V temnej uličke sa skrýva a na svoju obeť číha.

Existovali už v dávnych dobách. Ľudia mali z nich strach, pretože prinášali len bolesť a smrť. Preto sa jedného dňa rozhodli že začnú proti nim bojovať. Podarilo sa im zavraždiť všetkých až na jedného. Vládol neuveriteľnou mocou a len blázon si mohol myslieť, že by sa nechal chytiť. Jeho meno bolo Akira (Kráľ všetkých upírov).

O 2000 rokov neskôr.

„Zase všetky triednické práce zostali na mne,“ pomyslel si Yuki.

Bolo už neskoro. Slnko dávno zapadlo, keď sa Yuki vracal zo školy domov. Nebol veľmi nadšený z toho, že nikomu nedokáže povedať nie. Už viackrát bol využitý spolužiakmi na triednické práce.

„Musím ešte rýchlo nakúpiť a vrátiť sa domov inak sa o mňa budú báť,“ po tichu zašepkal.

Bol od svojho domu pár blokov, keď ho odrazu niekto vtiahol do tmavej uličky. Jeho taška ani nestihla padnúť na zem a už bol pritlačený o stenu neuveriteľnou silou. Dokázal urobiť len malý pohyb. Na konci uličky svietilo malé svetlo.  V žiari vzdialeného svetla uvidel obrysy neznámej mužskej tváre.

Pozrel sa bližšie a uvidel bledú a hebkú pokožku. Čierne kratšie vlasy, ktoré sa jemne vlnili v slabom vánku a prenikavé červené oči.

„Je nádherný,“ pomyslel si.

Neznámy muž sa pousmial a priklonil sa bližšie. Odhrnul mu vlasy a povedal: „ Ja som Akira a ty si moja večera.“

Keď si Yuki uvedomil, čo mu Akira práve povedal od strach zamrzol.

„Musím utiecť,“ pomyslel si, ale jeho telo ho vôbec neposlúchalo

Priblížil sa k jeho krku a sledoval ako mu bije tepna.

„Urobíme menší pokus,“ povedal Akira s úsmevom na perách.

Jazykom prešiel po tepne na jeho krku. Zašepkal mu jemne do ucha: „ Tvoj tep sa lahodne zrýchlil, čo ak skúsime aj iné časti tvojho tela? Ako asi bude reagovať tvoje srdce?“

Jeho ľadové prsty vkĺznu pod tričko. Yukiho srdce sa rozbúši tak silno, že má pocit ako by mu išlo vyskočiť  z hrude. Akirova túžba po krvi ešte viac vzrastie, keď vidí rýchlo bijúcu tepnu ja Yukiho krku. Yuki už viac nedokáže skryť vzrušenie, ktoré v ňom Akira vyvolal.

Keď si Akira všimne, že nepulzuje len tepna na Yukiho krku, jemne sa pousmeje a povie: „ Aké to nevychované dieťa.“

Yuki sa začne jemne červenať a prosiť aby ho pustil. Keď Akira odmietne, Yuki začne volať o pomoc. V tom momente ho Akira umlčal bozkom a jemne vsunutým jazykom do jeho úst. Od prekvapenia nedokázal povedať ani jedno slovko. Jeho tvár ešte viac sčervenela a jeho telo sa začalo triasť. Snažil sa pochopiť čo sa práve stalo. Nedokázal si vysvetliť, prečo ho to ešte viac vzrušilo.

„Prečo sa trochu neuvoľníš?“ spýtal sa ho Akira, keď mu pomaly rozopínal zips na nohaviciach.

„P-Prosím prestante,“ povedal Yuki trasúcim hlasom.

„V tom najlepšom predsa nemôžeme prestať nemyslíš?“ povedal Akira s letmým úsmevom na perách.

Yuki sa snažil tlmiť svoje stonanie v zovretej pästi, ale márne. Bolo to pre noho prvýkrát. Ešte nikdy sa ho nikto nedotýkal. Jeho stony od rozkoše sa rozliehali po celej uličke. Nakoniec vydal posledný ston a od vyčerpania padol na zem.

Akira sa k nemu priklonil a do ucha mu pošepkal: „ Odteraz budeš patriť iba mne,“ a jemne sa mu zahryzol do krku. „ Jeho krv je presne taká sladká ako on,“ pomyslel si Akira.

Vzal Yukiho do náruče a niesol ho pozdĺž uličkou. Keď sa Yuki na neho pozrel Akira sa pousmial a daroval mu jemný bozk na čelo. Yuki sa jemne začervenal a kútiky úst a podvihli.

Pritlačil sa na Akirovú hruď a povedal: „ Budeme spolu už navždy.

Hneď ako to Yuki dopovedal zaspal. Akira sa jemne pousmial a povedal: „ Spi sladko moja rozkošná večera.“