Pozrel som sa na doktorku, ktorá sa mala od dnešného dňa stať mojou kolegyňou. Bol som na ňu zvedavý, ale pohľadom ktorým sledovala Erika s tým by som si začal myslieť že si mysli že je jeho. Možno spolu i niečo majú. – pomyslel som si. Ale pred chvíľou sme si mi dvaja užili trochu rýchli sex o stenu ani nie desať krokov od jej kancelárie, teraz už i mojej. Porozhliadal som sa. Nikde som nevidel kamery. Super, takže ak sa tu niečo odohrá nikto to neuvidí, bude to moje tajomstvo s tou osobou ktorá bude ten šťastlivec. Ale ako som sa na ňu zahľadel, začal som rozmýšľať či by stala za to. Erik sa s ňou zo záujmom o niečom rozprával, nevenoval som tomu pozornosť. Sledoval som jeho. Stále som cítil ten uder do brucha, ale i tak som začínal mat na neho chuť. Zase.

„Ak vám to nevadí, pani doktorka, chcel by som si ešte Erika požičať. Je možné sa tu porozprávať medzi štyrmi očami?“ – pozrel som sa na ňu a sledoval som jej ruku, ktorá sa dovolila len tak oprieť o Erikove svalnaté plece. Vôbec sa mi to nepáčilo, oprela sa o neho a on ju podržal. Sledoval som jej pohľad čí bude mat nejakú reakciu na moju otázku. „Ale samozrejme, že je tu miesto. Hneď za rohom je miestnosť, to bude vaša kancelária, kde budete tráviť čas keď vás nebudem potrebovať. Nečakal som na to či ju pustí, chytil som ho za ruku a odtiahol som ho smerom do kancelárie. Dvere za nami len tak buchli. Na nič som nečakal a celým telom som ho oprel o dvere, nalepil som sa na neho aby cítil každý kúsok môjho tela. „Ak necháš na seba len tak ľahko šahať tak by to mohlo dopadnúť horšie ako teraz.“ Nenamáhal som sa nejako mu to ďalej vysvetliť, prilepil som svoje ústa na jeho a vynútil si otvorenie. Erik sa na mňa chvíľu díval, ale potom zavrel oči a nechal sa unášať našou jazykovou hrou. Zrazu prestal. „ Čo si o sebe myslíš že robíš?!“ – odtrhol ústa od mojich a odsotil ma ďalej od miestnosti. „ Kto si myslíš, že si? Tu nie si nič, len asistent lekára. A čo že máš MUDr. titul, robíš tu len asistenta! Ja som tu riaditeľom, ja som dôležitý človek! Toto si na pôde tejto budovy odpusti!“ Chrlil na mňa jednu vetu za druhou, ja som sa len oprel o stôl a zadíval som sa na neho a čakal kedy skončí. Bol som si plne vedomí že týmto postojom vytočím, ale tak neboli sme sami a on si to uvedomoval asi tiež a v plnom rozsahu. I keď na mňa chrlil vety stále som po ňom tužil. Zrazu som sa zarazil. Povedal – „... pôde tejto budovy odpusti!“ – ale ale, pomyslel som si. Takže na pôde pracoviska si to nemám dovoľovať, ale inde tento zákaz neplatí? Super, to aby som to plne využil.

-----------------------------------------------------------------------------------

Videl som ako sa Darius rozhliada po kancelárii, Idy ku mne prišla a oprela sa o mňa, neostávalo mi nič iné ako ju objať aby nepadla, keď sa o mňa oprela plnou váhou. Naklonila sa ku mne a prehovorila tak aby som to počul len ja – „Doviedol si si sem milenca? To od teba nebolo vôbec múdre, vieš že po tomto bude nasledovať trest a ty veľmi dobre vieš, čo to znamená.“ Pozrel som sa očkom po Dariusovi, videl som že nás sleduje. Obrátil som pohľad priamo do jej oči – „Ak by to bol môj milenec, ako si uviedla, nemyslíš, že by som ťa takto vôbec neobjímal, ale stál by som pri ňom? Namiesto toho stojím pri tebe, držím ťa dalo by sa povedať dosť intímne, ale stále na pracovnej úrovni. Kebyže ťa teraz pustím tak by si padla na zem, a ty sama vieš, že to by bol trapas. Neviem, kde si prišla na to že je to môj milenec, ale priamo teraz, tu ti hovorím, milenec to nie je takže rovno zabudni na ten plán trestu ktorí sa ti tvorí v hlave aby si ma potrestala.“ Videl som na nej že zostala zaskočená, ako priamo som jej to povedal, inokedy som jej neodporoval v tom čo chcela robiť, predsa len sme mali podobné, prípadne obdobne zaujmi.

Z ničoho nič som stal v kancelárii, chrbtom som sa opieral o dvere, na svojom tele som cítil Dariusa, zostal som prekvapený, ani neviem ako som sa tam dostal, ale stal som opretý o dvere, na mne ležal chlap, ktorý pred pár hodinami nastúpil do zamestnania, na miesto zdravotnej sestričky k mojej, ako by som ju nazval, rodine, správne to je ten správny vyraz, k rodine, hoci nie pokrvnej ale rodine. Zadíval som sa do jeho tváre, niečo mi povedal a hneď na to ma začal bozkávať. Snažil som sa spomenúť si čo mi vravel a v mysli mi prebehli slova - „Ak necháš na seba len tak ľahko šahať tak by to mohlo dopadnúť horšie ako teraz.“ - tak toto snáď nie je pravda, to si obaja myslia že budem ich hračka čo nemyslí? Už mám toho dosť, uvedomil som si.

Zarazil som sa a uvedomil som si že mu odpovedám na jeho bozky, i na tú jeho urážku o tom kto sa ma môže dotýkať, ale hlavne som si uvedomil kde sme a kto je vedľa. Strčil som ruky medzi naše telá a odsotil som ho ďalej od seba. „ Čo si o sebe myslíš že robíš?!“ – odtrhol som ústa od jeho. „ Kto si myslíš, že si? Tu nie si nič, len asistent doktora. A čo že máš MUDr. titul, robíš tu len asistenta! Ja som tu riaditeľom, ja som dôležitý človek! Toto si na pôde tejto budovy odpusti!“ púšťal som jednu vetu za druhou. Pri tej poslednej som sa zarazil. Ach, bože ja som to povedal nahlas. Uvedomil som si čo som povedal. Ježiš, teraz si to vyžeriem. Díval som sa na neho, ako sa veselo usmieva a plne si uvedomuje že som mu dovolil, že mimo túto budovu si so mnou môže robiť čo chce. Ale to je na veľkom omyle, síce som to povedal, ale to ešte neznamená že mu to i dovolím a že si mu sadnem na lep tak ľahko ako si to predstavuje. Dívali sme sa jeden na druhého, premeriavali sme sa pohľadmi a mne začalo dochádzať, že teraz som prehral, prehral som v tejto miestnosti s týmto človekom, tak ako som prehral i vo vedľajšej miestnosti s Idou. Toto bude veľmi ťažký boj, na oba fronty. Do čoho som sa to zase dostal? – úplne som sa ponoril do uvažovania a ani som si nevšimol že sa Dare pohol a vykročil ku mne.

Dare ku mne pristúpil, trochu sa ku mne naklonil, olizol mi ucho a zašepkal mi niečo do neho. Jeho dych sa mi obtrel o vlhké ucho a ja som cítil že začínam byť vzrušený. Sakra, toto vážne nepotrebujem. Toto vážne, nie je dobre. Pozrel som sa na dvere, ako keby mi čítal myšlienky, pozrel sa tým smerom, stále boli zavreté, ale i tak som mal pocit že Idy dlho nevydrží a vlezie sem. Otočil som sa preto na odchod, ešte som neurobil ani krok a Dare ma objímal okolo pása, jednu ruku mal položenú na pase a druhú mal tesne nad zipsom od nohavíc. I on musel cítiť že som vzrušený, ale nič nerobil. Čakal som čo sa bude diať ďalej, z ničoho nič sa dvere otvorili a v nich stala Idy. Pozerala na mňa vražedným pohľadom, ale potom som si uvedomil že sa nepozerá na mňa, ale na Dariusa. Prepaľovala ho pohľadom, plne som si uvedomoval kde ma položené ruky a aby toho nebolo málo, oprel si bradu o moje plece. Stáli sme tam ako túliace sa medvede, mal som pocit že niečo je zlé. Veľmi zlé.

Sledoval som Idy, videl som ako jej po krku stúpa červeň, červeň zúrivosti. Stále som čakal na ich reakciu a ja sám som sa začínal cítiť ako mäso medzi dvoma šelmami. Zavrtel som sa v Darovom náručí, tuhšie ma objal, ruky mal stále položené tam kde predtým, len Idyné oči smerovali z jeho rúk na moju tvár a odtiaľ na tú jeho. Cítil som sa ako v tranze, zrazu Dare uvoľnil ruky z môjho tela a ja som sa rozhodol že sa konečne pohnem dopredu a prejdem okolo Idy späť do kancelárie, ale opak bol pravdou. Hneď ako som sa znova pokúsil urobiť krok od neho, ma chytil za ruku aby ma zastavil, otočil som k nemu hlavu že sa ho opýtam čo sa deje. Ale myseľ i myšlienky vypovedali službu, jeho pery sa prisali na moje ústa a plienili ich ako keby to bol náš posledný bozk pred popravou. Celým telom som si uvedomoval, že nie sme v miestnosti sami, ale moje telo reagovalo samo od seba, otočilo sa okolo svojej osi a schmatlo Darovú bundu do rúk, aby som si ho pritiahol na svoje telo bližšie, aby som cítil to teplo čo z neho vyžarovalo.

Prestal ma bozkávať a ja som sa cítil ako školáčik, otočil som sa a zamieril k dverám kde stala Idy. Ani sa na mňa ani nepozrela, stále sledovala Dariusa. Ach, bože, toto si doma od nej vyžeriem a ešte sa i pohádame a ten trest dostanem i tak. Prešiel som okolo nej zo zdvihnutou hlavou, zamieril som k dverám ordinácie, otvoril ich a hneď ako som cez ne prešiel som sa rozbehol do kancelárie. Nikdy som nebežal tak rýchlo, aby som bol z nejakého miesta čo najďalej.

Vrútil som sa do kancelárie, ešte dobre že Zora nesedela na svojom mieste, to by som si i od nej vypočul. Sadol som si do kresla, vytiahol som zásuvku zo stola a z nej som vytiahol fľašu. Otvoril som ju a poriadne si z nej odpil, na to som sa postavil, prešiel som k umývadlu a umyl som si tvár. Pozrel som sa na svoje ruky, neuveriteľné sa mi triasli. Znova som sa už s fľaše nenapil, len som ju schoval tam kde bola predtým. Postavil som sa pred obraz čo visel na stene. Dvere sa s rachotom otvorili a ja som čakal.

------------------------------------------------------------------------------

Díval som sa na Erika, ako si uvedomil že mi dal vlastne povolenie. Cítil som, že moje vzrušenie rastie, dostal som povolenie robiť si s „obeťou“ čo chcem, to je tá najlákavejšia ponuka akú som kedy mohol dostať. Presunul som sa k nemu, videl som že sleduje dvere, pozrel som sa tým istým smerom. Áno, áno, za dverami je neželaný hosť, ktorý by mi pokazil všetko čo by som chcel urobiť. Erik sa pohol k dverám, vyzeralo to že chce predo mnou utiecť. Neváhal som, pristúpil som k nemu oblizol mu ucho, dýchol naň a zašepkal mu do ucha : „Budeš môj a nikomu ťa nedám.“ Jednu ruku som mu polozil okolo pása a druhu tesne nad jeho vzrušenie, ktoré sa v nohaviciach prebúdzalo. Držal som ho v náručí, nerobil som žiadne zbytočne pohyby, užíval som si to že ho držím. Dvere sa otvorili plesknutím o stenu, dnu vošla pani doktorka, bolo vidieť že zúri. Prebehla pohľadom moje ruky, zastavila sa na Erikovej tvári a nakoniec sa zadívala do mojich oči. Videl som v nich zúrivosť, výrazne očervenela. Erik sa začal ošívať, vedel som že ho budem musieť pustiť, ale chcel som ho ešte chvíľku držať a ju vytočiť do vývrtky. Položil som si hlavu na jeho plece, vystrčil som jazyk s úst a prebehol som mu po ušnici a hneď na to som mu zahryzol i do ucha. Vôbec sebou netrhol, asi si to vôbec neuvedomil, že som niečo také spravil bol ako v tranze, ale zato pani doktorka videla toho dosť. Zatínala ruky do paste a bolo vidno že sa snaží ovládnuť.

Po tomto menšom vystúpení, ktoré sme si v miestnosti uvedomovali asi len dvaja, som povolil zovretie svojho objatia. Erik vytušil možnosť slobody a zdrhnúť mimo náš dosah. Skorej ako sa mu to ale podarilo som ho chytil za ruku, automaticky otočil hlavu, ja som toho využil a pritiahol som si ho k náruživému bozku. Bozk mi oplácal, natočil sa ku mne, chytil ma za bundu a prehlboval bozk. Prestal som ho bozkávať a dal som mu šancu na odchod. Videl som ako na napriamil, zdvihol hlavu a prešiel kolo doktorky. Tá sa na neho ani nepozrela, celý čas ma sledovala pohľadom. Počkal som kým nebuchli i druhé dvere ktoré viedli mimo ordináciu a až potom som zamieril k nej. Postavil som sa pred ňu, nebola drobná, ale stále som bol vyšší. „Teším sa na našu spoluprácu, pani doktorka.“ Chcel som prejsť okolo nej, ale nedostal som takú šancu hneď. Pani doktorka ma chytila za bundu a hodila o stenu. Čakal som facku, rev, ale toto ma milo prekvapilo. Konečne súper čo bude stáť za to, - pomyslel som si. Prešla ku mne, ukazovák do mňa zabodla a pozrela sa mi do očí s ktorých lietali blesky a prehovorila hlasom, ktorý sa vôbec nehodil na ženskú osobu. „Ty sa k nemu nepriblížiš, jasne som ho varoval, že ak sem privedie svojho milenca tak to zle skončí.“ Pozeral som na ňu či sa nezbláznila. Potom mi to došlo. Ani som sa nenamáhal použiť priveľa sily, chytil som ju za prst ktorý bol stále zapichnutý v mojej hrudi, a otočil jej ruku a ju prinútil aby sme si vymenili úlohy. Teraz to bola ona, kto bol opretý o stenu a ja ten kto vládol situácii.

„Aby sme si urobili jasno, hneď na začiatku. On je môj a ty nemáš na neho nárok. Je mi úplne jedno čo ste prežili, čo spolu robíte. Od teraz je pre teba tabu, neexistuje pre teba. A nemysli si že sa nedozviem. že si s ním niečo urobil. Zistím, to presne tak ako to zistíš i ty že bol s niekým. Toto je len varovanie, nabudúce to môže byť horšie.“ – ruku som vykrivil ešte viacej, po zjojknutí som ju pustil a odstúpil. Zapravila si šaty a zamierila preč z miestnosti. Ani sa nenamáhala dať najavo, že som v danej miestnosti zostal. Počul som ako pleskli dvere, vybral som sa k oknu a pozrel som sa na nádvorie väznice. Toto bude ešte zaujímavá práca s tým všetkým čo tu je, ale i tak ma najviac potešilo, že mám od neho, od Erika dovolenie ho loviť a dostať ho tam kam chcem, do svojej postele.

----------------------------------------------------------------------------

Počul som buchnutie dverí a vedel som kto mi dohrmel do kancelárie ani som sa nenamáhal otočiť. Kým sem prišiel tak som sa upokojil, už som v poriadku, už ma nič neprekvapí. Otočil som sa k návšteve, Idy stála uprostred miestnosti, funela zúrivosťou a prepaľovala ma pohľadom. „Okamžite ho vyhoď!“ – bola jej prvá veta ktorú vypustila z úst. „Nie.“ – odpovedal som. Pozrela na mňa či som sa nezbláznil, že jej odporujem. Vždy som totižto poslúchol, ale teraz nie, toto je iný prípad tu si nenechám skákať po hlave. „Ako to že ho nechceš vyhodiť? Potom čo si odišiel sa mi vyhrážal smrťou a ty ho tu necháš pracovať? Veď by mohol byť kľukne i jeden z väzňov!“ – nedala sa a pokračovala.

„Ale no tááááák, čo si to vymýšľaš, sama si si ho vybrala, videla si doklady, je titulovaný lekár s praxou a bol ochotný nastúpiť na miesto zdravotnej sestry. Určite nemám v pláne ho vyhodiť. Na to rovno zabudni.“ – zastavil som sa aby som sa nadýchol a pokračoval ďalej. „A keďže sme tu sami, daj si dole tú parochňu, mám problém s tebou hovoriť ako so ženskou! Nikto tu nie je a ty sám vieš, že to že tu pracuješ je len pretože som ti to miesto dal. To že spolu žijeme, ale netvoríme pár ti ešte nedáva právomoc rozhodovať, koho tu zamestnám. Áno, jeho povesť tu bola rýchlejšie a čo teraz? Chcel si ho i keď si vedel o jeho minulosti i o tom akú má povesť, tak prečo teraz vymýšľaš?“

Idy si sadla do kresla zhodila topánky na opätku z nôh a vyložila si ich na stôl. Sukňa sa jej zrolovala až k bruchu a ukázalo sa že Idy Živá je vlastne Idy Živý, bývalý milenec a partner riaditeľa väznice Erika.