Nemohol som z neho spustiť pohľad. Nech som sa snažil akokoľvek, stále mi k nemu ubiehal pohľad. Nesústredene som riedil injekčný roztok a dúfal že pre toho šialene krásneho doktora nenamiešam smrtiacu dávku. To by bolo papierovačiek.

Pracujem v nemocnici ako zástupca doktora. Asistujem tunajšiemu anestéziológovi, úradujúceho najmä na chirurgii. No ako som prvý deň zbadal tunajšieho najvychýrenejšieho chirurga, doktora Lendackiho, nedokázal som na neho prestať myslieť. Pôvodom pravdepodobne Španiel, usudzujúc podľa jeho tmavšej hladkej pokožky, uhrančivých tmavohnedých očí a lesklých čiernych vlasov. Pohľad na neho ma dostával do kolien, nielen pre jeho atraktívnu tvár a vypracované telo, ale predovšetkým pre to najsexi pozadie aké som kedy videl. Vždy keď bol okolo, bol som nadržaný ako fena, a slintal som ako buldog. Celý stôl som mal permanentne mokrý ako po daždi.

Inak, volám sa Alex Heart, a som gay, ako vám určite došlo. No bohužiaľ nie som taký príťažlivý ako milý pán doktor. Som len taký priemer. Nevýrazné bledé vlasy, tmavé sivomodré oči ukryté pod sklíčkami okuliarov a postava absolútne obyčajná. Nie som nijaká vychrtlina, a našťastie ani tučko. Proste ten nijaký stred. Neexistoval spôsob ako by si ma doktor Lendacki vôbec všimol, a to aj keby bol gay. Sústavne ho obletovali sestričky a pokúšali sa ho zviesť. Niekedy aj niektorú k sebe pustil, ale moc dlho nikdy nevydržali. Ale vždy keď si niektorú odvádzal, moje srdce krvácalo. Zabuchol som sa do neho ako nejaký pubertiak, ale nemohol som si pomôcť. O ďalšie zlomené srdce na svete viac.

Ten prekliaty roztok som nakoniec namiešal správne, lebo doktor Lendacki sa odišiel pripraviť na operáciu. Už o pätnásť minút začíname, najprv ja s anestéziou a potom ten sexi doktor so skalpelom. Sakra, zas slintám. Radšej som sa tiež išiel pripraviť. Bledohnedé vlasy som si skryl pod lekársku čiapku a navliekol si plášť. Opatrne som vzal anestéziu a odniesol ju na sálu. Tá už bola kompletne pripravené, stačilo doviezť pacienta. Onedlho sa sem všetci nahrnuli a tak sme sa dali do práce.

Operácia prebiehala hladko. Lieky zabrali a pacientka spokojne spala, kým sa jej doktor Lendacki hrabal v bruchu. Ja viem, znie to strašne, ale ešte horšie to vyzeralo. Príjemne to však skrášľoval práve doktor, hoci bol skoro celý v chirurgickom úbore. No tie uhrančivé tmavé oči ma stále rajcovali, hoci bol celý od krvi. Sakra, až mi navlhlo rúško od prívalu slín. Posunul som sa viac dozadu, aby si to nikto nevšimol. Našťastie ma nepotrebovali, mal som len dávať pozor aby sa pacientka nezačala preberať. No šanca že sa to stane bola menej ako jedno percento. Tak som len nerušene očumoval toho šialene nádherného doktora a pokúšal sa zakryť svoju erekciu. Ten plášť našťastie dobre poslúžil.

Tak som sa pohrúžil do toho výhľadu, že som ani nezaregistroval kedy operácia skončila. Len si zrazu doktor vyzliekol rukavice a zdvihol pohľad. Bohužiaľ však priamo na mňa, lebo celý čas mi bol čelom. Nestihol som odvrátiť pohľad, a tak zbadal ako na neho čumím. Zahanbene som pozrel bokom, cítiac na sebe jeho pohľad. Obliala ma červeň a pery mi až krvácali ako som si ich hrýzol. Sakra, som v prdeli. Videl ako na neho pozerám. Videl ten chtíč. Celý vytrasený som sa rýchlo spratal preč.

O niečo neskôr som už sedel vo svojej pracovni s hlavou v dlaniach. Do pekla, doktor Lendacki už minimálne tuší že by som ho chcel. Také pohľady na neho hádžu aj sestričky. Od nich mu to nevadí, ale keď ho tak isto očumoval chlap! Prečo ja?!

Zmáhalo ma zúfalstvo, kým sa o slovo neprihlásil hlad. Pôjdem na obed, aj tak nemám najbližšie dve hodiny čo robiť. Najprv som však vykukol von, či tu nie je doktor. Našťastie nebol. Tíško ako myš som vykĺzol von a zamieril si to do bufetu. Ten je však až na mínus prvom poschodí, tak mi cesta tam chvíľu trvala.

Konečne som bol dole, keď som sa vo dverách doslova zrazil s NÍM! Doktor Lendacki sa najprv zarazil, potom ma však spoznal. Bol opäť v bežnej bielej uniforme, vyzerajúc tak dokonale ako vždy. Usmial sa, dosť divne, ale usmial. Kŕčovito som mu to oplatil.

„Doktor Heart, práve som vás hľadal!“ vyhlásil nadšene a blysol svoj prenádherný úsmev. Roztriasli sa mi kolená a srdce sa rozbehlo ako o závod.

„Doktor Lendacki...,“ začal som, ale viac zo mňa nevyšlo. Pobavene si ma prezrel.

„Doktor, mohli by ste ísť so mnou, potrebujem menšiu pomoc v tom starom sklade.“ Povedal zrazu a odviedol ma ešte nižšie, na mínus druhé poschodie kde hádam nikto nechodí. Nervózne som ho nasledoval, čakajúc čo po mne chce.

Lendacki odomkol ošúchané dvere potiahnuté kožou a vošiel dnu. Nasledoval som ho. Zapálilo sa svetlo a mne sa naskytol pohľad na prekvapivo čistý sklad, ktorý sme používali len vo výnimočných prípadoch. Po obvode sa ťahali skrine so všemožnými pomôckami a uprostred miestnosti stála náhradná nemocničná posteľ. Doktor pri dverách čakal kým vojdem.

„Čo potrebujete, dok...,“ nedokončil som, prerušilo ma hlasné cvaknutie, ako nás tu Lendacki zamkol. Prekvapene som sa na neho otočil, no on si to už mieril ku mne. Roztrasene som rovnakým tempom začal ustupovať.

„Myslíš si, že som taký nevšímavý?“ spýtal sa pobavene a zaškeril sa na mojom vystrašenom výraze. Len okrajovo som registroval že prešiel do tykania. „Všimol som si ako na mňa hľadíš.“ Pokračoval , akurát keď som narazil chrbtom o tú posteľ. „Povedz mi, Alex,“ zatiahol moje meno tak horko, až mi celkom vypovedalo logické uvažovanie, „chcel by si ma?“

Vyjavene som na neho hľadel, pokúšajúc sa spracovať tú otázku. Prosím, nech je to tak ako myslím. Aspoň ten kúsok mi dal zrnko rozumu a dostal som možnosť odpovedať.

„Chcel,“ priznal som zahanbene, „ale vedel som, že by som nikdy u vás nemal šancu.“ Dokončil som skleslo a posadil sa na tú posteľ.

Lendacki sa vtedy veselo zasmial. „To si nemohol vedieť. Nie kým by si sa nepresvedčil.“ Povedal a zvalil ma do perín. Prekvapene som na neho civel, no skôr ako som čokoľvek povedal pritisol svoje pery na moje. Vo mne to v tej chvíli explodovalo a ja som bol celkom mimo. Pery mal prekvapivo mäkké, no dominantné a priebojné. Bral všetko čo mohol. Začal som mu to aktívne oplácať, zapájajúc jazyk. Omotal som mu ruky okolo krku a prisunul sa čo najbližšie k nemu. Lendacki mi zaboril prsty do vlasov a tuho ma k sebe pritiahol.

Pustil ma až keď mi celkom došiel dych. Padol som do bielej periny, hľadiac mu do oči. „Prečo?“ zamrmlal som, lapajúc po dychu, a on sa usmial.

„Lebo si jediný, na koho som posledné mesiace myslel.“ Odvetil veselo a vyšvihol sa ku mne. Prekvapene som vypleštil oči.

„Ale tie sestričky...“ vyjachtal som prekvapene, no on sa zatváril akoby som ho na smrť urazil.

„Tie som mal len preto, lebo som myslel že ťa nebudem mať. Nenapadlo ma, že si tiež gay, tak som šukal s každou čo bola ochotná. Dúfal som že ťa dostanem z hlavy, ale nikdy sa mi to nepodarilo.“ Povedal na vysvetlenie, a jeho tón znel ospravedlňujúco. Nevychádzal som z údivu.

„V... vážne?“ vyjachtal som, skúmajúc pravdivosť tých slov. Ak sa so mnou len hrá, neprežijem to.

„Smrteľne.“ Odvetil vážne, no zbadal moje pochybnosti. Diabolsky sa uškrnul. „A ak mi neveríš, rád ťa presvedčím.“ Povedal a bez varovania mi strhol košeľu. Skôr ako som stihol protestovať mi perami prešiel po nahej hrudi a vtisol mi do kože niekoľko bozkov. V hlave som mal razom prázdno.

Pomaličky a dôsledne zostupoval nižšie, sem tam zanechávajúc farebnú značku. Ťažko dýchajúc som si vychutnával ten pocit. Zo slastne privretými očami som sa pod ním rozvaľoval ako mačka na slnku, keď som zacítil ako jazykom prešiel po koži tesne nad lemom boxeriek. Počkať, kedy mi dal dole nohavice?

„Doktor...,“ zasykol som, keď mi rukou cez látku boxeriek pohladil tvrdý penis. Pomalšie kamoško, možno som do teba blázon, ale nedovolím ti pretiahnuť ma ako štetku. Posadil som sa a chytil ho za plecia. Lendacki na mňa zdvihol pohľad rozžeravený vášňou a natiahol sa pre bozk. Ochotne som mu ho poskytol, vychutnávajúc si ho plnými dúškami. Vdychoval som jeho vôňu, ktorá mi prinášala slastné omámenie. Toto hádam ani nie je realita. Asi snívam. Ak áno, tak sa nechcem prebudiť.

Kým ma doktor Lendacki láskal perami, akosi automaticky som skĺzol rukou dole, k jeho lonu. Príjemne ma potešila tvrdosť vzpínajúca sa proti bielym nohaviciam. Lendacki zasykol, no bolo to slastný zvuk. Kúštik sa odtiahol a pozrel na mňa.

„Vidíš čo so mnou robíš?“ spýtal sa hrubým hlasom a obtrel svoju tvrdosť o moju. „Nikto ma zatiaľ takto nerozpálil, ako si to urobil ty.“ Pokračoval a mohol som vidieť že hovorí pravdu. Tvár mu odrážala túžbu, telo sa mu chvelo a zdobili mu ho perličky potu, dych mal ťažký, a jeho hrdosť bola tvrdá ako oceľ. Nič som nepovedal, začal som mu veriť. Ale hrozne ma iritovalo jeho oblečenie, tak som mu ho pár ťahmi dal dole. Nechal som mu len čierne boxerky, napínajúce sa pod náporom jeho vzrušenia. Lačne som ho celého preskenoval pohľadom, hltajúc každý milimeter jeho vyšportovaného tela.

Lendacki sa ku mne pritisol a obtrel sa o môj stuhnutý penis. Spomedzi zubov sa mi vydral tlmený výkrik. S úsmevom anjela ma pobozkal a oslobodil moju hrdosť z látkového väzenia. Hneď na to doprial túto poctu aj seba a zovrel naše erekcie v ruke. Pomaličky prechádzal hore a dole, privádzajúc ma do šialeného vzrušenia. Zrýchlil a ja som nestačil z dychom. Nevydržal som a s výkrikom som vyvrcholil. Lendacki ma nasledoval len o pár sekúnd neskôr.

Zvalil som sa späť na posteľ, tak nechutne malej, zatiaľ čo si pán doktor prezrel ruku zmáčanú bielou tekutinou. Vyzývavo sa mi zahľadel do očí a pomaličky začal lízať skoro ako zmrzlinu. Ten pohľad ma neskutočne rajcoval a razom som bol opäť tvrdý. Keď mal doktor opäť čistú ruku, čapol kamsi bokom a vzal akýsi gél. Dychtivo som čakal čo bude nasledovať. Doktor si ma trochu prisunul a potrel si znovu nabudenú erekciu. Zahryzol som si do pery a sledoval ako mi následne potrel nedočkavú dierku.

„Budem nežný.“ Zaškeril sa doktor a zasunul. Zostra som vydýchol, zvykajúc si na ten pocit. Vôbec to nebolo zlé. Cítil som sa tak plný, ako ešte nikdy. Pohol som panvou, povzbudzujúc ho aby začal prirážať. Všimol som si, ako sa chveje vzrušením.

Doktor prirazil, najprv len opatrne, ale s každým ďalším bol vášnivejší. No dodržal slovo. Nešiel na to moc tvrdo. Zvíjal som sa pod ním ako tá najposlednejšia štetka, ale bolo mi to totálne jedno. Cítil som že je blízko, a v poslednej chvíli vytiahol a postriekal mi brucho a hruď svojím spermatom. Napätý ako struna som prežíval rozkoš, a dostal som ešte viac, keď Lendacki roztrasene klesol ku mne a plne sa venoval mojej erekcii. Netrvalo dlho a už podruhé som búrlivo vyvrcholil.

Chvíľu sme tam len tak ležali, na tej malej posteli, ležiac čo najbližšie pri sebe. Doktor ma jemne očistil a potom sa venoval sebe. S doznievajúcou vášňou a rodiacou sa láskou som ho pozoroval, kým sme prepletali svoje prsty.

„Verím vám, doktor Lendacki.“ Zaškeril som sa a venoval mu motýli bozk. Doktor sa zachichotal ako nejaká školáčka.

„Žiadny doktor. Volaj ma Boris.“ Povedal a tiež ma pobozkal. Srdce mi zaplesalo, lebo pokiaľ viem, zatiaľ to nikomu nedovolil.

„Boris.“ Usmial som sa a láskyplne mu prstami obkreslil črty tváre. „Mal by som povedať, aby si mi hovoril Alex, ale ty si to už urobil.“ Poznamenal som a odpoveďou mi bol jeho zvonivý smiech.

Hneď druhý deň ma Boris pozval na rande. Strávili sme príjemný večer v útulnej reštaurácií a potom ma zatiahol do kina. Tak dobre som sa už dávno nemal. A ďalší týždeň sa to zopakovalo. A potom znova. No a teraz, o mnoho mesiace neskôr, je to natoľko vážne že sme začali spolu bývať. Splašili sme pekný bytík neďaleko centra. Milujem ho, a Boris mi každý deň dokazuje, že aj on miluje mňa. Zvláštne, ako sa to všetko zvrtlo. Z obyčajnej zamilovanosti... . No proste, niekedy stále nechápem, ako sa práve mne prihodilo také šťastie. Všetky sestričky a doktorky mi závidia. Ale tak či onak, konečne nie som sám. A mám také podozrenie, že sa asi posunieme ďalej. Že ako to viem? No tak ten zlatý prsteň vo vrecku jeho bundy mi to napovedal.