Pripravovali sme sa vzadu, v takej malej kutici. Dnes to nebolo nič veľké moc ale predsa len niečo. Bol to malý klub menej ľudí, ale cena stále rovnaká. Javisko už bolo ready, ale my sme sa ešte prezliekali. Dal som si dva shoty vodky a obliekol si mikinu. Ak by som mal povedať pravdu myslel som si, že to stihne, ale ako vždy, môj verejnosti zahalený priateľ a producent v jednom, sa v poslednej dobe vyhýba kontaktu so mnou ako môže. Vyšli sme na pódium.

 Ja a pár ďalších chalanov sme skladali beaty a treckovali už asi dva roky. Boli za to celkom ťažké prachy, ale po čase vás to omrzí. Hlavne keď sa musíte držať v úzadí, nad vecou keď sa o vás obtiera sa nejaká plastiková, prsnatá blondína.

Na začiatku, asi pred tromi rokmi, keď sme končili nadstavbu sme s kamošmi začali repovať. Najprv to šlo ťažko, po izbách u kamošov, potom v garáži môjho tatka, a do pol roka sme malí svoj prvý koncert v jednom pube. Tam som stretol moju prvú veľkú lásku a zároveň nášho producenta. Celé to stretnutie bolo úplne na hovno. Koncert sa síce vydaril ale po tom čo som všetko vypil a po náletoch nehorázne opitých slečien som skoro niekomu od nervov rozbil hubu... 

Dali sme náš najlepší track ako poslední a ja som to priamo na javisku zapražil dvoma panákmi. K baru som sa prebíjal po ďalšiu fľašu a nemohol nájsť mobil. V tom čase som ešte chodil s jedným chalanom a chcel som mu textnúť o rýchlovku. Bola to len známosť, vlastne som ho asi ani nikdy nemiloval, no niekde som si musel vybiť energiu, no nie?! Ale aspoň aký-taký vzťah to bol, myslel som si. Potom som však vrazil do šatne s fľaškou rumu v ruke a v tom momente som si pomyslel, že som dovtedy nič pekné nevidel. Sedel tam na gauči a rozprával sa s ostanými. Oblečený síce v saku, ale pôsobil uvoľnené a nad vecou. Vôbec mu nevadilo, že vytŕča a svieti medzi nimi ako modrina pod okom.

Keď som vošiel dnu ostatný ma hneď zasypali podrobnosťami, skvelými novinkami, no ja som si hovoril len jedno – do riti toho by som bral. V duchu som nad ním slintal a modlil sa aby to zašlo ďalej nebrať na vedomie,  že som jeden z tých zásadových ľudí, ktorý neveru neodpúšťajú.

Predstavil sa mi ale ja som to moc nevnímal. Obzeral som si ho a rozmýšľal, či by do toho so mnou šiel.

„No tak si snáď na to pripijeme,“ zmohol som sa a otvoril fľašu a poriadne sa napil. Zasmial sa tomu a ja som si ten jeho smiech zapamätal do dnes. Aj keď mám problém si pamätať od toho momentu niečo z tej noci.

„Môžete byt dobrý,“ povedal, „akože dosť dobrý. Ak vás budem produkovať,“ dodal, my sme súhlasili. Nemali sme dôvod nesúhlasiť. No ja som ešte v tú noc som sa rozišiel so známosťou cez esemesku a opitý ako prasa som sa s ním vyspal. Od vtedy sme spolu spávali pravidelne a tiež sme sa stali dosť dobrými, presne ako povedal.

Po pol roku ako nás začal produkovať, po vydaní prvého alba,  po nespočetných nociach a žúroch aké vidíte len vo filmoch som sa začal nudiť. Mal som pocit, že už mám všetko, že som všetko zažil, že nemám čo ďalej a tak som si sem tam zdvihol náladu. Najprv som začal len brkom pre relax. Dokonca mi to navrhla moja drahá polovička. Vravel, že som začal byť náladový a to bol dôvod našej prvej krízy. No ja som bol toho názoru, že je to pre jeho nedostatok pozornosti. Bol som podozrievavý, pracoval dlho do noci a mal som pocit ako keby sa mi občas vyhýbal. Nie som zrovna ufňukané decko, ale pracoval aj pracuje veľa a jednoducho boli veci, ktoré musel obmedzovať. Len ma sakra štvalo, že som to bol ja.

 A potom prišlo kolečko -  to hlavne. Bože prvý krát som tak vystrájal. Doteraz vravia že to bola naša najlepšia show. Jeden náš technik poznal nejakých ľudí, ktorí poznali ľudí a tí to doniesli na náš koncert, presvedčili ma aby som to skúsil a keďže som vždy bol za každú srandu povedal som si prečo nie. Deň pred tým sme sa pohádali tak veľmi, že sme obaja uznali čas na prestávku. Cítil som sa urazený , zranený, naštvaný a trochu podvedený, ale hlavne naštvaný.

Dal som si to a nič sa nestalo, a tak namrzený že to nezabralo, a ja som sa nemohol vyventilovať od všetkých tých pocitov, som pil ďalej. V polke koncertu to ale prišlo. Horúčava a pocit že vám exploduje srdce a vy sa modlíte aby sa to nestalo. Lapáte po dychu a sústredíte sa  len na ten zvuk svojho srdca, ktorý počujete jasne a zreteľne všade naokolo. Plus to teplo a taký pocit, že by ste najradšej vyskočili z kože. Snažíte sa dýchať z hlboka a pritom vám vychádzajú z úst slova nad ktorými nemáte ani štipku kontroly. Pamätám si, že som nakladal na nejakú sprostosť v systéme, že som si dával dole tričko a dokonca som si aj pre niečo vyzliekol nohavice a behal po javisku v trenkách. Myslím, že som sa chcel niekomu podobať. Pravdepodobne mi nik nerozumel, ale aj tak boli všetci najebaní a všetkým to bolo jedno. Hlavná vec, že som zo seba spravil debila.

Na druhý deň som sa prebral v posteli, s nejakou ženskou jedným kamošom zo skupiny a jeho priateľkou a naším producentom. Z večera som si moc nepamätal, ale za to sme sa ešte to ráno sme sa dali pod jednou podmienkou zas dokopy. Mal som mu povedať čo som si dal. Od vtedy mi dal všetko čo som chcel. Až na jednu vec -  nemal som pocit, že ma má rád. Aspoň nie tak ako ja jeho.

Iba pre osvetlenie, asi mesiac na to sme nahrávali v štúdiu mali sme aj zvukovú skúšku, no proste všetko dokopy. Bolo toho dosť a keďže niektorí ľudia nefajčili vyšiel som si pred budovu na cigaretku. Normálka. Zapálil som si a pár krát si potiahol , užíval si relax. Započúval sa do hlasov a okolitého zvuku čo vychádzali spoza rohu. Neveril som vlastným ušiam ani očiam. Bol tam stál tam a hádal sa s dákym  týpkom.

„Čo tu robíš,?“ spýtal som sa. Nemal tu byť mal byť niekde v teréne a dohadovať zmluvy. Spozornel, všimol si, že som tu. Bol tak zažratý, že ma nevidel ani prichádzať.

„Hej, ahoj!? Čo ty tu?“ pustil ho a otočil sa smerom ku mne jeho si viac nevšímal.

„Čo vy tu?“ spýtal som sa podráždene a mykol som bradou smerom k neznámemu.

„Ale, prišiel so mnou prehodiť reč. Nič vážne.“

„Vyzeralo to vážne,“ zavrčal som a ďalej som sa ani len nepokúšal mu odpovedať. Síce na mňa hovoril, no ja som si ani neuvedomoval, čo vlastne vraví, len som tam stál síce nasratý ale s kamennou tvárou. 

„Mrzne tu poď už dnu zahrejeme sa,“ povedal a ťahal ma dnu. Bola to prvá veta ktorú som začal vnímať a aj tak som vybuchol. Celý jeho monológ mi ušiel , ale aj tak  som začal  po ňom kričať, ako si to predstavuje, či mieni chodiť za inými či som mu dobrý iba do postele. Stále ma utišoval a hovoril mi, že to bol iba hlúpy novinár a ja som stále hysterčil a socal ho. Nakoniec museli prísťchalani z budovy a odtrhnúť ho odo mňa, lebo by sme sa asi pozabíjali. V ten deň bol zas koniec a na druhý deň keď mi priniesol koleso sme sa zas dali dokopy. 

Od vtedy sa stále len rozchádzame a schádzame. Nespočetne krát som vyviedol takéto scény a nespočetne krát som mal pocit ako keby som ho pristihol pri nevere, on mi však len prinesie drogy, a ja fetujem.  

Ďalší pohodoví koncert v malom klube, vravel som si,. Mal som malé kluby istím spôsobom radšej. Aspoň ma tak veľa ľudí neuvidí zas v rauchy. Stáli sme tam svetlá zhasnuté, všade bolo cítiť napätie, moje srdce zas začalo biť o závod a ja som si miestami myslel, len tak samo vyskočí a odíde. Koleso , ktoré som zjedol pred pol hodinkou začalo účinkovať. Zozadu sa ozvalo pár povzbudzujúcich aj dosť  sprostých poznámok. Rozsvietili sa ostré svetlo, myslel som si, že si ich radšej vyškriabem za živa tak to bolelo keď zapol ten sprostý reflektor. Mal som strašné návaly tepla, horúčava a pot ma postupne zalieval po celom tele. Prvé songy som sa preto viac menej držal v úzadí, chcel som to poriadne rozbaliť až na konci. Všetci na javisku dobre vedeli, čo sa teraz deje , len to držali ako mohli bezo mňa.

„Huh,“ zakričal som na plné hrdlo zo hľadiska. Všetko som predýchať a túžil to roztočiť. Niečo sme mali nacvičené tak som to vytiahol. Úvod som dal z ľahká, ale potom som ho uvidel prechádzať okolo baru. Kývol hlavou na barmanku, ale na mňa sa ani nepozrel. To si bol tak istý, že je všetko v poriadku? Ani jeden pohľad, žiadna pozornosť. Bože, už by som oželel aj tú zamilovanú iskru. To jeho ignorovanie stupňovalo sa vo mne frustráciu a preto čisto náhodne som začal disovať všetkých naokolo. Bolo to také malé vybitie emócií. S koncom podmasu som dokončil svoju poslednú vetu a vydýchol si. 

„Trhni si ty buzerant,“ ozvalo sa z davu tesne po mne. Nakydal som hnoj na všetko čo ma v tej chvíli napadlo, odložil som mikrofón a letel do zákulisia. Chcel som isť len za ním a pekne ho ošukať niekde v malom tmavom rohu.

Vbehol som do šatne a tam bol. S ležal na gauči pod nejakou polonahou čašníčkou. Svoje ruky mal v jej nohavičkách a bolo prekvapivé, že ma z toho uhla vôbec zbadal. Tresol som dverami a skríkol na tu ženskú nech vypadne. Cela preľaknutá zhrabla zo zeme nejaké oblečenie a prekĺzla von.

Utišoval ma a vysvetľoval mi, že to nie je tak ako si myslím, no ja som si bol napriek tomu dobre vedomí, čo sa práve stalo.

„Choď do p**e“ povedal som mu a sotil som doňho. Zviezlo ho naspäť na gauč, ale dostal sa odtiaľ rýchlejšie, ako som ja stačil ujsť. Dýchal som rýchlo, vrelo to vo mne, a nepremýšľal som nad ničím iným, len nad tým ako sa obchytával s tou babou. Na to ako som ho nespočetne veľa krát pristihol pri podobných situáciách a mal som toho dosť. Najradšej by som ho bol roztrhol na dve polky. A potom zlepil lebo zas späť, lebo som vedel, že som chcel aspoň poondiaty kúsok z neho.

„Nemal by si byť teraz na javisku?!“ opýtal sa ma keď ma chytil za ramená. Bol odo mňa asi o hlavu vyšší, útli a naraz sa mi zdal nejaký pokrivený, skrkvaný, celkovo iný. Možno som len začal vnímať jeho pravý charakter.

„To mi tu chceš povedať, že si to mal všetko premyslené a naplánované,“ vrčal som a mykal som sebou. Musel som sa okamžite vymaniť a odísť, lebo to nedopadne dobre. Poznal som sám seba v týchto chvíľach. Bol som prchký, háklivý, tvrdohlavý a násilnícky.

„Tak trochu,“ povedal a zasmial sa. „Ale to je teraz jedno, si tu ty a všetko bude zas ako pred hodinkou. Žiadny stres.“ Vyvalil som naňho oči. Je na drogách?

„Žiadny stres?! Žiadny stres?!“ opakoval som dookola ako nepríčetný. „ Ja ti ukážem čo je to nemať stres. Taký pokoj si ešte nezažil,“ kričal som mu do tváre, buchol do päsťou na solar a tresol dverami.

Vybehol som von ani neviem ako. Hľadal som nejaký taxík, ale žiadny som nevidel. Kľúče som nemal a nik známi naokolo nebol, preto som sa rozhodol odísť pešo. Hlavne odísť, aj keď možno som sa rozhodol pretože som bol zdrogovaný. Všade naokolo bola tma, noc a nič som poriadne nevidel. Celý v tmavom som kráčal najprv cez mesto potom popri hlavnej ceste. Ani neviem kam. Stále som len blúdil a išiel kam ma nohy zaviedli. Nahnevaný a smutný.  

Sadol som si na lavičku a sledoval idúce autá, kamióny aj dodávky. Hlavu som mal už prázdnu a čakal kým začne svitať. Bolo na čase ísť pomaly domov. Chcel som opäť začať zháňať taxi, keď pri mne zastavilo auto. Len pohľad na jeho auto mi zas rozprúdilo adrenalín v krvi.

„Kde si bol? Hľadal som ťa celý čas. To si tak mimo, že sa ani nevieš dostať domov?“

„Nechcem sa tam dostať a už vôbec nechcem aby si ma hľadal. Už nikdy v živote od teba chcem už len svätý pokoj a škatuľu s mojimi vecami.“

„Ale no ták, vieš, že to takto nejde. Máme spolu zmluvu. Ešte aspoň tri rôčky si môj,“ povedal z hravým tónom. Neprišlo mi to ani hravé ani sexy. Chcel som ho aspoň chvíľu nevidieť, nevidieť to ako pchá ruky do nohavičiek.

„Odchádzam. Idem domov,“ zavelil som a zvrtol sa na päte.

„Tak ťa tam aspoň hodím,“ šepol mi do ucha oblapil ma okolo pása a ťahal do auta. Napriek mojím protestom som o pár sekúnd sedel v aute na ceste ku mne.

V aute bolo ticho. Hrobové. Nič nevravel, hudba nehrala a ani ja som nič nepovedal. Pozeral som sa vo oknom a cítil som na svojom zátylku jeho občasný pohľad. Išlo mi to na nervy.

„Čum na cestu,“ sykol som a ďalej sa snažil nenadviazať akýkoľvek očný kontakt. Povzdychol si.

„Čo ty vlastne odo mňa chceš. Vieš,“ povedal „vážne som chcel byť vaším producentom. Dostal by som vás na samí vrchol, ale  s tebou je to ťažké. Vieš koľko práce to dá, schovať pred svetom tvoju orientáciu. Koľko práce dá ututlávať tvoje drogové úlety a všetky tie párty plné alkoholu, na ktorých si sa vždy ožral ako prasa?! Spávam s tebou, nosím ty všetko čo chceš, tak čo chceš viac?!“

„Moju orientáciu?“ začudoval som sa.

„Čože?“ nechápavo na mňa zazrel a jemne pokrútil hlavou.

„Povedal si moju. Nie našu.“

„Aha. Tak to je všetko čo si, si z toho zabral?!“

„Ako si to k**va myslel!“ začal som zdvíhať hlas. Len tá myšlienka,  že  sa hneď neopravil mi začínala naháňať strach.

„No, lepšia príležitosť asi už nikdy nepríde, tak... akoby som ti to povedal. Spával som s tebou len aby som ťa mal pod dozorom. Najprv som to bral ako dobrý nápad ale potom mi došlo, že pri tebe to moc nepomáha. Chcel som to ukončiť už dávno ale ako som povedal, si u mňa ešte tri roky.“ Ku koncu sa snažil o veselý a usmievavý tón, ale mne to tak nepripadalo. Bál som sa, že to čo som tušil bude pravda.

„Takto už povedz,“ povedal som po chvíľke. Mal pravdu lepšia príležitosť už nebude. Nadýchol sa.

„Nikdy som nebol teplý. Som hetero.“ Vydýchol.  Myslel som si, že budem ako tak pripravený ale nebol som. Všetko začalo strácať farbu a zmenšovať sa. Potreboval som okamžite na vzduch preč z toho malého priestoru.  „Si v poriadku?“ opýtal sa nevinne.

„Zastav!“ skričal som.

„Čože?!“

„Zastav! Zastav! Zastav! Stoj, tak už zastav!“ opakoval som a búchal do dosky.

„Ale sme uprostred cesty?“

„To mi je jedno, hlavne už ku**a stoj!“ Zastal na krajnici ale ja som dvere otváral už pred tým. Z auta som doslova vypadol. Váľal som sa tam po zemi, na štrku a snažil sa zodvihnúť. Všetko sa zdalo byť hlučné a všetko ma bolelo. Prišiel mi pomôcť. Jeho ruky ma zdvíhali zo zeme, ale ja som sa inštinktívne mykol a spadol som na zadok asi o tri kroky ďalej.

„Nechytaj sa ma. Už nikdy viac sa ma nedotkneš, je ti to jasné?!“ Ziapal som po ňom. Nebol som si istí či ma vôbec cez ten hluk áut počuje, ale bolo mi to jedno. Len som kričal a kričal a rozhadzoval rukami. Podopieral som sa o auto a snažil sa odísť čo najďalej.  

„To nemyslíš vážne?!“ povedal p mojej poslednej vete a spravil krok smerom ku mne.

„Nepribližuj sa!“ pohrozil mu ale ako odpoveď som počul ohromujúcu sirénu a zazrel obrovské reflektory ako sa rútia na mňa.