„Takže nikto z vás nevie čo je to ekvivalentná úprava?? Ako ste sa dostali na strednú?!Pre boha, veď je to učivo siedmeho ročníka na základnej škole“ rozkrikoval sa učiteľ po triede. Ares sa pri každej poznámke typu “pre boha“ alebo “pane bože“ uchechtával a profesora to značne rozčuľovalo.

„Pane bože, veď to je učivo siedmeho ročníka na základnej škole!!...“ neprestával z kričaním a nevyzeral že to má vôbec v pláne.

„Emm, pán učiteľ....“, zrazu sa niekde v strede miestnosti niekto zdvihol zo stoličky a vysypal mu všetko ohľadom ekvivalentne úpravy. Profesora to značne ukľudnilo. Napravil si okuliare, ktoré mu pri tom kriku zliezli až na špičku nosa, posadil sa na stoličku a otvoril si učebnicu.

„Otvorte si prosím vaše učebnice na strane číslo 32“, v miestnosti nebolo počuť nič okrem šušťania strán učebníc.

„Takže všetci si opíšete poučky zo strany..... Vy tam v zadu, áno vy!“ Zasa sa rozkričal profesor. Tento krát to zavinil Ares, ignoroval jeho príkazy a celý čas pozeral do blba, otočil sa iba keď na neho začal kričať.

„Kde máte učebnicu?? Ako je možné že nič nerobíte keď vám zadávam úlohu??!“ rozkričal sa ešte viac a jeho plešatá, doteraz, celkom primeraná hlava dostala červený odtieň a zväčšila svoj objem minimálne trikrát. Ares si z neho nerobil veľkú hlavu a iba mykol plecami.

„Pre boha, toto snáď nemyslíte..... je vám niečo smiešne??“ Okríkol ho ihneď ako vybuchol do obrovského smiechu, asi už nevydržal v sebe zadržiavať ten smiech po každej hláške narážajúcej na božstvo.

„Nie...nie vôbec...nič mi nie je...nie je vtipné“ snažil sa zo seba vytlačiť jednu súvislú vetu no smiech mu to úspešne prekazil. Učiteľ už nevedel, čo má robiť začal tam lapať po dychu ako ryba na suchu a na Aresa iba neveriacky zazeral, no zato Andrej mal toho plné zuby chytil Aresa za rukáv a vytiahol ho von z triedy. Medzi dverami sa otočil a oznámil profesorovi že ho nesie do riaditeľne.

Klop klop klop. Ozvalo sa klopanie ne mohutné dvere do riaditeľne. „Vstúpte“ znela odpoveď. Andrej sa nadýchol a vydýchol otvoril dvere a prvého dnu šmaril Aresa. Vyzeral síce ako dievča ale sily mal dosť. „No čo si vyviedol??“ Poseidon ihneď vedel kde je pes zakopaný.

„Podľa mňa, vlastne ani nič.“ Odpovedal mu a sadol si na gauč pod oknom.

„Akože nič?? Narušil si celý vyučovací proces!! Mám pocit že profesor Rozprávka z teba dostal minimálne cievnu ak nie rovno mozgovú príhodu!!“ spustil Andrej to čo v sebe držal celú hodinu.

„Aha, takže mám čakať návštevu pána Rozprávku hneď po tejto hodine??“ odfrkol si Poseidon.

„Ak nebude prvá na pláne návšteva nemocnice a potom krematória, tak áno.“ Podotkol Andrej trocha viac nepríjemne.

„Tak fajn vyzerá to tak že nechať ťa v tejto triede je nemožné, od zajtra budeš počas vyučovacích hodín tu u mňa. Vyučovať ťa budem ja sám.“ Poznamenal Poseidon až z mrazivou neutrálnosťou.

„Ale no tak toto nie, prišiel som na zem a sprevádzať ma tu má Andrej a nie ty, celý čas mám byť s Andrejom a mám sa od neho učiť láske. Mám sa učiť pozemskej láske s pozemským človekom. Takže ti to poviem v kocke, budem tam kde bude Andrej.“ Po tejto poslednej vete už stál nahnutý cez mohutný drevený stôl tak blízko Poseidona, že chýbalo už len našpúlenie pier a pobozkal by ho a to bolo niečo čo Andrej nemohol dopustiť.

Rozbehol sa ku nemu chytil ho za ucho a odtiahol ho až na druhý koniec miestnosti, áno odtiahol ho za ucho na koniec miestnosti. Pre Aresa to bolo niečo ako znak toho že Andrej je tu pán a on len podradený pres. A to sa mu nepáčilo. Zasa ho božskou silou chytil pod krk a pritlačil ku stene. „Toto-už-viac-nerob. Rozumel si?!!“ Precedil pomedzi zuby. Andrej vycítil že to prehnal a taktiež vycítil aj nedostatok prísunu kyslíka. Nevládal ani kopať nohami a nieto ešte niečo hovoriť. Už videl, že toto je jeho koniec. 

„Pusti ho. Nevravel si že si prišiel na zem a, že on ťa tu má sprevádzať?? Asi ťažko ťa tu bude sprevádzať keď ho hneď v prvý deň zadusíš.“ Stopol ho no v hlase mal úplný nezáujem a to Andreja zabolelo. No na Aresa to zabralo, povolil stisk ruky a oči sa mu nejako rozjasnili. Andrej sa zosunul ku zemi a začal tam kašľať. Ares si sadol na gauč a pozeral von oknom.

„Takže od zajtra vás mám pod dozorom ja, všetko platí normálne, vyučovacie hodiny sú dlhé podľa toho ako si ja zaumienim. A rozvrh je stále rovnaký, teraz choďte za minútu je prestávka, pobaľte sa a choďte, zajtra vás tu chcem vidieť o pol ôsmej.“

Ares sa zdvihol z gauča a vybral sa ku dverám, keď prechádzal okolo Andreja zastavil a podal mu ruku. Hlavu mal otočenú úplne niekde inde no ruku mu podal a niečo si zamrmlal niečo ako “prepáč“. Andrej vypleštil neveriacky oči. Nemohol uveriť tomu že niekto ako Ares povedal niečo také. Ruku ochotne prijal. Ihneď ako sa postavil Ares od neho odtiahol ruku ako keby sa popálil a rýchlim krokom vyšiel z miestnosti.

Andrej sa otočil na Poseidona no ten mal nos už zasa v papieroch, pomaly vyšiel na chodbu a zavrel za sebou dvere. Keď sa pozrel na Aresa zistil že ten už je pri triede a vchádza dnu. Aby zabránil zbytočným konfliktom rozbehol sa za ním no to čo videl ho úplne dostalo. Akonáhle Ares vstúpil do triedy profesor ho pozdravil ako keby sa vôbec nič nestalo. Na tvári mal ten blažený úsmev a na tabuli mal napísanú poučku ekvivalentnej úpravy. Ares si to vôbec nevšímal iba rovno mieril na svoje miesto rovno ku oknu. Sadol si tam vyložil nohy a pozeral von oknom. Andrej sa pomaly vybral za ním. Práve keď si zbalil poslednú učebnicu začalo zvoniť. Ares sa postavil a bez akýchkoľvek okolkov sa vybral von z triedy, Andrej si hodil ruksak na chrbát zobral si sako zo stoličky a letel za ním.

Doma si to Ares nemieril rovno do postele. Počas tejto namáhavej trasy stihol zo seba všade na vôkol pozhadzovať školskú uniformu. Nakoniec sa do nej zvalil iba v boxerkách, ktoré mu, podľa toho že nakoniec zhodil aj tie, neboli veľmi príjemné. Andrej si nad holím bohom v jeho posteli iba povzdychol a začal zbierať jeho oblečenie zo zeme. Keď všetko pozbieral hodil to na stoličku vedľa skrine a sadol si na postel chrbtom ku Aresovi.

„Tak začni, čo by som mal vedieť ako prvé??“

„Čo??“ nechápal Aresov pokus o začiatok konverzácie.

„No, že čo by som mal vedieť ako prvé o tej láske...“ snažil sa mu to vysvetliť značne znudeným tónom.

„No mám pocit, že takto sa láske neučí...“

„Ako to myslíš??“tentokrát ho nechápal zasa Ares.

„No, že učiť niekoho láske nejde cez poučky. Učí sa to skôr cez prax.“ vysvetľoval mu to Andrej.

„Stále nechápem...“

„No malo by to byť tak, že ty sa pokúsiš niekomu dokázať svoju lásku a ja ti budem iba radiť, čo je v tvojom postupe správne a čo by si mal zmeniť.“ Pokračoval vo vysvetľovaní Andrej.

„To mi chceš povedať, že budem musieť vyznávať lásku každej babe, ktorá okolo mňa prejde??“

„Nie, mal by si začať tým, že nejaké to dievča spoznáš, najlepšie v škole. Potom si opýtaš jej číslo, chvíľu si budete písať, pozveš ju zopárkrát na rande a potom jej vyznáš svoju lásku na plno.“ tento postup mal v hlave od rána a chcel ho začať už dnes no Aresove správanie mu to úspešne prekazilo.

„Znie to jednoducho....“ podotkol Ares a zakončil to zívnutím.

„Znie ale nie je to tak....hlavne by si mal ku tomu dievčaťu aj naozaj niečo cítiť.“

„Jasné, chápem.“odbil ho Ares a pretočil sa na bok. Andrej tam ešte chvíľu len tak sedel no potom sa postavil a vybral sa do kuchyne. Po dvoch hodinách strávených v kuchyni sa vrátil do spálne po Aresa, no ten si tam len spokojne odfukoval a jeho výzvy na obed si nevšímal. Andrej podišiel ku posteli prikryl holého boha a odišiel si po svoju porciu obeda.

„No tak zajtra by to už mohlo vyjsť, dúfam....“