Pokračovanie druhého páru (Taki Heyji & Christofer Jones)

Taki chodieval do baru mesiac, ale nemal na nič náladu. Hirovi sa sťažoval na Christofera, až to jeden večer nezvládol a hrozne sa opil. Ležal na bare pri Hirovi a Shunsukem. Nevnímal veľmi svet okolo seba. Dúfal, že aspoň na chvíľu zabudne na jeho dotyky, objatia, bozky. Neuvedomoval si ako neskoro už je pokiaľ nepočul Hira ako na neho hovorí a mierne s ním trasie: "Taki. Zatváram bar. Mal by si sa pozbierať. Má ťa kto zaviezť domov?" Taki nevládal hovoriť, len zavrtel hlavou na protest.

"Zlatko bež napred, ja budem doma čo najskôr," videl na Shunsukeho tvári, že sa mu to ani trocha nepáči a s rukami v bok dodal: "Alebo ho chceš mať u nás na pohovke?" Shunsuke sa striasol. To rozhodne nechcel. Prekážal mu už v bare, doma by toho bolo priveľa. Radšej bez protestu vstal a šiel teda sám domov. Hiro skontroloval bar a vyvádzal opilca k autu. Pred Takiho autom postával vysoký chlap. Ako ich zazrel, vykročil ich smerom.

"Tu ti ho budem musieť ukradnúť. A ak nechceš mať niečo s tvojou peknou tváričkou, radím ti aby si sa k Takimu už nepribližoval," povedal s úsmevom na perách ale očami vraha a jeho zovreté päste prezrádzali, že to myslí smrteľne vážne. Pokiaľ si ho Hiro prezeral, Taki sa prebral k životu a rozhliadal sa za zdrojom známeho hlasu. Musel naozaj usilovne zaostrovať, aby rozoznal kto to je.

"Ty tu čo sakra robíš. A kto ti dal právo vyhrážať sa Hirovi?" vymanil sa zo stabilnej podpery Hirových rúk a zamieril ku Christoferovi.

"Fajn, keď sa poznáte, môžeš ho zobrať domov ty. Ja idem za Shunsukem, než mi tvoj strážny pes rozbije pusu. Keď sa obaja upokojíte, príďte do baru. Rád spoznám Christofera aj inak ako formou vyhrážok. A tam budem mať ochranku," poslednú vetu si povedal len pre seba a pobral sa preč.

"Ty si mu o mne hovoril?" Opitý Taki sa dotackal ku Chrisovi a zvalil na neho takmer celú svoju váhu.

"Samozrejme, že hej. Je to barman v bare a môj dobrý kamarát. A radím ti, ozaj sa mu nevyhrážaj. Jeho priateľ je žiarlivý a s rozbitým nosom by si skončil ty," Christofer sa len usmial, chytil ho okolo pása a viedol k autu. "Je ozaj milé, že sa bojíš o môj nos."

"Jasne, že hej. Keď ti ho má niekto rozbiť, tak na to mám výhradné právo ja." Posadil ho na sedadlo spolujazdca a uistil sa, že je aj zapásaný. Chvíľu po vyštartovaní už Taki tvrdo spal. Zobudil sa až keď ho Chris pokladal do mäkkej postele.

"Čo to pre boha robíš?" rozkričal sa.

"Si opitý. Ukladám ťa. Alebo myslíš, že to zvládneš sám?" To ho naštvalo. Najprv sa k nemu nanúti, vyspí sa s ním a bez slova odíde. A teraz sa o neho odrazu stará? Tak to teda nie!

„Načo si sa vôbec vracal? Najprv sa mi sem vnútiš a potom bez slova zdrhneš! Po mesiaci prídeš ako najväčší pán a ešte sa aj vyhrážaš Hirovi! Kto ti dal na to právo? Kto ti dal právo si ma privlastňovať? Nepamätám sa, že by som niečo také dovolil,“ Chris chcel niečo povedať ale Taki mu dal neohrabane dlaň na ústa.

„Sakra vyzerá to ako by som už skončil? Nie! Tak drž zobák a počúvaj!“ nadýchol sa, oprel sa o operadlo postele aby mal nejakú stabilitu, keďže stále pôsobil alkohol a pokračoval, „si nezodpovedný, sebecký a výbušný chlap. Preklínam deň keď som ťa stretol. Čo som komu spravil, že som sa musel zamilovať práve do tak arogantného pajáca? Keď som sa vtedy v pondelok zobudil hľadal som ťa. Alebo aspoň nejaký odkaz! Ale veľkej filmovej hviezde nie som hoden aby napísal pár riadkov. Kurva veď si mohol aspoň zavolať alebo napísať sms. Čokoľvek! A nie nechať ma čakať, že sa hádam ešte vrátiš! Som naštvaný! A naozaj hrozne moc! Teraz máš možnosť sa nejako obhájiť. Počúvam,“ založil si ruky na hrudi a čakal.

„Odpusť, že som nenechal žiaden odkaz. Ráno mi volal agent a ja som sa nestihol ani poriadne obliecť,“ na chvíľu sa odmlčal, uprene sa pozrel do Takiho očí a s úsmevom prehovoril: „Takže vravíš, že si sa do mňa zamiloval?“ Taki vytreštil oči. „Čo-čo-č kedy som niečo také povedal?!“ koktal. Chris sa na neho stále usmieval a trocha sa priblížil.

„Pred chvíľou počas tvojho nahnevaného výstupu. Je to pravda? Miluješ ma?“ Taki sa na neho zahľadel. Chvíľu trápneho ticha prerušilo Takiho zvracanie na druhú stranu postele. Pri záchodovej mise presedel asi hodinu, pokiaľ sa všetok alkohol nedostal z jeho žalúdka. Christofer sedel celú dobu pri ňom a hladil ho po chrbte. Keď od vysilenia Taki zaspal, odniesol ho do postele, ktorú samozrejme vyčistil a prevliekol obliečky. Ľahol si k nemu a tiež zaspal. Ráno sa Taki budil s príšernou bolesťou hlavy. Do izby prichádzal Chris s hrnčekom kávy a tabletkou proti bolesti. Vďačne to prijal a na ex vypil. Dúfal, že to v ňom ostane. Žalúdok mal ako na vode.

„A teraz sa chcem vrátiť k otázke, na ktorú si mi včera nestihol odpovedať, kvôli tvojmu... ehm... kvôli tvojej nevoľnosti,“ Taki sa na neho prekvapene obrátil, absolútne nechápal o čom hovorí. Chris si toho všimol a osviežil mu pamäť. „Takže si sa do mňa zamiloval?“ Už sa začínal rozpamätávať. S chladným výrazom sa mu zahľadel do očí.

„Áno zamiloval. Na moje sklamanie. Tvár sa ako by sa nič nestalo a vypar sa tak ako naposledy. Pre oboch to bude ľahšie.“

„Zbláznil si sa? Na to zabudni. Aj ja som sa do teba zamiloval. Nemôžem ťa pustiť z hlavy. Prečo som asi tu? Je síce pravda, že o týždeň musím odcestovať. Ale čo keby si si spravil voľno a išiel so mnou? Čo povieš? Hawai, krásne teplučko, pláž, my dvaja. Pôjdeš so mnou?“ Ako to hovoril prisadol si na posteľ. Vzal jeho ruky do svojich a čakal na odpoveď.

„Ale pod jednou podmienkou,“ výstražne zdvihol ukazovák.

„Čokoľvek si zažiadaš, už ako keby to bolo splnené,“ čakal Takiho požiadavku.

„Nedovoľ mi piť. Páchne to tu strašne.“ Christofer sa len zasmial a pritiahol si ho do náručia a pobozkal.