Obrovská budova v tvare písmena U vzbudzovala dojem utrpenia, nudy a sklamania, to bol vlastne aj jej účel. Teda aspoň takto to brali všetci teenageri.

„Čo to pre boha je?“ opýtal sa vyhúkaný Ares.

„Toto je prosím pekne škola, miesto kde trávim 99,9% svojho času,“ usmial sa na neho Andrej.

„No tak pŕŕ, máš mi pomôcť zistiť niečo o tej veci..... no o tej....“

„Láske,“ doplnil ho Andrej.

„No však hej, presne to. Tak mi prosím ťa vysvetli prečo ma ťaháš do nejakého pajzla, v ktorom mám byť celý čas??“ zhnusil sa Ares.

„Toto nie je žiaden pajzel ale škola a ak chceš aby som ti pomohol tak sa láskavo stíš a samozrejme počkaj niekde kým ti nedonesiem rovnošatu,“  ohriakol ho Andrej. Vybral sa smerom ku škole, keď začul nejaké divné  zvuky a uvidel spoza neho prichádzajúce svetlo. Otočil sa a zbadal Ares v školskej rovnošate, no teda z časti v rovnošate. Mal na sebe školskú košeľu ale zapnutý bol až od štvrtého gombíka, sako mal v ruke a kravatu v zadnom vrecku školských nohavíc, aspoň, že tie mal. Andrej si iba povzdychol, ani neskúšal ho presviedčať o tom aby sa obliekol podľa pravidiel, hneď mu bolo jasné, do ktorej skupiny v triede zapadne.

„No, tak čo a to hovoríš, môže byť??“

„Hej hej, poď za mnou,“ kývol na neho a otočil sa ku nemu chrbtom.

„Musíme ísť za riaditeľom a povedať mu o tebe,“ oboznámil ho s plánom Andrej. Keď prišli ku riaditeľovej kancelárii Andrej opatrne zaklopal.

„Vstúpte,“ ozvalo sa zvnútra. Andrej opatrne pootvoril dvere a vošiel dnu. Keď zbadal riaditeľa okamžite sa celý začervenal. Riaditeľ mohol mať niečo cez tridsať a mal prekrásnu vyšportovanú postavu, prenikavé modré oči a na krátko ostrihané modré vlasy. Hneď za ním vošiel dnu aj Ares.

„Čo má toto kurva znamenať?“ vybuchol riaditeľ.

„Tiež ťa rád vidím,“ odbil ho Ares.

„Vy sa poznáte??“ nechápala Andrej.

„Ty o tom nevieš? Váš pán riaditeľ je Poseidon,“ Andrejovi ihneď spadla sánka a obočie mu vystrelilo až niekam mimo hlavy.

„Čo tu ty chceš??“ pokračoval ďalej Poseidon.

„Posiela ma tu Zeus.“

„Môžem kašlať aj celého Zeusa, v mojej.....“ zrazu sa ozval obrovský hrom a cela budova sa zatriasla.

„To asi nie je najlepší nápad, Zeus nemá rád keď ho môže niekto kašľať.“ Poseidon si povzdychol, pozrel so von oknom na oblohu a potom si zasa sadol za svoj stôl.

„No tak čo by si chcel??“

„Tuto Andrej ma má sprevádzať na zemi a rozhodol sa, že budem chodiť do tohto blázinca,“ povedal a porozhliadol sa po miestnosti.

„No to nie, prečo by si mal zo sebou stiahnuť ešte aj Andreja?“ Zasa sa rozkričal, Andrej mal teraz sánku až na zemi. Bol úplne hotový z toho, že sa ho Poseidon zastal. Zrazu sa ozval ďalší hrom a cela budova sa znovu zatriasla.

„Nie to nie, to odo mňa nemôžeš chcieť,“ kričal Poseidon von oknom. Andrej sa na neho nechápavo pozeral.

„Takto komunikuje Zeus z neba, bohovia mu rozumejú.“ A zrazu ďalší a ďalší.

Všetko v miestnosti popadalo na zem z toho ako sa všetko triaslo. Ešte chvíľu vykrikoval Poseidon von oknom no potom to vzdal.

„A teraz nám musí pomáhať aj on,“ pousmial sa Ares.

„No tak fajn, môžeš študovať na mojej škole. Všetci traja sa stretneme po škole tu v mojej kancelárii,“ povedal pri tom ako si zodvihoval veci zo zeme.