Ne, 21/09/2014 - 20:05
3

„Ďakujem.“zašomral som potichu. Trochu sa odtiahol aby na mňa videl.
„To je v poriadku.“zelenými očami ma pohladil po tvári. Zastavil sa pohľadom na mojom čele. Vzdychol a povolil svoje objatie. Položil mi horúce dlane na tvár a naklonil moju tvár aby pobozkal ranu na čele.
„Čo sa stalo?“ držal moju tvár v dlaniach. Vydesili ma myšlienky na dnešnú naháňačku.
„Nechcem o tom hovoriť.“ s nim som sa cítil pokojne akoby sa to všetko stalo hrozne dávno. Rukami ma od seba odmotal.
„Si celý mokrý a ľadový.“ zložil si vrchnú vrstvu a obliekol ma do nej. Jeho teplo ma ihneď zohrievalo. „Musíš sa ohriať. Poď.“ nečakal a vysadil ma na koňa. Podal som mu z konského chrbta ruku, tak ako včera. Usmial sa. Prijal ju a vyhodil sa za mňa. Podal som mu opraty. Prijal ich. „Prečo si išiel aj v takom nečase?“ spýtal sa nahnevane . Unavene so sa zasmial nad jeho otázkou.
„Mali sme sa tu stretnúť a nemal som kam inam ísť, a ty? Prečo si sem išiel?“ cítil som ako sa za mnou popravil. Mlčal. Neodpovedal. Veru, prečo si prišiel aj keď bol takýto nečas? Rukou ma objal na bruchu. „Opri sa.“prehovoril starostlivo. Hlavou som sa teda oprel o jeho rameno.
„Poď Odys.“ panvou sa tak ako včera pohol dopredu a Odys ho poslúchol. Išiel pomali, rytmicky nás hojdal ako na lodi. Uspávalo ma to. Pozrel som sa dohora. Patric sa úporne sústredil na cestu. Kam pôjdeme? Zavrel som oči a nechal sa viesť. Pôjdem s ním.

„Kai?“ šteklili ma jeho slová na uchu.
„Áno?“ odpovedal som zo zatvorenými očami.
„Musíš sa prebudiť.“ jemne sa obtrel bradou o môj spánok. Otvoril som oči. Stále bolo zamračené. Stáli sme uprostred ulice pri dome z upraveného kameňa. Odtiahol sa a mňa zavalil chlad. Zoskočil. Natiahol ku mne ruky.
„Poď.“ prehodil som nohu a on mi pridržaním za boky pomohol dole. „Počkáš tu a postrážiš Odysea? Iba na chvíľu.“ Pohladil koňa po nozdrách.
„Iste.“ trochu ma vykoľajil ale chytil som mu opraty a čakal. Naklonil sa k Odyseovi: „ Postaraj sa o neho.“ neveriacky som sa na neho otočil. Zasmial sa. „Ja ťa počujem.“ obránil som sa. Takto mi neveriť, že sa nedokážem postarať o koňa. Potľapkal koňa po zadku a stratil sa v dvore do domu. Nervózne som sa rozhliadal. Stále sme boli v Pristelli som si istý. Naťahoval som krk aby som videl na druhý koniec jednej zo spojených ulíc. Na konci som uvidel povedomú železnú bránu. Brehemových sídlo. Takže sme na hlavnej ulici. Začala padať hmla.
„Som späť.“ vydesil ma až som skoro vyskočil z kože. „Doriti!“ zaklial som nechcene. Začal sa smiať. „Doriti?“
„Hej.“začal som smiať aj ja. Hrozne ma vydesil keď sa tak potichu zakráda.
„Odkiaľ také niečo máš?“ spýtal sa pobavene. Vzal mi opraty koňa a viedol ho do jedného z dvorov. Nasledoval som ho.
„To ti vysvetlím neskôr.“ odvetil som. Vošli sme dnu. Dom mal veľký bočný dvor. Zastal pred nami muž a zobral si s dovolení Odysea.“ Obzeral som si príjemne upravený dvor. Aj napriek zlému počasiu bolo vidieť, že ho starostlivo udržiavajú. Patric mi položil ruku na kríže aby som nezaostával. Zaviedol ma dnu. Vnútrajšok bol rovnako starostlivo upravovaný. V dome bolo veľa vyvešaných obrazov, aspoň z toho čo som dovtedy videl. Pred nami stála žena v strednom veku. Prebehla nás pohľadom a zastala na Patricovi.
„Jedna izba, teda bude stačiť.“ uisťovala sa nervózne.
„Áno.“ odvetil profesionálne.
„Ako som Vám ukazovala.“ hovorila akosi ostražito, akoby dávala pozor nato čo povie alebo ako sa zachová.
„Ďakujem.“ usmial sa. Ukázal mi rukou na schodisko. „Tadiaľto.“ stúpali sme spolu po schodoch a potom mi otvoril dvere do izby.
Keď som vstúpil dnu akoby som prešiel dverami do kaštieľa. Izba bola celkom veľká a priestorná ,na to že sme sa nachádzali v hospodárskom dome. Zem bola prikrytá červeným kobercom. Celá izba vlastne ladila do červena. Na pravej strane bola veľká postel s toaletným stolíkom. Pred posteľou bol stolík zo zabudovanou šachovnicou a nízke kreslá s červeným poťahom. Steny aj tu zdobili obrazy. Ale izba nejavila pocit obývania. Patric sa dotkol ukazovákom mojej brady. Nechápavo som sa na neho pozrel. „Máš otvorené ústa.“smial sa. Ihneď som si ich zavrel.
„Je to tu pekné.“ rozhliadol som sa znova.
„Som rád, že sa ti to tu páči.“odkladal si veci na komodu, na ľavej strane izby. „A teraz si vyzleč veci.“ ČOŽE?! Pozeral som na neho ako vyplašené zviera. „Máš ich mokré, alebo nie?“ ukázal mi na nohy. Mohol som byť ráz, že nemám pod sebou kaluž vody. Odložil som jeho kabát. Ja som ale rozum! Stará sa aby som nenachladol a ja som z neho urobil nevzdelanca len z jednej vety. Nemohol som sa vystáť vo svojej vlastnej hlave. Nie všetci myslia na sex. Zostal som v spodnom prádle, aj to bolo mokré.
Stál mi otočený chrbátom a naťahoval ruky ku kachliam aby zistil aké sú teplé. Nepúšťal som z jeho chrbáta oči a začal som sa potichu posúvať k posteli. Potrebujem sa vyzliecť a nemám sa do čoho zabaliť. Krok-Sun-krok a už som bol takmer na mieste. Prikrčil som sa za postel a vyzul si topánky, vyzliekol spodné prádlo a tielko. Hodil som ho preč a zostal nahý.
„Kachle sú príjemne teplé. Keď sa pri ne postavíš za chvíľu sa usušíš.“ otočil sa. Ja som si mal prádlo nechať a usušiť sa v ňom?! Ja som ale BLBEC, a k tomu nahý. „Kde si sa stratil?“ prešiel očami po izbe. Uvidel ako sa krčím za posteľou. „Čo tam robíš?“ smial sa. No mne do smiechu nebolo. Túžobne som pozrel na svoje mokré oblečenie. Prečo som ho nechal tak ďaleko? Natiahol som ruku. Ďaleko. NIEEE! „Kai?“ zavolal na mňa. Vystrčil som hlavu.
„Nič.“ nervózne som sa zasmial. Vyznelo to nevinne? To vôbec. Vlastne som mu tým povedal:“Poď sa pozrieť čo tu robím.“
Pohol sa ustarane ku mne. „Si v poriadku? Alebo ti zostalo zle?“ chytil som vrchný prehoz na posteli, čo bol vlastne môj prvotný nápad, čo si obliecť, a potiahol. Nič sa nestalo. Prečo to tam drží! Úplne som zabudol, Patric!
„PATRIC!“ zakričal som hlasnejšie než som chcel, ale zafungovalo to ako som chcel. Zastal. To je trapné. Prečo som niečo také v prvom rade robil. „Počuj, nechcem byť zlý, ale ak sa pohneš , ja prisahám, že sa zabijem a potom aj teba.“ Čo to melem. Malo to byť naopak. Najprv jeho potom mňa. Pozeral na mňa. Pokúsil som sa o strhnutie vrchného prehozu ešte raz. Neúspech.
„Čo chceš aby som urobil?“ spýtal sa.
„Otoč sa-a!“ takmer okamžite sa otočil. „Ak ti nepoviem opak, zostaň tak ako si..!“ prikývol. Chvíľu som ho pozoroval či neblafuje. Neklamal. Postavil som sa. Rukami som chytil vrchný prehoz v strede postele a z celej sily ho stiahol. Povolila a ja som sa s ňou sklátil až na zem. Chápem bol zachytený na rohoch preto mi nešiel stiahnuť dole. Obalil som sa tým červeným ornamentovým prehozom až po krk. V ten moment som sa cítil ako Boh, keď som to zvládol. Problém vyriešený. Spokojný sám sebou ako dobre som to zvládol som prehovoril na neho ako panovník s nosom až na plafóne.
„Už je to dobre.“ nedal sa núkať a otočil sa. Prezrel si ma očami od hlavy až k pätám.
„Ty,“ začal sa škeriť. To nevyzeralo dobre. Spokojný úsmev mi začal zamŕzať na tvári. „..ty si bol za tou posteľou nahý, že áno?“ smial sa. Kompletne ma dostal. Ako rýchlo som vyletel, tak rýchlo som aj padol. Ukázal na prehoz.
„Aj teraz si pod tým holý, že?“ priblížil sa ku mne. Zaspätkoval som. Nevinne som sa usmieval.
„Pozri, ja som to zle pochopil.“mával som rukami aby som pridal vierohodnosť.
„Môžem si to overiť?“ útočil ako šelma. „Aj tak tam nemáš nič čo nemám ja.“ mykol plecami. Mal pravdu, vlastne z toho nemusím robiť nejakú veľkú vec obaja máme to isté. No aj tak je to iné. Bol odo mňa asi meter. Chcel som mu zabrániť aby pokračoval ďalej mojimi rukami, ale to by som sa vyzliekol. Začal som teda cúvať.
„Patric, prosím ťa, to nieje dobrý nápad.“ svojim útok ma zatlačil do kúta. Bol prichystaný zaútočiť ako Brendon. Vystrel ku mne ruky, že sa pozrie a zrazu tu somnou nebol Patric. Ocitol som sa pod Brendnovým telom, dusil ma svojimi rukami.
„Nie, prosím.“
„Kai.“stiahol ruky. Otvoril som oči. Pozeral na mňa ustarane. „Nechcel som… V skutočnosti.“ po prvý krát som ho videl úplne zmäteného. Nevedel čo mi má povedať.
„Ja viem.“ uľahčil som mu to. Povedal som to aby si z toho nič nerobil, ale hovoril som proti sebe ,keď som sa triasol dosť na to, aby som spôsobil zemetrasenie. Nastalo medzi nami ticho. Asi by som mal niečo spraviť. On prehovoril:
„Poď sa ohriať.“ uvoľnil mi cestu. Stál naboku a ja som okolo neho prešiel. Trošku tu poklesla nálada. Mohol som za to ja. To je mi jasné. Prešiel som ku kachliam a ohrieval sa z diaľky. Patric zobral jedno z kresiel a postavil ho vedľa mňa pri kachle. „Sadni si.“ pokynul rukou. Bez zbytočných rečí som si sadol.
„Ďakujem.“ odvetil so zaklonenou hlavou dozadu aby som na neho videl. Iba prikývol a začal zbierať moje veci. Prehodil ich cez kachle. Po očku na mňa pozrel a naše pohľady sa stretli. Uhol som.
„Čo tvoja hlava?“ spýtal sa. Automaticky som si ju chytil.
„Trošku bolí, ale je to dobré, mám tvrdú hlavu.“ poklepkal som si hánkami po hlave. „Au.“zamrnčal som .Zasmial sa. „To vidím. Tvrdohlavec.“ zachytil moju ruku a pozeral si ranu na mojom čele. „Nevyzerá to zle. Zakloň hlavu.“ Zaklonil som ju dozadu. „Dopredu nie dozadu.“ pokarhal ma s úsmevom.
„Ja viem.“ bránil som sa. „… vieš, vážne ďakujem.“ Díval som sa mu do očí. Skúmal ma a ja som k nemu vystrel ruku aj napriek tomu, že mi prehoz skĺzol z ramien. Sadol si na ľavý kraj kresla a moju ruku si položil na krk. Naklonil sa blízko ku mne.
„Nevadí ak to využijem?“ zašepkal mi do úst.
„Nie.“ odpovedal som očami na jeho perách. Pritiahol som ho k sebe a okúsil jeho pery. Podobral ma ruka a vyhodil si ma na hruď. Asi netušil, že budem ťažší než sa zdám, lebo sme takmer padli. Zasmial som sa do jeho úst a prichytil sa rukami silnejšie okolo jeho krku.
„Stúpil som na prehoz.“ zasmial sa a ja som sa smial s ním.
„A tak moc si sa snažil.“
„To áno.“ položil ma na posteľ a ja som ho stále držal okolo ramien.
„Patric? Povieš mi niečo o sebe?“ trochu som ho uvoľnil, no nepustil.
„Iste, ale výmenou za pár odpovedí.“ špičkou nosa sa obtrel o moju tvár. Čo sa chce opýtať?
„Súhlasím.“
Prestal sa držať nado mnou a ľahol si vedľa mňa. Musel som ho uvolniť. Potichu sme ležali pozerajúc na strop. Kto začne? … Ja.
„Žiješ v Pristelli dlho?“ otočil som k nemu hlavu. Ľahol si na bok a podoprel si hlavu rukou.
„Nie, vlastne som tu len zopár dní, ale ako mladší som tu už bol.“
„Máš nejakú rodinu?“
„Z blízkej, rodičov a potom mám rodinu z oboch ich strán.“
„Nejaké povolanie?“
„Nie, dosť som cestoval kvôli štúdiu.“ odpovedal takmer ako by mal vopred pripravené odpovede. Nezamýšľal sa, proste bez zajakávania odpovedal.
„Takže študuješ?“ keď som sa opýtal rozžiaril sa.
„Už nie.“odpovedal. Zamračil som sa. Ešte chcem vedieť: .. Ľavou rukou mi prikryl ústa.
„Teraz som na rade ja. Dvoma slovami: Tvoj brat.“ dôraz dal na posledné slová. V skutočnosti to bola podpásovka. Odkryl mi ústa.
„Dvoma slovami: Sadistický kretén. Nieje fér aby si takto využil náš sľub.“ podvedome som sa od neho dištancoval.
„A prečo nie? Nedohodli sme sa na čo sa môžem pýtať.“ mal pravdu. Aj tak som predtým tušil, že dosiahne svoje.
Odvrátil som pohľad, lebo sa mu nedokážem pozerať po tom všetko do očí. Vlastne som nechcel aby to vedel, aby to ktokoľvek vedel. Proste to skrátim.
„V prvý deň čo sme sa stretli som neposlúchol želanie môjho otca a preto ma potrestal jazdeckým bičíkom. Od Brendona mám z toho dňa len červenú odreninu na tvári. V druhý deň čo sme sa stretli som nepripravil nič z toho čo robievam , a Brendona to proste nahnevalo.“ dával som pozor na výber slov a to mi pomáhalo stavať stenu voči mojim pocitom. „Dnes je tretí deň čo sme sa stretli a..“ snažil som sa prísť na pointu Brendovho útoku.
„…ja ani neviem… asi ma chcel len proste potrestať, že som neotvoril dvere.“ Musel som sa usmiať nad tým ako hlúpo to znelo.
„To bolo tak ťažké povedať mi pravdu?“ spýtal sa. Tak to je úžasné. Som rád,že je spokojný. Keď som prehovoril triasol sa mi hlas.
„Ako by si sa cítil na mojom mieste ty? Ponížil ma. Zlomil ma. Ublížil mi. Asi to nepochopíš , ale ja na neho nechcem myslieť. Nechcem aby umrel alebo tak. Chcem aby som nato všetko zabudol. Chcem aby mi dal pokoj.“
Vlastne ma vypovedaná pravda ukľudnila. Zároveň mi bolo nepríjemné využívať ho ako bútľavú vŕbu.
„Máš pravdu bolo odo mňa nevychované nútiť ťa hovoriť o niečom, na čo chceš zabudnúť.“hovoril úprimne. Posadil som sa a otočil sa k nemu telom. Cítim sa ľahšie.
„Aká je ďalšia otázka?“ vymotával som nás z danej situácie.
„Už ma zaujíma len jedna vec. Povedz “doriti“.“ usmieval sa. Čože? Taká blbosť. Smial som sa.
„Funguje to rovnako ako dočerta.“ odvetil som. Prikývol.
„Ja som chcel aby si to povedal, nie vysvetlil.“ pozeral na mňa tým pohľadom šibala.
„Prečo chceš aby som klial?“zamračil som sa. To je tak nepríjemné. Naklonil prosiac hlavu.
„Doriti.“ zašomral som dúfajúc, že sa to stratí v tichu a ja sa nebudem cítiť tak blbo. Začal sa smiať na plné kolo. „Prečo sa mi smeješ?“ smial som sa sním.
„Pretože to znelo strašne roztomilo.“ posadil sa oproti mne. „Doriti.“ napodobil môj hlas.
„Mlč.“ umlčal som ho svojimi perami. Pridal sa. Rukami ma k sebe pritlačil. Pootvoril som ústa a nechával ho viesť hru. Zatlačil na mňa váhou tela. Rukami som sa mu zaplietol do vlasov a on našu hru posúval ďalej. Prstami kreslil mapu na mojom krku dole na kľúčnu kosť. Šteklilo to keď začal pomali odhaľovať moje telo pod prehozom. Prestal ma bozkávať a perami privítal miesta ktoré na mojom tele ešte nevidel. Začal malými bozkami na brade. Zaklonil som hlavu a vnímal ako ma bozkáva na ohryzku, v jamke , na pleciach. Bolo príjemne ako postupoval, chcel som aby postupoval nižšie. Zavadzali sme si nohami. Tlačil ma kolenom na stehne. Mal som obavy no napriek tomu som sa mu otvoril. Roztiahol som nohy. Kľakol si medzi ne a rukami ma za nohy prisunul bližšie k sebe.
Rukami sa ku mne natiahol a odhalil posledné časti môjho tela. Nervózne som ho obopol nohami. Bolo mi nepríjemné ako ma mlčky pozoruje, nevedel som čo si myslí alebo na čo myslí. Prstami ma hladil po bradavkách a ja som nedokázal ležať nečine ,ošíval som sa pod pocitom aký vyvolával keď ma dráždil. Cítil som ako ho na opátku dráždim ja svojou nekľudnosťou. Bol vzrušený. Hrklo to vo mne. Kam vlastne chcem zájsť? Zvládnem to? Môžem to urobiť? No predstava ako si ma berie a hltá svojimi zelenými očami ma vzrušovala až na kraj bolesti. Chcem ujsť a zároveň zostať. Šaliem.
„Patric.“ vzdychol som jeho meno nevedome. Prestal sa so mnou hrať. A ja som si uvedomil ako ma svrbí vzrušením celé telo. Potreboval som viac dotykov. „Ja….“ asi som chcel niečo namietnúť.
„Prestanem?“ šepkal medovo. Aj napriek obavám som myslel počas tej chvíli iba na to ako chcem cítiť viac jeho vzrušenie na mojom. Teraz je asi jediná možnosť cúvnuť. Vzdal som to. Natiahol som k nemu ruky a objal ho okolo krku, nalepil sa na neho a sadol si tak aby som ho cítil. Tlačil ma a ja som začal krúžiť bokmi. Vzdychol mi do ucha. Vybíjalo mi to kyslík z pľúc. Dýchal som nahlas. Kĺzal som z neho dole. Chytil ma za zadok a potlačil ma vyššie. Prekvapilo ma to.
„Patric.“ zavolal som jeho meno. Nestačilo mi to. Nemohol som to dokončiť a pritom som bol tak blízko. „Nejde to“ zamrmlal som namrzene medzi vzdychmi.
„Nie“ ukradol mi ústa. Potreboval som sa dotknúť mojej erekcie. Zostalo tak málo až sa mi chcelo plakať,no nešlo to. Telom sa na mňa natlačil. „Ah.“ zatvoril som oči a zaklonil sa dozadu keď zovrel medzi nami môj penis. Nepritiahol ma späť, ale nasledoval ma. Dopadol som na vankúš a on ma nasledoval s perami na mojich. Okamžite preniesol svoju váhu na ruky a kolená. Stratil som s ním telesný kontakt. Prehol som sa dúfajúc, že ho nájdem. Dotkol som sa ho len letmo. Opustil moje ústa a zahryzol mi jemne do pery. Zaprotestoval som a on ma odvďačil svojou dobrodružnou rukou. Stopoval moje citlivé miesta až zablúdil úplne dole. Dotkol sa ma prstami. Triasol som sa po potrebe jeho dotyku. Neprichádzal iba ma špičkami prstov skúmal na špičke. To klepkanie jeho prstov bolo neznesiteľne. Nadvihol som od nevydržania panvu a natlačil som sa k nemu. Prudko som sa o neho obtrel. Vzdychol mi do úst ja som jeho horúci vzdych chytil perami.
Všetko sa vo mne zovieralo. Uvedomujem si, že živočíšne optieranie nám už nestačí. Chem viac rovnako ako on. Neurobí ten krok kým mu to nedovolím. Držal sa na uzde až tak moc?
Vystrel som k nemu ruku a rozviazal šnúrku na jeho nohaviciach. Zachytil mi ruky na už rozviazanej šnúrke.
„Kai.“ zavzdychal aby ma zastavil. Aj on už nemohol vydržať kedy to skončí. Chcel sa ku mne dostať. Chcel sa dostať dnu. Zahnal som znova tu predstavu ako ho cítim.
„Chcem to.“ povedal som mu do očí. Vyvliekol som si ruku a pritlačil si jeho pery k mojim. „Chcem teba.“ zašomral som mu. Špičkou jazyka som mu oblizol vrchnú peru. Uvoľnil mi aj druhú ruku a vzpriamil sa na posteli. Šokovane som ho sledoval ako sa odtiahol. Zelené oči ma sledovali. Rukami zovrel okraje svojej košele a jednoducho ju stiahol zo svojej hrude. V moment keď som stratil kontakt s jeho očami ma na malý okamih zachvátil strach, ale zahnal som ho niekde hlboko.
Pustil košeľu na zem a zaútočil na svoje nohavice. Srdce mi udrelo do hrdla a ja som sa chvíľu nemohol nadýchnuť. Stiahol ich, a rovnako ako košeľu aj nohavice pustil na zem vedľa postel. Opustil som jeho tvár a skúmal jeho telo. Toto je po prvý krát čo ho vidím nahého. Prejde ma vlna silného vzrušenia pri pohľade na Patricovo rovnako vzrušené telo.
Chcem sa ho dotknúť. Chcem ho cítiť. Prečo tak dlho čaká? Začínam mať pochybnosti či necúvne. A potom sa nakloní a pohladí ma po kolene, rukou ide až medzi stehna a zastane mi v lone.
„Ak ma chceš tak ja si ťa vezmem.“ nemravne sa na mňa usmial. Všetko moje vnímanie sa sústredilo na jeho ruku.
„Áno“ zmohol som sa na jednoduchú odpoveď. Moje vedomie vybuchovalo stovkami možností ako ukončiť tuto hru v orgazme.
„Nie som si istý ako ťa potešiť.“ prehovoril zrazu. Otvoril som v šoku oči. Stretli sa nám pohľady a ja som až teraz pochopil prečo tak dlho čakal. Nebol si istý. Nevedel to. Ešte to nerobil ako ani ja , ale v mojom storočí existujú možnosti ako sa s tým zoznámiť. Povolil ruku keď ma pozoroval v tvári. To znamená, že som skúsenejší v oblasti sexu z mužom?
„To je v poriadku. Ja to viem.“ usmial som sa. Pritiahol sa bez ďalších starostí ku mne. Sál mi kožu na krku a potom ju bozkával. Nosom ma pohladil a zahryzol ma do boltca na uchu. Úplne ma to pohltilo. Stisol som ústa aby som nezavzdychal. Ako môže robiť niečo také a pri tom skoro nič nevedieť.
„Veď ma.“ zapriadol mi do ucha zvodne. Jeho dych ma pošteklil a ja som inštinktívne zvrtol hlavu. Rukami mi ju otočil aby sa mi mohol pozrieť do očí. Žiarili ako diamanty. Musím ho viesť uvedomil som si.
„Dotýkaj sa ma.“ rukou som viedol jeho ruky k miestam ktoré ho potrebovali. „ To čo si robil predtým..“
„Čo?“ skočil mi túžobne do reči. Našimi rukami som zastal na mojej erekcii a on sa usmial. Pochopil. „Toto?“ usmieval sa a rukou ma hladil a klepkal po špičke ako predtým. Vzrušene som vydýchol a moje ruky ochabli. „Je to dobré?“ pýtal sa neprestávajúc v dráždení. „Áno.“ nasucho som prehĺtol. „Áno.“ oblizol som si pery. „Áno“ Všetko v mojom tele začalo kričať. Tlačilo sa to na jediné miesto a ja som vedel, že ho musím zastaviť inak to nevydržím.
„Patric.“ vyslovil som jeho meno. Sústredil sa na opakované dráždenie môjho penisu. „Patric ak..“sucho som prehltol vzdych „…neprestaneš tak ja..“ musel som sa nahrbiť. Rýchlo som ho chytil za ruku. Prestal. Orgazmus bolestivo ustupoval. Pozeral ako prerývane dýcham.
„Prečo ma nenecháš to dokončiť.“ spýtal sa prekvapene. Nečakal, že tak zareagujem.
„Nechcem to takto skoro ukončiť.“ utrúsil som. Odtiahol ruku a ja som videl ako sa dotýka sám seba druhou rukou.
Bol som tak zaujatý tým ako mi robí dobre, že som ho v tom nevedome nechal samého. Som až tak sebecký? Stále som myslel ako sa uspokojiť a na neho som myslel iba ako mi v tom pomôže.
„Chcem ti tiež urobiť dobre.“ vyhŕkol som v rýchlosti. Ani neviem ako som to dokázal vysloviť tak pokojne akoby som mu ponúkal jedlo. Pozeral na mňa. Súhlasne prikývol. Posadil som sa a vymenil som si sním miesto. Oprel sa o stenu. Nikdy som to nerobil. Neviem aké to je. Tak ako povedal aj on neviem či ho budem vedieť potešiť. Neviem či sa mu to bude páčiť alebo mne ale robia to tak všetci. Mám obavy, ale chcem to, a to ma vedie.
Dotkol som sa jeho nôh a viditeľne sa mi zatriasla od nervozity ruka. Sadol som si obkročmo do jeho lona. Spozornel. Rukami som zovrel jeho tvár a pobozkal aby som si dodal odvahu. Je jediný človek, ktorý ma od počiatku môjho života tak priťahoval a nútil robiť veci ktoré som ani nevedel, že v sebe mám. Toto je jeden z tých momentov kedy moje srdce robí čo chce urobiť aj keď rozum mi radí utiecť, ale na to je už príliš neskoro.
Cudne som sa ho dotkol v rozkroku. Reagoval. Bol vlhký. Chcel sa ma dotknúť a tak som ho plácol po ruke.
„Ja.“ povedal som mu. Neposlúchol, rukou sa vplížil a pohladil ma po celej dĺžke. Za trest som uhryzol do bradavky. Stŕpol po celom tele a zalapal po dychu. Páčilo sa mu to pretože jeho bradavky okamžite stvrdli.
„Ešte?“ opýtal som sa a stáleho dole dráždil.
„Áno.“ oddýchol. Mal zatvorené oči a opretú hlavu o stenu. Olizol som ich a cítil som aké sú tvrdé na jazyku. Znova som do jednej a potop do druhej jemne zahryzol a na koniec trochu potiahol. Vypäl hruď. Zatriasol sa. Začal plytko dýchať. Pootvoril ústa a pozrel na mňa. Pobozkal som ho a dovolil mu dotýkať a dráždiť ma. Palcom zatlačil moju špičku na penise. Bolelo to. Uhryzol som ho do úst.
„Kai.“ zašepkal mi do úst. Zrýchlil svoje tempo a ja som sa oprel o jeho rameno. Nedokázal som dýchať. Bože ja… Cítil som ako sa Patricove stehná napli a zatriasli. Zatajil dych a potom vyvrcholil do mojej ruky. Pár konečnými ťahmi som ukončil jeho trápenie. Cítil som cez jeho ruku ako sa trasie, no jeho tempo na mne nespomalil. Utrel som si o neho ruku a pridržal sa jeho prs. Bol koniec, cítil som to. Zaliala ma horúčava a kvôli jeho rýchlim ťahom som to nedokázal spomaliť. Akoby som sa rutil s vlakom do priepasti. Zadržal som dych a spadol. Celo telo sa mi zatriaslo. Začal som dýchať, ale nemohol som dostihnúť svoj dych. Zalievali ma vlny pokoja a vzrušenia. Prihrbený a opretý čelom o Patricove rameno som prežíval posledné chvíle orgazmu. Rýchlo sa mu dvíhala hruď tak ako mne. Rukami ma objal a posunul nás nižšie na posteli. Ležal som cez neho. A počul ako mu rýchlo bije srdce. Potichu sme tam ležali. Nebolo nutné rozprávať. Teplo z rozprúdenej krvi začalo pomaly chladnúť a mne začala biť zima na chrbát a nohy. Chcel som sa zodvihnúť a zakryť, stiahol ma späť na seba.
„Je mi zima.“posťažoval som si. Natiahlo ruku a pretiahol cez nás duchnu.
„Lepšie?“spýtal sa zakrývajúc ma po uši. Prikývol som. Asi by som sa mal začať cítiť trápne. Pred pár minútami som zažil orgazmus z mužom , ktorého ledva poznám a ak by to bolo málo ani som sa neurobil sám. Pri tej spomienke ma začína znova zalievať vlna vzrušenia. Mal by som sa hanbiť, ale ja chcem skôr ďalej experimentovať.
„S čím opäť bojuješ?“ spýta sa potichu. Ako to vie?
„So sebou.“ zamrmlal som upierajúc pohľad na jeho bradavku s čiernymi chĺpkami. Bola trochu podráždená.
„Ľutuješ čo sa stalo.“cítil som ako sa napol. Odvrátil som pohľad od bradavky a zamieril ho radšej do priestoru izby.
„Nie. Práve naopak.“
„Kai.“ palcom a ukazovákom mi zovrel bradu a zodvihol mi hlavu aby sme si videli do očí. Stretli sa nám pohľady a ja som ho odvrátil. Cítil som, že ak budem pozerať do jeho zelených očí alebo ležať s ním v náručí ako jeho milenec nedokážem mu odporovať. Zaplavil ma pocit prudkého poznania a smútku. Začal som trpieť pocitom náladovosti.
„Prepáč.“ nechcem aby si myslel, že toto všetko je jeho vina. Zdvihol som sa z postele a rýchlo prešiel ku kachliam.
„Čo ti mám prepáčiť?“ spýtal sa cez izbu nechápavo. Skontroloval som si veci. Boli suché. Prekvapilo ma, že tak rýchlo ,ale zároveň potešilo. Začal som sa rýchlo obliekať.
„Ja sa za chvíľu vrátim ,áno?“ počul som ako stavia z postele. Nechcel som sa mu pozrieť do očí. Zobral som sa a vyšiel von dverami chcel ma nasledovať, ale na to sa najprv musí obliecť. Zavrel som dvere, zišiel po schodoch o vyšiel von dverami ktorými sme prišli.
Vonku bolo stále vlhko, ale aspoň nepršalo. Neutekám, iba potrebujem byť sám. Chcem plakať a pravdepodobne sa zložiť. Možno sa naštvať. Potrebujem zastať, nadýchnuť sa. Odbočil som za zvukom ustájnených koní. Prešiel som cez dvor rýchlom krokom. Vo vnútri bolo teplo a sucho. Zaujímavé. Seno bolo uskladnené v zadnom rohu. Boxy boli väčšinou prázdne až na pár koní. Uvidel som ako sa Odys napája, zamieril som k nemu. Uvidel alebo lepšie započul ma prichádzať a zdvihol hlavu.
„Ahoj.“ pozdravil som ho. Pozoroval ma očami a otáčal ušami keď som na neho prehovoril. Sklonil sa po krmivo, ale to bolo už takmer na dne.
„Pomôžem ti?“ nabral som zbytky do ruky a vystrel dlaň aby som ho nakŕmil. Sklonil hlavu a zjedol mi z dlane krmivo.
Pohľad na Odysea ma ukľudňoval. V skutočnosti som sa v izbe s Patricom dusil. Preliezol môj múr lebo ja som mu priložil rebrík a dovolil mu ho preliezť.
„Som hlúpy, že?“ pozeral som sa na to nevinné zviera a hovoril k nemu. „Všetko sa okolo rozpadá a ja k tomu hádžem ešte aj dynamity.“ trpko som sa zasmial. Roztriasol som sa z náhleho plaču a musel si sadnúť. „Prečo to robím, hm? Nepovedal som už tisíc krát, že to nikdy neurobím?“ Natiahol ku mne hlavu, ale bol som príliš ďaleko. „A teraz pozri na mňa. Plačem na zemi niekde v 18. storočí a k tomu sa rozprávam s koňom muža ktorého pravdepodobne milujem.“ zrazu mi to všetko prišlo vtipné a reval som a smial sa zároveň. „Chcem ísť späť, ale nemôžem, vieš prečo?“ pozrel som na Odysea vyzeral unudene. „Iste, že nie“ mávol som k nemu rukou. „ tam som totižto umrel.“ odpovedal som za neho.
„Vieš čo ma trápi najviac? Že to v skutočnosti nechcem zastaviť. Už pred sebou nechcem utekať.“ zasmial som sa. Tak dlho som chcel byť normálny, že už ani neviem aké to je byť nejaký iný. Trpím strachom z uväznenia nie len mňa samého, ale aj vo svete kde vlastne nemôžem existovať. Pri pomyslení, že som niekde inde a niekto iný ako Aiun ma tak desí, že na to nemôžem myslieť. Iste sme si podobný z Kai-om , ale starý Aiun by toto nikdy nespravil. Zrazu viem, že už nemôžem byť Aiunom .Už nikdy sa nemôžem vrátiť. Pozeral som tupo okolo seba. Z plaču ma bolela hlava a už som nedokázal plakať. Som KAI. A navždy budem žiť ako stratený v čase. Zamilovaný do muža. Vzdychol som. Uvedomujem si, že vlastne všetko čo sa teraz deje ma desí a musím si vybrať aspoň niečo čomu sa vzopriem. Inak sa naozaj zbláznim. Rozhodnutie je len na mne. Prehovoril som o niečo pokojnejšie. „Ak budem milovať muža stane sa niečo zlé?“ otočil som sa k Odyseovi , ale ten neodpovedal. „Budem v depresii z každého dobrého orgazmu? Alebo si budem navždy vyčítať Patricovu prítomnosť?… a to som s ním ani nezažil skutoční sex.“ Odys pokýval hlavou. Zostalo ticho. Mal som pravdu keď som si predtým pomyslel, že chcem Patrica. Vyberiem si ho a budem žiť ako Kai. Odídem odtiaľto a nechám otca a Brendona tu. Začnem od začiatku. „Budem niekto kým som chcel byť, ale nemohol pretože som sa bál. Odys, lapím sa šance a objavím svoju búrku.“ Odys ma pozoroval a mával hlavou hore dole.

4.978725
Vaše hodnocení: Žádné Průměrné hodnocení: 5 (hlasů: 47)
Detailní hodnocení není k dispozici.
Hodnocení:
4.8/5
- Komentářů: 29
„V žádném případě ti nemůžu zaplatit tolik peněz a ty to moc dobře víš!“ „...
Hodnocení:
4.7/5
- Komentářů: 3
„Už som tu.“ vbehla dovnútra izby s plným nasadením. „Dúfam, že sa nič nestalo...
Hodnocení:
5/5
- Komentářů: 1
Dlouhovlasý hnědovlasý mladík spadne obličejem do rozbahněného sněhu, kam ho...
Hodnocení:
4.9/5
- Komentářů: 6
Vypnul jsem budík. Vstal a navlíkl si školní uniformu. Šel jsem dolů do kuchyně...