St, 29/07/2015 - 00:02
9

Nechceš si ten gauč rozmyslieť a vybrať si posteľ?“ Prehodil si uterák okolo krku.
Moje pľúca sa nadýchli ťažkého vzduchu. Naozaj?
„Ja.. ja,“zakoktal som, „neviem.“ Mykol som vyhýbavo plecami.
Videl skrz mňa celý čas. Iba sa milo usmial.

„Donesiem ti nejaký vankúš a prikrývku,“otočil sa na päte a zamieril do jeho izby.
Vnútri svojej mysle som dobre vedel, čo chcem, ale to čo neviem je, či som skutočne odhodlaný prekročiť tú hranicu, keď tam bola už tak dlho. Práca, práca, práca. Nervózne som si pohladil napätý krk.
Je mi jasné, že Marka nechcem iba za svojho dobrého priateľa, ale keď mňa hrozne desí prekročiť hranicu. Pusa je v poriadku, ale pred niečím pikantnejším sa zdráham? Po včerajšku, čo mi to nevadilo takmer urobiť na ulici. Mark sa musí cítiť kvôli mne ako hlupák. To musí skončiť.
Vošiel som medzi dvere do jeho izby a on sa na mňa otočil s vankúšom v ruke.
„Alex,“vyslovil moje meno akoby nečakal, že som celú tu dobu v jeho byte.
„Takže, ja.. Ja som iba... Chcel by som povedať.“
Mal som si to premyslieť, než som začal hovoriť.
Mark nadvihol zaujato obočie a to ma rozhodilo ešte viac.
Silu!

„Vec sa má tak... Teda rozmýšľal som, či by si,“stratil som niť a on súcitne stisol pery, videl, že som v koncoch. „Tak ešte raz,“zašomral som sám pre seba. Sústredene som sa nadýchol a vydýchol. Zdvihol som ukazovák aby mi dal čas na rozmyslenie. V hlave som si pripravil vetu, ktorá znela celkom slušne a on pokojne čakal s vankúšom a perinou v rukách.
„Vec sa ma tak, že to v skutočnosti chcem,“zamyslel som sa nad vyslovenými slovami a zdalo sa mi to úplne trápne, „teda chcem teba,“snažil som sa to napraviť a skôr sa mi to podarilo pokaziť ešte viac .
Pomaly odložil všetky veci na posteľ a ja som videl, že potláča úsmev. To nieje dobré znamenie.
„Vieš, že som mal skôr namysli, či si nevymeníme miesta, a ja sa vyspím na gauči, namiesto teba, že?“spýtal sa pomaly a mne začalo dochádzať, že som to zle pochopil.
O – môj - BOŽE!
Otvoril som ústa a hneď potom ich zavrel. Urobil som krk dozadu, zvrtol sa a oprel sa chrbátom a stenu vedľa dverí. Zavrel som oči.
Práve sa mi zdalo niečo naozaj hrozné. Zle som pochopil vetu a povedal som niekomu kto sa mi páči, že s ním chcem mať sex. DVAKRÁT! Hlupák! HLUPÁK! Musel som sa úplne zblázniť.
„Alex,“zavolal za mnou s trochou smiechu v hlase.
Potrebujem aby niekto poriadne vrazil. Možno sa potom z tohto prebudím a zistím, že sa jednoducho neviem vykoktať a tak iba na neho tupo pozerám.
„Môžeš ma chvíľu nechať, spamätávam sa z after šoku,“zastavil som ho než ma objavil opierať sa vedľa jeho dverí do izby. Chcem sa prepadnúť pod zem.
Neskoro, objavil sa na rohu.
Potrebujem sa prepadnúť hneď teraz!
Otvoril som jedno oko.
„Prosím, nevšímaj si ma,“požiadal som ho utrápene.
Usmieval sa.
„Pomôže ti keď poviem, že ma to potešilo?“

Nie,“odsekol som. Chce aby som sa cítil ešte horšie?
Nadýchol sa sýkavo pomedzi zuby.
„A pomôže, keď poviem, že si myslím úplne to isté?“oprel sa lakťom o stenu, vedľa mňa.
Pomaly som otvoril oči na dvere do špajze. Periférne som videl jeho telo medzi dverami. Vlasy mal už  skoro suché.
„Nie?“pokrčil som ramenami.

Dobre. Skúsime to ešte raz. Chceš radšej zostať na gauči alebo v posteli?“spýtal sa pomaly aby dal najavo ,čo myslel.
Netušil som, čo presne myslel. Ide naozaj o posteľ alebo je to tentokrát krycie heslo ako som si myslel predtým.

Myslíš akože či chcem aby sme ty a ja..“ukazoval som medzi nami prstami.
„Áno,“prisvedčil.
Má ma za hlupáka, je to jasné.
Pootočil som sa k nemu telom.
„Nenúť ma to povedať znova,“požiadal som ho a on sa zoširoka usmial. Sklonil ku mne tvár a zašepkal len pre moje uši: „Nebudem.“
Zavrel som oči a natiahol sa po jeho blízkosť. Letmo spojil naše pery a natiahol sa po vypínač za mnou. Zhasol na chodbe a potiahol ma viac do svetla jeho izby. Znova som tam stál na prahu, ale tentokrát som sa rukami držal okolo jeho krku a posúval sa stále v pred, pričom on stále cúval. Narazil na posteľ a náš bozk sa prerušil.
Nechcene sa posadil na jej kraj. Roztiahol trocha nohy a oprel sa kolenami o moje stehná kúsok nad kolenami.
Prudko som dýchal a môj strach sa miešal so vzrušením. Stretli sa nám oči.
Nemôžem stretnúť lepšieho človeka ako je on. Budem v poriadku.
Zaprel som sa nohou o matrac. Sklonil som sa a pokračoval tam, kde sme pred pár sekundami skončili v bozkávaní. Už predtým ma presvedčil, že je v tom naozaj dobrý.
Rukami ma stiahol za boky do postele a ja som sa dostal na jeho teplé telo. Rozkročmo som sedel na jeho najintímnejšom mieste a uvedomoval si, že takto blízko som u neho ešte nebol. Lakťami som sa držal aspoň pár centimetrami nad jeho hruďou a príjmal jeho jazyk v mojich ústach. Položil si dlane na moje boky a jeho nepokojné prsty ma šteklili cez rozopnutú košeľu aj tričko.
Prudko som sa odtiahol a zložil si dole košeľu. Bez nej mi bolo už aj tak dosť horúco. Končeky Markových prstov sa dostali až na odhalenú kožu pod tričko a vďaka tomu dostal odvahu. Obe ruky posúval po povrchu mojich rebier. Príjemne to šteklilo a ja som na chvíľu zabudol udržať odstup, medzi našimi telami a obtrel sa mojim rozkrokom o jeho brucho.
Markov jemný dotyk prstov na mojich rebrách zosilnel. Použil silu svojho tela aby sa mohol posadiť. Stiahol mi opatrne tričko cez hlavu.  Mlčky som sa pozeral do jeho očí. Prvý krát som si všimol ich orieškovú farbu a odlesk, ktorý mi akoby našepkával presne to, po čom som tak túžil. Zovrel som mu tvár v dlaniach. Nikdy som po ničom tak netúžil ako teraz po jedinom momente s ním.
„Deje sa niečo?“spýtal sa ma potichu, keď som ho tak pár sekúnd držal. Pokýval som  nesúhasne hlavou.
„Nie,“sklonil som sa po jeho pery a on mi v jeho dlaniach zovrel zadok.

Moje telo sa veľmi rýchlo učilo komunikovať s tým Markovým. Stával som sa závislí  na jeho dotykoch.
Kým on skúmal vlastný smer cesty u mňa, ja som sa vydal na cestu po jeho území. Dlaňami som ho hladil pod tričkom a on si ho dal dole.
Chcel som objaviť všetko, čo som doteraz nemal možnosť nájsť a Mark mi to dovolil.
Srdce mi divoko bilo a okolo nás víril vzduch vzrušenia.

Podsunul sa viac pod moje nohy a rukami ma pritlačil hlbšie do svojho rozkroku. Cítil som to vzrušenie aj cez jeho dotyky, bozky, pohyby. Rozopol som si gate a on mi ich pomohol stiahnuť nižšie. Odtlačil ma ľavou rukou a prevrátil na chrbát. Zostávajúcim rifliam na mojich nohách došiel čas a poputovali dole zo mňa i z postele.
Roztrasene som vydýchol a on mi bozkom vytiahol kyslík z pľúc.
Špičkou jazyka mi opisoval napnuté svaly na krku a postupoval ku kľúčnej kosti. Každý jeho pohyb mi spôsoboval záchvev túžby. Potreboval som z neho cítiť viac ako špičku jeho jazyka a dych.
Kolenami som sa oprel o jeho boky a pravou rukou som zaboril do jeho vlasov.
Zacítil som ako sa okolo rozvírila vôňu jeho šampónu.
Druhou rukou som skúmal kožu na jeho chrbáte.

Zahryzol mi do bradavky.
Vydal som tichý zvuk a on ju oblizol. Pevne som si zovrel spodnú peru v zuboch.
„Bolo to dobre?“spýtal sa ma.
Komunikácia pri sexe je zásadová, čo máme a nemáme radi rozhoduje.
„Uhm-hm,“prikývol som súhlasne.

Ešte?“dráždil ma svojim zvodným hlasom na druhej bradavke.
V pästi som mu pevne zovrel hrsť vlasov.
„To beriem za súhlas,“informoval ma a vsal mi medzi zuby aj druhú.
Celá moja hruď šteklila vzrušujúcim pocitom.
„Mark,“vyslovil som jeho meno v tupom ústupe toho silného pocitu, ktorý vyvolal. Pevnejšie som okolo neho zovrel svoje kolená.
Pohladil ma rukou po bruchu a končeky prstov si skryl za moje spodné prádlo. Obtrel sa dlaňou o môj penis a potom ho v nej ukryl.
Prestal som dýchať v napätí, čo bude pokračovať.
„Dýchaj,“požiadal ma.
Nadýchol som sa a moje telo sa trochu uvoľnilo.
Dlaň v ktorej ho doteraz skrýval sa zmenila na jemné objatie v jeho prstoch.
Automaticky sa moje boky rozhýbali.
Sklonil sa späť k mojim bradavkám a krúžil okolo nich špičkou jazyka.
Zavrel som oči a vrtel sa iba pod jeho dotykom. Chcel by som hrozne vyvrcholiť, ale moje boky a jeho bezhybná ruka ma nedokázali ukončiť.
„Zovri ma pevnejšie,“zašepkal som prosebne a on ma pohryzol na bradavku. „Nie,“zaprotestoval som.
Dobre vedel o čo som žiadal pretože, uvoľnil svoje prsty okolo môjho penisu. Protest? Hra? Strategický ťah?
Odhodlane som mu to oplatil a navštívil v teplákových nohaviciach jeho penis. Bol horúci a jeho špička bola vlhká. Pohladil som ho a pozrel sa mu do oči, aby som vedel vyčítať, či to robím správne. Naše pohyby rukami sme si oplácali pohľadmi. Občas sme sa spojili povrchným dotykom pier.
Obaja sme bokmi odpovedali na masturbovanie v spodnom prádle.
Blížil som sa. Spolu s dychom sa mi zatriasla aj ruka na Markovom penise.
Sklonil sa a položil si svoje čelo na moje.
Na sucho som prehltol a rozhodol sa ho priviesť k orgazmu prvého. Zrýchlil som svoje pohyby ruky.
V izbe sa zmiešal zvuk našich dychov a pach prichádzajúceho orgazmu.
Zadržal som v sebe hlas, ktorý sprevádzal klbko silných vzruchov a príjemnej bolesti. Celé moje telo sa naplo a uvoľnilo pod jeho starostlivosťou. Užíval som si ten nával novej sily a prinútil Marka prejsť na moju stranu. Moja ruka sa naplnila po pár sekundách teplom. Trhane vydýchol. Nechal mi priestor na kyslík a ľahol si vedľa môjho ľavého boku.
V tichosti som sa díval na strop jeho izby. Vytrval iba pár sekúnd a potom sa natiahol rukou dozadu.
„Tu,“podal mi papierovú vreckovku. Stále som cítil šteklenie v krku.
„Ďakujem.“ Vzal som si ju a postaral sa o svoje mokré prádlo. Moja snaha bola, pravdaže, úplne zbytočná. „Myslím, že to nijak nepomohlo,“ozval som sa a nadvihol som sa na lakťoch.
„Áno aj u mňa bolo neskoro,“pripustil a zobral si od mňa pokrčenú servítku, aby ju vyhodil. Odišiel z izby, zhasol v zbytku bytu  a vrátil sa ku mne. Niesol pohár vody. Prešiel ku kraju postele a podal mi ho.
„Ďakujem.“
„To nestojí za reč.“
„Koľko je vlastne hodín?“
„Niekoľko minút po štvrtej ráno,“odpovedal mi s úsmevom.

No dočerta,“zasmial som sa, „máš zajtra prácu?“
„Nočnú zmenu,“pripustil.

To si potrebuješ po dnešku poriadne oddýchnuť.“
Naklonil sa na posteli viac ku mne a zobral mi nedopitý pohár s vodou.
„Na to bude dosť času aj cez deň,“povedal mi pokojne.
Pustil som pohár z rúk a nechal ho nech ho odloží, na nočný stolík, ktorý mu bol najbližšie. Pohár slabo ťukol o dosku, keď sa sklo dotklo povrchu.
Pozoroval som ho, každý jeho pohyb, aby mi nič neuniklo.
Otočil sa ku mne a ja som sa inštinktívne zaprel dlaňami o matrac.
Mark položil svoju ruku presne na to isté miesto, kde som mal ruku ja.
Cukol som pohľadom k naším spojeným rukám. Vedel som, čo ma čaká a moje telo sa na to pripravovalo nevedomky samo. Oblizol som si pery skôr než ma vôbec pobozkal.
Nosom sa ma dotkol na tvári.
Bol to jeho taktický krok alebo iba nehoda?
Moje telo sa pri dotyku jeho nosa úplne naplo. Povolil som silu v rukách a ľahol som si krížom cez posteľ.
Mark pevnejšie spojil naše prsty na rukách a hladil ma našimi spojenými dlaňami na bruchu. Opatrne ma malíčkom pošteklil milimeter nad vlhké spodné prádlo.
Svaly na vnútornej strane stehien mi úplne ochabli. Uvoľnil som mu priestor medzi mojimi nohami.
Vyplnil ho svojou prítomnosťou. Obtrel sa stehnami o tie moje.
Stačilo mi to na to aby som sa ocitol v rovnakej situácii ,akej som bol pred pár minútami, než mi pomohol.
„Ako sa cítiš?“prehovoril na mňa a trochu sa pritúlil k môjmu telu.
„Dole alebo hore?“
„V tom je nejaký rozdiel?“naklonil hlavu.
Zahryzol som si do pery a snažil sa nemyslieť na to ako ho bozkávam.
„Vlastne nie. Je to veľmi dobré,“odpovedal som mu.

Fajn. Dočiahneš do zásuvky naľavo od tvojej hlavy?“
Pozrel som sa ako to je ďaleko. Natiahol som sa rukou dozadu a dotkol sa rohu zásuvky.
„Som na svojom limite.“
„Ale čo?“zasmial sa. Prekročil ma a natiahol sa po zásuvku sám. Otvoril ju a chvíľu v nej hľadal, než vylovil svoj vytúžený predmet. Schoval si v dlani štvorcový balíček. Kondóm. Vrátil sa na svoje miesto.
Oprel sa panvou o moje stehná. Stál mu. Ukázal mi, čo si skryl v dlani.
„Ujmeš sa toho?“spýtal sa s tým zvodným, drsným hlasom.
Pozrel som sa z kondómu do jeho očí. Boli hlboké.
„Čo ak sa mi to nepodarí?“
„Mám ešte dva,“upokojil ma.
Prečo si pripadám nadržaný z tak hlúpeho rozhovoru?
Zobral som si ho a vybral z obalu.
Sledoval ma očami. Pripadal som si vážne hlúpo. Trochu sa nadvihol a ja som iniciatívne zbavil Marka vlhkých nohavíc. Sklonil pohľad, aby videl ako sa pasujem s jeho úlohou.
Išlo to celkom obstojne. Myslím, že som to zvládol celkom dobre.
Nervózne som trhal prstami na nohách. Trvá to dlho.
„Vzrušilo ťa to?“vyčítal z môjho pohľadu.
„Áno,“prikývol som pošepky.
Odmenil ma za správnu odpoveď, bozkom.
Nadvihol som boky a on mi pomohol zo spodného prádla.
Privádzali sme náš spoločný strávený čas na vyššiu úroveň.
Prerušil náš bozk. Preniesol váhu na môj ľavý bok a navlhčil si prsty vo svojich ústach. Roztiahol som viac nohy.
Vždy som chcel vedieť aký je to pocit, cítiť niekoho v sebe. Ešte viac ma to zaujíma, keď ide o Marka.
„Si nervózny?“
„Trochu, ale si doktor takže..“
Mark nečakane sklonil čelo k mojej brade. On sa snáď smeje. „..ty sa mi smeješ?“
„Nie, to len, keď si to povedal s tak vážnou tvárou. Nemohol som si pomôcť,“obsypal mi tvár bozkami. To mu tak ľahko neprejde. Smiať sa mi. Nadvihol som boky a obtrel sa o jeho telo.
Nenechal sa zahanbiť a vsunul do mňa jeden prst. Okamžite vedel, čo hľadá. Dotkol sa môjho citlivého miesta a obtrel svoj penis o ten môj, ktorý za pár sekúnd bolestivo scitlivel.
Hlasno som vydýchol nahromadený kyslík.
Zahryzol mi do bradavky, ktorú si už dnes stihol označkovať.
Celé telo sa mi zatriaslo.
Prijal to ako pozvánku a pridal ďalší hbitý prst. Trel nimi moje steny a prostatu.
Dotýkal som sa jeho stoporeného penisu a myslel iba na to, čo robí s mojim telom. V mysli mi začínala stúpať hmla.
„Mark,“opakovane som vyslovoval jeho meno. Chcem sa urobiť! Pritlačil som ho k sebe kolenami, keď mnou prešla studená triaška.
Chýba tak málo.
Prsty opustili moje vnútro a zobrali si so sebou úplne všetko, čo vytvoril.
Sklamene som sa uvoľnil. Išlo to tak dobre! Kyslík v pľúcach sa mi triasol ako fantóm, toho ako som sa cítil.
„Alex,“vyslovil moje meno. Markovo telesné telo sa priblížiloešte viac ku mne. Pomaly sa ku mne prisúval.
Pochopil som, že až teraz, mu už nemôžem byť bližšie. Dostával sa do mňa hlbšie. V dlani som zovrel jeho zadok. Cítil som každý jeho pohyb svalu. Srdce sa mi divoko rozbúchalo a fantóm, bol preč.
Zakrúžil bokmi. Všetko robil, otravne, pomaly a kvôli tomu som čakal na každý jeho pohyb. Nútil ma žobroniť.
Zovrel som okolo neho nohy. „Chcem ísť hore,“požiadal som ho.
Nestaval mojej prosbe hranice. Otočil sa somnou. Ľahol si na chrbát.
Všetko sa zintenzívnilo, dokonca aj bolesť. Avšak v tejto polohe som ho cítil omnoho lepšie. Jeho hrúbku i teplo. Bol mi oddaný. Opatrne, skúmavo som hýbal bokmi.
Mark mi pomáhal a ukazoval, tú správnu cestu k uspokojeniu nás oboch. Zložil jednu ruku z môjho boku a začal opatrne láskať žaluď môjho penisu.
Vďaka jeho dotyku sa mojím telom rozliala dobrá bolesť a vymazala tú zlú. Zovrel som kožu na jeho hrudi a on ešte viac zhrubol. Zrýchlil som svoje pohyby v bokoch. Vnímal som v pozadí iba naše vzdychy. Každý jeho vzrušený výdych ma posmeľoval. Začínal som sa hýbať stále viac a viac odvážnejšie. Privádzal k orgazmu, ako mňa tak i Marka.
Zrýchlil svoje pohyby na mojom penise a ja som už nedokázal vydržať plávať v hmle, ktorá ma obklopovala. Utopil som sa a nechal sa zhltnúť prívalom pocitov. Všetky moje svaly chceli vypovedať službu, triasli sa. Zvieral som ho v seba v návaloch tepla.
Vzoprel sa môjmu telu, posadil sa a prirazil proti mojim utíchajúcim pohybom v bokoch.
Objal som ho okolo krku.
Hlasno vydychoval do jamky na mojom hrdle. Vyvrcholil
Trochu som povolil zovretie okolo jeho krku a uvoľnil si skrčené nohy. V Markovom objatí mi bolo príjemne telo.
Trochu ma postrčil a obaja sme sa prevrátili do postele. Zakrýval ma svojim telom. Cítim každý jeho úder srdca.
„Chcem to s tebou robiť ešte raz,“zašomral som.

Jeho kútiky úst sa ladne zdvihli do úsmevu.
„Aj ja,“odpovedal mi intímne. Letmo sa dotkol svojimi perami, tých mojich.
Len na silu som otvoril oči.
Unavene som začal registrovať priestor okolo seba. Do izby sa vnárala svetlomodrá farba s ružovými odleskami. Začínalo svitať. Musí byť skoro päť hodín. Pozrel som sa na druhú stranu izby.
Zrazu sa mi rozvonil mobil a keď som otvoril oči zistil som, že Mark zmizol. Ležal som v posteli a zvieral  v objatí špic prikrývky, ktorá ma zohrievala.
Zaspal som.
Do izby prúdilo cez zastreté okno, iba tlmené svetlo.
Mobil si stále vydobýjal moju pozornosť. Unavene som si cez hlavu prevliekol vankúš a ignoroval svoje otravné zvonenie. Vdychoval som vôňu šampónu z vankúša a znova upadal do ríše snov.
„Alex,“ Mark zašepkal moje meno. Je to úžasný sen. Pritúlil som sa bližšie k matracu „Alex,“oslovil ma o niečo naliehavejšie a ja som trochu precitol. Nesnívalo sa mi, že ma volá, naozaj sa to dialo.
Prinútil som sa otvoriť, aspoň jedno oko. Ležal som na bruchu a hlavu som mal na kraji matraca.
Mark kľačal pri mojej tvári.
„Ahoj,“milo a súcitne sa usmial.
Práve ma zobudil z pekného snenia. Povzdychol som si.
„Viem, že si unavený, ale už hodinu sa ti snaží dovolať opakovanie mama s otcom,“vysvetlil mi potichu. Stisol pery a čakal s mojim mobilom v ruke. Zavrel som oči.
„Koľko je hodín?“zahundral som.
„Pol jedenástej,“odpovedal mi pokojne.
Natiahol som ruku z postele a on mi do dlane vložil môj mobil. Naslepo som si ho položil na ucho.
„Áno?“spýtal som sa do mobilu. Na druhej strane mlčali.

Alex,“oslovil ma Mark, trpezlivo.
Otvoril som znova aspoň jedno oko.
„Netelefonuješ,“oznámil mi.
Odtiahol som si mobil od ucha a všimol si tmavú obrazovku. Naozaj.  Pustil som ho zo zovretia na zem. S ťuknutím dopadol.
Mark sa na mňa posmeľujúco usmieval alebo... Možno pobavene?
„Môžem dostať kávu?“spýtal som sa ho a snažil sa začať fungovať. Už hodne dlho som sa poriadne nevyspal, včera v noci som pracoval a dnes som spal až ráno. Káva ma dostane na nohy.

Iste,“odpovedal ochotne a stratil sa mi z pred očí.
Pekne hnusné vstávanie.
Môj mobil začal znova vyzváňať. Musím vstať. Musím vážne vstať. Musím vstávať!
Prudko som sa zohol z postele pre telefón a zdvihol hovor. Nestihol som si ho ani priložiť k uchu a moja mama už vyvádzala. Rozprávala veľmi rýchlo a rozrušene:
„...počúvaš ma. Naozaj som sa bála, že sa ti niečo také stalo. Haló? Alex?“
„Počúvam ťa,“vydýchol som a než som sa jej pokúsil niečo povedať, znova spustila:„ Si v poriadku? Mal si nehodu alebo ťa niekto okradol, zbil?“
„Mama,“prerušil som ju striktne. Je mi jasné, že som jej za celý čas mohol napísať aspoň SMS.

Naozaj som sa vydesila, keď som prišla do tvojej izby a tvoja postel bola stále uprataná. Kde si spal?“nebrala ma na vedomie a potrebovala sa vyrozprávať.
V skutočnosti nechcela odpovede, chcela len aby som vedel aká je nahnevaná a rozrušená. Všetky moje pokusy o vysvetlenie nepríjme s tým, že sú vymyslené, i keby boli pravdivé.
„Chcela som zavolať na políciu, ale tvoj otec, tvoj otec, mi to zakázal. Vraj preháňam a príliš sa bojím. Som tvoja matka, isteže sa o teba bojím,“rozprávala, rozprávala a rozprávala.
Otočil som sa na chrbát a pozrel si strop v Markovej izbe. Veľmi čistý a rovný, možno sadrokartón?
„Vraj by s tým polícia nič nespraví ak by si nebol z domu viac ako štyridsaťosem hodín. Čo je to za ochranu národa?“za pár sekúnd vyšla úplne mimo témy.
„Mama,“zavrčal som pomedzi zaťaté zuby. Bol som už kompletne prebraný. Zmĺkla. „Som v poriadku, nič sa mi nestalo. Vrátim sa domov ešte dnes. Nevolaj na políciu a nepredstavuj si žiadne katastrofické scenáre. Ak na teba pôjde úzkosť, daj si niečo sladké a pusti si televíziu,“hovoril som jej pomaly aby zachytila každé jedno slovo.
„Chcem aby si sa okamžite vrátil domov. Hneď ako prekročíš prah budeš mať domáce väzenie do odvolania,“pohrozila mi.
Zdá sa, že jej je už lepšie.
Zaznamenal som pohyb. Mark niesol šálku z ktorej sa ešte parilo.

Dobre. Rozumiem. Ahoj,“zložil som. Verím, že mi naloží keď sa vrátim domov.
Položil šálku na nočný stolík.
„Je všetko v poriadku. Porozprával si sa so svojimi rodičmi?“spýtal sa.
Pozrel som sa za silnou vôňou kávy.

V podstate. Moja mama už chytala panické záchvaty. Mám to dokonale pred očami, ako stresuje a otec jej podáva papierový sáčok aby mohla dýchať,“odpovedal som mu.
„Tvoja mama máva panické záchvaty?“

Nie,“usmial som sa, „len nemá rada, keď ma nemá pod kontrolou. To je celé,“odpovedal som mu. Natiahol som sa po šálku s čerstvo zaliatou kávou. „Spal si vôbec?“spýtal som sa ho a odpil si trocha. Bola horúca a horká, mám radšej o niečo sladšiu.
„Na pár hodín som si zdriemol, ale potom som ešte na chvíľu išiel pracovať,“odpovedal mi.
„Na pár hodín? Ja som spal okolo 5 hodín a to je celkom málo. Tak koľko si potom naspal ty?“nešlo mi to do hlavy.
Vždy keď som precitol, nebol tu.
„Dve hodiny, plus mínus,“povedal úplne spokojný so svojou odpoveďou, akoby práve nepovedal, že spal iba dve hodiny.

Tak, plus alebo mínus?“zatlačil som na neho a on sa bavil.
Zamračil som sa na neho.
„Alex,“vydýchol rezignovane, „je to môj životný štýl,“snažil sa mi to vysvetliť.
„Takže spávaš dve hodiny denne?“
„Nie. Ak ťa to toľko zaujíma, väčšinou je to okolo päť hodín.“
Takže preto ten čiernobiely život. Ako môže žiť pri tak ťažkej práci s tak málo hodinami spánku? Viac než hnev, cítim ľútosť.
Ďalej som už neskúšal riešiť jeho problém so spaním a radšej si odchlipol z kávy.
Študoval medicínu určite vie, čo je dobré a čo nie.
Zíval som nad šálkou.
„Predpokladám, že by ti bodla sprcha,“navrhol.

To je zrejme ten najlepší nápad, aký existuje.“
Natiahol ruku po moju šálku. Podal som mu ju a postavil sa z postele. Nechal ma samého v jeho izbe. Vedel som, že som úplne nahý, ale rovnako tak som predpokladal, že na zemi nájdem aspoň jeden kus svojho oblečenia, napríklad: rifle.
Blúdil som očami po zemi. Nič absolútne nič.
„Ak stále hľadáš svoje veci, sú poskladané na skrinke vedľa dverí,“zavolal z kuchyne. Otočil som sa k dverám a pozrel na inkriminovanú skrinku. Naozaj tam ležali poskladané. Slepec.
Vzal som si svoje oblečenie a preletel krížom cez chodbu do kúpeľne, čo najviac nenápadne.
Táto miestnosť bola najmenšia z celého bytu. Umývadlo, zrkadlo a sprcha spojená s vaňou. Isteže to bolo všetko pekne moderne zariadené s príjemným odtieňom hnedej mozaiky.

Pustil som vodu a najskôr počkal na teplú, až potom si vliezol dnu. Rýchla, teplá sprcha ma uvoľnila a nabudila.
Pri kompletnej hygiene som zistil, že ma mierne štípe zadok, ale inak som sa nikdy necítil lepšie. To je fakt, mal som s ním sex. Ešte stále cítim ako mi brnia v celom tele pocity keď si na to spomeniem.
Nastal čas vyliezť. Utrel som sa do čistého uteráku a prehodil ho cez stojatý sušiak. Obliekol som si všetko, až na spodné prádlo. To som si poskladal do vrecka nohavíc. Ešte som ani nestihol otvoriť dvere z kúpeľne keď sa ma spýtal: „Si hladný?“
Moc som sa nad tým nezamýšľal.
„Trochu.“
Prešiel som si do obývačky, aby som mu nezavadzal v kuchyni.
Na stolíku mal zapnutý notebook. Zdá sa, že naozaj pracoval.
Trochu som sa prechádzal a prezeral si DVD obaly pod televíziou. Mal tu celkom pekné kúsky. Prešiel som až na ich koniec a tam už začala knižnica. Trochu ma prekvapilo, keď som uvidel všetky moje knihy poukladané v rade. Nečakal som, že by ich mohol mať. Nejak ma to potešilo. Oči mi padli na rozostavané fotografie. Pravda, včera som si nestihol dopozerať.
Pohľadom som prešiel už známe tváre usmiatych detí a zastal pri fotografii, kde som včera skončil.

Doprezeranie fotografií sa ukázalo ako naozaj zlí nápad.
Na fotke, ktorá mi zostávala, stál Mark s úsmevom v nejakom školskom areály, gratuloval mladému dievčaťu, ktoré sa široko smialo. To nebolo to najhoršie. Za ním čakal starší muž, ktorý mi bol až tak známi, že som primrzol k podlahe. Dlane mi ochladli na kocky ľadu. So zmrznutými prstami som rámček s fotkou zdvihol z poličky a pozrel sa na toho muža bližšie. Možno je to iba dvojník.
Hľadal som čokoľvek, čo by hovorilo, že to nie je on: Riaditeľ vydavateľstva, pre ktoré pracujem.
Nervózne som fotku položil späť. Je to iba náhoda alebo sa Mark pozná s mojim šéfom?
V byte nastalo úplne ticho. To ma presvedčilo, že sa niečo deje. Otočil som sa aby som zistil, čo to je. Mark ma zaujato pozoroval od vchodu. Ako dlho sa díva?
Otočil som sa späť na poličku. Nechcel som na neho zízať.
„Našiel si niečo zaujímavého?“spýtal sa počul som, ako sa zozadu približuje.
Urobil som rýchli krok do boku.
„Tie fotky s deťmi sú krásne,“povedal som zastrene.
V hlave som mal ešte stále tmu a mnoho nezrozumiteľných otázok.
Postavil sa vedľa mňa z ľava a pozrel sa na fotky.

Áno, bol to darček k narodeninám od deciek. Boli úžasné,“usmial sa pri spomienke na svoje narodeniny.
Oči mi ušli na nešťastnú fotku, ktorá ma trápila.
„To je moja sestra,“vyslovil zrazu.
Otočil som sa k nemu tvár.
„Prosím?“
„Pozeral si sa na fotku s mojou sestrou a starým otcom,“vysvetlil mi.
Uhol som pohľadom od jeho oči a zamerial sa na fotku. Jeho starý otec? Jeho starý otec je riaditeľ vydavateľstva?
V hrdle mi navrela hrča. Ruka mi automaticky prekryla ústa. Toto nieje vôbec  dobré.


 

Dodatek autora: 

Veľmi sa ospravedlňujem za týždňové oneskorenie. Vyskytli sa nepredpokladané problémy. Napriek tomu, dúfam, že ste si kapitolu užili a nehneváte sa.  

5
Vaše hodnocení: Žádné Průměrné hodnocení: 5 (41 hlas)
Detailní hodnocení není k dispozici.
Hodnocení:
4.5/5
- Komentářů: 2
Překvapeně zírám do chodby. Jediný, kdo má klíče je Marcus, ale ještě nikdy se...
Hodnocení:
5/5
- Komentářů: 2
Sledoval jsem, jak si Lenka s lehkým úsměvem rozepnula župan a nechala ho volně...
Hodnocení:
4.8/5
- Komentářů: 10
Takano se probudil se slzami v očích a se strachem ve tváři. „...
Hodnocení:
4.3/5
- Komentářů: 6
Lidé jsou smutná stvoření. Pro svou existenci potřebují druhé. Mají neustálou...