Prirážal navzdory odporu, ktorý cítil. Predieral sa cez stuhnuté svaly, ktorých odpor ho ešte viac vzrušoval.

Bolo to, akoby ho provokatívne vťahovali do toho mäkkého tepla a zároveň sa bránili, akoby sa dobíjal do lona neskúsenej a nevinnej panny. Takýto pocit zažil po prvýkrát v živote. Cítil, akoby ho horúčava, ktorú mu Rui prepožičiaval zo svojho tela, pomaly pálila od lona do celého tela.

Opäť prirazil – tvrdo. No neuvedomoval si to. Akoby mohol vedieť čo je nežne a čo tvrdo? Akoby mohol vedieť, čo je akurát a čo príliš?

Nemal s tým žiadnu skúsenosť....

Myslel si, že možno mu to pozeranie porna raz nejako pomôže – ah, ako veľmi sa mýlil! Vlastné pohyby rukou, ktoré si aj sám určoval a osamelý vzdych, ktorý mu pri občasnom zlyhaní vlastnej sebakontroly unikol sa s týmto zážitkom nedali ani len porovnať.

Ruiho vzdychy napĺňali miestnosť s bielymi stenami, rovnako ako jeho uši a myseľ. Teraz si to síce nemal šancu uvedomiť, no práve tieto vzdychy mu v mysli uviaznu na celý život.

Stehná sa mu roztriasli, rovnako ako svaly na rukách. Pocity tak neznáme a mätúce...

Hýbal sa...

Nedržal si žiadne tempo, konal absolútne živočíšne, von – dnu, rýchlo a ešte rýchlejšie, akoby sa bál, že mu niečo utečie.

Prišiel pomerne neskôr, než ho očakával.

Prirazil najhlbšie ako bol schopný a cítil cukanie, ako svoje vyvrcholenie odovzdával Ruimu. Tuším mu unikol vzdych – alebo niečo medzi heknutím a vzdychom, nebol si istý a bolo mu to jedno.

Ruky na ktorých sa až doteraz úspešne držal mu vypovedali službu a on sa, jednoducho a bez príkras, celý zvalil na Ruiho.

Niečo také ako milencovo vyvrcholenie ho netrápilo.

Vtedy netušil ako to chodí. Či čo je očakávané. Čo by sa malo.

Cítil, ako mu počas toho Rui zatínal nechty do chrbta a zadku, no pálenie z rán pocítil až teraz, po odchode orgazmu.

S vypätím svojich posledných síl sa z Ruia odvalil a hlboko, rýchlo dýchajúc hľadel do bieleho stropu. Nevedel ako dlho, čakal proste kým sa mu rytmus srdca vráti do pokojného rytmu.

Rui sa vedľa neho posadil a niečo hľadal vo vrecku pohodených nohavíc.

„Na,“ otrčil pred neho zapálenú cigaretu.

„Nefajčím,“ hlesol som.

Rui sa zachechtal. „Dnes si robil veľa vecí po prvý krát, nechceš vyskúšať aj toto?“

Pozrel som sa na neho, na pekného, štíhleho muža, ktorý ma zviedol.

„Nie,“ potvrdil som.

Mykol plecami a potiahol si z cigarety, až sa jej koniec rozžeravil do červena.

„Aké to bolo?“ spýtal som sa, ani sám neviem z akého popudu.

Vyfúkol dym a akosi divne sa uškrnul. „Na šestnásť ročného sa dalo. Ešte tak dva – tri krát a budeš dobrý.“

Chvíľu som na neho bez slova hľadel – na muža, ktorý bol priateľom mojich rodičov. Mal dvadsať sedem rokov, no nevyzeral na to.

Bledohnedé vlasy mu padali do zelených očí – bol veľmi pekný. No nič viac. Nič pre mňa neznamenal. Iba sa raz zmienil že jeho záľubou je pripravovať chlapcov o panictvo. A ja na to: „Som panic.“

A skončilo to takto.

Vydýchol som si a posledná myšlienka, ktorú som mal predtým, než som v béčkovom love hotely upadol do hlbokého spánku bola, že sa s ním už určite nikdy nevyspím.