Stojím pred zrkadlom a prezerám si svoj kostým čerta. Aj napriek všetkým počiatočným nesúhlasom musím uznať, že v tom vyzerám dobre. Čert ako vyšitý. Som vysoký 185cm, dobre stavaný, čierne vlasy, čierne oči a ako hovorí môj Števo so vzhľadom diabla.

No teraz musím uznať, že má pravdu, skutočne v tom vyzerám ako diabol. Dvere sa otvorili a počul som zdesený výkrik. Otočil som sa a uvidel Števa ako stojí medzi dverami s vydeseným výrazom.

Bolo to tak aj prvýkrát keď sme sa spoznali. Nastúpili sme na strojársku strednú a hneď prvý deň sme na seba narazili. Aj keď sme obaja boli prváci, každý sme chodili do inej triedy.

Narazili sme do seba na chodbe, lepšie povedané ja som narazil do neho, pretože som si ho nevšimol, už vtedy som meral 170cm a on bol len taký štupeľ s plavými neposednými vlasmi a šibalskými hnedými očami.

Chcel som sa mu ospravedlniť, ale on začal jančiť, že si pre neho prišiel diabol. Všetci ktorý stáli okolo sa začali smiať až sa za brucho chytali.

Všetci okrem mňa. Čo ja za to môžem, že som taký tmavý? Kým som všetkých napomínal, aby s tým prestali, Števo niekde zmizol.

Chcel som sa mu ospravedlniť, že som ho tak vystrašil, ale akoby sa pod zem prepadol. Nakoniec som to vzdal.

Asi tri dni na to som ho náhodne objavil keď sme išli z telesnej. Počul som nejaký hurhaj a plač. Išiel som to teda obhliadnuť a tam našiel kľačiaceho a plačúceho Števa obklopeného nejakými staršími študentmi.

Vzdychol som si a išiel mu pomôcť. Nemám rád také urevané detská a už vôbec nie keď sú taký chlapi. Ale mal som pocit, že mu to dlžím.

No len čo ma zbadal, okamžite prestal plakať a utekal sa za mňa skryť. Keď bol za mnou opäť bol hrdina a hneď im vyhrožoval, že ak mu budú ešte raz robiť zle tak si pre nich príde tento diabol. Všetci sa mu ale vysmiali.

Výsostne ma s tým vyhlásením nasral a chcel som ho tam nechať, ale jeho šteňacím očiam ktoré na mňa vrhol som jednoducho neodolal. Nemám rád keď niekto ubližuje psom alebo iným zvieratám a on ako šteňa vyzeral. Tí študenti by z neho zodrali aj kožu.

Po tom čo sme odtiaľ vypadli sa mi ospravedlnil za toto divadlo a aj za to, že ma vtedy nazval diablom, keď sme sa prvýkrát stretli.

Vraj ho mama vždy strašila keď bol malý, že keď bude robiť zle príde pre neho diabol a i keď tomu neveril, po tom, čo ma uvidel si pomyslel, že to čo povedala jeho mama bola celú dobu pravda.

Toto sa ešte zopár razy opakovalo a ja som mu vždy pomohol, postupne sme sa spriatelili, ale hneď som pochopil, že priateliť sa s ním nebude také jednoduché.

Večne chcel niekomu pomôcť, ale vždy to skončilo nejakým prúserom z ktorého som ho nakoniec musel aj tak ťahať ja. Časom ma to skutočne sralo a vykašlal som sa na neho. Kupodivu to zobral síce pokojne, ale potom čo som mu to všetko povedal, zvesil ramená a odišiel.

Nejakú dobu som to zvládal, dokonca som si myslel, že je mi bez neho lepšie, ale vždy keď som Števa niekde na chodbe stretol, chodil ako bez duše, s nikým sa nebavil a počul som, že aj známky sa mu zhoršili.

Problémy mal stále, ale už ho z nich nemal kto ťahať. Snažil som sa na to nemyslieť, ale nedalo sa to, každým dňom ma to trápilo viac a viac. Ten chalan sa mi dostal úplne do hlavy a pekne sa tam usalašil. Aj keď som nechcel patrila mu skoro každá moja myšlienka.

Čo robí? Učí sa? Má nejaký problém? Šikanuje ho niekto?

Až prišiel opäť deň, keď som prichytil nejakých študentov ako mu robia zle. Myslel som, že bude jančiť a hovoriť, že si pre nich príde diabol, čiže ja, tak ako vždy, ale on tam len stál a pozeral do zeme.

Keď som sa pohol dopredu, zdvihol hlavu a pozrel sa mi priamo do očí. Na ten pohľad nikdy nezabudnem. Jeho hnedé oči inak vždy plné života mal úplne sklené. Potom sklonil hlavu a privrel oči, aj tak sa mi však podarilo zahliadnuť, že sa mu začali plniť slzami. V tom momente ma to tak zabolelo a bol som nasraný za to čím som ho nechal prejsť, že som ich totálne zmlátil.

Števovi som sa dookola ospravedlňoval, ale on mi dal prst na ústa aby som bol ticho, schúlil sa mi do náručia a naplno sa rozplakal. To som už nezvládol. Uvedomil som si, že bez neho nemôžem byť, že ho ľúbim. A aj keď robí problémy a privádza ma občas až do nepríčetnosti, bez neho je to ešte horšie. Zodvihol som mu hlavu, poutieral uslzené oči, usmial sa na neho a pobozkal ho.

Od prekvapenia úplne onemel. Ale nedal mi ani facku, ani ma neodstrčil. Preto som ho opäť začal bozkávať až som cítil že začína spolupracovať. Chvíľu sme sa ešte bozkávali a navzájom si skúmali jazykom ústa, tvár, krk. Potom som sa mu vyznal a ešte raz sa mu ospravedlnil, že mi to tak dlho trvalo, než som si to uvedomil a nechal ho prejsť všetkým týmto.

Aj Števo sa mi priznal, že ma ľúbil ale bál sa mi priznať, pretože si myslel, že ho opustím a budem ho nenávidieť. Bol som skutočný hlupák. V ten deň sme spolu začali oficiálne chodiť. Bolo to na konci prvého ročníka.

Presne mesiac na to som mal narodeniny a Števo mi dal krásny narodeninový darček. Dal mi seba. Dal mi naše po prvé. Jeho rodičia boli na Števove požiadanie ten večer preč a my sme mali celú byt pre seba.

Bozkávali sme sa, dotýkali, skúmali sme si navzájom telá. Perami som mu nechával značky všade kam som zablúdil a on mi odpovedal jeho vzdychaním. Jemne som mu lízal bradavky, ktoré mu krásne stáli, občas som ich jemne uhryzol až silnejšie zastonal. Vzájomne sme si treli vzrušené údy medzi našimi prepletenými rukami a pery sme spojili v hlbokom bozku.

Dal som si na prsty gél, ktorý mal aj s kondómom nachystaný a pomaly ho chystal na môj vpád. Vďaka gélu to išlo celkom ľahko a ani sa mi nezdalo, že ho to nejako veľmi bolelo, preto som pridal druhý prst a začal ho rozťahovať. Keď sa mi podarilo natrafiť na jeho miesto od vzrušenia vykríkol a hlasno stonal keď som ho dráždil.

Po chvíli sa mi zdalo, že je pripravený, preto som si ho pridržal za boky a na jeden raz prirazil až sa Števo prehol v chrbte. Prirážal som hlboko a rukou mu dráždil penis, Števo podo mnou nahlas vzdychal a bozkami mi dával najavo ako sa mu to páči. Onedlho som cítil, že sa blíži k vrcholu, pretože mu penis šklbal v mojej ruke. Ja som sa tiež blížil k vrcholu a nakoniec s našimi menami na perách sa nám podarilo vyvrcholiť v rovnaký čas.

Opäť sme sa bozkávali a v objatí sme zaspali.

Teraz je to už rok a pol a my sme stále tak isto zaľúbený ako na začiatku. A keďže sa Števa problémy stále držia ako kliešť, máme to dosť pestré. Určite sa teda nenudíme.

Presne ako teraz. Chcel pomôcť jednému spolužiakovi, ktorý mal na starosti urobiť na intráku Mikuláša. Mal pomôcť zabezpečiť ľudí, ktorý sú ochotný sa prezliecť za masky a šaškovať na intráku. Ale ako vždy keď sa snaží niekomu pomôcť to posral a aj napriek tomu, že je deň pred Mikulášom, nezohnal nikoho.

Zveril sa mi, že sa rozhodol zahrať anjela sám. Okamžite som si predstavil ako jeho štíhle telo a dlhé nohy budú vynikať v bielych krátky šatoch a s jeho plavými vlasmi. Snažil som sa zahnať perverzné myšlienky až som sa odrazu zarazil.

Čo keď ho tak bude vnímať aj niekto iný a pokúsi sa mu niečo urobiť?

Nie, nie, nie, to teda rozhodne nie. Zmieril som sa s tým, že si zo mňa budú chalani uťahovať no aj tak som mu navrhol, že teda zahrám čerta ja, ale len pod podmienkou, že sa odo mňa ani na moment nepohne.

Od šťastia sa úplne rozžiaril a hodil sa mi okolo krku. No nič síce ho musím zase ťahať z problému, ale má to aj jedno pozitívum. Šťastný z toho, že s ním budem a že mu pomôžem sa na mňa vrhol a užili sme si skvelí sex.

---------------

Keď sa Števo konečne upokojil, mohol som si ho poriadne obzrieť. Mal som pravdu, skutočne v tých krátky bielych šatách, krídlach a plavých vlasoch vyzeral neodolateľne.

Okamžite som pocítil ako sa mi postavil. Rozmýšľal som či po ňom mám skočiť alebo si to nechať na potom, keď skončíme.

Rozhodol však za nás ten čo práve vošiel do izby a oznámil nám, že už je čas. Pozreli sme sa na seba a naraz sa zasmiali. Števo odišiel prvý a ja som sa ešte obzrel do zrkadla a napadlo ma, čo sa asi stane nabudúce. S tou myšlienkou som odišiel a zavrel za sebou dvere.