Zobudil som sa na nepríjemný tón budíka........nechcelo sa mi vstávať. Tina ma asi po ôsmom zopakovaní melódie vykopla z postele. Pomaly som sa došuchtal do kúpeľne a vykonal rannú hygienu.

„Dobré ráno,“ ozvalo sa vo dverách. Trocha som sa strhol, nebol som zvyknutý na ranné privítanie týmto hlasom.

„Dobré.“

„Čo je dnes na pláne?“ Vážne ja som mu nepovedal, že dnes ideme do školy......do školy.......ideme? KURVA!! Zabudol som  sa opýtať Ziony opýtať ako sa dostanem naspäť. Ani som mu neodpovedal, rovno som vybehol naspäť do izby po mobil.

„Čo sa deje?“ zobudil som Tinu, to bude zlé.

„Prepáč ale zabudol som sa opýtať ako sa dostanem naspäť,“ ospravedlňoval som sa počas toho ako som sa snažil nájsť číslo, z ktorého mi prišla SMS-ka s oznamom o vyučovaní. Konečne som ho našiel. Chcel som na neho zavolať a opýtať sa ho no žena v telefóne mi oznámila, že číslo, ktoré volám neexistuje. Mohlo mi to napadnúť...... smutne som klesol na posteľ.

„Čo robíš, postav sa a chystaj sa do školy.“

„Je to zbytočné, nedostanem sa tam, neviem ako.“

„To to fakt, vzdáš pre takúto hlúposť? Ako si sa tam dostal minule?“ Ako som sa tam dostal minule? To je fajn nápad, možno to pôjde. Dostanem sa tam tak isto ako vtedy.

„Ďakujem sestra,“ dal som jej veľký bozk na čelo a utekal dole.

„Čo by si ty bezo mňa robil?“ to bolo posledné, čo som od nej zachytil. Je 7:15, ak za 10 minút vyrazíme z domu, stihneme to.

„Čo sa deje?“ zastavil ma Norrin.

„Nič, iba si musíme pohnúť. Rýchlo sa choď obliecť.“ Tlačil som ho do izby. Vybral som veci sebe aj jemu. Prezliekal som sa v obývačke, nemohol som sa zdržiavať pohľadom na neho ako sa prezlieka. Za 10 minút sme boli hotový a ja som stihol hodiť do tašky dve buchty a kávu v termoske. Obuli sme sa a ja som už vybiehal z domu  keď ma Norrin zastavil.

„Čo je toto?“ pozeral sa na kľučku od dverí. No vlastne pozeral pod ňu. Bol tam rovnaký otvor na kartu ako vtedy na tom strome. Strčil som do neho teda kartu. Dvere sa samé zavreli a keď som ich otvoril......viedli do chodby v škole. Videl som študentov ako prechádzajú z triedy do triedy, ako sa rozprávajú, smejú, hádajú.......bozkávajú.

„Náš prvý deň v škole.“Povzdychol som si. Norrin nepovedal nič a tak som sa zľakol či tam so mnou je. Otočil som sa dozadu a zbadal ho ako civý na bozkávajúci sa párik. „Čo sa deje?“

„Oni sa milujú?“ jeho obľúbená téma.

„No minimálne sa majú radi, keď sa dvaja ľudia bozkávajú tak sa zväčša majú aspoň radi.“Nejako som mu to musel vysvetliť. Norrin iba prikývol a vybral sa naprieč chodbou. Nevedel som kam ide no on to očividne vedel. Asi po 10 minútach blúdenia mi praskli nervy. Mali sme iba 25 minút nato aby sme našli triedu, do ktorej patrím.

„Kam to vlastne ideš?“ Norrin sa zastavil, otočil a nechápavo na mňa pozrel.

„Ja neviem, a ty?“ ACH PANE BOŽE!!! Som zúfalí, neviem ako mám zistiť, do ktorej triedy patrím, neviem, kde mám prvú hodinu, neviem, čo je moja prvá hodina, neviem vlastne nič.

„Samuel?“ Ozval sa za mnou známi hlas. Ziona.

„Ahoj Ziona, ani nevieš ako som rád, že ťa zasa vidím, potrebujem súrne tvoju pomoc.“ Ziona na mňa iba vyplašene klipkala očami. Po chvíli jej pohľad padol na Norrina stojaceho priamo za mnou.

„To je Peter?“ Čo? Aký Peter? Nechápal som čo tým myslí no potom mi došlo, že myslí Norrina.

„No áno ale volá sa Norrin. Potrebujem vedieť ako zistím, v ktorej som triede.“

„Ahoj, som Norrin, rád ťa poznávam. Si Ziona ak sa nemýlim.“ Vypľaštil som na neho oči, odkiaľ vie, že je to Ziona?

„Aj ja ťa rada poznávam, pekné meno. Len tak medzi nami, je krajšie ako Peter.“ Mala koketný úsmev? Fakt s ním flirtovala?

„Haló Ziona!“ Musel som ňou potriasť aby sa prestala rozplývať nad Norrinom.

„Ach, čo? Vravel si niečo?“

„Áno, ako zistím, v ktorej som triede?“ už som naozaj strácal trpezlivosť.

„Máš to na karte napísane. Hneď pod menom by si mal mať písmeno a rímske číslo.“ Vytiahol som kartu zo zadného vrecka. Naozaj to tam bolo. S VII. „To “S“ znamená, že je to trieda pre výnimočne talentovaných. Alebo pre hybridov ako si ty.“ Mám samé privilégia, to sa mi páči. No to znamená, že moja trieda bude plná namyslencov a nadutcov.

„V akej si ty?“ bol som zvedavý, pretože vravela, že je iba obyčajný fyzikál, no vyzerá, že fyzikál možno je ale nie obyčajný.

„No....ja som tiež v S-ku,“ ona sa za to hanbí?

„Nemala by si sa tešiť?“

„Mala no ja som iba fyzikál.....“ vyzerala utrápene, no podľa mňa každý druh mágie je v niečom jedinečný.

„Pozri síce som v tomto nový ale podľa mňa, nie je vôbec hrozné byť fyzikálom. Je vôbec úžasné, že ovládaš mágiu.“ Povzbudivo som sa na ňu usmial. No ona vyzerala, že jej to náladu nezlepšilo.

„No v mojom vesmíre to nie je nič výnimočné,“ takže to je možno jeden z dôvodov, “a navyše v S-ku budú samí výnimočný ľudia ako, mystici,  mágovia meniaci podstatu veci a podobne.“ Neviem ako výnimočné sú títo druhy mágie no mne to veľmi výnimočné nepripadalo. Mágia meniaca podstatu veci? Veď to nie je každá mágia?

„Pozri, koľko je v S-ku fyzikálov?“

„So mnou možno dvaja.“

„Takže to znamená, že ste jediný dvaja fyzikály, ktorý nie sú ako všetci ostatný v tejto škole, ste v niečom výnimočný, dokážete niečo viac ako byť len fyzikálom.“ Jej výraz sa zrazu úplne zmenil. Bolo z nej cítiť odhodlanie a v očiach mala iskričky zapálenia pre nejakú vec. Chytila ma za ruku a tiahla niekam cez chodbu. „hej, kam to ideme?“

„Na hodinu, nechceme predsa zmeškať hneď prvú hodinu v hneď prvý deň.“ Táto baba ma desí, dokáže meniť nálady tak rýchlo........schizofrénia?  Norrin za nami upaľoval ako len vedel. Nebehal no rýchla chôdza to bola. Všetci sa za ním otáčali. Cítil som sa nejako divne a hlavne keď sa na neho nejaká baba začala usmievať. Zasa je to tu, zasa žiarlim.

Ziona nás dotiahla do triedy, ani som si nezapamätal cestu, a šmarila sa do zadnej lavice. Ja som si sadol vedľa nej a Norrin vedľa mňa. Ešteže sú tu lavice po troch, inak neviem, čo by jej Norrin spravil. Chvíľu sme tam iba tak sedeli a rozdychávali, keď sa na mňa otočil prvý človek. Bola to malá zlatá dievčina s dvoma copmi skoro až po kolená, myslel som si, že také majú iba v anime, a veľkými modrými očami. Fakt bola vzrastom nízka, dokonca by som povedal, že mohla mať tak 140cm nanajvýš. Chvíľu na mňa iba tak zazerala. Potom preskočila pohľadom na Zionu a nakoniec na Norrina. Takto si nás premeriavala a potom sa otočila ku babám, čo s ňou sedeli. Jedna bola vysoká, krátko vlasá emáčka a druhá vyzerala ako cukrová vata. Samá rúžová kučeravé, dlhé vlasy ako obláčik a úsmev, z ktorého by jeden dostal cukrovku.

„Rodina?“ ozvala sa tá malá.

„Nie, a vy?“ odpovedala Ziona.

„Nie. Kto ste?“ pokračovala emáčka. Fakt boli desivé. Predstavte si pohľad na emáčku, bábiku s unudeným výrazom a na slniečko. Všetky boli úplne odlišné a do kopy vytvárali jeden celok. Viem si ich predstaviť ako jedného človeka. Ráno by to bola odstrašujúca emáčka, na obed hyperaktivne slniečko a ku večeru znudená bábika.

„Ja som fyzikál a som Ziona. Toto sú Samuel a Norrin. Samuel je hybrid a Norrin jeho strážca.“ Očividne si Ziona zabrala miesto ich hovorcu.

„Fyzikál? To vážne?!!“ vyprsklo slniečko. Emáčka si iba pískla a bábik prekrútila očami.

„My sme Maganízo. Ajína, Siména a Zravéna.“ Emáčka – Ajína, Bábika – Siména a slniečko – Zravéna. Netuším, čo je to Maganízo, no očividne to bolo niečo dosť zaujímavé a boli to všetky tri takže asi boli aj celok ako som si myslel. Ziona vypleštila oči. Ajína, Siména a Zravéna sa otočili naspäť a tvárili sa ako keby sme tam ani neboli.

„Čo je to Maganízo?“ Opatrne som jej to zašepkal, nechcel som aby vedeli aký som v tomto nevzdelanec, čo ak by sa urazili? Nechcem si predsa znepriateliť triedu hneď v prvý deň.

„No ako by som ti to vysvetlila.....je to druh mágie, ktorý sa zrodí v troch osobách na raz. Osoby nikdy nie sú rodina a dokonca niekedy nie sú ani z rovnakého vesmíru. Osoby sú vždy diametrálne odlišné a keď sa prvýkrát stretnú ich puto sa aktivuje a oni sa už nemôžu rozdeliť.“

„Oný sú siamské trojčatá?!“

„Čo? Čo sú to siamské trojčatá?“

„Sú to tri osoby, zrastené do jednej nejakou časťou tela.“ Celý rozhovor sa odohrával šeptom a za to som bol úprimne rád, pretože ak by toto počuli, určite by sa urazili, ako mi to potom vysvetlila Ziona.

„Nie ty trdlo..... nie sú spojené žiadnou časťou tela, iba sa nechcú a nemôžu rozlúčiť. Ako náhle sa jedna od nich vzdiali na veľkú vzdialenosť nastáva pomalá a krutá smrť, všetky zažívajú nehorázne muka. Ich mágia spočíva v tom, že dokážu zhypnotizovať čokoľvek, živé aj mŕtve, dokáž sa dostať do tvojho vnútra zmeniť ťa od základu. A taktiež ťa aj psychicky zničiť. Znie to síce obyčajne no je to nesmierne silná a neobyčajná mágia. Hlavne preto lebo dokážu vytvoriť presnú kópiu človeka, s jej spomienkami a myšlienkami a preto sa aj bežne používajú pri vyšetrovaniach nejakých prípadov. No sú aj barieri proti ich vpádu. Je to druh mágie meniacej podstatu.“ zdalo sa mi to až príliš jednoduché a obyčajné no určite to tak nebude. Celý čas som iba nemo prikyvoval. Takže som mal pravdu v tom, že sú jedno.

„Takže ty si ten hybrid?“ ozval sa za mnou mužský hlas. Pomaly som sa otočil. Za mnou stál vysoký chalan s blond vlasmi, ofinou padajúcou do oči, tetovaniami a pirsingmi kde si sa len pozrel a postavou ako z reklamy na posilku.

„No, asi áno.“ Nezmohol som sa na nič iné len na trápne asi áno. Chvíľu si ma obzeral a potom pozrel na Norrina.

„To je tvoj ochranca?“ Nemo som prikývol. Ďalej si ho prezeral. Norrinov pohľad sa z nechápavého šteňaťa začínal meniť na vraždiaceho vlkolaka. „Vyzerá celkom slušne. Ja som Aurin. Som sokalajo. Viem znie to blbo, ale ja som to nevymýšľal. Dám ti zopár rád, čo sa týka mňa. Vlastne je len jedna: daj pokoj ty mne a dám pokoj ja tebe.“ Po tejto vete sa otočil a odišiel. Divný chalan.

„Sokalajo je druh mágie postavený, čisto na živle oheň. Ide o to, že každý mág, ktorý vie ovládať oheň, ho vie iba ovládať, no vie ho ovládať oba do určitej mieri. Sokalajovia sú v podstate oheň. Vznikli z ohňa a preto sú s ohňom jedno a to isté. Oheň ich počúva ba dokonca sa ich aj bojí. A taktiež dokážu produkovať oheň zo svojho tela. Sú jeden z menej potrebných atypických mágov no práve preto, že sa nevyskytujú veľmi, často sú zaradený do S tried.“ Ziona zavrela nejakú obrovskú, starú knihu a tá sa zrazu zmenšila na malinkatú knižočku. Pripomenulo mi to nejaký film, mám pocit, že to bol čarodejov učeň.

„Zatiaľ ma nič z toho nejako neohúrilo, aj keď svojim spôsobom som ohúrený zo všetkého okolo mňa. Nechápem to delenie do S-ka.“

„Fyzikály a psychici sú základné dve formy mágie a z nich sa potom odvíjali ďalšie podľa vnútorného prostredia osoby. Všetko je to ako jeden obrovský rodokmeň, počínajúci fyzikálmy a psychikmi. A veľa z druhov mágie je stále ešte neobjavených. A triedy sú podľa sily a nezvyčajnosti mágie. Najnižšie majú M potom je K a potom je O potom Z a nakoniec S. Nikto nevie, kto si tie triedy takto zmyslel no nikto to ani nerieši.“ Mám z toho v hlave obrovský guláš. Aj keď ako tak začínam chápať rozdeleniu tried (Aspoň niečomu :D) tak je tu strašne veľa ´ďalších vecí, ktoré nechápem.