Celé mesto je ponorené do tmy. Na ulici niet ani jedného človeka. Až na...... v jednej tmavej uličke za jedným tmavým a rozpadnutým blokom sa prechádza mladý chlapec. Pekný, vypracovaná postava, červené vlasy až po zadok zopnuté vo vysokom cope, trochu špicaté uši, prenikavé červené oči. Nie, nie je to upír. Je to mladý boh menom Ares. Potomok prabohov napokon ako každý olympský boh. Prišiel, lepšie povedané, bol donútený prísť na zem za jediným účelom. Učiť sa milovať a byť milovaný. Sám Zeus ho sem poslal a vrátiť sa smie iba ak sa naučí milovať a bude milovaný (ako už bolo spomenuté).

PRED NEJAKOU DOBOU NA OLYMPE

„Ja tam nejde!!“ rozkričal sa Ares na Zeusa.

„Ale áno pôjdeš a sem sa vrátiš iba ak dokážeš, že si schopný lásky,“ chladne ho odbil Zeus.

„Ale prečo veď ja viem milovať, napokon nymfy ti to môžu dokázať,“ podpichol ho Ares.

(Nymfy sú niečo ako víly, ktoré síce sú smrteľné ale dĺžka ich života je neskutočná.)

„Práve o tom hovorím. Máš sa naučiť milovať zo srdca a nie z nohavíc. Tvoje správanie poburuje všetkých obyvateľov Olympu,“ schladil ho Zeus.

„A prečo si si taký istý, že sa sem nevrátim, alebo, že nebudem robiť to iste, čo robím tu aj na zemi?“ spýtal sa ho Ares.

„V tom je ten vtip, budú ti odobraté schopnosti a vrátia sa ti až splníš to, čo máš splniť a aby si to nemal také jednoduché, spolu s Afroditou sme ti vybavili aby si nebol príťažliví pre ženy,“ zasmial sa Zeus, Prvý náznak emócií. Aresovi skoro zabehlo hrozno, ktoré práve jedol.

„To nemyslíš vážne, a ako mám dokázať to aby sa do mňa nejaká zamilovala ak pre nich nebudem príťažliví?“ vrieskal Ares.

„Ukľudni sa prosím,“ pridala sa Afrodita. „Tvoju podobu ti necháme nič sa neboj, a to ohľadom toho ako to máš splniť necháme plne na tebe. Vieš keby si dával väčší pozor na to, čo sa tam dole deje tak by si vedel, že sa to dá aj bez toho aby si mal okolo seba hárem žien,“ teraz sa pre zmenu smiala ona.

„Tak toto nie, toto mi nemôžete urobiť, ja sa zmením sľubujem,“ plazil sa po zemi Ares len aby mu odpustili a nenútili ho ísť tam dole.

„Je neskoro Ares. A aby si si nemyslel, že sme až natoľko necitlivý, vybavili sme ti už aj ubytovanie a človeka, ktorý ťa bude sprevádzať na zemi. Len o tom ešte nevie,“ teraz sa smial už aj Zeus. Ares chcel niečo povedať no v tom sa Zeus a Afrodita v záblesku zlatého svetla rozpadli a s nimi aj všetko okolo a on sa ocitol v nejakej tmavej uličke za nejaký otrasným panelákom.

ZNOVA V PRÍTOMNOSTI

„Tak tamto mám bývať?“ pozrel sa na asi tretie poschodie. Na balkóne sa usadili pozostatky zlatého prachu. Ares to bral ako znamenie a s napätím síl a zvyškom božskej sily, ktorú mu Zeus nechal sa tam vyštveral. Otvoril balkónové dvere a vošiel dnu. Ocitol sa v nejakej malej temnej miestnosti, kde vďaka svojmu božskému zraku celkom slušne videl. Bol tam nejaký pracovný stolík, malá skrinka, posteľ, nejaké skrinky, poličky a... človek. Priamo v posteli ležal človek. Asi to bol chalan no vyzeral skôr ako dievča. Mal jemné črty, dievčenskú tvár, plné pery, dlhé mihalnice, malí nos, čierne polodlhé vlasy a jemne vypracované telo. To posledné videl iba vďaka tomu, že spal odkrytý a iba v boxerkách.

„Nechutné,“ poznamenal. Poobzeral sa okolo a hľadal si miesto kde by sa mohol uvelebiť ku spánku. Keď nič nenašiel usúdil, že bude lepšie keď si ľahne do postele. Vôbec si nelámal hlavu nad tým, že v nej spal už niekto iný. Sprosto sa do nej natrepal a otočil sa chrbtom ku chlapcovi. Nemienil sa mu dívať do tváre ak to nebolo nutné. Už len dýchať ten istý vzduch ako obyčajný človek sa mu hnusilo. On veľký boh vojny, chaosu a pomsty tu teraz leží v zatuchnutej posteli s nejakým chalanom.....odporné, pomyslel si. Chvíľu ešte v mysli preklínal Zeusa až napokon zaspal.