Po, 14/03/2016 - 18:39
17

Zdravím, volám sa Mike a práve bežím do práce. Dnes je jeden z tých dôležitých dní kedy by ste mali byť vážne dochvíľny.

Pracujem pre tlačiarenskú firmu. Tlači sa tu skoro všetko od kníh po leták, ale ja sa v tom vôbec nevyznám. Som len niečo ako sekretárka. Varím kávu dvíham telefóny starám sa o dodržanie rozvrhu. Som si vedomý toho, že s mojou tvárou a postavou by som mohol robiť snáď čokoľvek a už by som bol dávno preč ale nejako to situácia v minulosti nedovoľovala. Aby som to zhrnul, dalo by sa povedať, že môj šéf ma mohol pred dvoma rokmi vyhodiť neurobil to.

Je to niečo vyše dvoch rokov keď som bol opitý. Hodne. Na vianočnom večierku u nás v práci. Konal sa v nejakom sklade či v nejakej dielni do ktorej som za moju celú pracovnú kariéru nemusel ísť. Tesne po polnoci som bol taký opitý, že som nevedel ani to kde poriadne som. Matne si pamätám že som zapíjal rozchod s jedným neandertálcom, ktorý mi povedal, že som len jeden veľký egoista a narcis a nezaslúžim si nič iné len padnúť na hubu. Z trucu som mu povedal, že mi môže okukať riť ešte raz ale, že mu nedovolím sa v nej spraviť. On ma len počastoval pár nadávkami a zabuchol za sebou dvere.

Všetci naokolo boli pripitý a hlučne sa rozprávali, smiali. Niektorý leteli behom na záchody stretnúť sa z večerou, poprípade chuťovkami, čo zjedli v poslednej dobe. Ja som si zobral ešte jeden drink a pridelil sa k jednej skupinke kde bol aj môj pohľadaný kolega Frank. Frank má dve deti a v tej dobe bol ešte ženatý. Páčil sa mi už dlhšie ale zatiaľ som si moju frustráciu mohol vybiť inde tak som po ňom len pokukoval a občas utrúsil malú nemiestnu poznámočku. Na večierku bol sám a ja podporený alkoholom som ho začal baliť. Surovo a nekompromisne. Fakty ako to, že som bol totálne opitý alebo to, že bol opitý tiež  ba dokonca aj to, že je hetero som proste nebral na vedomie. Smial som sa jeho vtipoch a každú chvíľu som sa ho dotýkal. Proste som si veril. Veril som, že som dosť sexy a to, že ma každý chce a, že dokážem zbaliť aj takého poctivca akým bol Frank. Po dvadsiatich minútach a dvoch drinkoch som už bol niekde vzadu v kúte  pritlačený o stenu nadržaný ako prasa. Frank mi držal ruky za chrbtom skrútené  divnej polohe a funel mi na krk. To by sa mi pravdepodobne zdalo za normálnych okolností divné a odporné, ale teraz sa mi to zdalo neuveriteľné neodolateľné. Ešte chválu som bol ochotný to znášať ale potom ako mi oblizol krk som to nevydržal otočil som ho, zvalil na niečo čo sa podobalo stolu, a vopchal mu ruky do nohavíc. Ako v spomalenom zábere som počul jeho vzdych a videl letieť iskru. V tej chvíli mi nedošlo čo sa stalo, až potom keď nás šéf odtiaľ odstrčil. V ruke mal hasiaci prístroj a pohľad masového vraha. V momente ako sme stáli od seba spustil monológ. Muselo to pôsobiť vážne groteskne. Kričiaci šéf s hasiacim v ruke , Frankove nohavice pri členkoch  a smejúci nič netušiaci sa dav v pozadí.

Prikyvoval som na všetko čo povedal, ale po čase ktorý sa zdal nekoneční som sa rozbehol na záchod. Ozval sa vypitý alkohol a tak som v tom Fanka nechal samotného. No čo nemal ma toľko provokovať, potom by som nikdy neprevzal kontrolu.

Zabuchol som za sebou dvere a dostal zo seba snáď aj tie keksy spred týždňa. Nie je to zrovna normálny spôsob ako si udržať postavu ale aspoň nemusím spaľovať všetky tie kalórie z drinkov vo fitku... čo môže byť vlastne škoda, pomysel som si.  

Umyl som si tvár , prepláchol ústa a ostal sedieť opretý o dvere do kabínky, no v zapätí na to sa rozleteli dvere a dnu voš tiel naštvaný podgurážený šéf. Síce som bol jeho sekretárom dlhšie ale nikdy som nepomyslel, na to že by som ho bol pretiahol až v ten moment. Zrejme tieto nápady prišli až po požití alkoholu, no ja som sa nebránil ani jednej predstave a prešiel rovno k činom.

Pamätám si ako mi hovoril čo sme s Frankom urobili, ale ja som ho moc nepočúval len som sa zdvíhal zo zeme a posmelený alkoholom  so išiel baliť môjho naštvaného šéfa o ktorom som si celý čas myslel, že je hetero. Mal som šťastie, že nebol. Inak by som dostal výpoveď ihneď a nezačal s ním spávať.

Prvý krát to bolo len z alkoholového opojenia, ale potom sme uzavreli malú tichu dohodu, že tú škodu splatím sexom, na rozdiel od Franka. A tak som s tou celkom peknou tvár, širokými  plecami a obrovským kontom začal spávať.

Na začiatku to bolo samozrejme divné, nevedel som či mám v práci predstierať, že spolu nespíme, alebo mu je to jedno. A aj tak po mesiaci som od neho nič nedostal. Žiadny darček a to nebolo bežné a ani sa mi na to nechcelo zvykať. Vždy som im pobláznil hlavu natoľko, že by sa pre mňa najradšej roztrhli, aspoň na začiatku.   

Viem o tom, že som márnivý, panovačný a dosť založený na prachy ale nie som vôl. Vedel som, že sexom si odpracúvam rozbitú tlačiareň a tak som mlčal a tajne dúfal, že niečo dostanem. Ale nedostal, a po tom čo sme pred pár týždňami oslávili naše dvojročné výročie onej noci, samozrejme sexom na tých istých záchodíkoch, som si povedal, že si užil už dosť. Nechcel zo mňa spraviť svojho zajačika ja si nájdem niekoho iného.

Aj som si našiel posledné tri mesiace chodím s jedným úspešným podnikateľom. Veľmi pekným, bohatým a štedrým. Je mi jasné, že donekonečna s oboma spávať nemôžem, ale pretože sme so šéfom nikdy na ozajstnom rande neboli, nie je to až taký problém. S ním to je skôr akčný sex všade po budove. No s podnikateľom je to luxusná večera, značkové darčeky a až potom sex.

Takže to je vlastne dôvod prečo sa dnes ponáhľam do práce. Nemôžem prísť predsa neskoro, keď dávam výpoveď.

Dobehol som akurát včas, letmo som pozdravil kolegov a sadol si za svoj stôl. Šéfinko príde asi za hodinu takže mám zatiaľ čas vybaviť všetko potrebné. Jeho každodenný rozvrh poznám už naspamäť. Ráno keď príde bude chcieť čaj, pretože kávu pije iba pri schôdzach, prekontroluje rozvrh tlače výbavy sťažnosti a do obeda sa venuje ekonomike a celému chodu firmy, ktorý mám prakticky na háku. Niekedy si dáme pred obedom ešte jednu rýchlouku a po obede pracuje do tretej štvrtej. Potom sa z neho stáva iný človek a ja sa ním nezaoberám. Zo začiatku som pre ten náš sex mal aj výčitky vždycky mi prišiel ako ten slušnák, ale po dvoch mesiacoch šukania môjho zadku som ho začal považovať za zakomplexovaného úchylka. Dokonca som bol po tie prvé dva mesiace verný. Aké  patetické! Teraz by som najradšej nechal vojsť do mojej prdele radšej polku mesta, než by som sa mu znova upísal.

Nikdy som nepochopil prečo vlastne spáva so mnou. Viem, že vyzerám ako boh, ale mohol snáď vedieť, že ak sa bude správať tak ľahostajne a nikdy mi nič nedá tak ho pošlem tak či onak do riti. Myslí si, že je neviem čo a pritom by chlapa ako som ja nenašiel ani keby hľadal pod všetkými skalami sveta. Veď vyzerám užasne moje hnedé vlasy na slnku žiaria medenými odleskami , mám sakramentsky veľké zelene oči a vyšportovane telo za ktorým sa obzrie každý, tak prečo ma tak štve, že má zo mňa len hračku?  

Vpredu som začul ruch a vedel som že prichádza. Ako kráčal chodbou do svojej kancelárie ľudia sa mu zdravili. Boli dni kedy sa pozastavil a odzdravil, no väčšinou len kývol hlavou ani nezastal.

Dnes v rýchlejšom tempe ako zvyčajne vrazil do svojej kancelárie na stole my len hodil veľkú zložku. V duchu som sa pousmial. Bolo mu to tak typické. Len to tak bez slova hodiť. Povzdychol som si upravil si kravatu a zobral so sebou zložku čaj a výpoveď.

Sedel za svojím stolom, na ktorom malo všetko svoje miesto. Sako mal pekne na vešiaku v rohu. Položil som tácku s čajom na stolík ku sedačke. Tá bola hneď oproti je stolu.

Otočil som sa k nemu a polozil zložku ku čaju. Výpoveď som potom položil pekne na vrch a mlčky odišiel. Nechcelo sami tam ostať. Sadol som si za stôl a začal zliepať krabice. pomaly som si do nich balil veci. Nebolo ich moc no napriek tomu som z toho nahrabal asi dve. Všetky perá a zápisníky a dekorácie som zniesol dole a povedal som na recepcií aby mi ich uschovali.

Po schodoch som mlčky vybehol na svoje miesto a ešte všetko raz skontroloval. Trochu ma prepadla nostalgia, no z tohto pocitu ma vytrhol firemný intercom, ktorý mi ohlásil že sa mám okamžite dostaviť do šéfovej kancelárie. Vstal som a so zvesenými ramenami som išiel do toho kanclu po posledný krát.

„Zavri dvere,“ povedal mi a aj som to urobil . Len kývol rukou a ukázal na stoličku. Poslušne som si sadol a čakal na čistenie žalúdka. „Našiel si si lepšiu prácu?“

„Nie,“ odpovedal som mu, a nezakryl prudké odmeranie v mojom hlase.

„Tak ako si predstavuješ tvoj život? Kde budeš žiť, bývať!?“

„Prácu mám, len nie je lepšia.“ Na dlhý moment nastalo ticho. On ostal zaskočený a ja som rozmýšľal čo mu povedať. „Niekoho som si našiel,“ dodal som potichu.

„Aha“ odsekol, „Snáď to  nebude zas tvoj šéf,“ zasmial sa.

„Bude. Spoznali sme sa asi pred tromi mesiacmi na jednej firemnej akcii a pred dvoma týždňami mi povedal aby som dal výpoveď a išiel pracovať k nemu. Súhlasil som okamžite.“

„A zvažoval si následky?“

„Aké následky?! Žiadne nie sú a ani nebudú.“

„A čo ak ho prestaneš baviť a pošle ťa k vode a ešte aj prepustí čo budeš robiť potom? Ja ťa späť nevezmem.“

„To sa nestane. On ma na rozdiel od teba miluje a stará sa o mňa. Všíma si ma, dá mi peniaze keď potrebujem a občas len tak pre radosť aj darček,“ zvyšoval som naňho hlas.

„Aha, tak o tom to je. Kúpil si ťa a ty si sa nechal, kúpiť drahými hračkami. Hračkami, na ktorých vôbec nezáleží.“
„Ale prosím ťa! V tejto dobe záleží len a len na peniazoch a konexiách a on má obe. A je schopný mi ich obe len tak dať a ja aspoň vidím, že mu na mne záleží,“ pomaly som naňho kričal.

„To nie je vôbec pravda! Jemu na tebe nezáleží, len si kupuje tvoju prítomnosť. To čo si vymenoval ani z ďaleka nie je dosť. A už vôbec nie na lásku. Nerozmýšľal si nad tím čo sa stane keď sa zamiluješ? Vážne a skutočne!“

„Ale, ja som sa už do pekných chlapov a do ich účtov,“ povedal som a rázne som kráčal preč. Dostal som sa však len ku dverám. Tresol po nich rukou, tým ich zavrel a ja som tak ostal v jeho kancelárií a ešte k tomu všetkému zakliesnený medzi východom a jeho namakanou hrudou. Pomaly mi dýchal za ucho, až mi z jeho dychu naskočili zimomriavky po celom tele.

„Vážne si myslíš, že ta nechám len tak odísť,“ pošepkal mi a obrátil ma. Pomaly mi vopchal ruky pod košeľu a hladil ma po tele. Zbožňoval som to, a a on to vedel.

„Myslíš si, že týmto ma presvedčíš?“ zavzdychal som, ale vtom sa mi podlomili kolená a ja som sa začal pomaly šmýkať zemi. Zrejme to bral ako odpoveď.

„Nie nemyslím, ale aspoň ťa zdržím,“ povedala hodil más oboch na gauč. Viac som sa nebránil a povedal si, že je to aj tak naposledy.

„Tak ja idem,“ povedal som, keď sme skončili a utieral si jeho sperma zo stehien.

„Rob ako myslíš, ale ja som ťa varoval“ otočil sa a už sa na mňa nepozrel.

„Tss, ako keby darčeky niekomu niekedy ublížili,“ povedal som a odišiel z práce aj zo života môjho šéfa.

 

Katastrofický scenár sa odohral tu v tomto byte, mladého úradníka Mike J., keď ho jeho šéf a milenec napadol u neho doma. Ako sa preukázalo, malý spolu vzťah asi pol roka a podozrivý sa už počas neho správal majetnícky, nebezpečne a vykazoval násilnícke znaky . Nie je nám isté, čo sa tu presne stalo, ale susedia tvrdia, že hádky z bytu mladého muža počuli pravidelne. Od lekárov sme sa dozvedeli, že jeho stav je kritický a lekári ho museli operovať via,c ako dvanásť hodín ale stále nie je isté, či to tento mladý muž prežije.

Pre televíziu NEWS, Martin White.

 

Dodatek autora: 

mno... bolo tažké vykresliť povahu akejkoľvek osoby zvlášť v jednorázovke, ale dúfam, že ma za toto čo som tu nezožeiete za živa

Hodnocení: 
4.05263
Průměrné hodnocení: 4.1 (hlasů: 19)
Žánr: 
Detailní hodnocení není k dispozici.
Hodnocení:
4.9/5
- Komentářů: 2
John: „Tak jo děti, můžete mi věnovat chvilku?“ počkal jsem, až si získám...
Hodnocení:
4.9/5
- Komentářů: 11
Cestou domů jsem se pořád vracel k tomu, co mi pan učitel řekl. Lidé jsou...
Hodnocení:
4.8/5
- Komentářů: 14
Znechutený do jedla som odložil skoro celý obed. "Čo sa deje Haru?" Opýtala...
Hodnocení:
5/5
- Komentářů: 7
Stinná zákoutí tisového háje – Kapitola 19 Jezero Elha   |...