V miestnosti zavládlo nepríjemné ticho. Matt a Teo si vymenili prekvapené pohľady, no s Ethanom to ani nehlo. Položil hrnček naspäť na stôl a vybral sa do kancelárie.

                „Stoj! Kam ideš? Vysvetli mi kurva, čo to bolo!“ rozkrikoval sa Sam.

                „Nemám čas, mám prácu,“ odbil ho a vo dverách sa na nich otočil „a vy dvaja držte huby.“

Sam ani nestihol zakričať nejakú nadávku a už ho nebolo. Ešte chvíľu sa v miestnosti nič nepohlo, no to napokon prerušil Matt: „No tak, naspäť do práce.“

                „No tak to teda pŕŕ. Nikam sa nepohnete, pokiaľ sa nedozviem, čo to malo znamenať,“ rozčuľoval sa Sam.

                „Počul si šéfa, nie? Nesmieme ti nič povedať a šéfovi sa neodporuje,“ obhajoval sa Teo.

                „Presne tak. Svoje telo a život si vážim až príliš nato aby som ti niečo povedal,“ pritakával mu Matt.

                „Ste obyčajní zradcovia! No tak teda budem musieť počkať na šéfa.“ Sam si vyložil nohy na stôl, založil ruky za hlavu a zavrel oči. Mal v pláne si trocha odpočinúť než to Ethan dokončí, no ledva zavrel oči, dvere do kancelárie sa otvorili a odhalili desať smejúcich sa dievčat. Sama to vydesilo dosť na to, aby sa príliš zaklonil a prepadol cez stoličku. Matt s Teom sa ticho smiali zatiaľ, čo  Sam sa snažil rýchlo vydriapať na nohy aby zachránil aspoň kúsok svojej hrdosti. Hneď ako sa zdvihol, narazil na Ethana stojaceho tesne pred jeho stolom.

                „Vieš, že máme aj upratovačky? Nemusíš nám tu zametať vlastným telom,“ nemohol si odpustiť a musel si do neho rypnúť.

                „Veľmi vtipné, Ha.....Ha....Ha, nesnaž sa vyhýbať otázke,“ najlepšia obrana je útok. Jedno z hlavných pravidiel Samovho života, no z 99% platilo iba pri slovných hádkach, urážkach a výmenách názorov. Ethan Sama odignoroval a hodil Teovi USB-kľúč: „Toto vytlačiť a použiť.“

                „Haló, ja som tu,“ snažil sa Sam zaujať pozornosť dvojmetrového obra otočeného chrbtom, „to nemôžeš myslieť vážne !“ tentokrát už ho chytil za rameno a otočil k sebe. „Chcem odpovede, a hneď. Inak už nesplním ani jeden tvoj príkaz.“

                „A od kedy my dvaja vyjednávame?“ zotrel ho Ethan.

                „Odkedy je právo na informácie, jedno zo základných ľudských práv,“ vrátil mu to Sam.

                „Vidím, že to s tebou nebude také jednoduché, preto ti poviem pravdu. Ja ani Matt ani Teo, nie sme obyčajní ľudia.“

Okrem toho, že ste ultra sexi a ty ešte aj ultra namyslený, egoistický a narcistický človek ste ešte aj leniečo viac? Tak to nech sa potom idú Superman s Batmanom vypchať. Pomyslel si Sam.

                „Zjednodušene povedané sme niečo ako čarodeji, mágovia, černokňažníci nazvi si to ako chceš, proste vieme veci, o ktorých sa vraví iba v rozprávkach.“

Sam na neho chvíľu vážne pozeral a potom vybuchol do obrovského smiechu: „No jasné a ja som v mojej skutočnej podobe ružový jednorožec, s penisom namiesto rohu a seriem dúhové koláčiky, čo  ti splnia prianie.“ Sam sa smial ešte hodnú chvíľu no keď si uvedomil, že všetci ostatný sú úplne vážny tak zvážnel aj on. „Počkajte, to si vážne myslíte, že vám na niečo také skočím. Vy si o mne musíte teda riadne dobré veci myslieť. Viete čo? Kašlime na to, ja sa idem teraz niekam ožrať aby som na toto zabudol a  keď sa zajtra vrátim tak sa budeme tváriť, že sa nič nestalo. Dohodnuté? Dohodnuté. Majte sa tu pekne,“ po tomto monológu sa Sam vybral ku výťahom. Už bol skoro tam, keď z ničoho nič zastal a oprel sa o stenu.

                „Si v poriadku Sam?“ zaujímal sa Matt. Sam neodpovedal. Ešte chvíľu sa opieral o stenu a napokon sa po nej zviezol až na zem.

                „Sam!“ vykríkol Teo a v tej chvíli už bol pri ňom Ethan. Zachytil ho tesne nad zemou.

                „Sam, čo je ti? Hovor so mnou, čo je ti?“

                „Páli......páli to........strašne.........pomoc.“

                „Kde ťa to páli?“ pokračoval s otázkami Ethan. Sam pomaly, roztrasenou rukou ukázal na hrudný kôš.

                „Prines nožnice,“ rozkázal Matt Teovi, no Teo sa nestihol ani len otočiť a Ethan už mal roztrhnuté celé Samove tričko.

 Všetci traja sa na seba neveriacky pozreli. Miestnosť zalialo svetlo veľmi podobné polárnej žiare, so zdrojom na Samovom hrudníku. Svetlo vychádzalo z prívesku na jeho náhrdelníku. Bolo to príjemné, žiariace, teplé svetlo, ktoré so sebou nieslo samé pekné pocity. Všetci traja veľmi dobre vedeli o čo ide a preto vedeli aj to, že nemôžu nič robiť. Bol to rituál, ktorý sa vykonával sám od seba. Teraz bolo všetko iba na Samovi. Všetci traja uprene hľadeli na Sama. Ten zrazu neskutočne nahlas vykríkol. Výkrik bok taký silný, že mali všetci pocit akoby sa odohrával v hlave každého jedného z nich a stále naberal na intenzite. Matt s Teom sa s rukami na ušiach zvalili na zem a Ethan od bolesti nechal Sama padnúť na zem.  Sam sa zvíjal v bolestivom kŕči a doposiaľ pekné, teplé svetlo sa zmenilo, na chladnú tmu, ktorá so sebou prinášala, pocity ako zúfalstvo, nenávisť, bolesť. Táto časť rituálu nikomu z nich nepripadala správna a preto, keď Ethan zbadal, že Sam začal krvácať z nosa aj uší, náhrdelník mu jednoducho strhol.

Zrazu zavládlo ticho, tma zmizla, Sam odpadol a všetci traja si vydýchli. Matt skontroloval Samovi pulz: „Žije.“

Ethan zobral Sama na ruky a preniesol ho na gauč do jeho kancelárie.

                „Čo budeme teraz robiť?“ opýtal sa Teo.

                „Volajte Matku,“ rozkázal Ethan.

                „Matku ? Ale veď ona je viac ako 15 rokov nezvestná.“

                „Nie je. Je iba skrytá, ja sám som jej pomáhal pri úteku a za to mi sľúbila pomoc kedykoľvek a kdekoľvek, takže padajte robiť rituál privolania.“ Teo a Matt odišli do vedľajšej miestnosti a Ethan tam ostal so Samom sám.

Prečo práve ty? Si muž a predsa popieraš zákony mužov v našom svete. Priťahuješ ma tak ako nikto pred tebou, odolávaš mojej očnej technike strachu a si vyvolený. Prečo si taký výnimočný Sam?

S týmito myšlienkami zaspal Ethan v kresle oproti Samovi.