Zazvonil u nás zvonček vonkajších dverí, Aďa bola najbližšie a tak otvorila. Pred dverami stál Tibor oblečený v čiernych nohaviciach, v modrej košeli a v ruke držal kvetiny. Aďa ho nechala prejsť dnu, podal jej jednu kyticu kvetou. Pozrela sa na neho a usmiala sa. „Ahoj, Denny je tu o chvíľu len ešte niečo rieši, máš ho počkať v obývačke.“ – počul som ju hovoriť. Nie že by som ich špehoval, ale potreboval som zamknúť izbu a kľúč schovať.

Za tú dobu čo som s Tiborom u nás síce bol, ale nikdy nebol u mňa v izbe a ešte nejakú dobu by som to chcel takto i udržať. Kľúč som bezpečne schoval a vyšiel som spoza rohu, práve Tibor dával kyticu mojej mame a otcovi, ktorý sa zázrakom objavil doma doniesol fľašu vína. Mamina ma zaregistrovala a otočila sa ku mne, videl som že i otec sa otočil a bol prekvapený. „Synak, vyzeráš úžasne. Som rád, že tá košeľa ešte nájde využitie na niekom, na kom vyzerá tak dobre.“ Otočil sa na mamu. „Drahá, myslím že to bola výborná voľba že si mu dala túto košeľu. Vyzerá na ňom lepšie ako na mne keď som bol mladý.“ Mama sa začala chichúňať, zavesila sa do otca a pozerala sa ako Tibor reaguje na to ako som oblečený. Nikdy ma nevidel v niečom inom ako v školskom oblečení, prípadne v teplákoch či rifliach. „Wau.“ – bolo jediné čo z neho vypadlo. „Haloooo? A mňa nikto nepochváli?“ – ozvala sa Adriana. Pozrel som na sestru, dala si krásne šaty po zem, ktoré ukazovali dosť s jej hrudníka i krásne dlhé nohy, ktoré sa ukazovali cez rozparok, ktorý sa jej tiahol vysoko k pásu. Tibor, len pokýval hlavou a sledoval ma hladovým pohľadom. Vrátil som sa pohľadom k nemu a čakal či príde ešte nejaká iná reakcia. Nič sa nedialo, tak som sa otočil k dverám, ale zastavila ma jeho ruka na pleci. Sklonil sa k môjmu uchu, nevidel som ho, ale cítil – „Prepáč mi, ten výstup cez telefón.“ Pozrel som sa na druhú stranu a videl som ako si mama a otec vymenili veľa vravné pohľady. Mama asi tušila, že niečo medzi nami stalo, ale nijako to nekomentovala, ale asi sa o tom zmienila otcovi, ináč by dnes nebol doma. Vďačne som sa na ňu usmial. Tiborovi som sa pozrel do oči, naklonil som hlavu na bok a usmial som sa. „Nič sa nestalo, ale nabudúce si to odpusti. Ty si myslíš, že si jediný komu môžu prasknúť nervy a robiť výstupy? Tak na to rovno zabudni.“ Očkom som pozrel na Adrianu, tvárila sa že o ničom nevie, ale vedela presne prečo som to povedal. Pripravovala sa psychicky na to že dnes večer bude horúco a nebude to koly sexu. Otočil som pozornosť na rodičov – „Nečakajte nás! Ideme žiť!“ Mama a otec sa len usmiali, akoby vedeli, že dnes sa niečo stane. Vedeli že sestru budem brániť a to že som ju dnes bral zo sebou i keď som mal mať súkromný večer s Tiborom znamená problémy. Nikdy som sa nedostal do problémov s políciou, ale dnes to bude iné. Dnes, dnes to bude po prvý krát komu chcem ublížiť, lebo ublížili mojej sestre. Je jedno že oni sú dvaja, ale nikto, nikdy nebude osočovať moju sestru s toho že je klamárka a že o dieťa sa má postarať sama. Na dieťa treba vždy dvoch.

Rozlúčili sme sa prešli sme cez vchodové dvere. Vonku čakala limuzína. Pri dverách postávala Danny a vedľa nej stál Kristián. Prezrel som si Danny, mala oblečené krásne krátke šaty, ktoré ukazovali to čo bolo potrebné a schovávali čo malo byť skryté. Pohľadom som zablúdil ku Kristiánovi, jeho pohľad ma pálil na tele, bol žeravý, mal som pocit že ma vyzlieka. Ani on ma nikdy nevidel v niečom oficiálnom a asi sa mu páčilo niečo čo videl. Tibor jeho reakciu vôbec nepostrehol . Otvoril dvere , pustil som dnu Aďu, nasledovala ju Danny, potom nastúpil Kristián. Rozhodol som sa že nastúpim ako posledný, ale nedostal som šancu. Tibor sa zohol a vopchal ma dnu, ruku položil na môj pás a nasmeroval ma dnu, nevidel som kam ma chce nasmerovať, ale zrazu ma niekto držal za ruku. Ľahšie sa mi nastupovalo, v prítmí som nevidel čiu ruku držím. Zrazu sa na mojej ruke pohol palec a pohladil ma po pokožke. Dotyk som opätoval, myslel som si že je to Aďa, aké bolo moje prekvapenie, keď som zistil že za ruku ma drží Kristián. Pozrel som sa mu do očí a zbadal som tam záblesk. Záblesk rýchlo zmizol, pustil moju ruku a posunul sa aby som si mohol sadnúť vedľa neho a z druhej strany Tibor. Tibor prehodil ruku cez operadlo, po za moju hlavu, letmo sa ma dotkol. Cítil som sa trápne, cítil som spaľujúci oheň s oboch strán, ale nenamáhal som sa zistiť prečo je to tak. Auto sa pohlo a mi sme vyrazili na večernú akciu. Vyhľadal som pohľadom Aďu, opätovala mi pohľad. „ Chcela by som ti poďakovať Danny, že som sa mohla pridať. Denis sa tam chce stretnúť s dvoma mojimi kolegami, Tibora sa na nich pýtal. Ty ich poznáš nejako bližšie keďže si ich pozvala?“ – opýtala sa jej. „Koho máš na mysli?“ – prišla spätná odpoveď. „Myslím, Andreja a Milana Tritonových. Sú to moji kolegovia a Denis sa potrebuje s nimi porozprávať o nejakej veci. Neviem presne o čo ide.“ Nebezpečne som sa na ňu pozrel aby viacej do toho nerýpala, dúfal som že si to nikto nevšimne. Smola, jasne že si všimol, ale nie Tibor ale Kristián. „A o čom presne sa chceš s nimi porozprávať? Oboch poznám, sú to moji priatelia z detstva a ak by bol nejaký problém treba sa na mňa obrátiť, rád pomôžem.“ Pozrel som sa najprv na Kristiána a potom na Tibora, ten len prikývol, že je to pravda. Zrazu sa Danny napriamila v sedadle. „ Ty myslíš tých Tritonových, ktorý vyštartovali po Tiborovi?“ A mne zrazu došlo, že to nie je zhoda mien. Pozrel som sa nie na Tibora, ale na Kristiána. Chcel mi týmto povedať, že tým že hral Tiborovho priateľa mu dali pokoj? Pozrel som sa na Aďu, či o tom niečo nevedela. Z jej pohľadu som začínal tušiť že tu niekto hraje so mnou dosť špinavú hru. V hlave mi začali pracovať kolieska. Teória sa začala hýbať. Ak je to tak, tak potom jeden z nich štartoval po Tiborovi, druhý sa vyspal s Adrianou, obaja sa chceli dostať do Models Fly a skúšali to cez ľudí cez ktorých by to mohlo prejsť. Ale prečo, sakra mi nikto nepovedal čo sa deje. Teraz potrebujem zistiť, ktorý štartoval po Tiborovi, následne na to ktorý z nich je otcom dieťaťa a ktorého Adriana miluje. Kristián mi luskol prstami pred očami. „Halooo, Zem volá vyžlu, je niekto na príjme?“ Zamrkal som očami a sledoval ruku s prstami, ktoré som mal v zornom poli, pozrel som sa na Aďu či mi videla do hlavy, ale tá sa len starostlivo na mňa pozrela, usmiala a ďalej sa rozprávala s Danny. „Nehovor mu vyžla.“ – ozvalo sa vedľa môjho ucha, to už som sa plne sústredil na to čo sa deje okolo mňa.

Auto zastavilo a ja som vyletel ako strela z auta. Na nikoho som nečakal. Prvý kto ku mne pristúpil bol Tibor, vzal ma za ruku a odtiahol ma ďalej do tieňa. Oprel ma o stenu budovy. „Čo sa deje? Dnes s tebou nie je niečo v poriadku. Nemohol by si mi vysvetliť čo sa stalo teraz v aute, keď si tak starostlivo sledoval Aďu a potom sa stratíš v myšlienkach?“ Nechápavo som sa na neho pozeral, ako keby hovoril inou rečou. Díval som sa na neho, ale nevedel som odpovedať, nemohol som. „Héééj, hrdličky, mohli by ste pohnúť zadkom aby sme už šli? Čaká sa len na vás.“ – prerušilo ticho, Kristiánové upozornenie že na nás čakajú. Tibor sa len otočil a ukázal mu prostredník. Kristián sa začal smiať a potom bolo počuť – „Dámy, ak vám to nevadí, odprevadím vás na slávnosť kým si hrdličky vysvetlia nejaké nedorozumenie.“ Rezonovalo mi to v hlave, pohľadom som uprel na Aďu a pokýval som hlavou, na znamenie že sa nič nedeje a nech s Kristiánom a Danny idú dnu. Odprevádzal som ju pohľadom, až kým sa mi pred oči nedostal Kristiánov spaľujúci pohľad. Chvíľku na to mi do zorného poľa strčil hlavu Tibor, vzal ma za bradu a zdvihol mi hlavu aby som sledoval jeho a nikoho iného. Bol som ako handrová bábika bez života. Tibor sa ku mne zohol a na perách som cítil jeho pery, jeho jazyk sa pokúšal dosť do mojich úst. Nadýchol som sa, vpustil som dnu jeho jazyk. Konečne som sa prebral k životu. Začal som mu bozky opätovať, nevedel som zistiť, kde začína on a kde ja. Jeho ruka putovala po mojom tele, vsunul ju pod sako, potom pod košeľu. Cítil som jeho dotyky na svojej odhalenej pokožke. Koleno mi strčil medzi nohy, že som sa musel rozkročiť, aby som nestratil rovnováhu. Jeho druhá ruka stále spočívala na mojej brade aby som sa mu nemohol vytrhnúť, ale to som nemal v pláne. Strčil som mu svoje ruky pod sako, jednu som nasmeroval na jeho nohavice, smerovala priamo na to miesto kde som očakával poklad. Stihol som ho pohladiť a vziať do ruky keď sa za Tiborovým chrbtom ozvala ironická poznámka. Tak veľmi sme boli pohltený sami sebou, že sme si nevšimli že máme publikum. „Ale, ale. To sú mi veci. Vidíš to čo ja, Andy? Tuším sa nám naposledy dostalo do uší klamstvo, keď nám Kiko povedal, že je Tibor zadaný a pozri sa tu. Tibor sa tu veselo bozkáva z dieťaťom. Ha haha ha. Tuším, si málo tlačil na pílu brácho.“ – prišla ironická poznámka. Tibor sa ako na povel otočil. A ja som mal konečne možnosť vidieť hajzlov v plnej kráse, ktorý nás vyrušili. Takže ten čo prehovoril musel byť Milan a ten ktorému to hovoril bol Andrej. Z omámených bozkov a dotykov, ktoré ma rozpálili do biela, som sa veľmi rýchlo prebral, to že urážajú mňa to je niečo iné, ale nebudú urážať ostatných. Tibor zostal ako primrazený, nečakal priamy útok, nie vonku pred miestom kde prebiehala slávnosť.

Prešiel som okolo neho, viem prečo som dnes tu. Čo ma ale prekvapilo, tí chalani boli úplne rovnaký ako cez kopírovací papier, tak preto bol problém rozlíšiť ich a dávalo to zmysel, že ani Aďa nevedela presne určiť ktorý je ktorý. Boli dvojičky s rovnakým hajzlovským správaním. „Hele, ono to vie i rozprávať a hovoriť blbosti, ale postaviť sa a prevziať zodpovednosť to nie, že?“ – obaja bratia Tritonový sa na mňa pozerali z výšky. „Decko, ty nevieš o čom hovoríš! Ako by sme nevedeli prevziať zodpovednosť za veci čo konáme? Veď nás ani nepoznáš.“ – ozval sa Milan. Andy do neho drcol plecom. „Už viem odkiaľ to decko poznám, to je tej malej flandry brat. Tej čo si sa s ňou vychrápal! A ktorá uháňa mňa s tým že ma miluje. Tá flandra nás nevedela ani rozlíšiť!“ Čo bolo veľa, to bolo veľa. Na nič som nečakal, pri svojej výške som mu vrazil až si sadol na zem a lapal po dychu. Mieril som presne do brucha, kde je ťažisko človeka, pri priamom údere človek stráca rovnováhu. Nebude mi urážať sestru! Vrátil som sa do bojového postoju s ktorého vyšiel úder. „Ešte raz jej takto povieš a garantujem ti, že budeš mať po kariére na niekoľko mesiacov.“ Obaja bratia na mňa zazerali. Asi im nedochádzalo čo sa teraz stalo. Jeden sedel na zemi a druhý na mňa hľadel ako na zjavenie. Tibor sa konečne spamätal a vytiahol telefón z vnútorného vrecka saka. „Kiko, mohol by si sa prosím dostaviť na parkovisko? Nie, nedeje sa nič vážne, ale myslím že Tritonovci potrebujú odprevadiť z akcie domov. Nie, ja som im nič neurobil, ale Denis. Ježíííš, prestaň sa vykecávať a poď sem! Nie, Danny ani Aďu sem nevoď, nepotrebujem aby sa niečo stalo horšie.“ – zaklapol telefón a sledoval ma v bojovom postoji. Uvedomoval som si že za chvíľu sem dorazí Kristián, opustil som bojový postoj a stále na nich hľadel ako by som čakal útok.

Počul som klapot lodičiek po schodoch, jasné, že sa dohrnula i moja sestra uvedomil som si. Kristián prešiel okolo mňa a podal Andrejovi ruku aby mu pomohol vstať. Aďa sa postavila vedľa mňa, ruku položila na plece a zastavila ma keď som chcel urobiť krok vpred. „Mohli by ste mi vysvetliť čo sa tu deje?“ – opýtal sa Kristián a pohľadom prebehol Tritonových i mňa. Ja som zostal ticho, nebudem mu hovoriť veci do ktorých ho nič nie je, Aďa ešte nikomu neoznámila že je tehotná ani čo sa bude ďalej diať, tak nemám právo to vyťahovať von. „Ja stále čakám. Ak mi to ani jeden z vás nepovie pôjdem si to zistiť z bezpečnostnej kamery čo máte nad hlavami.“ Zdvihol som pohľad tým smerom ako naznačil a skutočne tam bola bezpečnostná kamera. Keby niekto videl záznam bolo by tam vidieť možno tak slovné urážky a potom môj úder a jeho sadnutie na zem. Tibor prišiel bližšie postavil sa z druhej strany, vedľa mňa. „To ti mám povedať ,“ – začal Tibor hovoriť – „že sme sa bozkávali, že ma slovne napadol, potom začal osočovať Dennyho a slovne napádať  jeho sestru? Že ju nazval flandrou, jeho deckom a teba klamárom? Výborne, len tak ďalej Kiko a myslím, že tento večer skončí katastrofou.“ Kristián sa pozrel na mňa, potom na moju sestru a nakoniec na Tritonovcov. „Teraz by ste mi mohli povedať, vy dvaja čo sa stalo. Nie že by som Tiborovi neveril, ale rád si vypočujem i vašu verziu.“ Díval sa na nich, mal som z neho pocit, že narástol do výšky a oni sa stali, veľmi, veľmi maličkými. „No, vieš.“ – začal Milan. „Minule si povedal, že si Tiborovým partnerom ty a on sa tu bozkáva z deckom.“ Tibor vykročil, ale zastavila ho Kristiánova ruka. „Dávaj si pozor čo a o kom hovoríš! To že som sa s Tiborom bozkával, je pravda, ale ani slovom sa nezmienil o tom že som jeho partner. Verejne som ho na poslednej akcii pobozkal , na pódiu, aby to všetci videli a potom som šiel preč, kým si dobre spomínam. Kde tam si ma počul povedať, že s ním chodím?!“ – to už zvyšoval hlas. Nikdy som nevidel Kristiána naštvaného, ale teraz sa mi to začalo pomaly plniť, že ho uvidím v plnej kráse. Milan i Andrej pozerali do zeme, ani jeden sa na Kristiána nepozrel. „Dobre, ospravedlňujeme, sa že sme ho nazvali decko.“ Kristián sa otočil našim smerom. „Ešte niečo si potrebujete vyjasniť alebo sa môžeme vrátiť späť a pokračovať v akcii? Lebo ak tu budú všetci hostitelia, tak za chvíľu tu budeme mať všetkých pozvaných hostí.“ Tibor sa otočil, ale ja som zostával stáť a sledoval som ich pohľadom. „Ja si s nimi potrebujem ešte niečo vysvetliť, takže ak nás ospravedlníte choďte sa venovať klientom.“ Tibor zostal stáť a sledoval ma pohľadom, ktorý hovoril – poď niekde sa zašijeme a užijeme si. „Adi, mohla by si tu prosím zostať? Máš tú vec u seba čo som ti kázal zobrať?“ – otočil som sa na sestru a jeho úplne ignoroval, tá zbledla ako stena, ale prikývla. „Ty si ešte neskončil? Ty sa tu s nimi chceš pobiť či o čo ti ide?“ – ozval sa Kristián. „Nepleť sa do toho, do čoho ťa nič nie je!“ – zvrieskol som. Naklonil so ku mne, ale len tak aby som to počul len ja. „Dávaj si pozor akým tónom na mňa hovoríš, mal by si prejavovať úctu a rešpekt, práve som ti zachránil krk od výprasku, ktorý by si od nich dostal!“ Začal som sa hihňať a následne som sa začal smiať na celé kolo až mi tiekli slzy.

Aďa sa obrátila na tých dvoch akoby čakala, že sa niečo poserie. „No čo ty flandra, potrebuješ mladšieho brata aby ťa ochránil? Ty sama nás nevieš rozlíšiť a ty čakáš, že uznám to dieťa za svoje? Čo keď si spala s celou agentúrou aby si sa dostala tam kde si teraz a ten panghart je niekoho iného?!“ – nebral si Milan servítku pred ústa. Ako to vyslovil, jediné čo som zaregistroval bolo že sa Adriana zosypala na zem, tesne nad zemou ju zachytil Tibor, vedľa stála jeho sestra a nemo sa na ňu dívala. Na nič som nečakal, prešmykol som sa okolo Kristiána, ktorý mi blokoval cestu a ako blesk už som bol pri Milanovi, ani nestihol postrehnúť, čo sa deje a využil som jeho váhu k tomu že som ho kopol do hrude nohami od seba. Andrej na nič nečakal a ohnal sa po mne päsťou, vyhol som sa jej, vzal som ho za päsť a zotrvačnosťou z jeho tela som ho odhodil mimo svoj dosah. Obaja sa na mňa vrhli, uhýbal som im úderom, moje údery nachádzali ciel, tak ako moje kopy. Rozhodli sa že na mňa zaútočia s každej inej strany. Andrej šiel spredu a Milan zozadu, Milan ma chytil aby som sa nemohol hýbať a Andrej mal šancu mi jednu vraziť ale nečakal, že ho použijem na to aby som Andreja kopol oboma nohami do hrude. Andrej sa prekvapene chytil za hruď a cúval. Na nič som nečakal, vyvliekol som sa z Milanovho zovretia a podkopol mu nohy. Dopadol na tvár, nos si odrel o betón a vyrazil si dych.

Pozrel som sa na Adrianu, bola bledá, ale Tibor ju už držal v náručí, Danny stála vedľa nej a niečo je hovorila. Aspoň, že nesedí na zemi –pomyslel som si. Vyhľadala ma pohľadom, jej pohľad bol plný vďačnosti. „Tibor, odveď ju odtiaľ to preč, nech si sadne vnútri.“ Prikývol a otočil sa i s Aďou v náručí, Danny šla s nimi. Znenazdania sa zmenil jej pohľad na ohromený, to som už nestihol zareagovať, lebo ma Milan sotil, dopadol som na zem, nestihol som sa postaviť, už na mne sedel a udieral ma do tváre. „Cha, cha, tak ty si si myslel, že na nás stačíš? Tak to si na omyle! Ešte si nič nezažil.“ Jeho rany nachádzali cieľ na mojej tvári, ale nebolo to s porovnaním nič čo čakalo jeho. Tvár som si kryl, keď zrazu prestali rany dopadať. Niekto ho zo mňa zdvihol. Zamrkal som očami aby sa mi vyjasnil pohľad a naskytlo sa mi niečo čo asi už nikdy neuvidím… Kristián držal Milana pod krkom, dobrých 30 centimetrov nad zemou, kde sa mu trepali nohy. Bol vytočený do vývrtky a to som si myslel že šiel preč, spolu s Tiborom. To že zostal ma prekvapilo, ale to že sa zapojil do MOJEJ bitky ma vytočilo ešte viacej. Nemal som čas mu niečo povedať, pretože sa na mňa vrhol Andrej. Vytočený s toho že som mu vďačný za to že tu je, ale i za to že bojuje s mojimi protivníkmi a za to že sa zamiešal do MOJEJ bitky som sa rozzúrený a s novou silou pustil do Andreja. Vrážal som do neho päste, kopy, uhýbal som, vykrýval sa a oplácal údery, ale už toho mal dosť, predsa len polovica jeho úderov minula ciel a druhá bola použitá proti nemu. Už nevládal, posledný krát som sa uhol, dopadol som na ruky a nohami ho kopol do brucha až prepadol na zem a zostal ležať v bezvedomí. Sťažka som oddychoval, narovnal som sa a pohľadom sledoval čo robí Kristián s Milanom. Obaja ešte stály na nohách, ale bolo vidno že Milan je unavený, Kristián bol očividne v dobrej forme. Milan natiahol ruku že mu jednu vrazí, ale nemal možnosť dokončiť úder, Kristián mu chytil ruku, vytočil ju do páky a v ruke zapraskali kosti. Videl som ako sa Milanovi skrivila tvár od bolesti, začal sa oháňať druhou rukou aby Kristiána zastavil, ale ten ruku vytočil ešte viacej a Milan klesol na kolena a lapal po dychu aby uvoľnil aspoň trochu bolesti. Kristián sa k nemu zohol, niečo mu povedal do ucha, nepočul som čo a kolenom ho kopol a uspal. Milan padol tvárou k zemi a zostal ležať.

Kristián sa postavil a zamieril ku mne. Konečne som sa rozhýbal a uvedomil som si že sa zamiešal do MOJEJ BITKY. Znova som sa vytočil. Zamieril som k nemu rozzúreným pohľadom, zastavil som sa kus pred ním a zapichol som prst do jeho hrude. „Toto bola moja bitka a ty si nemal právo sa do nej púšťať! Nikto ťa sem nevolal aby si mi pomáhal! Zvládol by som to sám!“ Kristiánovi v očiach začali lietať nebezpečné blesky, chytil ma za prst ktorým som ho štuchal a donútil ma spätne cúvať. Chrbtom som narazil do steny, ktorá mi vyrazila dych pri tom náraze, bola to presne tá istá stena, kde som sa pred nejakou chvíľou opieral s Tiborom. Zohol sa s tej svojej výšky ku mne a nebezpečne sa mi zadíval do očí. „Myslíš si že by si sa im ubránil? No a čo že robíš aikido, proti dvom by si nemal šancu. Hlavne keď tí dvaja sú najlepší v pouličných bitkách. Spolu sú takmer neporaziteľný, ale každý sólo sa dá zložiť.“ Díval som sa do tých jeho modrých očí so zatajeným dychom, díval som sa na piercing v obočí, nevedel som čo bude nasledovať. Srdce som mal až v krku, ale nie so strachu, ale z adrenalínu a s toho ako moje telo na neho reagovalo. Až teraz som si uvedomil, po bitke, ktorá prebehla, že vlasy má spletené do vrkoču a pár prameňov mu uniklo počas bitky. Zdvihol som ruku a zastrčil som mu ich za ucho a až potom mi došlo čo som urobil. Rýchlo som ruku spustil medzi nás a začal som ho odtláčať. „Mohol by si ma konečne pustiť? Idem skontrolovať sestru.“ Nič sa nedialo, tak som pod jeho rukou chcel preliezť, ale znova ma chytil a pleskol mnou o stenu. „Kam si myslíš že ideš?!“ – bola jeho otázka. Nechápavo som na neho pozrel. „No za sestrou, teraz som ti to povedal.“ Znova som sa ho snažil podliezť, ale ako by na to čakal. Pritlačil sa na mňa telom, rukou mi zdvihol hlavu aby som bol nútený mu hľadieť do modrých očí, kde sa objavovali blesky i niečo iné. Dívali sme sa na seba, hluk okolo nás prestal, nič som nevnímal, sledoval som ho zo zatajeným dychom. Od nervozity som si prebehol jazykom po perách a vtedy zaútočil, zaútočil ako had, ktorý dostal pokyn na útok. Prilepil sa mi na pery, najprv jemne a potom nástojčivo sa začal dobíjať do mojich úst. Prekvapením som otvoril ústa. Jazykom mi vnikol dnu a začal mi ich plieniť. Díval som sa na neho otvorenými očami a stále som neveril, že Tiborov najlepší kamarát mi plieni ústa horúcimi bozkami. Pomaly som mu ich začal oplácať, môj jazyk tancoval spolu s jeho, moje ruky boli položené na jeho košeli, držal som sa ho ako kliešť. Jeho ruka sa premiestnila na môj chrbát, pritlačil si ma na svoje horúce telo a ja som si uvedomil, že sme obaja vzrušený. Jeho noha vnikla medzi moje, pomaly ju tlačil hore, aby som sa musel viacej rozkročiť, takmer som mu na ňom sedel. Zabúdal som na tom kde sme a s kým robím čo robím. Druhú ruku spustil s mojej brady a položil ju na môj zadok, stláčal ho a masíroval. Vzdychol som mu do úst, na súhlas že sa mi to páči. A vtedy prišiel šok keď prehovoril. „Vidím, že je ti jedno či si s Tiborom, alebo z niekým iným. Flandra nie je tvoja sestra ako ju nazvali oni dvaja, ale ty. Nemáš problém spustiť sa s kýmkoľvek kto sa ti prilepí na ústa.“ Toto bola ľadová sprcha z jeho úst, díval som sa mu do očí kde sa zrkadlila vášeň, ktorú prežíval rovnako ako ja. „To sedí od niekoho, kto sa na to podujal, prilepiť sa na tie ústa, že? A nemôžeš povedať, že by sa ti to nepáčilo…“ Zošuchol som sa z jeho nohy a otočil sa mu chrbtom s úmyslom ísť za sestrou. Schmatol ma za ruku a zotrvačnosťou ma otočil k sebe. „Pusti …“ – nestihol som ani dopovedať a už som ho mal znova prilepeného na perách, začal som sa brániť, silou ma držal a ústa plienil ďalej. Posledné čo ma napadlo, bolo ho kusnúť do pery skorej ako mu znova prepadnem a začnem mu tie bozky opätovne oplácať. „Aúúú, ty malý…“ Stiahol som sa z jeho dosahu. „No čo si chcel povedať?“ Kristián sa na mňa díval, v očiach plamene vášne, zloby, pomstychtivosti a niečo čo som nevedel zaradiť. „Nikdy nevieš, kde… – odmlčal sa, aby dal vážnosť svojim slovám – „ … sa ti môže niečo stať. Na tvojom mieste by som si teraz dával pozor.“ Vyzeral ako by chcel povedať ešte niečo iné, ale nepokračoval. Len sa otočil a zamieril na druhú stranu parkoviska smerom k autu. Díval som sa za ním a premietal čo tým myslel. Dotkol som sa rukou pier, stále som na nich cítil jeho bozky. Ako som tam stál nevšimol som si v tieni postavu, ktorá ma pozorovala. Kristián mi zmizol z dohľadu, obrátil som sa k budove kde sa konal večierok a rozhodným krokom som zamieril k nemu.Musím ísť za sestrou zistiť ako sa cíti, potom za Danny aby som sa jej ospravedlnil a nakoniec za Tiborom aby som mu vyhovel v spoločnej túžbe.

:::::::::::::::::::::::::::::::::::

Takže toto je tá osoba do ktorej je môj Kristián zamilovaný – pomyslel si neznámi v tieni, keď pohľadom sledoval Denisa ako smeruje na večierok. Pohľadom zablúdil k tým dvom bitkárom, ktorý stále ležali na zemi. Nevenoval im viac pozornosti ako bolo treba, pohľadom sa vrátil k budove kde zmizol Denis. Ešte sme neskončili, tak ako ti povedal Kristián, nikdy nevieš kde…