První pár (Shunsuke Mei & Hiro Nagato)

Volám sa Hiro Nagato. Som spolumajiteľ a barman v jednom gay bare. Áno som gay, no a? Táto práca ma veľmi baví. Nemusím skrývať moju orientáciu a necítim sa tu nesvoj. S bledými hnedými vlasmi vždy v cope, s výraznými modrými očami a vyšportovanou postavou, som často balený našimi zákazníkmi. Nie som žiaden narcis alebo podobné veci, len si som vedomí svojho vzhľadu a viem s tým narábať. Je ozaj tak hrejivý pocit byť žiadaný. Niektoré návrhy sú ozaj lákavé a nechýba im ani fantázia a vynaliezavosť, ale všetky odmietam. Samozrejme že ich odmietam. Som zamilovaný. Bohužiaľ nešťastne. Väčšinou som sebavedomí a nechýba mi odvaha, ale pri ňom sa nezmôžem na nič. Je to jeden z našich stálych zákazníkov. Odkedy sme so Simonom Okumurom otvorili tento bar pred 2 rokmi, chodí sem každý druhý deň a víkend. Tie uhrančivé zelené oči. Vlasy černejšie ako noc. Priam božský zadok. Ohryzok o niečo viac vystúpený ako zväčša býva priam volá po tom aby sa po ňom rozbehol jazyk a bozky. Vypracované telo, aké by mu závidel každý trénovaný športovec. To je proste diabolský Shunsuke Mei. Ktorú obeť si vyhliadne, nie je úniku a o niečo neskôr si ju odvádza preč a mne sa každý raz zabodne v srdci dýka a pred oči mi niekto krája cibuľu. Ale musím sa ovládať. Nepatrí mi a nikdy asi nebude. Obyčajný večer ako vždy. Pár stálych zákazníkov sa baví pri stoloch, smejú sa a nenápadne sa dotýkajú rúk a pod stolom aj nôh. Dvaja zablúdilci z neďalekej nalievarne pofajčievajú vzadu v kúte a občas sa hlasno smejú. Jeden vystrašený a na pohľad neskúsený zajačik je obklopený dvoma alfa samcami, chudáčik. Nemám čo robiť, tak beriem poháre a leštím ich. Vidím ako sa smerom k baru a presnejšie smerom ku mne blíži Taki, jeden zo stálych zákazníkov, s úsmevom na perách. Nečakám než príde a už mu nalievam brandy ako vždy a s úsmevom ho pred seba pokladám.

„Ahoj zlato. Dlho som ťa u nás nevidel. Kde si sa túlal?“

„To vieš. Práca. Ale už ma tu máš. Neboj neujdem ti,“ žmurkol.

Takéto flirtovanie je medzi nami stále ale nikdy sme spolu nič nemali. A rozhodne to ani jeden z nás neplánuje, len sa proste troška hráme. Zajačikovi sa podarilo ujsť jeho dvom prenasledovateľom a zamieril na bar. S chlácholivým úsmevom som ho privítal, tak sa krásne začervenal. Pokiaľ som sa s ním zhováral k Takimu si niekto prisadol a ja som zbystril. Shunsuke v celej svojej kráse. Úsmev na tvári mi trocha zamrzol, keď som uvidel ako sa začal rozprávať s Takim. Nie len to. Balil ho! A hneď pri mne na bare. A Taki mu to vracal! Nočná mora. Radšej som šiel po vodku s džúsom pre zajačika. Keď som sa vracal, tak so videl ako sa Shunsuke s Takim smejú a držia za ruky. Áno, bol som zvyknutý na to, že si Shunsuke každý krát odvádza iného chalana, ale Taki! A rovno mne na bare. Tak to ma naštvalo. Tresol som pohárom v ruke pred vyplašeného zajačika, ktorý okamžite poskočil a už-už chcel zdupkať. Tí dvaja sa na mňa len pozreli. S nacvičeným úsmevom som sa obrátil na Shunsukeho a spýtal sa čo si dá.

„Radšej len minerálku. V plastovej fľaške pre istotu,“ a provokačne sa usmieval.

Sviniar. Radšej plastovú fľašku. Bodaj by si sa ňou aj Takim zadrhol. Podal som mu ju a obaja odišli k stolu neďaleko. Počul som ako sa zhovárajú, ale obsahu som nerozumel. Radšej som sa pustil do práce. Bavili a smiali sa asi hodinu, potom sa zdvihli a zamierili k východu. Taki sa na mňa obzrel a ako vždy mi zamával. Shunsuke nič, len sa pozeral na cestu von. Tak to bola už posledná kvapka. Pohár, ktorý som v ruke držal a leštil, som začal zvierať. Takže tebe nestačí, že každý krát sa musím pozerať na to, ako niekoho balíš a následne na to si ho odvádzaš preč. Nie! Ty to musíš mať aj s Takim! Ty jeden namyslený vypelichaný kohút... ty... ty... Nadávky sa mi v hlave rojili a rojili. A pohár som zvieral silnejšie a silnejšie. Samozrejme to do piatich minút nevydržal a praskol tak krásne, že mi veľká črepina trčala z ruky. Najprv som si to neuvedomoval ako som bol naštvaný, ale zdesený výkrik zajačika ma prebral do prítomnosti. A sakra to začalo bolieť a tiecť. Rýchlo som prišiel k umývadlu a pustil si na ruku vodu. Pár ľudí pribehlo a pýtalo sa ma čo sa stalo. No asi mám zlomenú nohu čo iné? Ale radšej som mlčal. Chcel som si tú črepinu vytiahnuť z ruky, ale v tom mi ju niekto chytil a zvieral tak pevne, že to bolelo ešte viac.

„Au, au, au! Opatrnejšie prosím! Dosť to bolí!“ naštvane som sa pozrel do tváre toho tyrana.

A nebol to nikto iný ako môj osobný tyran. Shunsuke. Prezeral si dlaň a ja som zasa na neho vycivene pozeral.

„Ale čo tu... ty... bol si s Takim,“ len som koktal a ani si neuvedomil, že mi chce tú črepinu vytiahnuť on. Áno je to síce lekár, ale ja som sa mu neprosil.

„Áááááááááááúúúúúú! Sakra!“ nie aby to vytiahol na jeden raz. Nie! On sa vyžíval v tom, že ma to bolí a bolesť mi len zväčšoval. Ten sviniar!

„Máš to na šitie. Zoberiem ťa do ordinácie. Simon? Nebude problém ak ho odvediem?“ spýtal sa Simona, spolumajiteľa baru, ktorý tu dnes len lovil zajačikov.

„To sa nemusíš ani pýtať. Len sa nám o neho postaraj prosím,“ odpovedal Simon, zradca, a Shunsuke ma už tlačil k východu.

Stihol som ešte uchmatnúť utierku a ranu si provizórne obviazať aby nekrvácala všade naokolo. K autu sme prišli rýchlo a Shunsuke ma v podstate hodil na sedadlo spolujazdca. Zdalo sa mi to alebo je nahnevaný? Ráznym krokom prešiel na svoju stranu a sadol si. Dvermi tresol prudko, že som podskočil na mieste. Volant zvieral tak pevne, že mu beleli kĺby prstov. Aj som sa bál ho osloviť, ale po chvíli som to nevydržal.

„Nebude ťa Taki čakať?“

„Ale prosím ťa. S ním by som nič nemal. Len som ho odprevádzal k autu. A čo zatiaľ spravíš? Rozrežeš si ruku. Také nemehlo som snáď ešte ani nevidel,“ naštvane cedí medzi zuby a ja strácam odvahu sa ešte nejako prejavovať.

Zvyšok cesty sme obaja mlčali. Keď sme vystúpili, tak ma ťahal za nepoškodenú ruku tak silno až som si myslel, že aj tá bude potrebovať ošetriť. Všetko bolo už pozamykané a tmavé. Boli sme tam určite sami. Taká malá súkromná ordinácia pod panelákom. Pozapínal svetlá a posadil ma na ležadlo. Pripravoval si všetko potrebné. Prisunul si ku mne stoličku a stolček. Začal mi čistiť ranu. Drsne. Bez zľutovania. Ja som sa premáhal aby som neskučal od bolesti a len som si hrýzol do spodnej pery a zvieral zdravú päsť. Začal šiť. To som už nevydržal a z hrdla sa mi drali výkriky tlmené zovretými perami.

„Ticho! A mal by si byť rád, že som nežný!“ naštvane na mňa zvrieskol. Tak keď toto je nežné ani si nechcem predstaviť aké by bolo tvrdé zaobchádzanie. Pokúšal som sa krotiť. Našťastie to už dlho netrvalo. „Tak hotovo. Buď na to opatrný,“ povedal už jemnejšie a so starosťou v hlase.

„Áno budem. Vďaka za všetko. Čo som dlžný?“ videl som ako mi v očiach zablyslo. Ešte diabolskejšie sa usmial.

„Nooo. Tak toto je problém však? Ako ho len môžeme vyriešiť.“

„Prosím buď vážny,“ sklopil som zrak. Len sa hrá, nenechaj sa vyviesť z rovnováhy.

Položil mi ruku na stehno: „Ale veď ja som vážny.“

Toto mi už nežne pošepkal do ucha.

„Nie to nie si,“ a zatlačil som ho naspäť na stoličku.

Naštvane mi chytil zápästia: „V čom je Taki lepší ako ja?! Vždy na bare s ním flirtuješ a na mňa sa ledva pozrieš! Žiarlim! Prečo som ho asi od teba odviedol? A čo spravíš ty? Pukneš od zlosti pohár, keď ho nemáš nablízku,“ nakričal na mňa.

To som už nevydržal a naštval sa.

Tiež som na neho nakričal: „Ja som s Takim nikdy nič nemal! A ani jeden z nás po tom netúži! To ja som sa musel každý krát pozerať ako si niekoho odvádzaš! A dnes Takiho! Ja milujem teba nie jeho!“ vystrašene som pozrel čo to hovorím. Chcel som to vrátiť ale už to nešlo.

Pustil mi zápästie. „Môžeš mi to zopakovať?“ do očí sa mi nahrnuli slzy.

„Nechcel som, aby si odišiel s Takim pretože ťa milujem. Ale podarilo sa mi len toto,“ bezvládne som pohodil rukou.

Chytil ma za golier košele a pritiahol bližšie k sebe. Spojil naše pery. Od prekvapenia som sa ani nebránil, takže mal voľný prístup do mojich úst. Jazykom mi začal prechádzať po jazyku. Hral sa s ním. Nežne, pomaly ho ochutnával. Prešiel mi po horných zuboch a zasa sa vrátil k jazyku. Objal som ho okolo krku a začal mu bozk vracať. Prešiel mi po spodných zuboch a ja som čakal, že sa zasa vráti k jazyku, ale na moje sklamanie sa odtiahol. Sklamanie ale netrvalo dlho, keď som ucítil jeho jazyk na krku. Začal mi ho sať. Následne trocha pohrýzol a oblizol svoje dielo. Asi bol s ním spokojný lebo to niekoľko krát zopakoval. Počas toho mi rozopínal košeľu a odhodil ju preč. Ja som mu vyzliekol tričko a tiež ho odhodil. Teraz som prevzal iniciatívu a začal ho bozkávať na krku. Jazykom som prechádzal po jeho lákavom ohryzku. Položil ma na ležadlo a dal sa medzi moje nohy. Rukou mi prechádzal po hrudi a bruchu. Rozvzdychal som sa. To ho povzbudilo a vzal mi jednu bradavku do úst, druhú spracovával prstami. Sal ju a občas na ňu fúkol. Zatvoril som oči a vychutnával si rozkoš. Rukami som mu vošiel do vlasov. Čerstvé šitie zabolelo ale to som ignoroval. Keď bol spokojný s prácou na bradavke, prešiel na druhú. Už som bol taký nadržaný, že som zdvihol boky a začal sa o neho trieť. Pousmial sa nad mojou nedočkavosťou a mučil ma ďalej. Dlho to ale nevydržal. Začal mi rozopínať nohavice. Na jeden ťah ich dal dolu aj s boxerkami. Keď som bol oslobodený ja potreboval som oslobodiť aj jeho. Dal som sa na kolená a stiahol mu nohavice dolu. Nemal žiadnu spodnú bielizeň, takže sa mi pred očami vynoril jeho nabudený úd. Okamžite som ho zobral do úst. To bola slasť. Chutil skvelo. Troška sladko. Pokiaľ som sa takto hral prešiel mi rukou po chrbtici až k môjmu otvoru. Strčil do mňa prst. Vykríkol som. Nie od bolesti, aj keď to je už doba čo som nikoho nemal a nedivil by som sa tomu, ale od slasti. Mráz mi prešiel celým telom a ja som sa neubránil orgazmu.

Červený ako rajčina som sa pozrel do jeho tváre: „Je to už hrozne dlho čo som nikoho nemal,“ zlovestne sa usmial. Znova ma položil na chrbát. „Neboj zlato to sa teraz mení.“

Zasa ma pobozkal. Už nie tak nežne. Naopak dravo a drsno. Znova do mňa vsunul prst. Táák skvelé, že som musel zakloniť hlavu a prehnúť sa. Nečakal a pridal aj druhý a začal sa pohybovať. To už trocha bolelo ale slasť bola väčšia. Jazykom mi prechádzal po krku a voľnou rukou mi začal spracovávať môj, už zasa tvrdnúci, penis. Nevládal som myslieť a len som zvieral plachtu na ležadle. Pridal tretí prst. Chvíľu sa vo mne pohyboval a vytiahol zo mňa všetky prsty. Sklamane som zamrčal ale už do mňa vchádzal svojim, ako kameň tvrdým krásavcom. Začal sa pohybovať. Ja som len vzdychal v tempe jeho prírazov, ktoré sa zrýchľovali až nakoniec jedným prudkým a tvrdým prírazom sme obaja vyvrcholili.

Cítil som ako sa v mojom vnútri rozlieva jeho teplo. Keď ho vytiahol tak mi začalo stekať aj po stehnách. Bezvládne padol na moju hruď a obaja sme sa snažili chytiť dych.

Medzi našim dychčaním len slabo šepol: „Milujem ťa Hiro,“ pozrel na moju ohromenú tvár „a keď si myslíš, že si ťa niekedy, niekam a s NIEKÝM!“ poriadne toto slovo zdôraznil a pokračoval, „pustím, tak sa kurevsky mýliš. Je ti to jasné?“

Ukazovákom ma štuchol do čela a zasa pobozkal. Miluje ma. Chce ma. Vyhŕkli mi slzy. „No plač ti už teraz nepomôže,“ doberal si ma.

Ja som sa zasmial. „Ale kdeže. Som len šťastný.“

Nasledujúce dni prebiehali úžasne. Keď som bol v práci robil mi spoločnosť na bare a rozosmieval ma. A keď sme prišli domov... hm... správal sa ako vyhladovaný lev, ktorý tri mesiace nejedol a ja som bol šťavnatý steak. Tak by sa to dalo najlepšie vyjadriť. Samozrejme, že som sa vôbec nebránil. Veď len plnil svoj sľub, nie?