Na ďalší deň ráno sa chlapec zobudil v posteli sám. Nechápal čo sa deje, sadol si na postel a pozrel sa cez otvorené dvere do obývačky, že či tam nie je, no nebol tam. Jeho školská rovnošata bola stále na stoličke. Pomaly si zhodil nohy z postele, obliekol si tričko a vybral sa ho nájsť. Prešiel obývačku, kúpeľňu......vlastne celý byt no po Aresovi ani stopy. Napadlo mu, že Zeus zistil, že to nemá zmysel a zavolal ho naspäť, no nechápal prečo sa cíti tak prázdne. Nechápal ako mu môže byť smutno za niekym s kým sa poznal iba deň.....bola to síce prvá osoba, ktorá sa z ním normálne bavila, prvá osoba, ktorá povedala, že bude všade kde je on a samozrejme prvá osoba, ktorá ho na niečo potrebovala, no stále tu bol ten fakt, že sa poznali iba deň.

Pomalým krokom sa došuchtal ku kávovaru a nalial si kávu, sadol si s ňou na gauč a zapol si telku. Ranné noviny....o ničom.....POČKAŤ?! V zábere ranného spravodajstva naživo sa objavil mladý bežec s dlhým červeným copom vyšportovanou postavou a trocha špicatými ušami. Mladý Andrej tomu najprv neveril, no keď sa kamera presunula na druhú stranu, bežca bolo vidno z dostatočne dobrého uhla nato aby ho Andrej spoznal.

Najprv mu odľahlo ne keď si uvedomil, že sa mu uľavilo viac ako je v medziach osôb, ktoré sa poznajú iba jeden deň, normálne, zarazilo ho to. Snažil sa upokojiť svoje rozradostené srdce a radšej sa nahol po mobil aby mu zavolal....teda keby mal Ares telefón!!! Nahnevalo ho, že bol natoľko neuvážený a namiesto toho aby s ním skočil po niečo cez čo by sa dalo komunikovať, ho nechal vyspávať. Rozhodol sa teda na neho počkať tu aspoň do vtedy dokiaľ nebude najvyšší čas ísť do školy. Pomaly si obliekol svoju uniformu, spravil si desiatu, dvojnásobnú, a zbalil si knihy. Asi pätnásť minút pred plánovaným odchodom niekto zaklopal na dvere. “Musím mu dať urobiť kľúče“ napadlo Andrejovi. Podišiel ku dverám a už už mu chcel vynadať, že kde bol no zarazil sa. Vo dverách stál, vysoký vyšportovaný chalan, mohol mať okolo 23 rokov, krátke blond vlasy na pravej ruke tetovanie a v obočí pírsing.

„Takže ty chudáčisko si ho dostal na starosti.“ Podotkol chlap a vtisol sa mu do bytu.

„Emm.....prepáčte ale smiem vedieť kto ste a kto je ten niekto koho som mal vraj dostať na starosti??“,nechápal Andrej.

„Ja som Thor a ten niekto koho si mal dostať na starosti je Ares, alebo sa tu ešte neukázal??“ posledné slová mu už šepkal zohnutý pri uchu. Andrej sa pri jeho hlbokom hlase celý začervenal. Thor sa mu odtiahol od ucha a vybral sa na prehliadku bytu.

„Trocha primalé ale útulné,“ podotkol.

„Vďaka.“

„A kde vlastne je??“

„Kto??“

„Ares, nieste vy ľudia trochu pozadu s logikou???“povzdychol si a posadil sa na gauč.

„Naposledy som ho videl tam,“ odpovedal mu na jeho otázku, poznámky si nevšímajúc, a ukázal na telku kde bol stopnutý obraz ranného spravodajstva.

„Typický on, musí byť všade kde sa buď niečo deje alebo tam sú pekné ženy.“Pousmial sa Thor. Andrej si až teraz všimol že žena pred kamerou je veľmi pekná. Síce vedel, že teraz je Ares pre ženy neatraktívny no aj tak ho to trocha trápilo. Nechápal prečo no pred očami mal obraz ako Ares priráža do vlhkého lona ženy zo správ a zabolelo ho z toho srdce. Thor si všimol ako sa Andrej tvári a rýchli si dal dve a dve dokopy. Povzdychol si no aj tak mal pocit že musí niečo spraviť.

„Ale táto žena nevyzerá ako jeho typ,“ podotkol.

„Vážne?“ vykríkol Andrej tak šťastne až ho to samého zarazilo. Nechápal čo sa to s ním deje to, že je na chlapcov síce vedel no nikdy ho nepriťahovali osoby ako bol Ares. Bol pekný to sa nedá poprieť, no mal otrasnú povahu. Bol arogantný, narcistycký, namyslený, egoistický a v neposlednom rade výbušný.

„Aký druh vzťahu je medzi vami dvoma,“ vrátil ho do reality Thor.

„Aký, aký no aký by bol, on je boh, ktorý potrebuje pomoc a ja som človek, ktorí mu v tom má pomôcť,“ snažil sa nejako vyhovoriť.

„Aha no tak to mu nebude vadiť, keď spravím toto,“ Andrej ani nestihol pochytiť koniec vety a Thor už bol pri ňom a tlačil mu svoje pery na tie jeho. Andrej bol v rozpakoch, Thor mu prechádzal jazykom po perách a zuboch, rukami mu zasa hladkal chrbát a zadok. Andrej otvoril ústa aby sa nadýchol no Thor to ihneď zneužil. Plienil mu ústa jazykom. Prešiel mu po každom zube, po jazyku všetko bolo v tú chvíľu jeho. Zrazu Thor zmizol, Andrej tam stál omámený sladkým bozkom a nechápal prečo Thor prestal. Ležal na zemi pod Aresovou podrážkou, ktorá ho ku nej tlačila stále viac a viac.

„Ares...“ Andrej sa potešil no sám nevedel čomu. Ares sa na neho pozrel pohľadom ktorý by mohol zabíjať a povedal iba jedno slovo: „škola.“ Andrej sa pozrel na hodinky bolo za päť osem. Rýchlo schmatol tašku Aresove oblečenie. Aresov rukáv a mieril si to ku dverám no Ares ho zastavil.

„Povedz Poseidonovi, že dnes neprídem,“ zavrčal a vytrhol si rukáv z Andrejovho zovretia. Ten na neho chvíľu nemo civel no potom uznal, že nechať tu Thora samého je nelogické a tak sa rozbehol do školy sám.