Je piatok a namiesto toho aby som sa išiel von baviť, sedím tu nad učením a snažím sa presvedčiť mozog a oči aby fungovali. Ale ako sa mi len chce spať. Škola, brigáda a ešte aj učenie. Prečo si aspoň v piatok nedám od toho pokoj a neoddýchnem si. Hej viem, pretože som idiot. Oči sa mi stále zatvárajú až sa im to nakoniec podarí. Neviem koľko času prešlo, ale prebral ma príšerný zvuk ako keď niekto škrabe nechtami po tabuli. Voľky-nevoľky otvorím oči a rozhliadnem sa po tmavej izbe odkiaľ ten zvuk ide.

„Áááááááá.“ Zreval som z plných pľúc a spadol na zadok, v okne sa vyškierala veľká strapatá hlava môjho najlepšieho kamaráta a suseda Maťa.

„Tak toto si prehnal Maťo, pokračuj v tom a privodíš mi infarkt.“ vydýchaval som sa  zo šoku.

Maťo má hrozný zvyk. Len preto, že je inštruktor horolezectva, machruje a namiesto dverami ku mne občas chodí oknom a mňa tým vždy vydesí. Jo a aby som nezabudol, bývam na siedmom poschodí z trinástich. Ale čo už, Maťo je hlava deravá, a aj keby som mu to zlatom napísal na čelo tak to vždy zabudne.

„Maťo, že ťa to ešte neprešlo, už dávno ti nie je 17 aby si takto blbol.“ karhal som Maťa, ktorý sa práve škrabal cez okno do vnútra a pri tom sa mi vyškieral do tváre.

„Ale no tak, Kubo aký by bol život bez trochy riskovania a adrenalínu, keby si sa toľko neučil a radšej sa išiel občas so mnou zabaviť na skaly, hneď by sa cítil lepšie a nemal by si stále na tvári ten ponurý a zamračení výraz.“  dohováral zase on mne.

Po tomto prehlásení sa mi usadil na posteľ a začal sa rozhliadať po izbe.

„Kedy sa vráti Sára z Rakúska?“ spýtal sa so záujmom Maťo a očkom po mne poškuľoval ako sa zachovám. Na chvíľu sa mi zazdalo, že som v jeho pohľade postrehol niečo čudné, niečo čo som u neho ešte nikdy nevidel. Bolo to len mihnutie, preto som sa nad tým ďalej nezaoberal a radšej si išiel sadnúť naspäť k učeniu a otočil sa Maťovi chrbtom. Snažil som sa sústrediť na knihu ktorú musím do zajtra prečítať a nemyslieť na to, že osoba ktorú milujem sa mi práve usadila na posteľ a zvláštne sa na mňa pozerá. Robil som sa, že jeho otázku nepočujem, odignoroval som to a radšej som sa zapozeral do knižiek. No jeho oči ktoré sa na mňa pozerali som aj naďalej na sebe cítil a preto sa na učenie sústrediť nedalo. Moje myšlienky sa mi však začali víriť sami        od seba.

Vždy sa na mne náramne zabával keď ma videl ako rozprávam o mojej frajerke. Veľmi som sa snažil aby moje rozprávanie vyznelo tak, že ju z celej duše milujem.                   No tak som dokázal rozprávať len o jedinej osobe a to bol práve Maťo. Už veľmi dlho ho milujem, ale ako to býva, nedokázal som mu nikdy nič povedať. Svoju lásku som sa snažil čo najviac v sebe udusiť až sa zo mňa stal takýto nevrlý človek. Aby som to v sebe ešte viac udusil našiel som si priateľku, s ktorou som dokázal vydržať v jednej miestnosti dlhšie ako hodinu. Nieže by som ju nemal rád vôbec, mám ju rád, avšak moje city k nej neboli nikdy viac než len priateľstvo. Hoci som sa to veľmi snažil zmeniť pre dobro všetkých. No pri pohľade na Maťa a jeho očarujúci úsmev, viem, že sa mi to nepodarilo a nikdy ani nepodarí. Hlavne teraz keď som sa....

Z myšlienok ma vytrhol Maťo, ktorí ma držal za rameno a díval sa mi nechápavo do očí.

„Č... čo...? Pýtal si sa niečo?“ Pri tak blízkom pohľade do jeho očí som sa neubránil červenaniu a predstave v ktorej ma vášnivo bozká. Zavrtel som hlavou aby som moje predstavy ako ma bozká odohnal.

„Tak čo, kedy sa vráti, už sú to dva týždne, čo tam je, nemala by teraz niekedy prísť zase domov?“ zopakoval mi svoju otázku a pi tom sa narovnal z predklonu, no rameno mi nepustil.

„Neviem, nemám potuchy kedy sa vráti.“ odvrátil som od neho hlavu a dúfal, že si ten môj pohľad nevšimol.

„Ako to že nevieš, veď je to tvoja baba, tak ako je možné, že to nevieš?“ nechápavo sa ma spýtal.

„Keď poviem, že neviem, tak neviem, nezaujíma ma to, prečo to...!“ nedal mi dopovedať a skočil mi do reči. „Veď ako opatrovateľka tam robí dva týždne a potom sa vracia domov, tak je to snáď ľahké si vyrátať kedy sa vráti, nie? Prečo ťa to nezaujíma, veď je to....?“ omieľal stále dokola až som to nevydržal a zrúkol na neho.

“ROZIŠLI SME SA, už si spokojný?“ celý som sa triasol a so slzami v očiach sa díval         na Maťa ktorý ležal na zemi po tom čo spadol keď som sa prudko postavil a zreval      na neho. S vypleštenými očami a ústami otvorenými dokorán sa na mňa pozeral a čakal čo bude ďalej. Pri pohľade na neho som začal panikáriť a úplne stratil rozum. „Je to tvoja vina,“ reval som z plného hrdla, no a čo, že to budú susedia počuť, je mi to jedno. „iba tvoja vina,“ vrhol som sa na neho a začal ho trieskať päsťami do hrude. „tvoja vina.“

A je to v kely, prestal som sa ovládať a začal naplno plakať s hlavou vrazenou do jeho hrude. Neviem koľko času prešlo kým som tak plakal, no odrazu som začal vnímať Maťovu veľkú a teplú ruku na mojej hlave ako ma hladí a čičíka aby som sa upokojil. Konečne som prestával plakať a pomaly sa od neho odťahoval.

Zhlboka som dýchal a snažil sa opäť nasadiť svoju masku, keď v tom mi Maťo chytil tvár do dlaní a s vážnym pohľadom, ktorý som u neho ešte nikdy nevidel povedal. „Ja viem, že je to moja vina, ale nedokázal som sa na to už ďalej pozerať. Keď som ťa videl ako sa stále premáhaš a snažíš sa tváriť, že si do Sáry zaľúbený a pri tom miluješ niekoho úplne iného, nemohol som sa na to už ďalej pozerať. Tak som jej všetko povedal.“ priznával sa mi a ja som na neho len v nemom úžase pozeral.

„Čo-čo to... má v-všet...ko zna-zna...me...nať?“ snažil som sa zo seba vykoktať. „Čo všetko? Čo povedal....?“ a ďalej som už len otváral pusu.

„Miluješ ma! Viem to! Vedel som to, vždy som to vedel!“ jedným dychom mi to oznámil Maťo. Neveriacky som na neho pozeral a úplne zabudol reagovať.

„ČO?“ povedal som, keď som sa z toho šoku konečne spamätal.

„Ale ako? A prečo si do teraz nič nepovedal, vieš čím som si do teraz prešiel, aby som to v sebe udusil, aby som zabudol, začal som dokonca chodiť aj so Sárou, len aby som      na teba zabudol a ty mi teraz len tak bez chochmesu povieš, že si o tom vždy vedel? TO ČO MÁ ZNAMENAŤ?“ bol som hnevom celý bez seba a ku koncu na neho už reval.

„TAK POVIEŠ MI TO UŽ KONEČNE?“ opäť som sa na neho vrhol s päsťami ale v tom ma prerušil jeho bozk. Po nejakej dobe, no mne to pripadalo ako sekunda sa odo mňa odtrhol. S otvorenými ústami som sa na neho pozeral a snažil sa to všetko pochopiť.

„MILUJEM ŤA!“ vyznal sa mi Maťo a ja som sa opäť rozplakal. Konečne po všetkých tých rokoch a trápeniach som počul to na čo som čakal celú tú dobu.

Opäť mi zobral tvár do dlaní a pobozkal ma. Pomaly začal náš bozk prehlbovať a ja som sa mu začal odovzdávať. Jednu ruku mi vnoril do vlasov a druhou sa snažil dostať pod tričko. Keby som bol mačka začal by som od blaha vrnieť, no takto som len mohol spolupracovať a snažiť sa mu pod rukami od blaha neroztopiť. Ani som nevedel ako a odrazu som nemal na sebe tričko. Jeho jazyk mi po troške skúmal celú tvár, no                     po chvíľke sa vrátil k mojim ústam a ja som mohol konečne preskúmať jeho vnútro. Pomaličky som mu jazdil po zuboch a kontroloval jeho podnebie, snažil som sa zapamätať každučké miesto v jeho ústach.

So Sárou som tiež mal niekoľko krát sex, no aby som toho bol vôbec schopný, musel som sa vždy popredu vzrušiť myšlienkami na Maťa, až potom som bol vôbec schopný sa       so Sárou milovať. No nikdy to nebolo také intenzívne ako teraz a to ma len bozkával.

Keď sme už nemali žiadny vzduch presunul sa mi jazykom na krk a prisal sa mi naň. Jeho horúce bozky mi postupne rozpaľovali všetky miesta ktorých sa dotkol až som myslel, že už nemôže nič lepšie prísť, že zhorím vášňou a šťastím. Všade kam sa dostali jeho pery mi po ňom zostala viditeľná značka, ktorá značila, že som jeho. Kým jeho ústa skúmali môj krk jeho ruky mi nahmatali bradavky, ktoré od vzrušenia úplne stáli. Jemne ich mačkal a trel až som to nevydržal a po prvýkrát nahlas zavzdychal. Odtiahol odo mňa hlavu a s úsmevom mi povedal: „Vidím, že sa ti to páči, čo by si povedal keby sme zašli ďalej?“ jeho hlas bol tak isto ako môj plný vzrušenia.

„HA... CHCEM ŤA, HNEĎ!“ podarilo sa mi zo seba dostať medzi vzdychmi. Maťo sa len uškrnul a začal mi sťahovať nohavice. Keď mi chytil penis od vzrušenia som ani nevedel ako sa volám. Koľko krát som si toto predstavoval a pri tom masturboval. Rukou som mu tiež nahmatal jeho pýchu a vyslobodil ho z väzenia jeho nohavíc a začal ho tak isto trieť. Obaja sme hlasito vzdychali a vzájomne si treli naše stoporené údy.

„Povedz mi ak ťa to bude bolieť, prestanem a počkám až budeš úplne pripravený.“ Povedal a čakal na moju odpoveď, bolo na ňom však vidieť ako veľmi sa premáha aby to vôbec povedal.

„Rýchlo, ha...ha už...!“ viac som zo seba nedokázal dostať. Maťo moje slová pochopil, naslinil si prsty a pomaly do mňa jeden vnoril. Začal s ním vo mne hýbať a hľadať to miesto, miesto ktoré ma dostane do stavu úplnej extáze. Keď som si na to zvykol pridal druhý a potom tretí prst, kým necítil, že som úplne uvoľnený. Aj keď som v tomto ohľade panic, bolesť nebola tak veľká aby sa to nedalo vydržať. Skôr naopak čím viac mi dráždil to miesto, tým viac som si to užíval a už mi len prsty prestávali stačiť. Chcel som jeho a to hneď. Počas toho ako si ma pripravoval som mu skúmal rukami celé telo, bozkal som ho všade kam som len ústami dočiahol a jednou rukou som sa naďalej venoval jeho tvrdému penisu, na ktorom už bolo cítiť, že to už dlho nevydrží.

„Už stačí, rýchlo...ha...!“ zvolal som medzi vzdychmi a pri tom cítil ako vyťahuje prsty.

Nohy mi vyložil na jeho ramená a díval sa mi hlboko do očí.

„Zhlboka sa nadýchni a uvoľni sa!“  povedal a na jeden príraz sa do mňa ponoril. Myslel som, že sa od blaha roztopím. Pridržal mi nohy a prirazil. Ha, ha, ten pocit sa snáď ani nedá popísať. Rukou som ho objal okolo krku a druhou si dráždil penis.

„Ako sa cítiš, nebolí ťa nič?“ starostlivo sa ma pýtal a naďalej prirážal.

„Nie, viac, tvrdšie... ha...ha!“ vzdychal som mu do ucha a snažil sa mu tým dať najavo, že mi to stále nestačí.

„Večne nespokojný, čo?“ smial sa na mne ale vyhovel mi. Vystúpil zo mňa a jedným pohybom ma otočil na všetky štyri a opäť do mňa hlboko prirazil. V tejto polohe sa do mňa dostal ešte hlbšie a ja som od extáze vykríkol. Aj keď bola táto poloha trápnejšia a ja som mu nevidel do očí, dovolila nám sa spojiť oveľa viac.

Nahradil moju ruku na mojom penise a v rovnakom rytme ako prirážal mi trel moju pýchu.

Postupne sa Maťo prestával od vzrušenia ovládať a prirážal stále silnejšie a rýchlejšie z čoho som vedel, že sa blíži k vrcholu. Ani ja som od toho nemal ďaleko a v momente keď som mu vyvrcholil do ruky sa jeho telo tiež naplo a vyvrcholil do mňa. Teplo jeho spermií sa mi rozlievalo v konečníku a Maťo celý udýchaný spadol na mňa. Mne sa podlomili ruky a skončili sme na zemi. Obaja sme trhane dýchali a snažili sa rozdýchať práve prežitý orgazmus. „Milujem ťa!“ naraz sme si povedali a zasmiali sa. Potom som z vyčerpania a šťastia upadol do spánku.

--------------------------------------------------------------------

Keď som sa zobudil bolo ráno a ležal som tvárou na niečom tvrdom. Aha, takže som pri tom učení naozaj zaspal na stole a toto všetko bol len sen. Pretože na to aby to bola skutočnosť to bolo príliš krásne. Pomaly sa mi do očí rinuli slzy, chcel som sa postaviť ale zistil som, že ležím v posteli a to niečo tvrdé je Maťova hruď. Moje mrvenie zobudilo Maťa, ktorý spokojne odfukoval vedľa mňa. „Dobré ránko, spachtoško, ako si sa vyspal?“ s úsmevom sa ma spýtal Maťo. Od šťastia som myslel, že sa roztečiem, nebol to sen, nebol, je tu, je vedľa mňa. Už nemôžem byť šťastnejší. „Milujem ťa!“ vyznal som sa mu a Maťo sa len usmial a perami sa mi prisal na ústa, ktorými mi povedal, že ma tiež miluje.





Průměrné hodnocení: 4,52
Počet hodnocení: 56
Vaše hodnocení: Zatím žádné :)

Pro hodnocení se přihlašte.

nanami
nanami

O sebe by som mohla povedať, že som flegmatik čiže si z ničoho nerobím dlho ťažkú hlavu. Ale ako hovoria …

Pro přidávání a čtení komentářů se přihlašte. Děkujeme.