Dnes je utorok.....to znamená, že aj s dnešným dňom mám 6 dní na to aby som ho niečo naučil. Mám pocit, že to nepôjde až tak ťažko ako som si myslel. Očividne je dosť inteligentný. Asi po pol hodine sa vrátili z kúpeľne, Maťa celá spotená a NoName s blaženým úsmevom......fakt? Fakt mal na tvári úsmev plný uspokojenia......WC je jeho nový priateľ. Položil som raňajky na stôl (Rožky s maslom a šunkou, ku tomu nejaká zelenina a syr) a prisadol si ku Martine. Naznačil som NoName aby si ku mne sadol no nejako to nechápal, musel som sa postaviť a dotiahnuť ho. Nechápal ani na, čo sú tam tie rožky, takže som ho musel kŕmiť. Nejako sa mu tie raňajky nepáčili. Po chvíli pochopil, o čo sa jedná a tak začal jesť sám no vyjedal iba šunku......mohlo mi napadnúť, že hora z iného sveta bude asi fičať na mäse.  Naraňajkovali sme sa a prešli sme do obývačky. Ja s Tinou sme si sadli na gauč a NoName na zem (pred tým sa trikrát otočil ako pes) nemal som síl mu vysvetľovať, že má sedieť na gauči a tak som ho tam nechal.

„Takže, čo s ním urobíme?“ začala Tina.

„Tak v prvom rade by si mi mala povedať kedy ideš dnes do práce.“

„Nejdem, vzala som si dovolenku až do konca týždňa.“ Ona je poklad, milujem ju z celého srdca.

„To si nemusela robiť,“ hodil som sa jej okolo krku. Za toto som jej vážne vďačný......neviem, čo by som bez nej robil.

„To teraz nebudeme riešiť. Potrebujeme ho naučiť základne veci, základy slovenčiny a nakúpiť mu oblečenie. Tu je môj plán,“ nasadila si okuliare a vytiahla notes. S okuliarmi vyzerala naozaj veľmi inteligentne. Naozaj vyzerá ako právnička, neviem či som sa zmienil ale Martina má právnickú kanceláriu a dosť sa jej darí. „ty s ním budeš doma a budeš ho učiť základné veci, ja zatiaľ dnes skočím do obchodu a kúpim mu nejaké oblečenie. Poobede ho budeme učiť reč. Zajtra skočíme spolu do obchodu aby si zvykal na množstvo ľudí a potom doma ho budeš učiť. Vo štvrtok ho budeme celý deň učiť. V piatok pôjdeme niekam von aj s ním a v sobotu ešte dokúpime zvyšok šatníka. V nedeľu ho budeme celý deň učiť a potom si už rob, čo uznáš za vhodne. Súhlasíš?“ zložila si okuliare z nosa a pozrela na mňa. Bol som jej veľmi vďačný no nedám jej to takto najavo, pretože by jej stúplo ego.

„Mám na výber?“

„Správna odpoveď,“ obaja sme sa začali smiať.

Všetko išlo super.  V utorok sa mi podarilo naučiť NoName vecí týkajúce sa základných potrieb. Hygienu som mu vysvetlil už ráno no stále v tom nemal jasno.  Naučil som ho na gauč, rozdeliť deň na ráno, obed a večer podľa hodín a taktiež aj čas. Išlo to veľmi ťažko no učil sa. Martina mu nakúpila “zopár“ vecí. Väčšina tričiek bola s krátkym ale našlo sa tam aj zopár výnimiek s dlhým rukávom a nohavice boli presne tie ultra moderne, roztrhané kolená, zipsy, kadejaké prešívanie no proste ultra moderné. Ani som sa jej radšej nepýtal koľko platila. Naučili sme ho základné pojmi ako WC, vaňa, sprcha, gauč, posteľ, koberec, okno, stôl, stolička, záclona, radiátor, oheň, voda, vzduch......a pod. Samozrejme tvrdohlavý Samko sa rozhodol, že ho naučí aj písať a čítať. Išlo mu to prekvapivo dobre. Viktor si ho zamiloval a NoName si zasa zamiloval Viktora. Hrali sa spolu celý večer. NoName ho kadejako vyhadzoval nadvihoval a predvádzal s ním akrobatické kúsky, pri ktorých sme s Martinou iba prekonávali infarkty. Boli sme hore asi do polnoci a na konci dňa vedel písmená: A, B, C, D, E a F.

V stredu sme sa ráno vybrali do Auparku. Bolo ráno, takže tam nebolo veľa ľudí. NoName bol všetkým fascinovaný, zvládol ľudí veľmi dobre. Zasa sme mu nakúpili nejaké oblečenie, asi osem párov topániek (dvoje slušné, jedny rychlobežky, troje na večer do mesta, dvoje na zimu) a Martina vyzerala, že ani z ďaleka neskončila. Kúpila mu asi 6 rôznych svetrov, 4 mikiny, 3 bundy na chladná večeri, 4 šatky (neviem načo mu budú) asi 8 ultramoderných nohavíc, 11 tričiek s krátkym a 13 s dlhým rukávom, 4 roláky, 6 kraťasov a asi milión ponožiek a boxeriek. Martinu zastavilo iba to keď som povedal, že aj v piatok ideme ešte na nákupy. Keď som videl ten účet skoro ma trafil šľak. Ani som nevedel, že také číslo naozaj existuje no Martina sa tvárila, že to je úplne bežné a vyzerala, že je s nákupom naozaj spokojná a dokonca sa doma vychvaľovala Marekovi (neviem či som povedal ale do konca týždňa je na služobke) ako výhodne nakúpila. Horko  ťažko som naučil NoName načo to všetko slúži a ešte horšie bolo ho naučiť obliekať si to. (Neskúšal nič z toho v obchode, pretože by sme sa zbytočne zdržiavali.) Prekvapivo z dnešného nákupu mu bolí zlé iba 2 tričká, 1 nohavice a 1 mikina, no z toho, čo nakúpila včera mu bola polovica tričiek malá. Vo všetko vyzeral naozaj ale naozaj sexi. Mýlil som sa v Tine, myslel som si, že to s tým štýlom naozaj preháňa no na NoName som si nevedel predstaviť naozaj nič iné. Zasa sme boli hore skoro do polnoci. Naučil som ho ako sa obliekať, načo slúži telka (zapáčili sa mu animáky, je to dieťa), načo slúži rádio (očividne bude fičať na Latino hudbe, nechápem toho tvora) dokonca sa mi podarilo ho naučiť aj narábať s kľúčmi (ako zamykať a odomykať) a aj ako je potrebné zamykať. Naučil som ho kopu ďalších slov a písmen (G, H, Ch, I, J a aj K). NoName sa naozaj rýchlo učí. Dokonca sa naučil aj jednoduché súvetia a začal veľmi ťažko komunikovať. Má neuveriteľný hlas, taký hrubý, drsný a zároveň jemný. Stačí, že povie jedno písmeno a mám zimomriavky. Keď som ho večer ukladal opýtal sa ma, že čo je to láska. Nevedel som ako mu to mám vysvetliť no niečo som zo seba dostal.

Vo štvrtok sme ho zasa veľa naučili. Išlo to o to rýchlejšie, že už s nami komunikoval. Naučili sme  ho používať príbor, poďakovať a poprosiť, natrieť si rožok, rozdelili sme mu potraviny, naučili ho rozdiel medzi trvanlivými a ľahko sa kaziacimi a vysvetlili mu, ktoré musia ísť do chladničky, a ktoré do špajze. Naučili sme ho aj písmena L, M, N, O, P, R , a S. Maťa ho naučila starostlivosti o vlasy a aj ako si objednať jedlo (vlastne ho naučila kompletne narábať s telefónom). Každým dňom bol z neho viac chlap a mňa to čím ďalej tým viac desilo. Bál som sa, že mu nebudem vedieť odolať a to som nechcel. Večer prišli na návštevu Tinine kamarátky, všetky sa na neho lepili ako včely na med. Mal som chuť im vyškriabať oči a vytrhať vlasy no držal som sa. Večer som ho už nič neučil nechal som ho samého, že ako to zvládne. Vykonal hygienu, prezliekol sa do pyžama (neznáša klasické pyžamo a tak spí iba v boxerkách) a dokonca si vybral knihu z mojej knižnice (moju naj obľúbenejšiu). Dneska som mu vysvetlil všetko o knihách. Keď som mu prišiel v noci zhasnúť svetlo zistil som že je na 35 strane. Bol som na neho hrdý. V noci išla Maťa na WC-ko a našla ma spať na gauči.

„Prečo tu spíš?“

„Neviem, či je vhodné spať s ním v jednej posteli,“ povzdychol som si.

„O sa ti páči,“ poznamenala. Poznala ma lepšie ako samú seba. Iba som opatrne prikývol. „Tak na, čo čakáš?“

„Niečo som si sľúbil,“ Tina si povzdychla. Pritiahla si ma do náručia a hladila ma po chrbte.

„Hocikedy sa na to môžeš vykašľať, nikto sa na teba nebude hnevať.“

„Ja áno.“

„Ach ty tvrdohlavec, aj tak ti to dlho nevydrží.“

„Práve toho sa bojím.“ Tina sa iba smiala. Neviem ako dlho sme tam tak sedeli no pamätám si, že sme sa ešte na niečom strašne smiali a potom sme šli spať ku nej do izby. Už to je strašne dávno, čo sme naposledy spali v jednej posteli.

Keď som v piatok vstal bolo 10 hodín ráno.

„Do riti! Tina vstávaj, je desať hodín, Viktor nie je v škôlke.“ Tina vystrelila z postele ako namydlený blesk a ja za ňou. Ihneď sme vleteli do Viktorovej izby.

„Vstávaj Viktorko, zaspali sme!“ Tak sme sa ponáhľali až sme si nevšimli, že v izbe nikto nie je. Vleteli sme do kúpeľne a jeden cez druhého sme vykonávali hygienu.

„Čo sa to deje, pane bože.“

„Kde je ten Viktor!“ rozčuľovala sa Tina sediac na záchode „Viktor! Okamžite sem nakluš!“ vrieskala cez celý dom.

„Viktorko je v škôlke“ ozvalo sa z kuchyne. Obaja sme na seba vypľaštili oči. Tina okamžite prestala vykonávať potrebu a ja som vypľul pastu. Obaja sme pomalými krokmi prekonali vzdialenosť medzi veckom a kuchyňou a zbadali NoName ako pripravuje raňajky v Tininej ružovej zástere (pod ktorou mal iba svoje pyžamo), robí kávu a pri tom si tancuje do hudby z rádia.

„Ako sa tam dostal?“

„Ja som odniesť.“ Zasa sme sa s Tinou na seba pozreli.

„Takto?“ opýtala sa Tina a ukázala na jeho pyžamo.

„Nie. Ja prezliekol.“ Smial sa....on sa na nás smial. Ešte celé ráno sme boli v šoku na nakoniec to pominulo. Okolo obeda sme išli do mesta. Všetko bolo úplne v poriadku. NoName sa sám obliekol (dokonca mal aj vkus). V meste sme išli na obed ale až okolo druhej. Poobede sme sa išli ešte prejsť. Rozhodli sme sa ísť do kina aby sa s ním NoName oboznámil. V kine sme išli na nejaký akčný film. Ten končil o pol piatej. Kino nebolo ďaleko od škôlky a tak sme sa tam rozhodli ísť na pešo. NoName potreboval ísť strašne na záchod a tak som mu povedal nech si odskočí za krík.

„Ruky hore!“ ozvalo sa za nami zatiaľ, čo sme čakali na NoName. Počuli sme nabitie zbrane a tak sme tie ruky dvihli. „Tak a teraz sa ku mne pekne otočte tvárou.“ S Tinou sme sa na seba pozreli a pomaly sa otočili. Kde je NoName keď ho človek potrebuje? „Oh, ty si žena toho zazobanca,“ rechatl sa ako prasa. „Pekne mi vysoľ prachy a aj ty.“ Tina nič nepovedala iba sa načiahla do zadného vrecko po peňaženku. „Stoj!“ okríkol ju. „nie som debil, je si ju vyberiem sám.“ Načiahol sa ku jej zadnému vrecku. Nechutne jej obchytával zadok, až mi bolo do plaču. Tina to iba trpela. Zrazu sa z tmi pred nami vynoril NoName chytil toho debila za bundu a jedným prudkým pohybom ho tresol o plechovú bránu nejakej garáže. Tina sa zosunula k zemi a začala plakať. Možno je sekera ale takéto veci ju dokážu dostať. Objal som ju a nechal sa vyplakať. NoName tam zatiaľ mlátil toho chlapa hlava-nehlava. Nemohol som ho nechať nech ho zabije a tak som na neho zakričal aby ho nechal. Poslúchol ma a vrátil sa ku nám. Pomohol som Tine na nohy a išli sme po Viktor.

„Viktorovi ani slovo, a ani Marekovi.“ Obaja sme prikývli. Pred Viktorom bola zrazu úplne v poriadku. Celý večer bol úplne super. Viktor sa zasa šalil s NoName a Tina úplne zabudla na to, čo sa stalo. Večer sme opäť všetci spokojne zaľahli a ja s Tinou sme sa ešte dlho rozprávali.

V sobotu sme išli zasa na nákupy zasa sme toho nakúpili strašne veľa. Ak som si minule myslel, že ten účet je vysoký tak to som ešte nevidel tento. Tina si to nenechala vyhovoriť a nakupovala. Mám pocit, že si chcela vykompenzovať psychickú traumu zo včera. Vždy to tak robila. Keď ju niečo trápilo išla nakupovať a potom sa prišla vyplakať ku mne. Tina mi už dva dni omieľa stále dookola, že sa musím s NoName zmieriť, pretože keď sa vráti Marek tak s ním budem musieť spať v jednej posteli. Vedel som to no nechcel som si to priznať. Tento krát už všetko skúšal priamo v obchode a tak sme domov priniesli iba veci, ktoré mu boli dobré. No nastal problém, do obrovskej skrine, ktorú som mal v izbe už sa to nezmestilo a to som tam ešte nemal, veci, ktoré nakúpila mne. Po dlhom rozmýšľaní sme došli ku riešeniu, že sa musíme presťahovať do väčšej izby. Po pravde ani som nevedel, že je v tom dome nejaká väčšia izba no už ma to ani neprekvapovalo. Izba bola asi raz taká veľká ako tá pred tým a skriňa v nej bola taká obrovská, že by som kľudne mohol bývať iba v nej. Vyložili sme všetko oblečenie no skriňa bola plná iba z troch štvrtín. Tina mala zrazu v očiach fakt diabolské iskričky. To značilo jediné. Bola úplne bez seba z toho, že ešte stále môže nakupovať. Už ani neviem, či je niečo v obchodoch, čo NoName alebo ja nemáme no ona stále niečo našla. Keďže bola sobota Viktor bol celý deň s nami. Všetko v poriadku zvládal. NoName sa s ním dokonca skoro hodinu hral v detskom kútiku. Úplne mi to dieťa ukradol a to sa mi prestávalo páčiť. Doma som vysvetlil NoName ešte zopár vecí a na všetko som už kašľal. NoName sa chcel stále rozprávať, respektíve on chcel rozprávať a ja som ho mal opravovať. Fakt mu to išlo neuveriteľne, až na drobné chybičky krásy rozprával úplne ako  keby tu žil celý život. Poslednou témou dňa bola anatómia ľudského tela. Vypytoval sa ma na rôzne časti tela a ja ako bývalí študent zdravotnej školy som mal celkom slušné poznatky. Keď skúšal o koľko má väčšiu dlaň ako ja všimol som si, že sa jeho tetovanie rapídne zväčšilo. Bola tam časť s malinka tými ľuďmi, ktorí vyzerali ako tie nástenne maľby, potom nejaká časť, ktorá vyzerala ako včelí plast ale znamenalo to určite niečo s elektronikou. Potom nejaká ozdobná časť do ktorej boli nenápadne vsadené knihy a fakt kreatívna časť s rôznymi druhmi jedla. Všetko to vyzeralo ako z praveku a nič nebol rušivý element. Vtedy ma napadlo jeho meno. Norrin. Neviem ako ma to napadlo, fakt neviem proste to jednoducho prišlo.

„Norrin.“ Úplne ma trhlo keď to vyslovil. Vie mi čítať myšlienky? Zrazu sa mu na ruke objavilo ďalšie tetovanie. Bolo to ozdobne napísané jeho meno no zo spodnej strany ruky mal ešte niečo. SAMUEL!! Fakt tam mal napísane moje meno. Chvíľu sme na seba iba tak pozerali no potom som sa postavil poprial mu dobrú noc a odišiel ku Tine do izby. Keby som tam ostal dlhšie tak by to neskončilo dobre. Všetko som Tine povedal, tá mi dala nejakú prednášku a išli sme spať.

V nedeľu prebiehalo všetko normálne až na jednu vec. Ráno som si všimol že mám na zápästí vytetovaná svoje meno a zo spodku zápästia som mal to jeho. Nikdy som nechcel mať tetovanie. Desila ma tá predstava, že do mňa budú pichať ihlou. (moja sesterka sa dala tetovať a vravela, že to dosť bolí). Pri raňajkách som to ukázal Tine tá sa iba pousmiala a jedla ďalej. Už ničomu nerozumiem. Naučil som Norrina ešte zopár posledných písmen, prečítal s ním 187 strán z knihy, vysvetlil zopár pojmov a už bol večer. Plný očakávania a túžob som si večer ľahal ku Martine do postele no nevedel som zaspať. Neustále som rozmýšľal, čo by sa mohlo stať medzi mnou a Norrinom keby som s ním spal. Bolo veľa rôznych variant. Neudržal by som sa a vyštartoval po ňom. Táto sa delila na možnosti, on by sa tiež nedržal späť a presexovali by sme celú noc a ja by som sa ráno nevedel ani pohnúť, alebo by ma odmietol a vysmial, alebo by to bol trapas a on by nechcel byť hore a pod. Nakoniec som konečne zaspal okolo pol druhej ráno.