Ležal som v Adinej posteli, už dávno bolo ráno, veľa som toho nenaspal, veď ako aj že? Z vedľajšej miestnosti som počul šum sprchy a hlasy. Bál som sa čo i len pohnúť, celé telo ma bolelo, pozrel som sa na budík, ktorý bol v dosahu mojich očí, niečo pol dvanástej tuším ukazoval. Jedine šťastie bolo to že rodičia neboli doma, bol víkend, ale i tak. Modriny sa mi do pondelka nezahoja kým pôjdem do školy, neviem ako to zamaskujem. Nečakane sa otvorili dvere z kúpeľne, , hneď som zavrel oči a snažil sa tváriť že spím, ale moje uši boli stále v pohotovosti.

„Nechaj ho. Ešte stále spí. Včera si sa na ňom vyšantil.“ – povedal ospalý hlas Adriany.

Aha, takže asi spala v mojej izbe spolu s ním.

„Len som sa na neho prišiel pozrieť, potrebujem sa mu ospravedlniť. Veď mi včera rupli nervy a odniesol si to on.“ – odpovedal jej Tibor.

„Nechaj ho spať, ty si ho včera nevidel. Myslím že budeš mať problém s Kikom, keď na to príde a veľmi dobre vieš, že asi sa zapáčil i Igorovi potom čo ho včera viezol. Vieš čo to znamená, že? Budeš to musieť vysvetľovať minimálne jednému a druhý musí byť priviazaný aby ťa nezabil.“  - odvetila Aďa.

Tak toto je skutočne zaujímavé, pomyslel som si. Čo tým asi myslela, že jedného bude musieť priviazať aby ho nezabil. Veď  o nikom ďalšom neviem s kým by som niečo mal. Igor ma včera len zaviezol domov, dostal som od neho trochu divné bozky a on dostal výprask od Kristiána, za to že sa so mnou bozkával. Nič viacej tam nebolo.  Zrazu mi to docvaklo. To tým chce povedať, že Kristián by mu niečo urobil? Ale prečo? Veď Kristián so mnou nemá nič, včera mi ponúkol len útechu a nič viacej, kam chodia na tie nápady. Nenápadne som sa pomrvil aby som dal akože najavo že sa prebúdzam.

„Pozri sa, za chvíľu sa zobudí. Odporučila by som ti vypadnúť z jeho izby, ja spracem ten bodrel čo sme tam narobili, dobre? Ak ti to  nedá a chceš sa s ním porozprávať tak sa obleč a počkaj v kuchyni.“ – povedala Aďa do ticha svojej izby.

„Prosíííííííím ťa, potom čo sa stalo včera ešte chvíľu bude spať. Čo takto si dať ďalšie kolo ale v sprche? Hmmm? Ukecal by som ťa?“ – povedal jej Tibor.

Potom nasledovala mľasknutie, asi čo sa na ňu prilepil a začal ju bozkávať. Bože, už vypadnite do sprchy, nech sa môžem ešte chvíľu tváriť že spím a potom vypadnúť z domu. Čakal som kým sa v kúpeľni nespustila sprcha a nebol počuť smiech. Pomaly som sa pohol z postele, spustil som najprv jednu nohu, potom druhú, zaspal som len v župane čo mi dala Aďa. Opatrne som si ho rozviazal a pozrel sa na svoje telo v akom je stave. Vyzeralo to že, mám len pár modrín na stehnách, trochu modrinové brucho; ruky, na tom ale boli horšie, hrali mi všetkými farbami.

Znovu som sa pozrel na kúpeľňové dvere už z nich nebolo počuť  smiech, ale vzdychy. Ak si nešvihnem, nedostanem sa z domu a už i tam meškám na stretnutie.  Znova som si zaviazal župan a malými krokmi som sa pohol k dverám, predsa len Tiborov surový vpád do môjho tela na sebe zanechal stopy, nie len z vonka, ale i zvnútra.  Prešiel som cez chodbu do svojej izby, teda aspoň to čo z nej zostalo. Nepamätal som si že by ma niekto o niečo oplieskal, pretože oblečenie, bolo rozhádzane po celej izbe – no bodrel – ale nespôsobený mnou. Pozrel som sa na posteľ, rozhádzaná a miestami, krvavé a ružové šmuhy po mojej krvi. Na zemi ležali moje a Tiborové veci, medzi nimi sa váľali i Adine. Striaslo ma keď som si uvedomil, že potom čo ma uložila k sebe do postele sa kľudne uložila do postele k tomuto násilníkovi, ktorý znásilnil jej brata. K násilníkovi s ktorým čakala dieťa. Čo sa jej vlastne čudujem, máme podobný vkus na chlapov, tak som to mohol očakávať. Ak sa nejaký chlap do nej nezahladí musí byť 100% gay, ale takých som nikdy nemal a ani som takých nestretol. Tibor bol moja prvá vážnejšie známosť a v tej dobe i láska na prvý pohľad. Prestal som rozmýšľať nad vecami, ktoré už nezachránim, ale môžem sa pokúsiť ich zmeniť. Obliekol som si čisté veci, boxerky, rifle i tričko, navrch som si hodil, mikinu. Celé telo sa mi ozývalo pri každom pohybe, ale musel som sa ponáhľať. Započúval som sa či nebudem niečo počuť s kúpeľne. Voda už dotiekla, tlmené zvuky tiež ustali. Zrazu som videl ako sa pohla kľučka na dverách a tie sa pootvorili, vtedy som zostal stáť primrznutý ako socha k zemi. V hlave mi behali myšlienky – Čo teraz? Teraz ma uvidí! Nemám sa kde schovať! – ale dvere sa len pootvorili a zostali tak. Mohol som nejasne počuť úryvok ich dialógu.

„Už sme sa jasne na túto tému bavili! Jasne som ti povedal, že Denisa neopustím a že to čo sa stalo včera bol len skrat! Presne tak ako i toto čo sme robili teraz i v noci!“ – znel naštvane Tibor. 

Zostal som nemo pozerať na dvere. On teraz povedal, že potom čo ma znásilnil fakt spal s mojou sestrou včera v tejto posteli a znova v kúpeľni?! A to som si myslel že je to len moja fantázia.

„Nie Tibor toto mi nemôžeš urobiť! Povedal si že ma miluješ! Teraz čakáme spolu dieťa!“ – zvýšila hlas Aďa.

„Tak na to rovno zabudni! Nemienim sa starať o parchanta! Pôjdeš na potrat, nemienim si s tebou a dieťaťom špiniť život! Znova ti opakujem, že stojím o Denisa!“ – odvetil jej Tibor.

Neskutočne sa mi zdvihol žalúdok i keď bol prázdny. Po tom čo ma podviedol s mojou sestrou, čaká s ňou dieťa a mňa znásilnil, pre niečo čomu nerozumiem jej povie že o mňa stojí?! On sa asi zbláznil. Musím vypadnúť teraz, hneď, za chvíľu bude neskoro ak ma tu nájde. Otočil som sa medzi dverami a potichu zbehol dole, obul tenisky. Pozrel som sa na vchodové dvere, ak ich otvorím budú vedieť že som odišiel. Pozrel som sa hore schodmi a potom do kuchyne. Mami, odpusti, ale použijem okno na únik. Vybral som sa do kuchyne, otvoril okno (ešte že ich máme také obrovské) sadol som si na parapet, prehodil nohy cez vonkajší parapet a zošmykol som sa dole. Pozrel som na okno a zavrel som ho. Ak sa niečo poserie, tak  neskorej keď tu už nebudem.  Rozbehol som sa čo mi telo a bolesť dovolila, nemal som so sebou mobil aby som dal vedieť že na stretnutie prídem neskorej. Jediné čo som našiel vo vrecku riflí bola peňaženka. Aspoň niečo, pomyslel som si.

Prešla asi hodina a ja som prišiel na stanovené miesto, mal som ale smolu, nikto ma tam nečakal. Povzdychol som si a i tak som zašiel do kaviarne. Nebola to bežná kaviareň do ktorej som chodil, ale mal som istotu že tu by ma Tibor nehľadať nebude. Toto bolo miesto kam som chodil odpočívať. Objednal som si u čašníčky veľký hrnček citrónovo – mätového čaju a zadíval som sa po okolí. Zrazu vedľa mňa dopadla obrovská taška až som sa zľakol. Pozrel som sa najprv na tašku a potom na majiteľa. Nebolo mi všetko jedno keď som videl majiteľa.

Kristián sa tam týčil ako Boh pomsty a vyzeral veľmi, skutočne veľmi naštvane. Chcel mi práve niečo povedať, keď si všimol že k nám mieri čašníčka s mojim čajom.

„Nech sa páči.“- povedala a položila mi čaj na stôl.

Potom sa otočila na Kristiána, bolo vidno, že ak by jej povedal, že poď dozadu na rýchlovku tak by šla. Premerala si ho od hlavy k nohám a späť, milo sa na neho usmiala.

„Pre vás to bude čo? – opýtala sa a krútila si vlasy okolo prsta.

„Pre mňa, čierny čaj s rumom. Ďakujem.“ – odvetil jej neosobne.

Čašníčka zostala trochu zarazená a urazená, že ju odmietol, ale nič sa nedalo robiť. Nie je záujem, tak smola, myslel som si. Pozrel som sa na Kristiána ako si ku mne sadol. Pozrel sa na mňa a ja som sa modlil aby si nič nevšimol.

„Čo tu robíš? Myslel som si že vyspávaš sex s Tiborom po včerajšku.“ – povedal mi a pritom sa mi díval do očí.

„Sklamem ťa, ale nie. Mal som sa tu s niekým stretnúť, ale bohužiaľ som prišiel neskoro. A keď sme už pri tom, nie je ťa nič do toho čo som robil s Tiborom.“ – odvetil som mu, ale ako som vyslovil Tiborové meno striaslo ma a uvedomil si že to bolo kruté voči Kristiánovi, ale pravdivé.

Dúfal som že si to nevšimol, ak áno nedal to najavo.

„S kým si sa mal stretnúť, ak to nie je tajomstvo?“ – pýtal sa ďalej Kristián.

Nemal som dôvod toto mu zatajovať, veď i tak by sa to dozvedel od Danny.

„Pýtal som sa Danny či by som mohol nejakým spôsobom pomôcť na najbližšej prehliadke, chcel by som to ako prax. Mali by ste ty i Tibor na nej niečo predvádzať a dnes som sa tu mal stretnúť z nejakým jej kolegom – majiteľom agentúry, ktorý by mi povedal detaily.“ – povedal som mu.

„Ty mi chceš povedať že si sa tu mal stretnúť s nejakým modelom o ktorom Tibor nevie? Ty si asi kopeš vlastný hrob, nezdá sa ti?“ – odvetil Kristián a ďalej na mňa vyvaľoval oči.

Nemohol som mu povedať, že už som si ho dávno vykopal a už som sa do neho i zahrabal aby som mohol zomrieť po tom čo sa stalo. Snažil som sa ho ignorovať, ale v jeho prítomnosti to nebolo možné. Díval som sa do šálky čaju, jemne si zohrieval ruky. Servírka sa vrátila, položila pred Kristiána šálku s jeho čajom a už sa nepokúšala ho zbaliť, otočila sa a zamierila k pultu. Registroval som že zazvonil zvonček nad dverami a dnu vošiel nejaký muž, zadíval sa mojim smerom a zamieril k nám. Ako prechádzal okolo čašníčky požiadal ju o niečo a ukázal že bude sedieť u nás a že to má doniesť tam. Prikývla a šla k pultu aby urobila jeho objednávku. Narovnal som sa na stoličke keď sa k nám daný muž priblížil. Kristián vedľa mňa spozornel a začal si muža premeriavať. Bol to chlap menšej postavy, trošku plešatý a s fúzmi. 

„Áááá tu si Denisko, už som si myslel že som sa pomýlil.“ – prehovoril afektovane.

„Ospravedlňujem sa že som nedal vedieť, ale mobil som nechal omylom doma a nemal som vám dať ako vedieť že prídem neskoro.“ – začal som vysvetľovať.

Kristián sa na nás díval a pohľad mu preskakoval z jedného na druhého. Nevedel či mám s týmto starochom niečo v milostnom pomere, alebo či sa skutočne jedná o pracovnú vec.

„Denisko a mohol by si ma predstaviť tomu to úžasne sexi chlapovi čo tu vedľa teba sedí?“ – začal a díval sa na Kristiána.

„Prepáčte, chcel som vám ho predstaviť hneď ako bude možnosť.“ – trochu som sa začervenal a pokračoval.

„Rád by som Vám predstavil, jedného z modelov z agentúry ModelsFly, kolekcia dobrí a zlí chlapci – zlý chlapec Kristián.“ – od prezentoval som ho. Schválne som vynechal priezvisko, nedostal som od Kristiána povolenie predstaviť ho celým menom.

„Kristián, toto je pán Tomas Arthur s modelingovej agentúry Models in the World a ponúkol agentúre ModelsFly prehliadku. Danny s tým súhlasila, ale ešte sme nestihli prebrať všetky detaily. Mali sme sa dnes stretnúť a prebrať určité veci ohľadom choreografie a pozadia na ktorom by to malo prebehnúť. Téma je  jar a jeseň v jednu chvíľu. Pán Arthur uviedol, že chce dať prednosť mužským modelom a nie ženským, aby sa jednalo o zmenu. Danny navrhla teba na jeseň a Tibora na jar, tá téma ma nadchla a ponúkol som sa jej, že ak by jej to nevadilo rád by som sa o tom niečo viacej dozvedel.“ – podal som mu vysvetlenie.

Kristián sa na mňa díval ako keby som padol z višne a či mi nešibe. Milo som sa na neho usmieval a dúfal, že nevyrobí scénu.

„Rád vás poznávam pán Arthur.“ – povedal Kristián na moje prekvapenie a natiahol ruku cez s stôl aby si potriasli rukami.

 Podľa mňa Arthur podržal Kristiánovu ruku pridlho vo svojej, ale nemohol som nijako reagovať, v tejto brandži som bol začiatočník - nováčik. Kristián to už nejakú dobu robil a tak vedel čo sa má a nemá. Pohodlne sa oprel o operadlo, prehodil nohu cez nohu, ruku prehodil cez operadlo mojej stoličky a čakal. Pozrel som sa na Arthura a videl som ako si Kristiána prezerá, a bol nadšený s toho čo videl.

„Ak vám to teda nebude vadiť, rád by som si vypočul váš návrh ako by ste si to predstavoval pane.“

Obaja sme sa ponorili do rozhovoru, Kristián tam celú dobu sedel, občas sa niečo opýtal, podotkol nejakú maličkosť. Mal som pocit že sedím vedľa iného Kristiána ako ho poznám, tento bol otvorený nápadom, ktoré sme striedali a ktoré si Arthur zapisoval do notesa. Boli sme tak zabratý do rozhovoru až sme všetci naskočili, keď začal Kristiánovi zvoniť mobil.

„Crn, crn, Crn.  Ospravedlňte ma idem to zdvihnúť. „ – povedal Kristián, zdvihol sa a odišiel kúsok od nás.

Mi sme sa vrátili do debaty, ale cítil som na sebe jeho pohľad tak som sa pozrel. Prepaľoval ma pohľadom a šacoval mi trup a ruky či na tú diaľku niečo neuvidí. Začínal som mať s toho veľmi zlý pocit. Kristián dotelefonoval a vrátil sa ku stolu.

„Prepáčte, to volal ďalší model s ModelsFly, ktorý by mal predstavovať jar na prehliadke.“

Pri tom ako to povedal som zamrzol a nepatrne som sa dotkol rúk, potom som si uvedomil že ma Kristián sledoval a sledoval i ten pohyb. Pán Arthur si to vysvetlil po svojom.

„Určite sa už teší, keďže vám volal, správne.“ – odpovedal Kristiánovi.

„No myslím Denisko, že sme prebrali všetko čo som chcel, je mi ľúto že som ťa tak dlho zdržal, ale som rád že sa to dalo do poriadku. Pripravím materiál a poslal by som ti ho potom na pracovný email, ak by bol nejaký problém zavolaj alebo napíš a stretneme sa a preberieme to.“ – podal mi ruku a odišiel.

Díval som sa za ním a čakal na paľbu, ktorú Kristián určite spustí. Stále sa nič nedialo a tak som sa otočil na Kristiána. Ten ma prepaľoval zlostným pohľadom.

„Teraz keď ten staroch odišiel by si mi mohol povedať, prečo ťa Tibor hľadal cezo mňa aby som bol v obraze.“

Díval som sa mimo neho, nechcel som mu to povedať a ani sa ho na nič opýtať, ale asi to nejako vycítil a sám mi odpovedal.

„Nepovedal som mu kde si, len som mu povedal že som ťa niekde videl, že sa tam idem pozrieť znova či tam ešte si, keďže som najbližšie a dám mu vedieť. Bol strachom celým bez seba.“

Pri tomto slovnom spojení som sa len zasmial, ale i to sa mi vypomstilo. Zjojkol som od bolesti. Kristián na nič nečakal a schmatol ma za ruku, vyhrnul mi rukáv mikiny hore a díval sa na moju ruku, ktorá hrala všetkými farbami dúhy. Zadíval sa mi do očí, znova na ruku a zase do očí. Vytrhol som mu ju, mikinu som zroloval dole k zápästiu a díval sa na stôl.

„Ty mi to vážne nechceš povedať, že? Ale je ti jasné, že i tak sa to dozviem?!“ – povedal nebezpečne ticho.

Odmietol som sa na neho čo i len pozrieť.

„Nemôžem ti to povedať a nech by som povedal čokoľvek, už je to jedno, stalo sa a už sa neodstane. Bolo by to tvrdenie proti tvrdeniu a ty by sis musel i tak vybrať jednu stranu. Takto sa budem tváriť že sa nič nedeje a je. Všetci budeme šťastný.“

„Tak sa rozíďte!“ – buchol po stole až nadskočili poháre, ľudia sa začali po nás obzerať.

Snažil som sa stať maličkým aby ma nebolo vidno, ale to nebol problém Kristián ma i tak zakrýval celým telom, ale pred ním som sa schovať nemohol.

„Nemôžem.“ – povedal som sklesnuto.

V hlave mi prebehla scéna zo včerajšieho brutálneho znásilnenia - „ ...neopováž povedať že sme sa rozišli, skús to a zabijem ťa!“

Triasol som sa na stoličke, snažil som sa byť menší a menší aby som sa stratil. Kristián na mňa prestal tlačiť, videl, že som sa úplne zosypal. Zdvihol mobil a vytočil číslo.

„Tibor? Našiel som ho. Nie je v dobrom stave, kam ti ho mám doviesť?“ – povedal do mobilu.

„Nie, nie, doveziem ho. Nemusíš chodiť. Nemám to ďaleko i tak som v práci skončil. Oki, tak končím za chvíľu ho tam máš.“ – rozlúčil sa s ním a položil.

Zdvihol sa, šiel k pultu zaplatil za nás oboch a počkal na mňa kým som za ním neprišiel. Vyšli sme von pred kaviareň, podal mi helmu a sadol na motorku. V živote som na tom nesedel, ale chcel som. Počkal kým som si sadol, vzal moje ruky do svojich a položil si ich na svoje vypracované brucho.

„Tu sa drž, nechcem aby si mi padol.“

Vyrazil obrovskou rýchlosťou, bola to len chvíľka a už sme boli u mňa pred domom.  Tibor stál vonku, poklepával nohou. Kristián mi pomohol zosadnúť, zložil si helmu a opatrne ma odviedol k Tiborovi. Ten ma schmatol, rovno pred Kristiánom a vrazil mi facku. Hlava mi odskočila na druhú stranu. Kristián zostal pozerať s nemým výrazom.

„Diky, že si ho doviezol. Teraz to preberám ja.“ – odvetil Tibor.

Vzal ma za ruku a ťahal domov, smutne som sa pozrel za Kristiánom a ústami naznačil – ďakujem.

Neviem čo som očakával že sa stane, predsa len som zdrhol a nedal mu vedieť. Vošli sme do bytu a Tibor ma šmaril o stenu. Celé telo ma znovu rozbolelo od nárazu. Rozkročil sa nado mnou, ruky dal každú z jednej strany a díval sa na mňa. Nevedel som čo mam povedať tak som čakal a čakal a čakal. Rozleteli sa vchodové dvere. Pozrel som sa Tiborovi pod ruku, vo dverách na jednej nohe stál Kristián – pomohol si kopnutím otvoriť dvere – a zazeral na Tibora ako nado mnou stojí a ja sa chúlim pod jeho telom. Líce mi svietilo na červeno od facky, ktorú som dostal. Kristián na nič nečakal, napochodoval do bytu, strčil do Tibora a mňa postavil a zasunul za seba. Sledoval som to ako v spomalenom filme, nerozumel som tomu čo sa deje. Aďa dobehla, pozrela na dvere, potom na Kristiána, následne na mňa ako stojím za Kristiánom a nakoniec na Tibora, ktorý sa zdvíhal na nohy.  

„Ty si sa snáď zbláznil Kiko! Ako si nám mohol vykopnúť dvere?“ – znela Aďina otázka.

„Takže v prvom rade, sa opýtaj hentoho chlapa prečo vrazil svojmu priateľovi facku na verejnosti, následne prečo má modriny na svojom tele a prečo ho tak hľadal. A neopováž sa mi povedať, že sa nič nedeje a že ma do toho nič nie je, pretože sa nebudem držať spať! A ty vieš čo tým myslím, že?!“  - odvetil Kristián na Aďinu poznámku ohľadom dverí.

Bol som rád, že naši nie sú doma, ale tie dvere sa budú musieť vysvetliť a úprimne nechcel som byť pritom, pretože by sa zistili čo mi Tibor urobil. Tibor už stál v pozore a premeriaval si Kristiána.

„Skutočne ťa do toho nič nie je, ale ak to potrebuješ vedieť, tak fajn.“ – Tibor sa zle usmial a mne začínalo byť zle.

„Ak to teda potrebuješ vedieť, ako môj najlepší priateľ, fajn, máš to mať. To dieťa čo čaká Aďa  je moje, áno,  počuješ správne je moje. Jebal som ju v čase keď ty si mu robil pestúnku a čakal si kým sa ja vrátim z rýchlovky. Facku dostal za to že včera počúval za dverami a dozvedel sa to. A ešte posledná maličkosť, aby som nezabudol.“ – pozrel sa na mňa cez Kristiánové plece.

„Až tak dobrý v posteli nie je, povedal by som že frigidná žena je lepšia ako on.“ – odvetil Tibor.

V tom momente by som rád prepadol do zeme, alebo si aspoň ľahol do toho hrobu čo som si vyhrabal aby som sa tam schoval.

„Čo sa deje Kiko? Čakal si snáď inú odpoveď? Ale ak tomu nerozumieš tak ti to zopakujem ešte raz. ZNÁSILNIL SOM HO a užil som si to plnými dúškami. Jeho dierka je teraz dostatočne rozťahaná aby sa tam dal vopchať dynamit a ešte asi tucet hračiek. Tak je dobre rozťahaný, človek by ani neveril že nie je ženská, tak ako to povedal Igor. Ako handra na penis je celkom slušný do postele je to ale zbytočné ho ťahať, to i nafukovacia panna ma viacej vzruší, ako on. Ale tie jeho vzdychy po tom čo dostával facky aspoň za niečo stáli, aspoň sa mi postavil. Potom som to v jeho posteli robil s Aďou až do rána, v posteli kde bola jeho krv a naše spoločne vyvrcholenia, ktoré dosiahol bitkou.“

Prepadával som sa do hrobu. On to Kikovi povedal, on mu to vážne povedal. Prepadávala ma hystéria, chcel som cúvnuť, ale narazil som len do steny, pohľad mi skĺzol na Aďu, tá tam stála a bola veľmi šokovaná tým čo Tibor povedal. Ale na tvári sa jej zjavil i strach pri pohľade na Kika, ktorí som ja nemal možnosť vidieť. Ani som si nevšimol kedy sa Kristián pohol a už bol nalepený na Tiborovi a mlátil ho hlava nehlava. Do hlavy, do brucha, kopal ho – obaja sa mlátili. Aďa im musela ustúpiť, lebo sa blížili k nej. Obehla ich a prišla ku mne, ani som sa na ňu nepozrel a hľadel som len na nich. Stále mi nedochádzalo, že Kristián má chráni, hoci by nemusel. V kaviarni som ho urazil, lebo som si dovolil tvrdiť, že si vyberie Tibora, že bude veriť jemu a nie mne, ale teraz dokazuje, že verí mne viacej ako svojmu najlepšiemu kamarátovi. Namiesto aby sa dohadovali o tom že kedy si to zopakuje ako sa to bežné robí, teraz do neho Kristián trieskal aby z neho vytrieskal dušu. Zrazu mnou niekto zatriasol. Pozrel som sa tým smerom a videl som uplakanú Adinu tvár. Niečo vravela ale nepočul som ju.

„Neseď tu ako tela! Zastav to! Okamžite ich zastav! Počuješ ma? Zastav to!“ – vrieskala mi do tváre.

Pozrel som sa a videl som, že Kristián ma jasnú prevahu a Tibor leží na zemi. Prevalil som sa na kolena a doplazil som sa k nim. Nie pretože Aďa na mňa vrieskala, ale nechcel som aby sa Kristián dostal do vezenia za vraždu. Položil som mu ruku na ruku, ktorou udieral Tibora do tváre. Jeho ruka sa zastavila v pohybe, ale neklesla.

„Kiko, už stačí. Prosím nie koly nemu, ale koly tebe. Prosím prestaň. Už to stačilo.“ – môj hlas slabol a ja s nim.

Zosypal som sa. Jedine čo som cítil, bolo ako ma niekto nadvihol do náručia, jemne som započul hovor do telefónu a potom už len natriasanie v aute a v pozadí motorku.

 Prebudil som sa v mäkkej posteli s veľkým množstvom vankúšov, kúsok odo mňa bola stolička a na nej spal Kristián...