Sam sa prebral v bite, ktorý nápadne pripomínal ten jeho, no v detailoch sa líšil. Mal väčšie izby s rovnakým zariadením, líšil sa iba detailami. Chcel sa postaviť z postele no pohľad mu padol  na nočný stolík pri posteli - presnejšie na rámik v tvare srdca na ňom. Otočil ho k sebe aby zistil čo v ňom je, no to čo uvidel by ho v živote nenapadlo. Bola to fotka jeho a Ethana niekde na nejakých trhoch ako sa objímajú a smejú. Z tej fotky sršalo tak veľa optimizmu, radosti a lásky, že by to jeden nevydržal.

Zo zízania na fotku ho vytrhlo až buchnutie vchodových dverí, ktoré sprevádzalo: „Láska, už som doma!“ Samovi skoro zabehla slina. Najprv táto fotka, teraz toto. Nevedel si predstaviť, že by ten láskyplný tón hlasu patril Ethanovy. Teda aspoň nie tomu, ktorého poznal on. Bol taký šokovaný, že sa nezmohol ani postaviť z postele. Stále tam sedel s fotkou v rukách, otočený chrbtom ku dverám.

„Láska? Kde si? Oh, tu si,“ ozvalo sa spoza Sama. Pomaly sa otočil akoby nevedel čo má čakať. Keď zistil, že v dverách od spálne stojí naozaj Ethan, zamotala sa mu hlava. Je pravda, že vždy niekde v kútiku duše dúfal, že to nakoniec všetko skončí práve takto, no nie je možné aby to bolo práve teraz. Veď ešte dnes mu dával nesplniteľné úlohy. Ešte dnes mu chytil ten hrnček a ešte dnes sa stala........Sam si spomenul na tú neskutočnú bolesť v hrudi. Podvedome si zožmolil tričko v ruke.

„Ethan? Si to vážne ty?“ opýtal sa nečinne stojacieho muža vo dverách, ktorý vyzeral presne ako Ethan, ale jeho doterajšie správanie, mu ani náhodou nepripomínalo Ethana.

„Jasné, že som, kto iný by som bol? Je ti niečo?“ opýtal sa ho Ethan s ustarosteným výrazom na tvári, no keď sa Sam nezmohol na odpoveď podišiel k posteli a sadol si za neho na posteľ. Chvíľu iba pozeral na Sama hľadiaceho von oknom. Napokon ho nežne objal. „Povedz mi to, nech to je čokoľvek,“ zašepkal mu do ucha.

„Je toto skutočné?“

„Áno. Prečo, nezdám sa ti dosť skutočný?“ nechápal Ethan.

„Presne tak, nezdáš. Pamätám si ťa ako môjho šéfa, ktorý ma neustále sekíroval a mal nejaké nadprirodzené schopnosti. Čo sa stalo?“

„Sam, si v poriadku? Tvojím šéfom nie som už dobrých šesť rokov a žiadne nadprirodzené schopnosti nemám a ani som nikdy nemal.“

„A čo tvoje správanie? Veď si na mňa neustále vykrikoval, bavilo ťa si ma doberať.“

„Sam, tieto veci sú už dávno preč. Od kedy sme sa dali pred šiestimi rokmi do kopy, tak sa to všetko zmenilo. Nepamätáš sa?“

„Nie,“ Sam sa za celý rozhovor ani raz nepozrel do tých, pôvodne, bezcitných a chladných, sivých očí. Mal pocit, že keď sa do nich pozrie, celému tomuto nonsensu podľahne, no on chcel naozaj edieť, čo sa tu deje.

Som mŕtvy či snivam? Alebo je toto naozaj skutočnosť a ja som na všetko čo sa stalo za posledných šesť rokov zabudol?

„To vážne? Nepamätáš si ako som ťa pozval na večeru ? Ako sme po práci začali chodiť pravidelne von, ako si sa o mňa staral keď som ochorel, ako sme boli spolu v Bulharsku, Chorvátsku, Egypte?“ Ethan urobil pauzu načo Sam iba pokrútil hlavou. „Nepamätáš si ani na to, ako som ťa  požiadal o ruku a ako sme sa vzali?“ toto už Samovi nedalo a musel sa na neho otočiť. Nemohol uveriť, že osoba, ktorá ho vždy štvala, a ktorú vždy beznádejne miloval, si ho napokon vzala a on si to ani nepamätá.

„Naozaj sme sa vzali?“ Ethan iba potichu prikývol. Samovi prišlo všetkých týchto stratených spomienok tak strašne ľúto, až sa mu po lícach začali nekontrolovateľne kotúľať slzy. Najprv to boli iba slzy bez emócií, no tie iba viac podtrhli prázdnotu v ňom a to vyvolalo obrovský plač. Sam sa za tento plač hanbil. Plakal tak silno až sa začal zajakávať, nevedel dýchať. No napriek tomu kričal. Kričal tak hlasno, že ho bolo počuť asi až na prízemie. Mal pocit, že jeho psychická bolesť sa pomaly mení na fyzickú. Cítil sa ako keby do neho niekto zabodol nôž, ktorý bol príliš tupý na to, aby prešiel skrz pokožku a svaly až ku kosti, no napriek tomu sa nevzdával. A keď už bol dostatočne hlboko začal s ním točiť a pohybovať všetkými možnými smermi len aby to bolelo čo najviac. Ale najhoršie na tom všetkom bolo to, že ťa bolesť vychádzala z vnútra. Ethan si ho pevne privinul a utišoval ho.

„Pššššt, bude to v poriadku. Pššššt.......neboj sa.......už je to v poriadku, spravíme si nové spomienky.“ Utišoval ho asi dve hodiny, kým Samov plač konečne ustál. Plačom vysileny a unavený chlapec si utrel tvár do Ethanovho svetra a pozrel sa naňho. Naozaj to bol jeho prekrásny tyran. Rozhodne to bola tá osoba, ktorú neskutočne miloval, ibaže si to nechcel priznať v plnej kráse.

„Prepáč, zašpinil som ti sveter.“

„To nevadí, mám ďalšie,“ usmial sa Ethan. Chvíľu na seba iba nemo pozerali, no  potom sa vyšší z dvojice zohol aby mu dal pusu na čelo. Nebola to pusa akú dáva otec synovi pred spaním. Bola to pusa, ktorá vraví: „Som pri tebe. Neboj sa. Milujem ťa a ochránim ťa.......“ Sam bol neskutočne šťastný za tento malý prejav lásky. No Ethan neskončil. Pomaly prešiel perami po Samovom líci, kde zotrel aj tie najmenšie stopy po slzách a prešiel cez bradu až ku Samovým perám. Najprv sa o ne iba jemne otrel, no potom ich bez prehĺbil. Svojím jazykom dôkladne mapoval Samovu ústnu dutinu. Sam bol šokovaný a tak nevedel čo má robiť, no nechcel nechať Ethana odmakať všetku prácu za neho a tak sa zapojil tiež. Pri najmenšej príležitosti vnikol svojím jazykom do Ethanových úst a snažil sa čo najlepšie zopakovať to, čo pred tým robil Ethan. Takto spolu bojovali pár minút, no Samovi to prišlo ako roky. Keď sa Ethan od neho odlepil uvedomil si, že úplne zabudol dýchať.

Vysoký tyran sa naklonil ku jeho uchu a zašepkal: „Spravme si nové spomienky.“ Položil Sama pod seba a prevliekol si sveter aj s tričkom cez hlavu. Modroočkovy sa naskytol neopísateľný pohľad. Javila sa pred ním dokonalá mužská hruď, ktorá plynule prechádzala do pekne vyrysovaného sixpacku. Všetko už len na pohľad vyzeralo neskutočne pevne. Sam neodolal a prstami prešiel po jeho tele, od kľúčnej kosti cez prsný sval, bradavku na sixpack až ku tmavému pásiku chĺpkov, vedúcich k jeho nohaviciam. Keď prstom zavadil o sponu na opasku zamračil sa. Ethan sa iba zasmial. Znovu Sama pobozkal, aj keď to  tentokrát bolo vášnivejšie, k pravému bozku tomu chýbala ta zvieracia vášeň, ktorú Sam od neho očakával. Sam mu vošiel prstami do vlasov a nohy mu podvedome omotal okolo pásu. To dalo Ethanovy dokonalú príležitosť zdvihnúť ho a prejsť s ním k stene, na ktorej celej ploche sa rozprestieralo  zrkadlo. Oprel oň drobného chlapca chrbtom a znovu sa pustili do bozkávania. Chlad ho bodal do chrbta, no netrvalo to dlho. Chlapcove vášňou rozpálené telo sa s tým dokonale popasovalo. Ethan prevliekol Samovi tričko cez hlavu, odhodil ho cez celú izbu a hneď mu začal perami mapovať krk, kľúčnu kosť, hrudník a zastavil sa pri bradavke. Keď Ethan usúdil, že jednej už stačilo prešiel na druhú. Izbou sa rozliehali iba mľaskavé zvuky a Samove vzdychanie. Neskôr sa nenásitne pery staršieho z dvojice presunuli na podbruško a napokon naspäť na pery. Ešte chvíľu ho bozkával, no nakoniec ho položil na zem a otočil čelom k zrkadlu. Sam sa o neho oprel rukami, ale keby ho Ethan nedržal tak by určite spadol. Ethan mu s potešením začal mapovať hornú časť chrbta. Sam si dôkladne prezeral tento výjav v zrkadle. Tú dokonalú šelmu nebolo v prítmí izby vidieť, no jeho telo akoby tam žiarilo. Perfektne videl svoje vyplakané oči, napuchnuté pery, malé aj veľké značky od Ethanových pier ba dokonca aj svoj nedočkavý penis, ktorý zadržiavala iba tenká látka boxeriek. Keď sa vracal pohľadom naspäť zbadal, že mu niečo chýba.

„Ethan.......Ah......Ethan, kde je môj......náhrdelník?“

„Vážne teraz myslíš na takéto veci?“ Ethan prestal s mapovaním jeho lopatiek a pozrel sa mu do očí v odraze.

„No, veď vieš, že bol pre mňa dôležitý.“

„Žiaden náhrdelník si nikdy nemal.“ Sam tomu neveril. Náhrdelník ktorý mu dal otec si neskutočne cenil a nie je možné aby ho Ethan, jeho manžel, nepoznal. Nikdy ho nedával dole, ani keď bol v saune ani keď sa sprchoval proste nikdy. Sam sa otočil ku Ethanovy.

„Ethan, kde je môj otec?“ Opýtaný iba ticho prizeral. Potom si pritiahol Sama ku sebe a začal ho znova bozkávať.

„Nie je to jedno? Proste mi povedz, že ma miluješ a môžeme tu takto spolu ostať naveky,“ povedal medzi bozkami. Sam sa snažil všemožne dostať z jeho zovretia, no bolo mu to prd platné.

„Ethan, pusti ma a vysvetli mi, čo sa to deje!“ kričal Sam.

„Sam!!“ ozvalo sa z inej časti bytu.

„Kto to bol Ethan?“ nechápal Sam. „Kto tu je?“

„Nikto tu nie je, proste mi povedz, že ma miluješ,“ Ethanov stisk zosilnel a bozky už neboli plné lásky. Sama to začalo bolieť preto sa uchýlil k násiliu a začal búchať do Ethana, no s tým to ani nepohlo.

„Sam, kde toľko trčíš. Okamžite sem nakluš!!“ teraz už bolo Samovi viac ako jasné, že ten hlas patril Ethanovy, ale nie tomu, ktorý ho tu práve drží, ale pravému Ethanovy. Tomu, ktorého nenávidí aj miluje.

„Okamžite ma pusti!“ skríkol a kopol falošného Ethana medzi nohy, ten sa v bolesti zosunul na zem. Sam neváhal ani sekundu a rozbehol sa za zdrojom hlasu. Dobehol ku vchodovým dverám, otvoril ich a zrazu stál v šéfovej kancelárii.

„Konečne si tu. Ako si to oblečený? To ma chceš zviesť alebo čo?“ vypytoval sa ho Ethan sediaci vo svojom kresle. Keď Sam zbadal jeho vyložené nohy a založené ruky za hlavou hneď vedel, že je ten pravý, no ani nie meter vedľa neho stál falošný, polonahý Ethan.

„Sam, vykašli sa na tamten svet, tu môžeš žiť šťastný, bez akejkoľvek bolestnej minulosti,“ ozval sa falošný Ethan. Pravý Ethan reagoval ako keby tam ten falošný ani nebol.

„Svet bez bolestnej minulosti, neexistuje. Bolesť z minulosti je presne to čo ťa núti ísť ďalej a robiť veci inak. Tak aby sa  bolesť neopakovala. Svet bez bolesti z  minulosti je svet v ktorom akoby minulosť ani neexistovala a svet kde nie je minulosť nemá ani žiadnu budúcnosť.“ Po týchto slovách sa falošný Ethan s úsmevom rozpustil na nejakú odpornú hmotu a vsiakol sa do podlahy v kancelárii. Sam sa pozrel na Ethana, ktorý sa naňho usmial. Pery šťastného chlapca sa zvlnili do úsmevu. Zrazu sa mu pred očami začalo stmievať a posledné, čo stihol zachytiť boli Ethanove pery naznačujúce slovo: Ďakujem.

++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++

„........Vtedy sa robil rituál na predanie schopností.“ To bolo prvé, čo Sam zachytil ešte pred tým ako otvoril oči. Pomaly sa posadil pretrel si tvár a ešte ani nestihol zložiť ruky z tváre, už zasa ležal priklincovaný ku gauču, na ktorom sa prebral.

„Sam spamätaj sa, vráť sa ku nám, ty nie si zlý!“ kričal na neho Matt.

„Tebe už úplne preskočilo alebo, čo ?“