Erik sa bezhlavo vrhol na votrelca. V plnej rýchlosti sa odrazil od zeme a počas letu sa zmenil vo vlka. Sto-dvadsať kilo zúrivosti a striebornej srsti sa valilo na štíhleho mladíka uprostred lúky.

Každý normálny človek by už bežal kade ľahšie ale Alan nie. Stál tam pokojní ako vždy. Niečo potichu zamrmlal a cez Erika preletel magický pentagram. Oslepilo ma oslňujúce biele svetlo, ktoré zaplavilo lúku. Striebristé chlpy poletovali teplým, letným vánkom. Padla mi sánka keď som videl svojho brata ako dopadol na zem celkom oholený. Ružoví a hladký ako decký zadok.

Pripomínal mi chrta a nie statného vlka. Snažil som sa nerozosmiať no márne.

Šokovaní Erik tam chvíľu len tak stál, napokon zaskučal ako šteňa a zdrhol.

Takto sa to ťahá už zopár týždňov.

     

      Na našom území sa deň čo deň objavuje votrelec. Ako vlky máme teritoriálni inštinkt. Všetko na Harisonovej lúke sme si označili za svoje. Každé stebielko, strom i kameň. Dalo nám to riadne zabrať a koľko vody sme museli vypiť aby bolo čím značkovať.

Ale po pár týždňoch nám to tu obsadil votrelec Alan Thomson, čarodej v našom veku, ktorý býva nedaľeko našej svorky. Nedodržiava naše pravidlá, nerešpektuje nás a pokusy odohnať ho vždy dopadli rovnako zle ako tento.

 

     Erik nemal lepšiu náladu ani doma. Pochodoval po mojej izbe sem a tam ako by sa snažil vyšliapať do koberca dieru. Husté gaštanové hlasy, boli preč a mňa oslepovala jeho holá šišatá hlava. Obočie a zvyšné ochlpenie taktiež zliezlo dole. Mama z neho mala šok.

Svoju zlosť si teraz kompenzoval na veciach v mojej izbe. Ako prvé mu do rany prišiel môj stôl. Všetky knihy, papiere, perá zrazil na zem. Hneď na to stôl a potom letela vzduchom lampa. Rozbila sa o stenu na márne kúsky.

To ma naozaj nasralo, keď si chce vybrať zlosť tak nech demoluje svoju vlastnú izbu, nie tú moju.

        “Sadni si!!” Podráždene som zavrčal. “Znervózňuješ ma a to mi lezie na nerv!” Nemal som náladu na jeho sťažnosti. Kto mu kázal bojovať s Alanom. Môže si za to sám, tak nech mi tu nereve že skončil ako hola fredka.

        “Oholil ma!! Ako teraz vyzerám?”

        “Ako chrt,” poznamenal som úprimne.

        “Ku**a, to nemyslíš vážne?” V očiach sa mu zjavila panika. “Takto sa nemôžem premeniť na vlka. Ako pôjdem medzi ľudí? Čo budem robiť? Ako dlho rastie srsť?”

        “Čo ja viem? Pár mesiacov?” hádal som.

        “Ku**a!” Sadol si ku mne na postel a mlčky sa díval z okna. Premýšľal nad tým ako sa Alanovi pomsty, čo je zlé. Pretože keď môj malý brat premýšľa výmysly len samé blbosti a ja ho ťahám s problémov.

        “Erik, nad čím premýšľaš? Nechceš sa mu pomstiť?” Musel som ten jeho geniálny nápad zaraziť ešte v zárodku, nech to už bolo čokoľvek.

Chvíľu na mňa hľadel, ako na debila.

       “No, nad pomstou nad čim iným asi? Alebo to necháme tak? Veď je to naše územie, naše cvičisko a to sa ho len tak vzdáme? Veď si z nás robí cvičné figuríny!”

S tým som musel súhlasiť.

          “Nechaj to na mňa ja si s ním už poradím.” Upokojoval som ho.

          “Ako? Sem z detailmi. Chcem odplatu, hneď.”

Nemal som najmenšiu chuť zveriť sa mu zo svojim plánom. Rýchle som vstal s postele, schmatol ho za golier a vytiahol na nohy.

           “To nechaj na mňa...” uisťoval som ho. “... a už vypadni.”

Erik neochotne odišiel z mojej izby pričom si neodpustil kopec nadávok. Buchol za sebou dvermi tak silne že jede z mojich plagátov od Metallici to nevydržal a zletel zo steny na zem. Chvíľu som ho pozoroval ako poletuje priestorom až kým nezapadol za skriňu.

Nebál som sa že by mi pokazil plán. Narodil som sa ako alfa a on beta. Nezostáva mu iné iba ma poslúchnuť.

S nočného stolíka som vybrali malú fľašku zo žiarivo zelenou tekutinou. Chvíľu  som si ju prezeral. Bolo to veľmi drahé kúzlo, ale stojí za to vidieť Alana na kolenách.

 

         Harisonova zelená lúka plná kvetov, obklopená stromami ako vždy bola i dnes obsadená votrelcom. Alan, sebavedomo stál uprostred mojej lúky.

Vzdorovito zodvihol bradu do vzduchu.

          “Dnes si tu sám? Kde je ten druhý?” Očami pozoroval každý krík a strom za mojim chrbtom. Akoby čakal kedy sa odtiaľ vyrúti Erik.

          “Chýba ti? Ja ti nestlačím? Som si istí že ťa uspokojím i sám.” Provokatívne som sa usmial. Ignoroval moju uštipačnú narážku. Pokrčil nosom naznak nesúhlasu.

          “Len s jedným ma to nebaví. Rád trénujem z oboma, Mark.”

To ako vyslovil moje meno, bolo v tom toľko provokácie ako by chcel dokázať svoju prevahu.

          “Ja nie som ako Erik.” Vykročil som smerom k nemu. Stál tam a len ma pozoroval sýto zeleniny očami. Nebál sa, ako vždy si bol istý že vyhrá.

Zastal som len na krok od neho. Toto bolo najbližšie ako som sa k nemu kedy dostal. Zblízka bol dokonalý. Bledá pleť v kontraste s havraními vlasmi, jemné rysy v tvári, hlboko vsadené tajomné zelené oči, plné pery a štíhla postava. Šaliem s toho, vidieť ho každý deň no nemôcť sa ho dotknúť ale to sa dnes zmení. Pri tej myšlienke som sa neubránil letmému úsmevu.

           “Mám pre teba návrh.”

           “Počúvam.” Arogantný úsmev mu z tváre stále nezmizol. Bol som napätý, chcem ten úsmev zmazať a nahradiť ho erotickejšími výrazmi.

           “Odíď.”

           “A prečo by som mal? Prinútiš ma?” Spýtal sa vyzývavo.

Zadíval som sa do tích nádherných očí.

           “Ak neodídeš  budem ťa považovať za súčasť môjho teritória a označím si ťa, ako svoj majetok.”

Táto odpoveď ho zaskočila. Arogantný výraz v jeho tvári vystriedal zmätok, civel na mňa ako na šialenca.

           “Čo chceš spraviť?” Neveriaci ton v jeho hlase ma pobavil. Akoby nebolo jasné čo chcem.

            “Označím si ťa ako svoj majetok.” Zopakoval som rozhodným tónom.

            “A to chceš spraviť ako? Obaja predsa vieme že si slabší než ja.”

Neodolal som úsmevu.

            “A ja som ti už predsa vravel že nie som Erik. Boj so mnou nevyhráš.”

Alanovi sa v očiach blýskalo. Zrejme bude boj, to mi vyhovuje viac ako keby sa len tak ľahko vzdal. Koniec koncov som lovec chcem si ho uloviť a vychutnať.

 

      Zem sa prudko zachvela. Vyrazili z nej korene a namierili si to rovno na mňa. Uskakoval som pred nimi tak rýchle ako sa dalo no jeden z koreňov mi omotal nohu a zrazil ma k zemi. Bol to tvrdý úder s ktorého som sa nestihol spamätať. Koreň ma znovu vymrštil do vzduchu, letel som voľným priestorom, rovnako ako plagát v mojej izbe. Po chvíli gravitácia s istotou zafungovala a ja som sa neúprosne rútil k zemi.

Alan ma pozoroval zo znudeným výrazom v tvári.

Tak to urobme zábavneišie. Z úst sa mi vydralo zavytie, telo sa rozochvelo nastáva premena. Kosti sa mi začali lámať, svaly trhať a koža naťahovať. Nos i brada sa zmenila vo vlčí pysk plný ostrých zubov určených na trhanie. Celého ma teraz pokrývala mäkká bronzová srsť a moja pýcha dokonalý chvost.

Mäkko som dopadol na laby. No len čo som pocítil zem pod nohami rozbehol som sa priamo na korisť.

Moja rýchlosť bola vyššia ako Erikova, takže mu robilo problém sledovať ma a než si to uvedomil zrazil som ho k zemi.

Šokovaní na mňa zízal, zrejme neveril že sa to stane. Pazúre som prudko zaryl do jeho červeného trička a behom sekundy všade naokolo lietali kusy látky.

To isté sa malo stať aj tým úzkym čiernym rifliam no nestihol som to.

Alan tvrdo udrel rukami do zeme a zaštítil sa. Bledo-modrá kupola ma od neho odhodila. Rýchle vyskočil na nohy. Po dokonale hladkej pokožke na hrudi sa mu teraz ťahala tenká čiara v ktorej sa lesklý kvapôčky krvi.

Venoval mi rozkošne nazlostený výraz.

Dupol do zeme a z nej vyleteli hlinené bodce, ktoré si to namierili na mňa.

Len čo som sa jedným vyhol už leteli na mňa ďalšie tri. Rozbehol som sa proti nim. Prvý som preskočil a dva ďalšie rozbil. No ten prví sa vrátil ako bumerang. Jeho ostrý hrot mi prenikol ramenom ako maslom. Cítil som horúcu životodárnu tekutinu ako uniká z môjho ramena, ale som vlk. Rýchlosť nášho hojenia je takmer okamžitá takže ma takáto ranka ani omylom nezastaví. Hlinený bodec opísal kruh a znova mieril ku mne. Rozbehol som sa na neho, schmatol ho do papule. Prudko som sa otočil a všetkou silou som ho hodil rovno na Alana. Náraz rozbil ten protivní štít, ako sklo a odhodil ho na zem.

Rozbehol som sa k nemu a než sa postavil, zmenil som sa na človeka. Strhol som si šnúrku s krku. Viselo na nej moje drahé kúzlo v malom zelenom flakóne.

Alan na mňa šokovaný zízal. Toto bolo asi po prvý raz čo naňho útočil úplne nahý muž.

Nevnímal lietací flakón, ktorý pri náraze o zem pred jeho nohami explodoval v ohňostroj. Vlna zelených a strieborných iskier ho zrazila k zemi.

Omráčený zostal ležať.

Sklonil som sa nad svoj bezbranný úlovok a stiahol mu opasok. Zviazal som ním jeho štíhle zápästia k sebe. To ho prebralo.

Pri pohľade na svoje zviazané ruky spanikáril. Hlavou tvrdo vrazil do tej mojej. Prisahám, že som videl všetkých svätých. Šikovne sa zvrtol a zdrhol ako o život. Očividne nevie, kedy to vzdať. Vyskočil som zo zeme a za pár minút Alan znovu ležal na zemi podo mnou.

           “Čo si mi to urobil?” Vydal zo seba priškrtene.

           “Len malé kúzlo. Pečať moci.” Zašepkal som mu do ucha a on stŕpol.

Nebolo treba vysvetľovať mu to, moc dobre vedel čo za kúzlo to bolo. Pečať moci zablokuje mágiu čarodeja na ktorého bola uvalená. Takže Alan je teraz niekoľko hodín bezbranný a moc dobre to vie.

Snažil sa ma zo seba zhodiť ale márne. Moja váha ho neúprosne tlačila k zemi.

Sklonil som sa k jeho hrdlu. Krúživými pohybmi jazyka som ochutnával jeho sladkú pokožku. Z úst mu vychádzali, prosby aby som prestal, miešajúce sa s tlmenými stonmi. Čierne upnuté rifle a boxerky šli z neho ľahko dolu, ak ste vlk máte k dispozícii pazúre ostré ako britvy takže riflovina nie je žiaden problém.

Pravé stehno mu teraz zdobila tenká krvavá ryha, stopa po mojich pazúroch. Alan sa zhrozil.

            “Nie. Zlez zo mňa, si nahý a ja ... už teraz tiež a ….”

            “Oblečenie prekáža.”

Ďalej som pokračoval v bozkávali toho nádherného krku. Alan nebol hlúpi ale zdržoval. Vymýšľal plán ako sa s tejto situácie dostať aj keď bolo jasné že neunikne. Už nie.

Po dôkladnom preskúmaný jeho krku, som zaboril svoje zuby do tej belostnej pokožky. Alanov bolestivý výkrik zaplavil lúku a mňa naplnil hrejivým teplom.

Moje vzrušenie stúpalo. Na krku sa mu teraz červenala moja pečať okrúhli otlačok mojich zubov zaliati tmavo červenou krvou. Tak sladkou a voňavou.

Usmial som sa nad svojou dokonalou prácou.

Ale Alan so mnou nesúhlasil. V tvári sa mu zračil odpor, zelené oči zalievali slzy.

           “To bolí ty sadistický bastard! Nedotýkaj sa ma!” Hučal zúrivo a znovu sa ma pokúsil zo seba zhodiť ale bez úspechu.

            “Nepáči sa ti to?” Sklonil som sa k jeho uchu a jemne ho olizol.

            “Nemal si ma provokovať. Mal si odísť kým si mohol, ale zostal si aj som ti povedal že ak zostaneš označím si ťa. Len plním svoje slovo.”

Jazykom som obkrúžil Alanovu kľúčnu kosť a pokračoval k hrudníku kým ma on zahrňovala nepeknými nadávkami, ktoré prerušovali jeho tlmené stony.

Zastal som pri krásnych ružových bradavkách. Nemohol som im odolať jednu som chytil medzi prsty a stlačil. Alanom prebehol silným záchvev. Šokovaní na mňa zízal kým ja som v prstoch drtil jeho vzrušením stvrdnutú bradavku.

Jemne som ju olizol a vsal do úst. Hral so sa s ňou cmúľal ju, sal, ohrýzal, olizoval.

Alan už svoje stony nedokázal kontrolovať. Prehol sa v chrbte a celý sa podo mnou rozochvel.

             “Pre ...Prestaň … nie … dosť … to … to stačí.” Hlas sa mu lámal a neznelo to akoby naozaj túžil po to aby som prestal. Narazil som na citlivé miesto. Dôkladne som sa tomuto miestu venoval.Keď som skončil, zaboril som zuby do jemnej pokožky okolo nej a Alan bolestne zastonal.

Odtiahol som sa od svojho diela. Na nádherne bledej pleti žiaril môj otlačok zubov a uprostred neho krásna bolestne červená, tvrdá bradavka.

Takú istú pozornosť som venoval aj tej druhej.

Užíval som si Alanove bolestné stonanie, ktoré sa začalo miešať zo vzrušený.

Keď som skončil s bradavkami presúvať som sa nižšie. Po jeho pevnom štíhlom bruchu, na ktorom som nechal pár svojich značiek, až k cieľu mojej cesty, Alanovmu stvrdnutému vzrušeniu.

Vzal som ho do úst a začal spracovávať. Chvel sa a stonal, dokonca zabudol vzdorovať či nadávať.

Keď som sa uistil že i toto miesto som zahrnul dôkladnou pozornosťou presunul som sa k jeho rozkošnému zadočku.

              “Nie … tam … tam nie!”

Pokúsil sa ma odtlačiť zviazanými rukami od tej krásnej, malej dierky, ktorú som tak chcel. No nepodarilo sa mu to. Vo chvíli, keď som začal jazykom zvlhčovať tú malú dierku zastonal a jeho odpor zmizol.

Pokračoval som v dôkladnej práci. Zasunul som doňho prsty a začal som ho rozťahovať. Alana sa z divokým zastonaním prehol v chrbte, znovu sa pokúsil o chabý vzdor ale márne. Rukami ma od seba odtláčal ale jeho vzdor chabol.

Keď som sa uistil, že je dostatočne pripravený, prevrátil som ho na brucho.

Ale v Alan sa ozvali posledné známky bojovnosti. Uštedril mi tvrdý zásah nohou do brady. Zo zavrčaním som po ňom skočil, ale do tváre ma zasiahol opasok s ktorým som mu zviazal ruky. Pravé líce ma teraz pálilo, ťahala sa mi po ňom červená čiara a Alan zdrhol preč. To si teda vypije.

Vyštartoval som za nim, hoci mal náskok ale vlkovi korisť nikdy neunikne. Rýchle som zmenšil jeho náskok odrazil sa od zeme a skočil naňho. Divoko sa začal zmietať a brániť. Schmatol som opasok a zatiahol ho k najbližšiemu stromu. Vzpieral sa a bránil no do tretice už neutečie.

Previazal som opasok o najnižšiu vetvu stromu. Teraz stál s natiahnutými rukami, otočený chrbtom priamo predo mnou.

               “Pusť ma ty bastard!!! Za toto mi zaplatíš!!” Hučal po mne, zúrivo nadával, metal sa a pokúšal sa utrhnúť vetvu o ktorú som ho zviazal.

Vážne mi už dochádzala trpezlivosť.

                “Naozaj chceš aby som prestal? “ Otieral som svoj tvrdý penis o jeho pevný zadoček.

                “Dosť!! Nerob to!” Tuho zavrel oči. Vzal som do dlani jeho tvrdý penis. Začal som ho trieť pomalým tempom.

                “Ak ja som sadista tak ty, môj sladký čarodej si masochista.”

Odstúpil som od neho. Bol to krásny pohľad, ktorým som sa chvíľu kochal.

                “Nie si dobrý chlapec Alan. Kopeš a udieraš, musím ťa naučiť slušnému chovaniu, maličký.”

                 “Choď doriti!” Zavrčal.

Poobzeral som sa po vhodnom nástroji trestu. Upútala ma tenká vetvička nedaľeko Alanovich nôh. Správna dĺžka i ohybnosť. Prudko sa mykol keď uvidel ako ju zdvíham.

                 “Čo s tým chceš robiť?” V hlase mu zaznel strach. Môj úsmev ho ani trochu neupokojil.

                  “Tvoj trest.” Len čo som mu odpovedal švihol som vetvou a tá tvrdo dopadla na jeho zadku. Prudko sebou trhol a bolestivo zastonal. Po zadku sa mu teraz ťahala tenká červená čiara. Krása.

Nenechal som ho spamätať  sa a hneď som mu zasadil ďalšiu a po nej ďalšiu ranu. Alan stonal ale jeho stony sa menili z bolestivých na vzrušené. Mal som pravdu je masochista, vzrušuje ho bolesť. Pousmial som sa nad tým.

Keď mal zadok dostatočne červený prestal som s trestaním.

                  “Budeš už dobrý chlapec?”

Alan lapal po dychu, líca mu zružoveli a oči zalievali slzy.

                   “Ja .. ja budem …” Zlihal mu hlas.

Zasiahol som ho konárom po chrbte a len čo dopadla jedna rana nasledovala ju druhá. Snažil som sa byť tentoraz jemnejší. Alan sa prehýbal a stonal.

                    “Už budem dobrý.” Zaúpel vzrušene.

Pevne som mu stisol boky a pritisol ho k sebe. Moje pazúre sa zaryli do tej hladkej pokožky a zanechávali po sebe tenké krvavé čiary. Už som to nemohol ďalej vydržať. Odtisol som Alanovi od seba nohy a jediným rýchlim pohybom som doňho vnikol. Obom nám z hrdla vyšlo hlasité stonanie. Alan sa zodvihol na špičky. Prehol sa v chrbte ako mu to zviazané ruky dovoľovali. Zhlboka dýchal, nebol som zrovna malý. Telom mu prechádzala triaška a snažil sa mi prispôsobiť. Bol tak mäkký, krásne hrial a tak pevne ma zvieral. Nemohol som viac čakať. Začal som zbesilo prirážať a Alan mi to oplácal. Rovnako tvrdo a zbesilo prirážal bokmi ku mne. Naše stony zaplavili lúku. Drtil som mu boky v pevnom zovretí a naša pokožka plieskala o seba.

Prestával som reálne uvažovať. Preťal som opasok a Alan sa zviezol k zemi. Prudko dychčal, nohy sa mu triasli. Schmatol som jeho stále zviazané ruky a zdvihol ho do vzduchu. Nebránil sa poslušne ma nechal naraziť s ním o strom. Roztiahol som mu nohy a vnikol do toho príjemne zvierajúceho tepla.

Zo zastonaním mi omotal nohy okolo bokou aby ho nehádzalo ako handrovú bábiku pri každom mojom pohybe. Prirážal som ako šialení. Alanove tvrdé mužstvo si žiadalo moju pozornosť. Každým prírazom plieskalo o moje brucho. Jednou rukou som pridržiaval Alana aby nespadol a druhov som začal trieť jeho tvrdý penis.

S hlučným zastonaním zaklonil hlavu a ja som sa ústami zmocnil miestečka na jeho krku, kde som zanechal svoj otlačok zubov.

Obaja sme zaplavovali lúku hlučnými a vášnivými stonmi. Záplava eufórie a známe šklbanie v mojom i Alanovom mužstve mi zdeľovalo že sa blíži koniec.

Moje prírazy sa zrýchľovali, slasť sa stupňovala až som mal pocit že sa rozsypem na malé kúsky. Obaja sme chrapľavo vykríkli a ja som naposledy prirazil. Cítil som ako sa zo mňa valí hustá mliečna tekutina a zaplavuje Alanovo vnútro, teplom.  Moja značka, môj pach sú teraz hlboko v ňom a oznámia každému odvážlivcovi že Alan je môj majetok.

Ruku i hruď mi  tej istej chvíli potriesnila hustá mliečna tekutina to bola Alanova značka. Díval som sa mu do očí zahmlených vášňou, bol Udýchaný a lepkaví od potu.  Pomaly som sa z neho vysunul a usadil ho do mäkkej letnej trávi. Unavene a spokojne oddychoval. Môj sladký čarodej.

 

                   Na druhý deň sa neukázal a nasledovní taktiež nie. Niekoľko týždňov bola lúka prázdna. Erik sa ma každý deň vypytoval čo som urobil že to Alan vzdal a ja som mlčal.

O niekoľko týždňov sa znovu objavil. Spražil ma bleskmi a tento krát zviazal on mňa.