Čt, 22/01/2015 - 22:24
3

Ráno som nastúpil do nového zamestnania, kedy si dávno som sa venoval športu, bol som najlepší so svojej kategórii kým som bol mladší, ale teraz po pár rokoch, sa ma to už prestalo týkať. Stratil som svoju rýchlosť, ohybnosť na takej úrovni ako keď som to potreboval aby som mohol byť profesionál. V rodičovskom byte ostali ocenenia s tej doby, z domu som odišiel hneď ako sa dalo, doštudoval som. Vedel som že šport ma neuživí, tak som nastúpil k polícii aby som mal aspoň nejaké vzdelanie na vyššej úrovni a hlavne sa tam stratia moje chute a teraz po pár rokoch nastupujem ako bezpečnosť do väznice.

Viem presne ako to tam chodí. Všade je dril a plne miestnosti ozbrojencov, ale hlavne človek tu nájde dobrovoľníkov na sex podľa môjho v kusu. S predchádzajúceho zamestnania som odišiel s úplne prostého dôvodu, prevalilo sa že som gay, samozrejme to by nebol dôvod pre vyhodenie alebo odchod, ale pár spolupracovníkov prišlo na to akému druhu sexu holdujem. Preto som sa po dohode so šéfom, ktorý na mňa zazeral toho dňa ako ovečka čo sa bojí vlka, odišiel dobrovoľné a nastúpil som sem. Väznica, nebola ničím zvláštna, boli tu prevažne kriminálnici od najmenšieho zločinu – vykrádačky až po doživotných. Vedel som že taký budú ideálny, teda ak majú rady, tento typ sexu, ale vždy sa tu našli taký čo si v bolesti užívali.

Vstúpil som do brány, pozdravili ma moji noví spolupracovníci. Svojou postavou som vypĺňal bezpečnostné dvere dostatočné, nebol som najmenší, ale tak tiež som nebol obor.

„Dobré ráno, pane.“ – pozdravili ma. „Čím vám môžem pomôcť?“ – opýtal sa ma dôstojník, ktorý bol v tom čase na stráži.

„Dobré ráno, i vám. Dnes ráno k vám nastupujem ako kapitán bezpečnosti a ako zdravotný brat. Volám sa Darius Dante. Teší ma.“ – podal som mu ruku, predstavil som sa a uviedol som čo tam budem robiť.

Obaja príslušníci stráži si vymenili pohľad. Tuším, ma moja povesť už predbehla. – pomyslel som si. Jeden s príslušníkov sa postavil – „Teší ma a vítam vás u nás. Volám sa Jerguš Solomon a kolega je Jirka Némeš. Uvediem vás do kancelárie riaditeľa a následne vás predstavím i nášmu lekárovi, ktorý tu tiež pracuje ako čiastočná bezpečnosť.“ „Ďakujem.“ – poďakoval som a čakal som kým vyjde so svojho stanoviska a ukáže mi kadiaľ sa dostanem k riaditeľovi a následne i na oddelenie nemocnice. Veľmi dobre som bol informovaný, že oddelenie nemocnice a má i miestnosti kde je možné vykonávať i fyzické tresty. Zamyslel som sa –Umm, ak je tu možné vykonávať fyzické tresty, to znamená že to čomu holdujem sa tu bude dať robiť priamo na očiach a nikto mi nič nepovie. Lepšie som si vybrať ani nemohol. Pche.

Môj nový kolega Jerguš Soloman ma viedol uličkami, medzi jednotlivými oddeleniami, vždy ma predstavil a čakal kým všetkým asi dôjde, že to som ja ten ktorého jeho povesť predbehla. Nakoniec sme zastavili pred kanceláriou riaditeľa.

„Dobrý deň, Zora.“ – pozdravil pani v rokoch. Sekretárka sa na neho usmiala a potom jej pohľad padol na mňa. Viem aký mám efekt na ženy, veď presne takto na mňa reagujú i muži, ale ženy mali smolu, hral som za inú ligu. „ Teší ma, som Zora Leitner. Ak by ste čokoľvek potrebovali stačí sa na mňa obrátiť.“ – začala sa tam predo mnou vykrúcať, pohadzovať vlasmi, naprávať si výstrih aby vynikli jej prsia, ale smola, týmto ma určíte nezaujme. „Zora, vediem riaditeľovi našu novú posilu. Volá sa Darius Dante.“ – predstavil ma Solomon. V tom momente som vedel, že jej to docvaklo, kto som a hlavne čomu holdujem. Ako v tranze si zase sadla a prestala si upravovať výstrih a vlasy. „Nech sa páči, riaditeľ je u seba a rád uvíta posilu i sám. Veľmi ma tešilo pán Dante, určite si budeme rozumieť. Ak by ste čokoľvek potrebovali stačí sa na mňa obrátiť, rada vám vyhoviem ak budem môcť. – povedala a nasmerovala nás rukou do kancelárie riaditeľa.

Vošli sme do kancelárie riaditeľa a mne padla sánka. To snáď nie je pravda. – pomyslel som si. Predo mnou sedel Erik, ktorého som deň pred tým stretol v mojom obľúbenom pube a pokúšal som sa ho zbaliť. Ten Erik, ktorý mi do oči po Simonovi vpálil odpoveď že na alkohol ho do postele nedostanem. Erik sedel za vysokým mahagónovým stolom, na ktorom ležali rôzne zložky, notebook, tlačiareň. Za ním bol výhľad na dvor, kde sa prechádzali odsúdenci.

„Ehm, prepáčte pán riaditeľ. Chcel by som vám predstaviť nového kapitána bezpečnosti a zdravotnú sestru“ – zasekol sa Solomon, pozrel na mňa a opravil sa – „…ehm, ehm, pardon zdravotného brata na naše nemocenské oddelenie.“ Čakal som na jeho reakciu. Erik sa nenamáhal, zdvihnúť ani hlavu od počítača, stále do neho zapisoval nejaké informácie. Stáli sme tam i so Solomonom a čakali sme na nejakú jeho reakciu. Solomon sa na mňa otočil a povedal – „Takto sa občas riaditeľ správa, neberte to v zlom, občas sa zasekne vo svojich myšlienkach a zabudne na to čo sa deje okolo neho.“ Tak sme čakali kým si nás všimne. Zrazu zdvihol hlavu.

„Áááááá, pán Solomon, prečo ste sa neozvali. Keby nezdvihnem hlavu tak vás tu zase nechám dlho čakať.“ – odpovedal mu Erik. „Pane, chcel by som vám predstaviť pána Dariusa Danteho, ktorý k nám dnes ráno nastúpil.“ – ukázal na mňa rukou.

Erik sa postavil, vôbec sa na mňa nepozrel a podával mi ruku – „Teší ma pán Dante, som riaditeľ tejto budovy. Som Erik Emgly, rád vás poznávam. Dúfam, že spolu budeme dobre vychádzať. Ak ma chvíľu počkáte, pôjdem vám ukázať oddelenie nemocnice, kde budete mať tiež svoje pracovisko.“

„Samozrejme, že rád počkám, nebudem predsa pána Solomona zdržovať, ak sa potrebuje vrátiť na stanovisko.“ – odpovedal som mu. Soloman sa na mňa pozrel a pochopil, že som sa chytil a začínam reagovať ako kapitán, od ktorého sa vyžaduje reakcia ako kapitána a jeho rozkazy treba plniť. Otočil sa k Erikovi – „Ak ma už nepotrebuje, pán riaditeľ vrátim sa na svoje stanovisko.“ Otočil sa ku mne – „Teším sa na našu spoluprácu pán Dante, teraz ma ospravedlňte.“ – nepočkal ani na odpoveď, otočil sa a zamieril k dverám kancelárie, späť tam kde bol predtým – na svoje stanovisko. Čakal som kým si Erik spracuje čo potrebuje, prešiel som sa k oknu a čakal som.

„Som hotový“ – prehovoril Erik – „teraz sa môžeme vybrať na nemocenské oddelenie. Máme tu jedného lekára, ktorý sa stará o všetko. Jemu budete čiastočné robiť zdravotnú sestru a asistovať mu pri operáciách, drobné poranenia budete ošetrovať sám.“ Kráčali sme chodbou, snažil som sa držať, ale ten jeho chladný prístup mi vadil potom ako ma včera prepaľoval pohľadom. Už to dlho nevydržím. Ak to neurobím teraz, nebudem mať už príležitosť.

Prešli sme do inej chodby, rýchlo som sa poobzeral, až ďaleko pred nami boli zavreté dvere a nikde žiadne ďalšie že by nás niekto mohol prekvapiť. Schmatol som ho za ruku a silou som ho otočil a prišpendlil som ho na stenu kde som sa o neho oprel celým svojim nabudeným telom. Neváhal som ani sekundu a už moje ústa drvili tie jeho. Prechádzal som mu jazykom po perách a presviedčal som ho perami aby otvoril ústa a vpustil ma dnu. Odolával mi, rukou som mu prechádzal po tele, zastavil som sa na mieste tesne nad srdcom, cez ruku som cítil dunenie jeho srdca ako keby mi odpovedalo na moje bozky, ktorými som mu drvil ústa. Posunul som ruku nižšie, na bradavku, cez látku som jeho bradavku chytil medzi ukazovák a palec a začal som silou tlačiť a žmoliť jeho bradavku. Malo to úspech, otvoril ústa, mohol som mu vniknúť jazykom do úst. Po prieniku do úst vydal – „Aaach…Nnnn“, – vytrvalo som mu plienil ústa ako sa dalo, jedna ruka sa venovala jeho bradavke cez košeľu a sako to šlo z tuha, ale i tak, druhou rukou som sa odobral k pásu jeho nohavíc. Prešiel som mu po hrbole, ktorý sa mi tlačil do ruky, ako som mu po ňom prechádzal, už som mal problém odolávať. Zdvihol som hlavu – „Nehnevaj sa, ale chcem to, tu a teraz.“ – na viacej som sa nezmohol, rozopol som mu rukou zips od nohavíc, rukou som vnikol dnu a vzal jeho prebudený penis do rúk, druhá ruka opustila jeho hrudník a smerovala k jeho krku aby som si mohol nasmerovať jeho ústa viacej k sebe, aby mi nemohol uniknúť ani jediný vzdych z jeho úst.

Drvil som mu ústa, jazyky sa nám preplietali, cítil som ako ma mi pod dotykom uvoľňuje, cítil som že sa poddáva, neváhal som už ani chvíľku. Jeho penis mi v ruke tvrdol, prechádzal som mu po celej dĺžke, chcel som, potreboval som sa ho dotknúť jazykom, ochutnať ho. Opustil som jeho pery, nechal som ho dýchať sunul som sa mu po krku dole, oslintal som mu košeľu, do úst som mu vzal bradavku, najprv jednu a potom druhu, obe som pooblizoval, občas som kusol, pod zubami som cítil ako mu splašene bije srdce, ako tuží po väčšom opojnom cite toho čo mu môžem ponúknuť. Uvoľnil som mu opasok, nohavice sa roztvorili, klesli mi dole k nohám, na nič som nečakal zobral som jeho penis do úst, prechádzal som mu po špičke, cítil som ako sa prehol, penis mi narazil na podnebie, ale i tak som vzdychol – „Áaaach, hmmm“, na nič som nečakal, obkreslil som celu špičku jazykom, prebehol som po celej jeho dĺžke. Pozrel som sa na neho keď som sa vracal od koreňa ku špičke penisu, videl som jeho zavreté oči, otvorené červené ústa napuchnuté od môjho vpádu do jeho úst. Zrazu som zacítil jeho ruku v mojich vlasoch, poriadne ma za ne držal, nevedel som či od toho aby si ma prirazil na penis ešte hlbšie alebo preto aby ma odsotil, pozrel som sa mu znova do oči, neodrážala so v nich slasť ako som dúfal, bola v nich zlosť, že ako si dovoľujem prevziať úlohu toho čo si berie. Neváhal som, na špičke penisu som ho kusol, zvrátil hlavu dozadu a vydýchol.

Postavil som sa, strčil som mu svoju ruku do úst, zostal prekvapený, ale poctivo prsty oblizol, na viacej som nečakal. Vrazil som mu ich bez prípravy do dierky, v tom momente som mu v očiach odrazilo prekvapenie, bolesť, slasť. Holt, bez prípravy to boli, to by si mohol vedieť.– myslel som si. Veď to veľmi dobre poznáš, tak čo sa čuduješ. Potom mi to ale do cvaklo, týmto mi chce naznačiť, že nikdy nebol ten dole? Že bol vždy ten na hore? Ten čo si bral a nikdy nedostaval? Na tvári sa mi rozlial nebezpečný úsmev. Moje prsty v ňom sa zastavili. Rukou som mu prebehol po penise, znova som sa zohol, vzal som si ho celý do úst a v momente ako som mal penis zarazený hlboko v hrdle som začal prstami prirážať v jeho dierke. Najprv pomalšie aby si zvykol a potom som pridal na rýchlosti, pod klesávali mu nohy, držal sa len z vôle aby na mňa nepadol. Zastavil som sa na špičke jeho penisu a poriadne ho kusol aby pocítil bolesť, bolesť mu vystrelila do celého tela, cítil som, ako mi zovrel v dierke prsty a v ústach som cítil jeho sperma. Bolo teple, dlho som si toto nedoprial. Ale i môj penis už držal len pri dobrej voly, odieral sa mi o nohavice, cítil som že už potrebujem vyvrcholiť. Neváhal som ani chvíľku, stiahol som si nohavice, jeho som silou otočil, nevládal stať už na nohách tak sa mu triasli. Donútil som ho ešte s posledných síl, aby sa otočil a predklonil, takto sme zaberali takmer celu chodbu, ale bolo mi to jedno. Pozrel som sa na jeho dierku, jemne som mu ju prebehol prstami a jazykom a pozrel sa na jeho hlavu ktorá klesla dole k zemi. Naslinil som si prsty opatrne som do neho vnikol, ale už som nevládal. „Prepáč.“ – viacej som nevládal zašepkať a už som bol dnu. Prehol sa v chrbte, môj penis do neho zašiel po koreň, cítil som ako mi ho zviera, vťahuje hlbšie do seba. Chytil som ho za boky, pridŕžal som si ho a začal som sa v ňom pohybovať, najprv pomalšie a potom rýchlejšie a rýchlejšie. Rýchlosť stúpala, posunul som jednu ruku s jeho boku na jeho znova stoporený penis a začal som po ňom prechádzať hore a dole, cítil som že i on to nemá ďaleko k vyvrcholeniu. Prechádzal som mu po penise v takom rytme ako som do neho vnikal, potreboval som vyvrcholiť, ale vyvrcholenie stále unikalo môjmu dosahu, posunul som druhu ruku ktorá ho predtým držala za pas na jeho hrúd, medzi ukazovák a palec som vzal jeho bradavku, košeľa už bola mokra a chladná bolo cez ňu možné cítiť všetko. Penisom mu pulzovalo tak ako mojim v ňom. Už to nevydržím, vravel som si. Ešte chvíľku a urobím sa. Neodolal som, miloval som bolesť a viem po včerajšom zážitku v pube som vedel že i on. Ruku s bradavky som presunul na hruď zdvihol som si ho, musel sa opierať jednou rukou o stenu aby nespadol, chrbát oprel o moju hruď. Košeľa sa mu posunula, mal som pred sebou jeho krásne klenutý krk, spotený, plný kvapiek potu. Neodolal som , oblizol som kvapky na jeho krku, zvrátil hlavu dozadu a dal mi tak viacej priestoru. Už som nemohol, nedokázal som čakať, ruka mi pulzovala na jeho penise, môj penis pulzoval v ňom a tužil po uvoľnení. Otvoril som ústa a zakusol som sa mu do krku, v momente ako sa moje zuby dotkli jeho krku, prešlo jeho telom elektricky prúd, priamo medzi tela kde sme boli spojený. Vyvrcholil som do jeho vnútra, jeho sperma skončilo mne na ruke a na stene o ktorú sa jednou rukou opieral. Ešte par krát som sa v jeho tele pohol, prešiel som po jeho penise, ktorý mi pomaly začal vädnúť v ruke, povolil som ho z objatia, ruku, ktorú som mal plnú jeho spermatu som oblízal. Pozrel som sa na jeho krk, mal tam otlačok, mojich pravidelných zubov, nikde nič nekrvácalo, ale podľa jeho postoja som vedel, že sa cíti ponížení. Nevedel som čo mam teraz od neho očakávať. Zohol som sa po svoje nohavice, že sa zapravím, nestihol som si ich ani zapnúť a už som ležal na zemi. Držal som sa za brucho a díval som sa hore na jeho naštvanú tvár – „Ako si to dovoľuješ, ty srab! Som riaditeľom tejto budovy, môžem ti spôsobiť také problémy , že nebudeš ani vedieť kto si! Nabudúce si toto odpusti! Buď rád že som sa vyhol tvojej tvári, lebo to by sa ťažko vysvetľovalo. I keď ideme pravé na nemocenské oddelenie.“

———————————————————————————————————

Nečakal som že ho stretnem niekde inde ako v pube. Stál predo mnou muž, ktorý sa ma pokúšal včera zbaliť v tom pube kde som bol so svojim mladým spoločníkom. Potreboval som ešte dopísať email, ktorý som mal rozpísaný. Plne som si uvedomoval, že tam obaja stoja, poručík i včerajší „lovec“. Nedalo mi to, počul som ako mu poručík zašepkal, že – “ Takto sa občas riaditeľ správa, neberte to v zlom, občas sa zasekne vo svojich myšlienkach a zabudne na to čo sa deje okolo neho“, skutočne to tak občas bolo, ale posedných pár hodín je to o ňom.

Postavil som sa a prehovoril som – „Áááááá, pán Solomon, prečo ste sa neozvali. Keby nezdvihnem hlavu tak vás tu zase nechám dlho čakať.“ Solomon sa otočil na nášho nového kapitána bezpečnosti a zdravotného brata a predstavil mi ho – „Pane, chcel by som vám predstaviť pána Dariusa Danteho, ktorý k nám dnes ráno nastúpil.“ Neostávalo mi nič iné ak sa mu predstaviť, natiahol som k nemu ruku – „Teší ma pán Dante, som riaditeľ tejto budovy. Som Erik Emgly, rád vás poznávam. Dúfam, že spolu budeme dobre vychádzať. Ak ma chvíľu počkáte, pôjdem vám ukázať oddelenie nemocnice, kde budete mať tiež svoje pracovisko.“ Odpovedal mi, že počká, nebude predsa zdržiavať iných od práce.

Prešiel sa k oknu, plne som si ho uvedomoval, celou svojou bytosťou. Chĺpky na krku mi stály v pozore, čakal som, že sa o niečo pokúsi, ale nič také sa nedialo. Dokončil som odoslanie emailu. Postavil som sa od stola a obrátil som sa na neho – „Som hotový“ – prehovoril som – „teraz sa môžeme vybrať na nemocenské oddelenie. Máme tu jedného lekára“ – oboznamoval som ho so situáciu, ktorá tu je – „ ktorý sa stará o všetko. Jemu budete čiastočné robiť zdravotnú sestru a asistovať mu pri operáciách, drobné poranenia budete ošetrovať sám.“

Kráčali sme chodbou, stále som si uvedomoval, že si držím odstup, predsa som tu riaditeľom a nenechám si tu funkciu vziať, len preto že neudržím svoj penis, tam kde je – teda v nohaviciach. Nie! Určite to zvládnem, nebudem sa podriaďovať svojim pocitom – presviedčal som sám seba. Prešli sme do chodby kde na konci boli dvere, ktoré viedli do našej nemocnice. Zašli sme za roh a vtedy sa to stalo. Schmatol ma za ruku, silou ma oprel o stenu a celým telom na mňa naľahol až som cítil všetko. Prisal sa na moje pery, drvil mi ústa, snažil sa mi jazykom dostať dnu. Odolával som mu, rukou pri prechádzal po tele, zastavil sa tesne nad srdcom. Bilo mi splašene ako nikdy predtým, posunul ruku na bradavku, vzal mi ju medzi dva prsty a začal mi ju poťahovať, ťahať a žmoliť silou. Už som nemohol vydržať to vzrušenie, potreboval som uvoľniť napätie cez zavreté ústa. Otvoril som ich aby som zo seba vypustil slovo nie, ale vyšlo zo mňa len – „Aaach…Nnnn“ – na nič iné som sa nezmohol. Hneď toho využil, vnikol mi jazykom do úst a už mi ich drvil. Cítil som že druhú ruku premiestnil na zips od nohavíc, vedel som že cíti aký som vzrušený, ale dúfal som že sa ďalej nedostaneme.Nemôže sa to stať tu, ak sa to tu stane, tak má tá osoba za tými dverami zabije a nič mi nepomôže, nikoho už nezachránim. – myslel som si. Odtrhol sa od mojich úst a zašepkal mi do nich – „Nehnevaj sa, ale chcem to, tu a teraz.“

Rukou mi vnikol do nohavíc a dlaňou pohladil môj nabehnutý penis. Znova sa prisal na moje pery, drvil mi ústa ako sa len dalo, bral si všetko čo som mu mohol dať, cítil som ako sa mi podlamujú nohy s toho ako si ma spracováva. Penis mi v jeho ruke tvrdol a tvrdol až to bolelo od neznesiteľnosti, opustil moje pery, prešiel mi cez hruď zastavil sa na oboch mojich bradavkách, už košeľa boli oslintané a mokré, bradavku sa pod nimi rysovali a lákali ho. Klesol na kolená, uvoľnil mi opasok a nohavice mi klesli k zemi, na nič nečakal, zazrel som jeho zahmlený a roztúžený pohľad keď sa vrhol ústami na môj penis, ktorý sa celý stratil v jeho ústach. Prechádzal mi po ňom zubami, otriasol mojim ovládaním len tým že mi hrýzol špičku. Ako sa to mohlo stať? Ako vedel, že toto je presne to čo milujem? Rozmýšľal som, ešte tou časťou mysle, ktorá bola funkčná. Z pootvorených úst mi uniklo – Áaaach, hmmm“, zvrátil som hlavu dozadu, zavrel som oči a plne si vychutnával ten pocit, toho aký je dobrý v tom čo robil. Položil som ruku do jeho plavých vlasov a pridržal som sa ich aby som neklesol na zem, zbadal som jeho uprený pohľad a v mojich očiach sa prestalo odrážať vzrušenie ktoré tam predtým bolo, bola tam zlosť s toho ako sa ma zmocnil a ja som nebol schopný sa tomu brániť.

Zrazu sa postavil, zaregistroval som rýchly pohyb je ho prsty som mal v ústach, podvedome som ich olízal a potom viacej aby boli vlhké. Bez varovania ich vytiahol z mojich úst a vrazil mi ich dnu, bez prípravy, bez polaskania, tá bolesť, šok, prekvapenie, toľko pocitov som dlho nezažil. Zrazu bez upozornenia sa jeho prsty vo mne zastavili, cez privreté oči som ho sledoval čo bude nasledovať, nečakal som že svoje prsty vo mne zastaví a vezme si ma celého do úst znova. Ústami mi jazdil po penise, tak ako prstami vo mne, ak zrýchľovali ústa, zrýchľoval i prsty vo mne, nečakane mojim telom otriasol orgazmus keď svojej zuby zaboril do špičky penisu, otriasalo sa mnou vyvrcholenie ako už dlho nie. Moje sperma skončilo v jeho ústach, stále som ho sledoval prezretými očami a čakal čo bude. Nečakane sa postavil a otočil ma tvarou k stene, nohavice som mal na zemi, stal som rozkročený, aby mal lepší priestor a uhol na to čo sa chystal urobiť. Rukami som sa opieral o stenu aby som nepadol na kolena, ktoré sa mi triasli ako huspenina. Hlava mi klesla na hruď aby som aspoň trochu uľavil od bolesti v krku. Začul som niekde vo veľkej diaľke – „Prepáč“, v tom momente som sa prehol ako mačka, celý svoj penis do mňa vrazil. Moje telo ho zvieralo ako keby ho nikdy viacej nechcelo pustiť na slobodu. Presunul svoje ruky z pása na moju hruď a penis. Tak ako vnikal do mňa penisom, mi rukou prechádzal po penise. Dráždil mi bradavky, už i tak som bol na pokraji orgazmu, prestával som sa ovládať. To že som mu nastavil svoj krk priamo pred jeho ústa so zubami je len moja chyba, v momente ako sa do mňa za hryzol som vyvrcholil, moje sperma mu vyletelo do ruky a na stenu o ktorú som sa opieral, ešte pár krát do mňa vrazil svojim penisom a urobil sa vo mne.

Cítil som sa ponížene, že som sa urobil a to hneď dvakrát, on sa urobil do mňa a ešte k tomu mám na krku odtlačok od jeho zubov. Pustil ma so svojho objatia aby sa mohol obliecť, na nič som nečakal a otočil som sa na nohách, ktoré už neboli ako huspenina, bola v nich opäť sila. Nestihol sa znova narovnať aby si zapol nohavice, zaťatou rukou v päsť som mu jednu vrazil do brucha až sa zvalil na zem a pridržal si brucho. Z očí mi šľahali blesky a bol som rozzúrený. – Ako si to dovoľuješ, ty srab! Som riaditeľom tejto budovy, môžem ti spôsobiť také problémy , že nebudeš ani vedieť kto si! Nabudúce si toto odpusti! Buď rád že som sa vyhol tvojej tvári, lebo to by sa ťažko vysvetľovalo. I keď ideme pravé na nemocenské oddelenie.“ Ani som si neuvedomil že som mu oplatil jeho tykanie mi, ale tak už bolo neskoro. Otočil som sa mu chrbtom a zapravil som si oblečenie, budem si musieť dať potom sprchu aby som zo seba zmyl všetko to jeho sperma a pach. Znova musím nabrať sebavedomie, lebo to spozná… Ani som sa za seba nepozrel a vybral som sa k dverám nemocenského oddelenia a ďakoval som Bohu, že zostali zavreté i behom toho čo sme pred pár minútami robili. Keby to zbadá, nebolo by to dobré ani pre jednu stranu.

Otvoril som dvere a pozrel sa dnu, na soličke sedela krásna žena, ktorá sa rozhodla pre nás pracovať, ale bolo to až neskorej keď som zistil čo je to za zmiju. Posunul som sa viacej dnu a prehovoril som – „Prepáč Idy, priviedol som ti predstaviť tvoju novú zdravotnú sestru“ , môj hlas bol chladný, ale cítil som jej pohľad na sebe keď ma kontrolovala. Počkal som kým Darius Dante vstúpil dnu a čakal som na ich reakciu. Jej sa rozšírili oči, postavila sa a zamierila k svojej novej zdravotnej sestre. Pristúpila pred neho a podala mu ruku – „Teší ma, som doktorka Idy Živá, pre týchto pacientov, i keď som žena, nemyslite si že som slabá.“

——————————————————————————————————–

Otočil sa mi chrbtom a začal sa obliekať, zapravil si košeľu, zapol si sako, prehrabol si vlasy aby si napravil svoje sebavedomie. Otočil sa na mňa. Stále som ležal na zemi. Ani sa na mňa nepozrel a pohol sa ďalej k dverám. Neostávalo mi nič iné ako sa postaviť a dobehnúť ho. V momente ako som ho dobehol otváral dvere, do nevzhľadnej miestnosti, kde boli plechové stoly, plne rôzneho nemocničného naradia. „Prepáč Idy, priviedol som ti predstaviť tvoju novú zdravotnú sestru“ – oslovil Erik niekoho koho som ešte nevidel, ale podľa toho oslovenia som vedel, že toto bude asi človek s ktorým budem pracovať, pripadne sa s nim deliť o tuto miestnosť v ktorej sa dajú verejne schovať moje úchylky a praktiky. Vošiel som do miestnosti a zostal som zarazený, v miestnosti sedela slečna, niečo po dvadsiatich piatich rokoch (25) a milo sa usmievala na Erika, ale hneď ako ma zbadala som vedel že je zle. Slečna si ma premerala od hlavy k topánkam, mal som pocit že som vstúpil do ľadovej vody. Cítil som chlad, videl som na nej ako jej nie je po chuti, že stojím vedľa Erika, ale tak smola, prišiel ma predstaviť. Slečna sa postavila, bola drobná, hnedovláska so sivými očami, ale z oči jej šľahali blesky. Pristúpila ku mne a podala mi ruku. – „Teší ma, som doktorka Idy Živá, pre týchto pacientov, i keď som žena, nemyslite si že som slabá.“ Natiahla ku mne ruku, ja som ju chytil a potriasol som s ňou, ale niekde medzi tým ako sme si triasli, mnou prebehol výboj. Pozrel som sa jej do oči a videl som v nich nebezpečenstvo. Otočila sa na Erika a milo sa usmiala…Blesky s oči z mizli. Aha, tak to je. Ty máš na neho zálusk. Sklamem ta dievča, on bude len môj. – myslel som si.

——————————————————————————————————–

Nikdy s ňou nikto nevyrážal v miestnosti dlho. Z jej tela bolo cítiť chlad, všetko naokolo bolo jemné ako sklo stačil nepatrný pohyb a všetko mohlo byť zničené. Videl som ich pohľady ako súperia a vedel som že s tohto nevyviaznem tak ľahko. Práve sa rozhodli, že ja som hlavná výhra pre víťaza!

Dodatek autora: 

Dodatok autora: Ak sa mená vyskytujú i v realite, jedná sa čisto o náhodu...Snáď sa Vám druhá kapitola páčila.

4.90476
Vaše hodnocení: Žádné Průměrné hodnocení: 4.9 (hlasů: 42)
Detailní hodnocení není k dispozici.
Hodnocení:
4.8/5
- Komentářů: 4
Zastavím auto před hradem, který stojí na okraji Čech. Vystoupím a zahledím se...
Hodnocení:
4.6/5
- Komentářů: 2
„Ahoj, lásko! Nesu ti čerstvě uvařený pudink s ovocem a k tomu šlehačku,“ vejde...
Hodnocení:
4.7/5
- Komentářů: 8
„Tak, tady jsem omdlel.“ Zamumlá Ziko. Stojí na střeše a v duchu si...
Hodnocení:
4.9/5
- Komentářů: 7
Jistě, mohl by se nahnout přes stůl, popadnout Maxe a vytáhnout zbraň, pohrozit...