„Ha ha ha, to, že jej fakt povedal ?“ nevedela sa prestať smiať Sofie.

„A keby si videla ten jej výraz,“ smiala sa s ňou Sarah.

„Je to viac smutne ako vtipne,“ ozvala sa Taylor.

„Ale môže si za to sama, my sme ju pred ním varovali,“ ozval sa Sam.

„Kašlite na ňu, nemala si s ním vôbec začínať, ako v tom vyzerám?“ opýtala sa Jeana keď

vyšla zo šatníka.

„Sú nádherne.“

„To viem ale ja sa pýtam ako            vyzerám ja a nie tie šaty,“ odbila Jeana Sarah.

„Si krásna ako            vždy Jeana,“Sarah sa na Sama milo  usmiala a otočila sa ku zrkadlu.

„Vďaka Sam,  ty vždy vieš, čo máš povedať. Vidíte           baby učte sa od neho, on vie ako sa má správať ku niekomu, kto ho stvoril. Napokon, stvorila som vás všetkých. Nebyť mna tak       ste

stále nuly,“ prehlásila Jeana s povýšenecká tónom, napokon ako každý deň. V izbe panovalo

 napäté  ticho až pokial sa Jeana neozvala: „Som hladná, nemáme popcorn?“

„Nejaký by sme tu mali mať,“ odpovedala je Taylor a utekala

 dolu do kuchyne. Po chvíli strávenej dole sa vrátila naspäť do izby, kde už vládla zasa tá príjemná atmosféra.

 

Všetci sa dobre bavili, asi po treťom filme sa strhla vankúšová bitka, v ktorej Sam nečakane

vyhrával. Všetko sa zdalo bomba až pokial Jeana nevykríkla: „Aaaa! A mam toho dosť, ja ho

zabijem!“ rozkrikovala sa a uz obutá stala vo dverách dolu. „No čo vy nejdete?“ otočila sa na

kamarátov v izbe.

„Jeana, čo si videla?“ opýtala sa Sofie.

„Toho úchyla Thomasa ako nás zo stromu sleduje, poďme musíme si pohnúť!“ posledné slova

uz kričala z posledných schodov schodiska. Ostatný sa za ňou rýchlo vydali.

 

„Čo chceš robiť Jeana?“ opýtal sa Sam, keď ju konečne dobehol.

„Iba mu chcem poriadne vysvetlit, že je chorí blázon a že nás špehoval nebude,“ precedila

Jeana medzi zuby.

„Ale ako ho chceš dobehnúť? Veď už ma strašný náskok.“

„Kašli na to Jeana, zavoláme políciu,“ snažili sa ju prehovoriť Sofie s Taylor, no Sarah ich

nepočúvala.

„Všetci dobre vieme kam ide, vezmeme si auto a dobehneme ho,“ sotva to odpovedala a uz

bežala smerom ku ich garáži. Ostatný nevedeli, čo majú robiť, vedeli, že sa to môže zvrtnúť

ale nechceli nechať Jeanu v tom samú a už vôbec ju nemohli nechať samú v takomto stave

šoférovať o pól jednej ráno, tak sa všetci rozbehli za ňou.

Jeana išla ako blázon, snažili sa jej dohovoriť nech spomalí no ona ich nepočúvala. Uz boli

skoro na mieste keď sa zrazu z krikov niekto vynoril a.......PRÁSK!! Jeana niekoho zrazila.

Jeana zastavila auto, ostatný chceli vystúpiť no Jeana dupla na plyn a ušla.

„Jeana stoj musíme tej osobe pomôcť!“ Kričala na ňu Sofie. Sam zbadal, že niekto ku tej

osobe pribehol no nemohol vedieť kto, pretože Jeana išla príliš rýchlo.

„Nič nemusíme! Veľmi dobre vieme kto to bol, bol to Thomas, ten uchyl si to zaslúžil. My

sme pri tomto nikdy neboli. Rozumiete? NIKDY!!“ Jeana donútila všetkých prisahať, že si

toto nechajú pre seba.

 

Keďže jediná cesta domov viedla okolo toho miesta, tak sa museli vrátiť. V tej chvíli tam už

bola sanitka a polícia. Rozprávali sa s jedinou osobou, ktorá tam vtedy bola, s osobou, ktorá

pribehla na pomoc osobe ležiacej na zemi. Keď prisli bližšie všetci si mohli poriadne

prehliadnuť kto to je......bol to Thomas. Ten Thomas, ktorý ich šmiroval, ten Thomas, ktorého

si mysleli, že Jeana zrazila.

„Jeana, ak si nezrazila Thomasa, tak to znamená, že to všetko videl,“ stresoval Sam.„Len kľud, ja sa o všetko postarám, napokon ako vždy,“ prehlásila Jeana s ľadovým kľudom

v hlase. Všetkým v tom aute naskočila husia koža. Jeana zastavila na krajnici a vystúpila.

Skôr ako ostatný vystúpili uz bola pri Thomasovy a rozprávala sa s ním.

„Čo budeme robiť ak nás prezradí ?“ plakala Sofie.

„Neboj sa Sofie, Jeana to vyrieši....,“ utešoval ju Sám.

Jeana sa po chvíli vrátila a všetkým osnamila, že zranenou osobou bola Melanie, Thomasova

mladšia sestra a taktiež, že všetko je vyriešené.

 

TAK TOTO SA STALO PRED ROKOM A PÓL, TOTO JE POČIATOK VŠETKÉHO........