Štvrtý pár (Jasper Moor & Jacob Russel)

Majiteľ dvoch finančných spoločností sedí vo svojom obľúbenom bare. Rád sem chodieval, ale zmenilo sa to tu. Z miesta, kde sa dalo spoznať veľa nových ľudí sa stalo miesto pre zamilované páry. Jasper sedel sám a pozoroval ich. Barman Hiro sa bavil so svojim strážnym psom Shunsukem. Keď sa niekto predsa len pokúsil flirtovať s Hirom, rázne dal na známosť, čo by sa mu mohlo stať, keď s tým neprestane. Pri jednom zo zadných stolov sedel Taki so svojim partnerom Christoferom. Chris ho neustále rozosmieval. Jasper už bol svedkom aj toho, ako Taki spadol zo stoličky od smiechu. Ďalší pár bol v bare barman Simon a zajačik. Keď sem prišiel zajačik prvý raz aj Jasper sa ho pokúsil zbaliť. Ako vidí, určite by im to neklapalo. Neji chce pevnú ruku ako má Simon. On bol naopak veľmi nežný. A keď niekomu prepadol bol schopný pre dotyčnú osobu spraviť všetko. Ako ich tak všetkých pozoroval, prešla ho chuť aj na drink. Radšej sa išiel prejsť. Zamyslený vychádzal z baru, vtom do neho niečo vrazilo. Pozrel dolu a na zemi videl sedieť pekného chlapca. Mohol mať najviac 19 rokov. Krátke hnedé vlasy, útla postavička. Podával mu ruku aby mu pomohol vstať a uvedomil si, že plače. Podávanú ruku odstrčil a rozbehol sa preč. Jasper sa za ním dlho pozeral pokiaľ nezašiel za roh. Obrátil sa a vydal sa na svoju plánovanú prechádzku. Asi hodinu sa bezcieľne potuloval po uliciach mesta, keď ho zasa uvidel. Tento raz bežal smerom k nemu. Usmial sa. Ten úsmev mu dlho nevydržal, pretože uvidel dve veľké gorily čo ho prenasledujú. Naštval sa. Ako ho chlapec obiehal, Jasper ho chytil za zápästie a potiahol za svoj chrbát, aby bol v bezpečí. Zároveň s tým vytiahol spod saka zbraň a namieril ju na hlavu jednej z goríl. Okamžite zastavili a dali ruky nad hlavu.

"Pusť ho! Ten patrí nám," vyštekla gorila ktorej nehrozila zbraň.

"Prečo by som mal? Je jasné, že s vami ísť nechce. Pre koho pracujete?"

"Pre pána Kima Laua," gorila to povie so spokojným tónom a úsmevom na perách.

"Tak sa k nemu vraďte a povedzte mu, že odteraz má tento mladý muž ochranu!" Gorily pomaly odkráčali. Až boli dostatočne ďaleko, obzrel sa na chlapca zvierajúceho zozadu jeho sako.

"Už môžeš vydýchnuť," čakal pokiaľ tak naozaj spraví. Po chvíli sa mladík zhlboka nadýchol a pustil sa saka. Pozrel sa mu do očí. Bolo v nich jasne vidieť strach, vďaka a panika. Jasper sa nežne usmial a pohladil ho po tvári. Mladík stál ako kameň. Neodvažoval sa čokoľvek namietať. Jasper hlasne vydýchol a stiahol ruku.

„Poď sa so mnou navečerať prosím. Tam mi môžeš vysvetliť, čo sa tu práve stalo.“ Váhal. Zahľadel sa do zeme.

„Nemám peniaze,“ napokon zo seba dostal.

„O to sa ty starať nemusíš. Pozval som ťa. A podľa tvojho škŕkajúceho žalúdka ti to príde vhod.“ Chlapec na neho zdesene pozrel a začal cúvať. Jasper ho chytil za ruku a nepustil.

„Nebudem to chcieť nijako splatiť. Len prosím, poď sa so mnou najesť.“ Váhal. Nakoniec však nezreteľne prikývol a Jasper ho viedol dolu ulicou k reštaurácii, ktorú poznal a mal veľmi rád. Okamžite ich usadili do VIP boxu.

„Tak začnime tým, že mi prezradíš tvoje meno.“

„Jacob. Jacob Russel pane,“ Jasper sa zamračil.

„Ja som Jasper Moor a nie nejaký pán. Nie som až tak starý. Veď mám len 30. Prosím tykaj mi.“ Jacob sa len ošíval. Bolo vidno, že mu to je nepríjemné. Jasper si zasa vydýchol.

„Fajn. Takže čo by si si rád dal? Varia tu ozaj veľmi dobre.“ Jacob sa ani len nepozrel do jedálneho lístku.

„Ryžu.“ Povedal šeptom. „A čo k nej?“ „Len ryžu.“

„Jacob. Pochybujem, že sa dokážeš normálne najesť z ryže. A pokiaľ nepovieš niečo normálne, tak objednám všetky jedlá a natlačím ti ich do krku. Takže buď taký dobrý a radšej si niečo vyber sám. Na cenu naozaj pozerať nemusíš. Len aby si sa najedol, dobre?“ Jacob na neho podozrievavo zazeral. Jasper sa už nahneval. Položil svoju zbraň pred Jacoba. Zložil si sako a vytiahol košeľu z nohavíc, tak aby videl, že nemá ďalšie zbrane.

„Prepáč ale nohavice si dávať dolu nebudem. Tam žiadna zbraň naozaj nie je. Keby som sa potom pokúsil o niečo čo sa ti nebude páčiť tak ju bez váhania použi,“ vytiahol na stôl svoju preplnenú peňaženku, „s týmto by si potom mal vyžiť na nejakú dobu. A teraz už konečne povedz, čo chceš jesť.“ Jacob vzal zbraň s takou nechuťou a položil si ju pre istotu vedľa seba.

„Dobre. Budem sa tváriť, že ti verím.“ A konečne si povedal normálne jedlo. Jasper zavolal čašníka a objednal jedlo a pre seba víno. Kútikom oka si všimol znechutenia na Jacobovej tvári.

„Čo sa deje?“ nechápavo sa spýtal. „Nič.“ Ale stále mal ten výraz

 „Pred chvíľou sme si podobnou scénou už prechádzali. Mám sa opakovať? Tak mi povedz, čo sa ti na tej objednávke nepáči,“ začal ťukať prstami o stôl a čakal keď konečne povie, čo mu vadí.

„Nemám rád opitých ľudí,“ už z neho vyšlo rýchlejšie ako objednávka jedla.

„Dobre. Takže žiadne víno. Namiesto toho si dám Sprite.“ Jacob bol ohromený.

„A teraz k tvojmu problému. Prečo po tebe ide hlava Yakuzáckeho klanu Lau?“

„Otec sa im zadlžil. Kvôli chorobe to nestačil splácať a keď zomrel, dlh padol na mňa. Vyberajú si ho tak, že predávajú moje telo. Ja som to už nezniesol a podarilo sa mi ujsť.“

„Aký vysoký je ten dlh teraz?“ „105 000 €“

„Rozumiem. Počkaj tu chvíľu. Pokojne sa najedz. Keby zatiaľ prišiel čašník a pýtal peniaze nechávam ti tu peňaženku. Bol by som rád, keby som vás tu oboch našiel, keď sa vrátim.“ Jacob prekvapene pozeral na vzďaľujúci sa chrbát. Dnešok je čoraz divnejší. Zachráni ho, dá mu svoju zbraň a peniaze. A tvrdí, že za to nič nechce. Divné. Ale hlad bol silnejší ako potreba premýšľať. Pustil sa teda do jedenia. Ešte pred koncom sa Jasper vrátil s úsmevom na perách.

„Takže si tu ostal. To som rád. Potom by som ťa rád niekam vzal a,“ Jacob prestal jesť a poslúchal čo chce dodať, „hej presne túto reakciu som predpokladal. Ale to čo myslíš ty nie. Ale potrebujem ťa mať pri sebe. Pre tvoje vlastné dobro.“ Keď dojedol Jasper ho vyviedol z reštaurácie a smeroval k autu pred ňou. Otvoril dvere a nechal ho nastúpiť ako prvého. Ale ako povedal šoférovi adresu Jacob chcel ujsť. Nedovolil mu to. Ocitli sa pred klubom, ktorý patril Lauovi a kde robil všetky stretnutia. Jasper vystúpil z auta držiac Jacoba za zápästie aby neutiekol. Pokynul šoférovi hlavou a ten z kufra auta vybral dva väčšie kufríky a nasledoval ich do vnútra. Prechádzali okolo ochranky a tá len nemo pozerala. Jacob nechápal. Dostali sa až do miestnosti, kde bol Kim Lau. Vystrašene pozeral na Jaspera pri čom otváral a zaváral ústa ako ryba. Nakoniec z neho vyšlo: „Diabolský Moor! Bývalá hlava najkrvavejšieho klanu Triády. Čo tu robíš?“

„Zdravím Kim. Tuto chlapci ti neodkázali? Jacoba od teraz chránim ja! Nemusíš sa báť, ja dlhy nenechávam,“ kývol hlavou na šoféra a ten im predal kufríky, „celý jeho dlh. 105 000€. Ak chceš môžeš prepočítavať. Času mám dosť.“ So znudeným výrazom a zodvihnutým obočím pozrel na Kima.

„Nie! Nie! To nie je treba. Ber si ho a môžete v pokoji odísť. Nikoho z mojich ľudí pri ňom už neuvidíš. Tak pokoj, dobre?“ Jasper sa spokojne usmial.

„Toto som chcel počuť. Tak sa maj.“ A odkráčal s Jacobom tou istou cestou k autu. Tam mu opäť pustil zápästie a dal mu svoju zbraň.

„Keď sa ti nepáči čo som spravil, tak ju použi. Ak ju nechceš použiť, tak mám pre teba návrh. Presťahuj sa ku mne. Rozhodne ti môžem zaručiť bezpečie a prepych. Nepožadujem po tebe nič iné, len aby si mi robil spoločnosť. A doštudoval si školu. Alebo začal novú, to už nechám na tebe. Tak čo povieš?“ Jacob sa cítil neskutočne. Veľké množstvo pocitov sa v ňom nahromadilo. Strach. Panika. Úľava. Radosť. Ale predovšetkým vďaka. Odhodil zbraň a so slzami v očiach skočil na Jaspere a objal ho silno okolo krku, kde sa úplne rozplakal.

„Tak to budem brať ako áno. Dave, zavez nás domov.“ Povedal šoférovi a hladkal Jacobovi chrbát. Mesiac sa Jacob stále bál a pri každom Jasperovom pohybe bol v pozore. Zistil ale, že svoje sľuby dodržiava. Začal sa osmeľovať. V noci sa budieval s nočnými morami a krikom. Jasper vždy prišiel do jeho izby a utešoval ho. Po čase Jacob začal spávať s Jasperom v jednej posteli a nočné mory prestali. Keď sa Jasper sprchoval potichu sa k nemu do sprchy vkradol Jacob. Objal ho okolo pása a prešiel mu prstami po hrudi smerujúc dolu. Jasper mu chytil ruky a odtiahol od seba.

„Vravel som ti, že nechcem tvoje telo ako platbu. Teraz ani neskôr.“ A zanecháva Jacoba samého vo sprche. Ide si ľahnúť. Len v uteráku okolo pása príde do izby Jacob. Za tú dobu čo tu žije troška pribral, takže už nie je kosť a koža, telo mal skvelé. Prišiel k posteli a dal si dolu aj uterák. Bol vzrušený. Rýchlejšie dýchal. Ľahol si k Jasperovmu chrbtu a začal sa k nemu túliť. „Jacob prestaň!“ naštvane povedal Jasper a radšej sa neotočil lebo by neodolal.

„Nerobím to pre to aby som tu mohol dlhšie ostať, ani ti tým nechcem nič splatiť. Ja ťa proste len chcem. Ak sa ti nepáčim, tak prestanem.“ Jasper sa k nemu otočil. Okamžite toho Jacob využil a pobozkal ho. Sadol si na neho obkročmo a keď sa chystal si ho zaviesť dnu Jasper ho zastavil.

„Počkaj, počkaj! Takto nie. Nechcem aby ťa to bolelo.“ Jacob na neho nechápavo pozeral. Nechápal ako by to malo ísť bez bolesti. Iný spôsob nepoznal. Jasper ho prevalil na chrbát a začal bozkávať. Pekne pomaly a nežne. Hral sa s jeho jazykom, láskal ho. Rukou mu prešiel pomaly po tvári, na krk, hruď a zastavil sa až na stehne. Druhou rukou sa opieral o posteľ vedľa jeho ramena, aby na neho nepokladal celú váhu. Ústami prešiel na krk. Bozkával a okusoval ho. Jacob tlmene vzdychal a z času na čas prestal dýchať. Zlízal si cestičku k jeho bradavke. Vsal ju do úst. S jazykom ju obkrúžil. Rukou prešiel zasa od stehna, až na druhú bradavku. Prešiel po nej nechtom. Presunul k nej svoje ústa a začal sa s ňou tiež maznať. Jacob jednou rukou zovieral obliečku a druhú vošiel do Jasperových vlasov.

„Prosím. Už naozaj dlho ťa potrebujem,“ vyslovil medzi vzdychmi Jacob. Jasper sa bozkami dopracoval k jeho podbrušku. Rukou mu prešiel po celej dĺžke vzrušeného penisu a kvapku vzrušenia, ktorú mal Jacob na špičke rozotrel palcom po žaludi. Jazykom prešiel tú istú trasu ako pred chvíľu rukou. Vzal ho celého do úst a začal sa rytmicky pohybovať. Podľa intenzity vzdychov riadil svoju rýchlosť. Po chvíli sa Jacob len napol a vypustil všetko do jeho úst. Jasper ale v práci pokračoval, nedovolil mu pochabnúť. Pretočil ho na brucho a začal mu jednou rukou masírovať chrbát a zadok aby sa uvoľnil. Druhou spracovával jeho penis. Jazykom prešiel po jeho chrbtici až po jeho otvor. Začal sa s ním hrať. Jacobovo telo bolo ako z masla, takže mal bezproblémový prístup a bezbolestne mu tam mohol strčiť jeden prst. Jacob sa hlasno rozvzdychal. Jasper sa začal pohybovať a pridal ďalší prst. Rukou ktorou spracovával penis nachvíľu oddialil a vybral zo stolíka gél. Ten mu naniesol na otvor a strčil mu tam už tri prsty. Pomaly sa s nimi začal pohybovať a rozťahovať ho na potrebnú šírku. Jacob len dokázal vzdychať a zvierať obliečky v pästiach. Momentálne voľnou rukou si Jasper vyzliekol nohavice, bez toho aby sa prestal starať o Jacobov lákavý otvor, ktorý začínal byť pekne pripravený. Ako náhle bol vyzlečený naniesol gél aj na svoj penis. Potom sa s ňou vrátil na pôvodné miesto a spracovávanie Jacobovho penisu. Pomaly do neho začal vstupovať. Jacob sa napol a pripravil na bolesť ale tá neprichádzala. Prišlo len ešte väčšie vzrušenie. Ako prvý raz Jasper narazil na jeho prostatu, Jacob začal prirážať. Tempo raz zrýchlili a raz spomalili aby si to čo najdlhšie užili a vychutnali. Jacob ale začal prudšie prirážať. Jasper pochopil o čo mu ide a zrýchlil ako prirážanie, tak aj prácu s rukou. Po chvíli ucítil vo svojej ruke vlhko s Jacobovým výkrikom ohlasujúcim jeho orgazmus. Dva dlhšie prírazy a vyvrcholil aj on. Ľahli si vedľa seba a spokojne a rýchlo dýchali.

„Nečakal som, že to môže byť až tak dobré,“ poznamenal Jacob. Jasper sa len zasmial a dodal: „Ak to budeš chcieť častejšie tak to bude ešte lepšie.“ Pretočil sa na bol a šibalsky sa usmial: „Zvládaš druhé kolo?“