Napriek tomu, že bolo leto, noc bola chladná. David stál na rohu zapadnutej uličky a snažil sa nemyslieť na náhle zimomriavky, ktoré sa ťahali po jeho odhalenej koži. Dnes si vzal len krátke nohavice a tričko. Spätne toto rozhodnutie prehodnocoval. Kontroloval svoje okolie a potom aj čas na hodinkách. Mešká. Mali sa tu stretnúť pred takmer pol hodinou. Možno bude lepšie ak to vzdá, aj tak sa necíti na celú tú vec s rande.  Nakoniec to bude dokonca nejaký omyl. David sa po druhý krát pozrel na hodiny a zistil, že zatiaľ ubehlo ďalších päť minút. Vlastné myšlienky mu nadávali za to, že sa nechal presvedčiť. Sandra ho dlhé hodiny presviedčala o tom aký je to skvelý nápad a akú skvelú zábavu si užije s neznámym rande na slepo. Po vyše tridsiatich minútach čakania prestal v túto možnosť dúfať a rozhodol sa, že radšej zostávajúce hodiny z letného večera strávi pri pozeraní filmu alebo seriálu. Nebude ani záležať, čo z toho, hlavne, že tu nebude musieť čakať na človeka, ktorý vlastne nemal v úmysle prísť aj tak. Vytiahol z vrecka telefón a vydal sa smerom k najbližšej zastávke. S hlavou sklonenou nad mobilom a s prstami ťukajúcimi na klávesnicu Sandre odpísal ako jeho „rande“ dopadlo. Zhrnul ho dvoma vetami: Neprišiel. Idem domov.

Bol z celej situácie trochu rozmrzelý. Nedíval sa na cestu, radšej chcel vidieť s akou obhajobou príde Sandra. Jeho správu očividne videla. Sledoval na obrazovke tri bodky a nevnímal svoje okolie. Zakopol o hrbol na chodníku. Trochu sa zapotácal, ale našťastie sa mu podarilo udržať rovnováhu. Otočil sa, aby videl toho syčiaka, ktorý ho pokúša a vtedy do niekoho vrazil.

„Pardón,“ vyslovil ihneď. Pozrel sa na jeho obeť so slovami: „Je mi to naozaj ľúto.“

Muž s ktorým sa stretol ho držal za lakeť akoby sa obával, že David nebude schopný ustáť daný náraz. Charizmaticky sa usmial a uvoľnil Davidovu ruku.

„Nič sa nestalo. Sám som nedával príliš pozor,“ odvetil mu muž. „Si David, správne?“ spýtal sa ho zrazu. David zostal v pomykove.

„Áno,“ odvetil neisto. Muž, ktorý sa doteraz nepredstavil sa usmial nad viditeľnou nedôverčivosťou v Davidovej tvári. „Musím sa ospravedlniť. Zdržali ma nejaké neodkladné povinnosti a takmer som ťa nestihol,“ osvetlil muž priateľsky a vystrel pred Davida ruku. „Volám sa Gary a som tvoje veľmi meškajúce rande na slepo,“ predstavil sa. Gary ako muž v jeho neskorých dvadsiatych rokoch vystupoval veľmi priateľsky a David mu takmer odpustil celé to meškanie. Prijal jeho ruku.

„Rád ťa spoznávam,“ vyslovil stále trochu v šoku. Nečakal, že sa jeho rande objaví v posledný sekundách.

„Dúfam, že som to neskazil a zájdeš si so mnou na drink?“ prehovoril dúfajúc Gary. David sa takmer okamžite začal cítiť previnilo. Už sa začal psychicky pripravovať na pokojný, osamelý večer a vlastne mu to vyhovovalo. Schoval si mobil do vrecka a skontroloval čas. Chcel zakryť pochybnosti, ktoré nechcel cítiť, ale nedokázal sa ich zbaviť.

„Isteže nie,“ odpovedal Garymu a skryl svoju malú lož za poloúsmev.

„Výborne. V blízkosti je malý podnik, ktorý by sme mohli skúsiť,“ navrhol Gary a naznačil telom, ktorým smerom sa musia vydať. David uznanlivo prikývol a nechal sa viesť. Musel priznať, že Gary bol veľmi príťažlivý a neurobil rovnakú chybu ako David. Dlhé tmavé nohavice a jednoduché krátke tričko ho chránilo proti nočnému chladu omnoho lepšie a zároveň skladalo poklony jeho postave.

Podnik ku ktorému smerovali bol skutočne poblíž. Trvalo len niekoľko minút, než sa zastavili pri pomerne neznámej krčme a Gary otvoril pre Davida dvere, aby mu preukázal svoje schopnosti džentlmena. David sa tomu nebránil, ale ani to neprijal s veľkým nadšením. Mysleli si, že by z tou šarmantnosťou mohol stáť aj fakt , že sa mu snaží oplatiť tak dlhé meškanie. Gary mu napísal na internete. Pokiaľ vie, môže byť kludne sériovým vrahom.  Pravda je taká, že okrem mien si medzi sebou nevymenili takmer žiadne informácie. Spätne to David neberie ako najrozumnejšie rozhodnutie v jeho živote.

Krčma, bola jedna z tých, ktorý sa rozhodla mestský, malý priestor využiť, čo najvýhodnejšie. Vybudovali podlažie nad barom, ale zdalo sa, že stoly sa skrývajú aj v podzemí. David sa ihneď chopil príležitosti vybrať miesto na sedenie. Krčma nebola preplnená a miest pre dve osoby bolo pomerne dosť. Nakoniec sa rozhodol pre jeden so stolov pred barom s vysokými stoličkami. Zhodnotil to ako dostatočne vhodné miesto, ktoré nie je príliš ďaleko od záchodov a je dobre vidieť na ponuku aj celú štruktúru miestnosti. Keď nič iného, má príležitosť využiť zvláštnosť priestoru k téme na rozhovoru. Doteraz so sebou prehodili len pár slov a tak si nebol istý, ako moc si klapnú.

Usadili sa za stôl a David takmer okamžite otočil oči k ponuke.  Nemal odvahu začínať rozhovor.

„Čo si dáš?“ opýtal sa ho Gary. David udržiaval očný kontakt s dennou ponukou, keď mu odpovedal: „Asi čierné pivo. A ty?“ obrátil otázku, i keď vlastne nemal záujem zmeniť svoje rozhodnutie a inšpirovať sa Garyho.

„Dobrý výber. Osobne pôjdem do niečoho tuhšieho.“ Gary sa zasmial a postavil sa od stola. „Pôjdem k baru. Na značke ti nezáleží?“ zaujímal sa zatiaľ, čo sa zároveň vzdiaľoval od stola.

„Nie,“ odpovedal David jednoducho. Gary iba prikývol a otočil sa k baru, aby im objednal pitie.

David sa cítil okamžite hlúpo. Jedna časť v ňom túžila odísť a tá druhá ho presviedčala, aby sa nesprával ako mrzút. Za tých pár minúť než sa Gary vrátil s jeho pivom a s niečom, čo vyzeralo ako whiskey, sa snažil tváriť o niečo prívetivejšie. Pretrel si tvár dlaňami a niekoľko krát sa zhlboka nadýchol. Je to príťažlivý muž a ak sa odhalí, že majú spoločné záujmy, kto vie, možno z toho vzíde nečakane kladný večer. David si oprel rukou o roh stola a druhou si odpil z pollitrového piva. Horkosť sa mu usadila v krku, ale jemu to neprekážalo. Pevne spojil a pery, aby sa zbavil peny, ktorá sa na nich usadila.

„Chutí?“ spýtal sa Gary a nespúšťal pri tom z neho oči. Naklonil slabo tvár k Davidovi a oprel sa rukami o stôl, aby bol k nemu bližšie. David sa palcom hladil chladný pohár a utieral z neho orosenia. Mlčky prikývol do súhlasu.

„Je to dobrá značka,“ odvetil. Pivu nerozumel a tak sa do toho rozhovoru púšťať nechcel. Plne vedomí jeho vlastnej pasivity ku Garymu sa rozhodol trochu povoliť. Dať celému večeru šancu.

„Takže,“ natiahol s pohárom na perách a očami na Garym, „máš ťažkú prácu?“ spýtal sa. Gary sa doširoka usmial, vystrel sa na stoličke.

„Ani nie,“ odvetil. „Je to práca s ľuďmi,“ priznal o niečo hmlisto. David prikývol a tváril sa zaujatí jeho odpoveďou. Nebol.

„Administratíva?“ skúsil si tipnúť, aby udržal rozhovor, ale aj domienku záujmu. Gary sa zrazu hrdelne zasmial, ale svoj smiech takmer okamžite spláchol hltom whiskey.

„Áno. Je to niečo podobné,“ bavil sa Gary na nečakanom vtipe, ktorý Davidovi unikal. Svoju neistotu skryl za ďalší hlt piva.

„Rád by som sa dozvedel niečo o tebe,“ nadhodil Gary. Davida trochu prekvapil prechod k jeho osobe. Vlastne si nebol istý, že sa k nemu záujem obráti. Neprišlo mu, že by mohol urobiť dobrý dojem. Jeho náhlu neistotu preniesol do stisku poháru.

„Obávam sa, že nebudem príliš zaujímavý,“ priznal s neistým úsmevom.

„Rád by som bol vlastným sudcom,“ osmelil ho Gary s úsmevom a slabým nadvihnutím obočia. David si bol zrazu plne vedomí mužovým flirtovaním a to mu lichotilo. Po prvý krát sa úprimne usmial.

„Snažím sa dokončiť školu a popri tom pracujem v malom obchode s potravinami,“ prezradil o sebe.

„Rodičia musia byť celkom pyšný na tak snaživého syna ako ty, hm?“ pokračoval Gary v lichôtkach. David sa usmial, ako sa mu v mysli vytvoril spomienka na jeho mŕtvu mamu. Rád by veril, že by to tak bolo. Odpil si z piva a oči mu padli ku Garyho poháru. Uvedomil si, že mlčí. Zdvihol zrak ku Garymu, ktorý ho pozoroval.

„Dúfam,“ odpovedal po pár sekundách ticha a cítil ako na neho dopadá náhla únava. Snažil sa ju potlačiť. Zhlboka sa nadýchol, vystrel sa o pozrel na zostávajúce pivo v pohári. „Je to tu veľmi pekné,“ poznamenal a otočil sa trochu do miestnosti. Gary sa ihneď pripojil. „Máš pravdu. Vedia čarovať i s malým priestorom. Keď už sa bavíme o priestore, napadá ma, že hneď vedľa je vystavený nový kus študentského projektu k mestskej architektúre,“ oznámil Gary a nadšene.

„Oh! Naozaj?“ David sa snažil zdieľať jeho nadšenie. Zdalo sa, že mu pilo zaľahlo. Nebolo mu príliš dobre.

„Úprimne,“ sklonil sa Gary k nemu tajnostkársky, „zdá sa mi, že ti to pivo nesadlo a tak ma napadá, či by malá prechádzka nepomohla,“ priznal Gary starostlivo. David pevne stisol pery. To bolo ohladúplné.

„Prepáč, neviem, čo to mám dnes za večer. Nesnažím sa byť nudná spoločnosť,“ ospravedlnil sa David trochu frustrovane s vlastnej bezmocnosti. Cítil sa trochu malátne. „Prechádzka znie ako rozumný nápad,“ súhlasil vzápätí. Dúfal, že chlad z noci ho znova trochu osvieži. Gary sa postavil so slovami: „Idem zaplatiť. Hneď budem späť.“

David zoskočil zo stoličky. „Počkaj,“ snažil sa ho zastaviť. Nečakal, že sa nechá vydržiavať.  Avšak Gary bol už pri bare a platil ich drinky. David pozoroval jeho chrbát a oprel sa bokom o stôl. Nakoniec to nemusí byť tak zlé. Nevyzerá ako zlý človek. Znova sa zhlboka nadýchol v snahe potlačiť nepríjemné pocity tela. Všimol si, že sa Gary pozdravil a smeroval k nemu s účtenkou v ruke a úsmevom na tvári. „Môžeme?“ spýtal sa ma milo a naznačil hlavou smer k dverám.

„Iste,“ prikývol mu David na otázku. Vykročil s ním k dverám. 

Vzduch vonku Davida naozaj osviežil a hneď sa cítil o niečo lepšie i keď stále cítil nejasnú ťažobu a malátnosť.

„... ľudia vedia byť veľmi talentovaný,“ zaregistroval posledné slová Garyho vety. David sa snažil rozpomenúť si o čom viedli rozhovor. Nebol si istý. Mlčky ku Garymu prikývol. Oči ho začali slabo páliť, pretrel si ich a snažil sa sústrediť na cestu. Neznáme budovy ho obklopovali a on nekontrolovateľne žmurkal, aby videl na cestu. Zakopol. Potichu zaklial a počul ako sa Gary zasmial. Zachytil ho za ruku.

„Všetko v poriadku?“ opýtal sa ho starostlivo. David si nebol istý. Srdce mu divoko bilo, oči ho štípali, ruky a nohy mal ako z ladu, v žalúdku sa mu usadil kameň a mal pocit, že sa jeho telo hýbe príliš pomaly. Túžil sa posadiť.

„Prepáč.. ja...,“ snažil sa nájsť tie správne slová. Zamračil sa na Garyho tričko, ktoré sa mu rozmazávalo. Nedokázal sa sústrediť. Nohy sa mu podlomili. Garyho stisk zosilnel.

„Pokojne, mám ťa. Držím ťa,“ objal ho a pritlačil si ho k telu. David cítil teplo a látku z jeho hrude, ale myšlienky sa mu rozpŕchli. Tušil, že sa deje niečo zlé. Gary ho zostal čičíkať a začal ho hladiť po hlave. „Pokojne,“ opakoval tichým, hlbokým hlasom, ktorý David počul vyhádzať z jeho hrude. „Poddaj sa tomu. Všetko bude v poriadku,“ zašepkal Gary. David sa pokúsil vzoprieť mužovmu stisku, ale nemal na to silu. Prichádzal i posledné pozostatky sily a vedomia. Náhle uvedomenie, že je v pasci a zostáva na milosť neznámemu mužovi bolo to posledné, čo si uvedomil než omdlel.