veci na tréning. Za popísanú tvár som mu vybral šnúrky od topánok a na jeho drahé sponzorské tričko som napísal.“Skáčem ako klokan.... Tvoja láska.“ spokojný sám zo sebou som počkal kedy sa vráti ale s pohľadom na hodinky som si uvedomil, že mešká. Dopadli na mňa obavy, že by sa mu mohlo niečo stať. Vytiahol som si telefón aby som sa uistil, že sa nič nestalo. Mal som dve správy a tri zmeškané. Dva zmeškané hovory od včera aj so správou, že k nám ide s Johnom. (Moja chyba) a druhá bola z dneskajšieho rána. Poslal iba dve slová s preklepom:“Pojotovost mannzel“ Toto znamenali dve veci: A)že som sa rýchlo zbalil a odišiel nepozorovane z domu lebo sa zjavne ponáhľal aj on a po B) média sa pustili opäť do jeho životného stavu.
Už sme tu mali túto situáciu a v tedy som bol takmer na mesiac ukrytý. Obaja sme tušili, že sa to niekdy znova stane a preto to heslo.

4.872725
Vaše hodnocení: Žádné Průměrné hodnocení: 4.9 (hlasů: 55)
Detailní hodnocení není k dispozici.
Hodnocení:
4.9/5
- Komentářů: 11
Cítil jsem, jak se jeho horký dech prohnal po mé tváři. Letmý dotek rtů o sebe...
Hodnocení:
5/5
- Komentářů: 15
Ne, že bych neměl odvahu, ale… když jsem pomáhal učitelovi sklízet věci a...
Hodnocení:
5/5
- Komentářů: 17
Bože ano, byl tady. Můj Simon, jeho paže mě svíraly v objetí, jeho rty mi...
Hodnocení:
5/5
- Komentářů: 51
Když se na mobilu ukázalo Paulieho jméno, Mike měl chuť protřít si oči. Vždyť...