„Vieš že si príšerný sebec?“ poznamenal Adam pobavene keď, cítil ako ho Elas zozadu objal. „Som tu už dva týždne a stále ma tu držíš zavretého.“

„No a čo.“ Odfrkol Elas so smiechom a tuho zovrel svojho milenca. „Nič nemusíš robiť a máš tu mňa. No tak, vzal som ťa do najkrajšieho kúsku lesa. Snáť sa ti tu nepáči?“

„Ale čoby nepáčilo, ja len že si sľuboval že ma predstavíš všetkým lesným tvorom, ale miesto toho ma tu držíš ako rukojemníka.“

„Netáraj, nikdy som nepovedal že nemôžeš odísť.“ Smial sa pán lesa a vášnivo Adama pobozkal.

Dnes je to presne štrnásť dní, čo sa Adam a Elas dali dohromady. Po tých týždňoch odlúčenia si k sebe konečne našli cestu a odhalili aspoň časť všetkého čo na seba privolali. Adam sa naozaj stal druhým vládcom lesa, čo mu dávalo rovnaké schopnosti ako má Elas. Len o kúsok slabšie. Elas ho učil ovládať to, a celkom mu to išlo. A každý úspech bol samozrejme odmenený príjemným potešením. Všetko bolo dokonalé, až na jeden detail. Adama tak trochu iritovalo, že celý ten čas trávili len na jeden kruhovej lúke, lemovanej stromami. Niežeby tu nebolo dobre, bol to najkrajší kút lesa. Adam vlastne ani nebol tak nespokojný, ale chcel aj trochu vzrušenia. Stále však s láskou spomínal na deň, keď sem po prvý raz prišiel.

Bolo to to ráno, čo sa zobudili v lese bok po boku. Elas sa zahľadel na vychádzajúce slnko a zrazu vstal, zháňajúc oblečenie čo porozhadzovali okolo. Adam ho zaujato pozoroval, stále ležiac v mäkkej tráve.

„Čo sa deje?“ spýtal sa Adam svojho milenca a posadil sa. Elas mu bez slova podal šaty a čakal kým sa oblečie.

„Svitá, takže sa onedlho prebudia lesania. To sú moji poddaný.“ Vysvetlil keď zachytil Adamov nechápavý pohľad. „Nemôžu nás tu takto nájsť, tak ťa vezmem na bezpečné miesto.“ Dokončil a pomohol mu vstať. Následne ho odviedol ešte hlbšie do lesa, až do samotného stredu.

Kráčali hrozne dlho, až Adam pomaly nevládal. Vtom ho však Elas zastavil a vytiahol si z vrecka nohavíc tmavozelenú šatku.

„Musím ti zaviazať oči.“ Objasnil Elas. „Chcem aby to bolo prekvapenie.“

Adam súhlasil a nechal si zaviazať oči. Čakal že ho Elas povedie ďalej, no on ho miesto toho zdvihol na ruky v svadobnom štýle a kráčal ďalej.

„Hej!“ zaprotestoval Adam, keď náhle necítil pôdu pod nohami.

„Nemysli si že ťa takto nechám ísť samého. Zakopol by si o prvú haluz.“ Zachechtal sa pán lesa a prekvapivo rýchlo pokračoval vpred.

Netrvalo dlho a zastali. Elas opatrne položil Adama na zem a oblapil ho okolo pása. „Vitaj u mňa doma.“ Zašepkal mu do ucha a strhol mu šatku z očí. Adam v prvej chvíli onemel od úžasu. Stáli na kraji dokonale kruhovej lúky veľkej ako futbalový štadión, rozkvitnutej skoro ako rajská záhrada. No a presne uprostred rástol ten najväčší strom aký si viete predstaviť. Videli ste film Avatar? A pamätáte si na ten obrovský strom? Áno? Tak tento tu bol skoro rovnako veľký. Len to bol pozemský druh. Elas pobavene sledoval Adamov udivený výraz a trpezlivo čakal kým to spracuje. Predsa len, takú ozrutu človek nevidí každý deň.

„Wow.“ Dostal zo seba Adam po chvíli a oprel sa o Elasa stojaceho za ním.

„Páči?“ spýtal sa pán lesa a zľahka ho pobozkal do vlasov. Adam omámene prikývol. Elas sa usmial a chytil ho za ruku. „Poď, všetko ti ukážem.“ Povedal a viedol ho ku stromu. Adam mal pocti že sa ocitol v raji, lebo toto tu vyzeralo ako Eden. Slnko už vyšlo a príjemne hrialo, v korunách okolitých stromov spievali vtáky a ponad lúku preletel pestrofarebný motýľ.

Keď už boli celkom blízko, Adam zbadal v kôre toho giganta pri zemi otvor, ako vstupná brána. Elas viedol Adama páve tam. Vošli a Adam zbadal že je strom dutý. Ocitli sa v chodbe, na konci ktorej sa nachádzala rozľahlá miestnosť, ktorá bola vysoká cez celé dĺžku stromu. Po obvode miestnosti bolo kruhové schodisko, prerušované plošinami jednotlivých poschodí. Po stenách boli povešané lampióny vrhajúce mäkké svetlo. Zábradlie schodiska bolo omotané kvitnúcimi kvetmi a kade tade sa ťahali liany, tiež s pár kvetmi, alebo drobnými plodmi. Adam sa s otvorenými ústami obzeral okolo a hltal pohľadom každý centimeter Elasovho sídla. Pán lesa mu to tu potom poukazoval. Dokopy tu bolo cez tridsať poschodí a na každom bolo niekoľko miestností rôzneho využitia. Elasova spálňa bola na prvom. Bola zdobená tak ako sa na lesného kráľa dalo čakať. Obrovská, prekrásne zdobená všetkým čo sa v lese dalo nájsť. Zvieracie kožušiny slúžili ako koberce, závesy z papradia zakrývali okno a priechod na balkón, tlmene svietiace drahokamy boli rozmiestnené po rôznych kútoch spálne, kvety zviazané zlatými vláknami sladko rozvoniavali a uprostred dominovalo rozľahlé lôžko. Nebolo však ako ľudské. Do drevenej podlahy bola vyhĺbené priehlbina o veľkosti manželskej postele a napĺňalo ju najjemnejšie páperie a kúsky vlny. Pripomínalo to hniezdo, aj pre spletené konáre a listy lemujúce okraje. Zrolované kusy ovčej vlny potiahnuté akousi modrastou látkou slúžila ako vankúše a mäkká medvedia koža slúžila ako prikrývka. Bolo tu aj kopec iných vecí, ale Adam ich už nevnímal, lebo ho napadlo, aký by bol sex v takejto lesnej posteli. Na odpoveď nemusel dlho čakať, Elas mu to s radosťou predviedol.

Adam sa prebudil zo snívania, keď zacítil ako mu Elasova ruka skĺzla do rozkroku. Nič nepovedal, len sa prudko otočil a vášnivo ho pobozkal.

„Niekto je tu nedočkavý.“ Zasmial sa pán lesa a ochotne mu bozk opätoval. Nenechal sa dlho presviedčať, s ľahkosťou mu strhol košeľu čo mu daroval a povalil ho na posteľ. Perie len tak lietalo, keď sa na seba vrhli a veľmi rýchlo sa navzájom zbavili aj zvyšku oblečenia. Elas Adamovi zanechal na krku mileneckú značku a následne sa jazykom venoval jeho stuhnutým bradavkám. Adam slastne vzdychol a zaboril prsty Elasovi do vlasov. Pán lesa sa potmehúdsky usmial a jazykom si razil cestičku čoraz nižšie. Dlaňami medzitým láskal jeho vzrušené telo. Keď sa dostal na podbrušie, vtisol mu bozk na citlivú pokožku a krátko sa odtiahol. Spokojne si prezrel Adamovo vzrušenie a prstami mu skĺzol na stehná, jemne masírujúc. Sklonil hlavu a vzal do úst špičku. Adam zastonal, chvejúc sa pod Elasovým šikovným jazýčkom. Elas ho spokojne vzal celého do úst a jazykom nežne láskal Adamov nabudený penis. Adam znovu zastonal, vnímajúc len jeho ústa na jeho vzrušení. Podvedome ho chytil za vlasy a postrčil ho aby zrýchli. Elas vyhovel a zvýšil tempo. Netrvalo dlho a Adam s výkrikom búrlivo vyvrcholil. Elas prehltol, zlízavajúc aj poslednú kvapku. Adam s privretými očami oddychoval po príjemnej rozkoši a pozrel na svojho milenca. Chvíľu ho len pozoroval, a po chvíli sa ozval.

„Poď, oplatím ti to.“ Vyzval ho chrapľavým hlasom plným vzrušenia. Elas sa zvalil vedľa Adama, ktorý sa prevrátil na brucho a skĺzol pánovi lesa medzi nohy. Pevne ho chytil za boky a pobozkal ho na žaluď. Elas sa zachvel, no to ho už Adam vzal do úst a oplácal mu rozkoš.

„A... Adam...“ hlesol Elas pomedzi vzdychy, chvejúc sa pod ťarchou vášne. Jeho milenec na neho zdvihol pohľad a provokačne mu pozrel do očí, neprestávajúc ho fajčiť. Pre Elasa to bola posledná kvapka. „Milujem ťa.“ Hlesol pán lesa a okamžite vyvrcholil. Adam ako kocúr čo dostane smotanu všetko prehltol. Kvapky potu ako perly zdobili kožu oboch milencov, ovládaných vzrušením. Adam sa natiahol k Elasovi, zľahka ho pobozkal a ľahol si s hlavou na jeho hrudi.

„Tiež ťa milujem.“ Povedal Adam, šťastný ako nikdy. Prstami pohladil Elasa po tvári a započúval sa do zvuku jeho srdca. Nevďačne ho napadlo, že teraz by mohol aj zomrieť, lebo šťastnejší už nebude. To by už ani nebolo možné. „Našiel som dokonalosť.“ Zamrmlal si Adam pre seba, no Elas ho počul. Nič však nepovedal, len si ho pritiahol a venoval mu ďalší bozk.

„Druhé kolo?“ spýtal sa pán lesa a Adam nadšene prikývol.