Sam sa zobudil na nepríjemný tón budíka. Pozrel sa na hodinky a zistil, že je pol ôsmej. Super, spal som až pól hodinu. Potom ako Ethan odišiel, Sam nevedel zaspať. Snažil sa, no stále sa mu pred očami mihali obrazy. Obrazy jeho možnej smrti, obrazy Ethana vraždiaceho jeho obeť a Ethanove slová, ktoré nevedel či boli pravda alebo si z neho jeho šéf iba znova uťahoval.

Pretrel si oči, ponaťahoval sa a vybral sa do kúpeľne na rannú hygienu. Po rýchlej sprche a zvyšku úkonov, ktoré sa robia ráno v kúpeľni si urobil hneď dva hrnčeky kávy a spražil si vajíčka na raňajky. Pustil si rádio, v ktorom hrali refrén jeho obľúbenej pesničky od Jenifer Lopez Ain´t your mama. Pri šporáku si zavrtel bokmi a spieval si spolu s ňou.

Po raňajkách sa vrátil do izby aby sa obliekol. Otvoril skriňu a už siahol po ďalšom zo sák do práce, no spomenul si na Ethanove slová o nejakom kurze sebaobrany, či čo a tak takticky zvolil čierne nohavice SLIM strihu, biele tričko a čierny kardigán, ktorý si kúpil len prednedávnom. Na nohy si neobul svoje typické polobotky, ako ich rád nazýva, ale biele tenisky značky adidas, v ktorých chodieva behávať. Skontroloval celý byt a vyrazil do práce. Do vreciek kabátu si hodil peňaženku, telefón, slúchadlá, kľúče a mohol spokojne vyraziť.

Celú cestu počúval svoj vlastný playlist, kde mal prevažne letné hity už od roku 2015, ktoré sa mu páčili do dnes.

„Ahojte,“ preniesol prekvapivo veselo, keď vošiel do kancelárie.

„Aha kto nám to tu zavítal,“ vykríkol Matt.

„Sam pán, ja skrotím padlého svojím spôsobom‘,“ pridal s k nemu Teo.

„Aký padlý? O čom to vravíte?“ nechápal Sam.

„Ten, ktorému si včera tak ochotne nastavil zadok. On bol padlý, tak sa volajú démoni, ktorý sa stali démonmi až keď porušili pravidlá. Konkrétne ten tvoj bol pôvodne anjelom, ale robil čo nemal a tak sa z neho stala takáto háveď,“ tento ľadový hlas vyvolal v Samovi triašku. Preletel pohľadom z chlapcov na dvere od šéfovej kancelárie, kde sa Ethan týčil v celej svojej božskosti.

„Môžeš ma tu prestať vykresľovať ako kurvu?“ osopil sa na neho Sam, ktorému sa veta “Ten, ktorému si včera tak ochotne nastavil zadok.“ viac ako nepáčila.

„A povedal som snáď niečo zle?“ opýtal sa Ethan s hlavou nechápavo naklonenou nabok.

„Nikomu som zadok nenastavil,“ bránil sa Sam, celkom si istý toho, že včera do neho nikto penisom nevošiel.

„No keby som prišiel, čo i len o minútu neskôr, už by tomu tak bolo,“ smial sa Ethan a stratil sa v jeho kancelárii. Sam v tvári celý červený prešiel pohľadom naspäť na chlapcov. Obaja sa snažili tlmiť svoj smiech, no veľmi im to nešlo. Chlapec naoko urazený sa vybral ku svojmu stolu, že sa zloží a pokúsi sa jeho rozpaky utopiť v práci, ale jeho šéf mal očividne iné plány.

„Ani si nesadaj, hneď odchádzame. Rýchlo si nahádž veci do krabíc a ideme.“

„Do krabíc?“ nechápal Sam. Pozrel sa ku stolom Tea a Matta a všimol si krabice plné ich vecí, skontroloval ich stoly a zistil, že okrem monitorov a reproduktorov tam  nič nie je. Skontroloval pohľadom rovnako aj police na stenách a zistil, že aj tie sú prázdne. „Čo sa to tu deje?“

„Veľa otázok, málo času,“ poznamenal Ethan, ktorý prišiel ku Samovmu stolu v jednej ruke s krabicou. Rýchlim pohľadom prekontroloval, či na ňom nie je niečo, čo sa ľahko rozbije. Pohľad mu padol na Samov hrnček. Zobral ho a podal mu ho. Modroočko ho iba neveriacky skenoval pohľadom ale hrnček si zobral. Šéf zrazu priložil krabicu k jednej strane stola a druhou rukou do nej zhrnul všetko, čo na stole bolo. Chlapci spustili smiech a Sam iba neveriacky pozeral. „Ideme,“ podal Ethan Samovi krabicu a vybral sa k výťahu. Matt s Teom zobrali svoje krabice a vybrali sa za ním. Sam napodobil ich vzor a natlačil sa k nim do výťahu.

Pred vstupom do budovy už stálo čierne luxusné auto. Sam si nebol istý či už tu bolo aj keď prichádzal do práce, no rozhodol sa svoju vlastnú nepozornosť ignorovať. Nejaký chlapík stál pri otvorenom kufri,  v ktorom ako Sam zistil neskôr, boli už Ethanove veci. Ethan otvoril zadné dvere kde si postupne sadli Teo, Matt, Sam a nakoniec šéf. V čiernej limuzíne zavládlo ticho, ktoré bolo pre Sama ešte neznesiteľnejšie z dôvodu, že sedel natlačený na šéfove široké rameno. V aute bolo miesta viac než dosť, no chlapci sa rozhodli nejako sa roztiahnuť a jediný komu to očividne vadilo, bol Sam.

„Poviete mi už niekto o čo sa tu jedná?“ prerušil Sam trápne ticho.

„Vysvetlíte to vy šéfe alebo my?“ Matt nasmeroval na Ethana spýtavý pohľad.

„Od teraz už nie som šéf, Matt,“ odignoroval jeho otázku a rukou hrabol pod sedadlo. Vytiahol odtiaľ malú čiernu krabičku, ktorú si položil na kolená a otočil sa na Sama. „Práve teraz smerujeme do pásma delta X. To je časovo-priestorové pásmo, v ktorom sa nachádza organizácia. V organizácii bude prebiehať tvoj výcvik. Keďže tí starí páprdovia v organizácii nie sú kreatívny, tak ťa pridelia do nášho tímu, aj keď je už dávno v polovičnej penzii, tak ho obnovia. Tvoj výcvik bude prebiehať najprv v organizácii, no časom prejdeme aj na plnenie misií do terénu. Ako člen Kruhu budeš musieť nosiť náš znak vypálený na koži - miesto je ľubovoľné. Ak uznajú, že si spôsobilý pracovať ako plnohodnotný mág, tak ťa prepustia do normálneho sveta, kde budeš musieť bojovať proti takej hávedi a horšej akú si už videl až dokiaľ zasa neuznajú za vhodné, že si toho spravil pre svet už dosť. Nás prepustili po úspešným 872 misiách. Nejaké otázky?“ Samova hlava práve prekypovala vedomosťami a novými informáciami. Nevedel, čo sa má skôr opýtať, aj keď otázok nemal práve veľa.

„Čo je ten výcvik zač?“

„Výcvik prebieha vo viacerých fázach. V prvej si zvolíš zbraň alebo viacej zbraní, ktoré sú spojené s tvojou magickou silou. V druhej sa s nimi musíš zžiť, takže s nimi budeš musieť trénovať. V tretej sa začíname venovať tvojej magickej sile a podľa toho, čo dokážeš sa ďalej odvíja tvoj tréning. Tréningy sú troj až štvorfázové, podľa toho koľko tvoje telo zvládne,“ Sama v skutočnosti trápila už iba jedna vec.

„Čo je tá vec ?“ ukázal na krabičku na šéfovom kolene.

„To je niečo, vďaka čomu presne zistíme koľko magickej energie v sebe máš, aby sme ti vedeli dať na výber zo zbraní,“ sotva Ethan dohovoril, už držal krabičku v rukách a otvoril ju. Vo vnútri bol malý displej - nejaký kovový kruh, z ktorého vychádzali káble a to bolo všetko. Ethan zobral kruh a ako náramok ho nasadil Samovi na ruku. Keď zbadal Samov vystrašený pohľad, rukou mu prešiel po vlasoch. „Neboj sa, nebude to bolieť,“ Sam ešte stále trocha vystrašený kývol hlavou. Kovový kruh zacvakal, zasvietil a na malom displeji začali nabiehať čísielka a čiary. Po chvíli stroj vydal tri pípnutia a Ethan si iba povzdychol.

„Deje sa niečo?“ obával sa Sam.

„Nie, iba máš toľko magickej energie, že to ani tento stroj nezráta,“ Matt aj s Teom vytreštili oči.

„Teda vedel som, že jej máš veľa, ale až takto?“ priznal sa Matt.

„No fajn, takže ti môžeme dať na výber zo zbraní najvyššej magickej stupnice,“ oznámil Ethan sucho a vytiahol svoj laptop. 

„Páni, za chvíľu tam budeme,“ oznámil šofér a Matt s Teom sa na seba iba pozreli.

„Téda, si si nejako pohol, nie?“ smial sa Teo.

„Takže, máš na výber z biču cisárovnej Maximi, šatiek šiestich bohýň, meču kráľa Matiáša, sekery lebkodrtiča a z pištole matky kovu,“ Sam ani jedno netušil, čo je a tak iba bezradne lapal po vzduchu ako ryba na suchu. „Ja ti radím začať s bičom. Zbraň by ta preniesla cez celú miestnosť, sekera je skôr pre niekoho ako bol Lukáš,“ chlapci na súhlas zakývali hlavou, „meč....no neviem neviem, ty si proste vezmi bič alebo šatky, je to najlepšie na stavbu tvojho tela.“ Samovi to pripadalo skôr ako urážka než ako pochvala, no bol rád za každú radu, čo sa týkala týchto nových vecí. 

Sotva Ethan zavrel laptop, šofér už hlásil príchod do destinácie. Ethan otvoril dvere a Sama osvetlilo množstvo svetla, ktoré sa vonku nachádzalo. Vystúpil z auta a poobzeral sa. Nachádzal sa na útese, z ktorého bol perfektný výhľad na nádhernú krajinu. Pohľad mu zletel na zlatý vodopád kúsok od nich, ktorý plynulo prechádzal do zlatej rieky, ktorá mizla až niekde pod nimi. Mal sto chutí sa otočiť a ísť sa pozrieť či rieka vychádza z druhej strany útesu, no na druhej strane však nebol útes ale obrovská vstupná brána do steny, ktorá vyzerala akoby patrila zámku.  Pred obrovskou drevenou, vyrezávanou bránou stáli štyri postavy.

„To sú starší,“ preniesol potichu Ethan a rukou postrčil Sama smerom k nim. Sam poslušne cupital smerom k štyrom nízkym postavám, z ktorých autorita sršala všade naokolo. Keď prišiel bližšie zbadal tváre zahalené závojmi a telá zabalené v bielych látkach.

„Takže vyvolený,“ ozval sa ženský hlas . Sam otočil hlavu k osobe úplne napravo. „Nebudeme to predlžovať, vieš kto sme?“ Sam iba prikývol.

„Tak teda, týmto obnovujeme tým Kruh a teba pridávame ako štvrtého člena,“ prehlásil mužský hlas, druhý z ľava. Tentokrát prikývol aj Ethan aj Sam.

„Vašou úlohou je vycvičiť ho tak, aby nepodľahol zlu,“ rozkázal ďalší muž hneď vedľa toho predchádzajúceho.

„Ak sa stane niečo čo uznáme za rizikové, výsledkom bude odstránenie hrozby,“ podotkla posledná. Sam si nebol istý, no mal pocit, že tou hrozbou je on.

„Rozumieme,“ preniesol pevným hlasom Ethan a štvorica zmizla. Dvere sa otvorili a Samovi sa naskytol pohľad na chodbu plnú ľudí, pobehujúcich hore - dole s papiermi v rukách, podávali si veci, komunikovali medzi sebou. Sam nechápal, prečo sa to všetko odohráva na chodbe, no keď prišli bližšie všimol si, že chodba sa neskôr rozchádza do obrovskej miestnosti, ktorá je plná stolov, zásten, počítačov dokonca si všimol aj automaty na jedlo a pitie. Bola to obrovská kancelária kde ľudia riešili, očividne samé papierovačky.

„Oddelenie papierov. Ako som to tu neznášal,“ povzdychol si Matt.

„Vždy robili iba problémy, furt to bolo len: ‚ vyplňte mi to tu‘; ‚toto ste nevyplnili‘; ‚toto tu chýba ‘; ‚tu nie je podpis ‘; ‚to nemôžete ‘ a podobné hlúposti,“ napodobňoval Teo. Sam bol ohúrený, koľko ľudí tu pracuje. V tej obrovskej miestnosti museli byť stovky ľudí a všetci vedeli, čo majú robiť. Počul zvonenia telefónov, ťukanie klávesníc a vykrikované požiadavky zamestnancov. 

„Aha, Kruh sa vrátil,“ oznámil jeden z pracovníkov a všetky, doslova všetky hlavy, sa otočili na hostí. Sam si myslel, že ich to považujú za nejaké hviezdy, no očividne sa mýlil. Pohľady, ktoré ich sledovali neboli pohľady plné obdivu ale plné nenávisti. 

„Zasa bude veľa prúserov.“

„Ja si ich na starosť neberiem.“

„Asi požiadam o predelenie,“ urážky, povzdychy a sťažnosti sa ozývali z každej strany.

„Čo sa to tu deje?“ opýtal sa Sam.

„No nepracovali sme úplne papierovo a tak mali s nami kúsok viac roboty,“ oznámil Ethan a pohol sa ďalej. Prechádzali po koberci, ktorý viedol cez celú miestnosť až na druhú stranu k výťahu. Celú cestu ich prepaľovali pohľady. Sam si konečne vydýchol až keď nastúpili do výťahu a zavreli sa za nimi dvere.

„Fuj, to bolo nepríjemné,“ povzdychol si.

„No tu ťa nebudú mať nikdy radi, zmier sa s tým,“ smial sa Matt. 

„Kľud,“ osopil sa na nich šéf a všetci stíchli. „Sme skoro tam.“

„Kde?“ nedalo Samovi.

„V oddelení tímov,“ precedil cez zuby Ethan.

„Ani tu vás veľmi nemusia, čo?“ pousmial sa Sam.

„Nie, tak to nie je. Šéf si iba chce udržať dôstojnú tvár, ktorú sme tu zanechali pred odchodom. Vtedy sme tu boli najsilnejší a tak trochu hviezdy,“ žmurkol na neho Teo a hneď na to zaujal svoj kamenný výraz. Sam sa pokúsil tiež vykúzliť pokerface, no keď sa otvorili dvere a pred nimi sa objavila miestnosť s barom, stolným futbalom, stolmi, šípkami a podobnými vecičkami, sánka mu padla na zem.

Ethan urobil krok a hneď pred ním stála akýsi dvojmetrová hora svalov. „Ethan! Bojuj so mnou!“ na odpoveď nečakal a hneď sa na šéfa ohnal. Sam čakal nejaký úskok alebo niečo, no šéf iba natiahol ruku s dvoma vystretými prstami pred seba a chlapík letel cez celú miestnosť. K chlapíkovi sa rozbehli nejaký dvaja ďalší a zbierali ho zo zeme. Šéf neprestával v chôdzi, až pri bare zahol do prava a vošiel do prvých dverí. Sam za sebou iba počul „To je pravá sila chlapa,“ a smiech celej miestnosti. 

Čo to bolo za masochistu? Šéf ho takto zmláti dvoma prstami a on ho za to chváli? Panebože, kde to som?

Až teraz sa poriadne rozhliadol kde sú. Boli na chodbe plnej dverí. Ethan neprestával s chôdzou a smeroval si to rovno k dverám na konci chodby. Otvoril ich a vošiel dnu, keď Sam prechádzal okolo otvorených dverí, na jednom krídle si všimol nápis „Kruh.“

Tak tu asi bývame.

Vošiel do miestnosti obrovskej ako celý jeho byt. No toto bola očividne iba obývačka s kuchyňou. Jednu celú stenu pokrývali veľké okná až po zem a tak mal Sam krásny výhľad na ten zlatý vodopád. Všimol si v rohu miestnosti ich krabice s vecami. Nejako mu ani neprišlo čudné, že tu má veci nielen z kancelárie, ale aj zo svojho bytu. Ethan prešiel ku kreslu a zhodil na neho svoje sako. 

„Mal by si si to tu zútulniť, ten gauč nevyzerá pohodlne,“ preniesol so zadkom už plne položeným v kresle.

„Nechápem,“ poznamenal Sam.

„No táto izba bola robená pre Kruh, ktorý mal odjakživa iba troch členov, takže má iba tri izby, takže ty spíš na gauči ,“ škeril sa na neho.

„To nemyslíš vážne. Neverím, že sa s tým nedá nič robiť. Máte takýto palác, ale jedna izba sa pre mňa nenájde? To si robíte srandu?“ Sam nemienil spať na gauči a bol ochotný pre to spraviť čokoľvek.

„No môžeš byť u mňa v izbe,“ ponúkol sa Teo.

„Alebo u mňa,“ pridal sa Matt.

„Žiadne také, keď bude u niekoho v izbe tak u mňa,“ sotva to dopovedal už stál za Samom a zrazu už boli obaja v tmavej miestnosti, o ktorej Sam mohol len tak z rýchleho pohľadu povedať, že je spálňa.

„Pusti ma! Si normálny?! Prestaň s tými vecami!“ okrikoval sa Sam a snažil sa dostať z jeho pevného zovretia.

„Na to zabudni, teraz už môžem plne používať svoju silu, týchto vecí si teda ešte užiješ,“ smial sa Ethan a v pevnom zovretí ho tlačil smerom k posteli.

„Pusti ma, ja nemienim byť súčasťou tvojich hrátok,“ kričal ďalej Sam, no vôbec to nepomáhalo. Ethan ho zhodil na posteľ a hneď sa nad neho postavil na všetky štyri. Šikovne mu zablokoval aj ruky aj nohy, a tak Samovi napadla už iba posledná vec. Pevne zovrel oči aby si v nich nazbieral zopár sĺz. Otočil hlavu na Ethana a s čo najvernejším pohľadom ublíženého šteňaťa preniesol: „Prosím, ja už nebudem robiť zle. Prosím,“ z nazbieraných sĺz mu zopár stieklo po líci a on upieral svoj herecký skvost na Ethana. Nevedel, či v tejto tme niečo z toho pomôže, no Ethanove pohyby prestali. 

Ethan keď zbadal tento pohľad srdce mu poskočilo. Nevedel, čo má robiť, tento pocit bol pre neho taký staro-nový a bol v šoku. Pomaly zo Sama zliezol a posadil sa vedľa neho na posteľ. Sam sa chopil príležitosti a vyštartoval k najbližším dverám, ktoré dúfal, že sú od obývačky, no Ethanove slová ho zastavili.

„Rozmýšľal si nad tým, čo som ti včera povedal?“ Sam si spomenul na posledné slová, ktoré Ethan povedal pred tým než zmizol.

„Celú noc,“ zašepkal dúfajúc, že ho Ethan nepočul, no nečakal aby to zistil a tentokrát zmizol on - za dverami do obývačky.