Vošiel som hlavným vchodom do budovy, aby som sa dostal na večierok a následne aby som sa zamiešal medzi ľudí a zistil kde je moja sestra. Ale prvú koho som stretol bola Danny, venovala sa hosťom, ako ma zbadala sa im ospravedlnila a zamierila ku mne. Vyšiel som jej naproti. „Prepáč, Danny, ale asi som ti zničil prezentáciu. Kristián, naštvaný odišiel preč.“ Danny na mňa hľadela, keď som jej luskol pred očami, tak si uvedomila, že ma nevnímala. „Prepáč, Kiko má občas hrozne zlú povahu i náladu, ale ako pouličný bitkár nikdy neprehral ani s tými dvoma. Preto ti i pomohol. Myslím, že ti i povedal, že sú najlepší keď sú spolu, ale oddelení sú na nič. Preto konflikty riešia spoločne.“ Teraz som na ňu pozeral ja ako na zjavenie. To mi chcela povedať, že som naštval bitkára ulice a ten mi nič neurobil?! Len sa so mnou bozkával?!! Toto bolo veľa i na mňa. Asi si to na mne všimla. Zavesila sa do mňa a odviedla ma k postranným stolom, kde objednala minerálku. Čašník jej podal dva poháre a jeden mi podala. Napil som sa. Pozrel som na ňu a potom na pohár. „Vodku, prosím a dvojitú.“ Danny na mňa zazerala… „Ale, ale veď… – chcela niečo povedať, ale už som vypil vodku na ex a podával som pohár čašníkovi späť. „Neboj sa, to že nie som plnoletý nie je problém, potreboval som len niečo na upokojenie. Tým to čo si mi pred chvíľou povedala si mi veľmi nepomohla. Aby si bola v obraze, pravé som ho naštval do vývrtky a od od kráčal preč.“ Danny sa na mňa súcitne pozrela. „Vieš, Denis, aby si vedel Kiko je svojská osobnosť a čo sa týka toho že si ho naštval, tak to by som nebrala až tak zle. Vždy ho to prejde, len mu to chvíľu trvá. Ale tak, toto nebolo to čo si chcel vedieť, že? Chcel si vedieť kde je Adriana, že?“ Nemo som prikývol, ako by vedela presne čo chcem a čo hľadám, predsa je to moja sestra chcem sa o ňu postarať. Ukázala na dvere, ktoré som si predtým nevšimol. „Keď prejdeš cez tieto dvere, tak pôjdeš rovno po chodbe, potom prejdeš po chodoch na prvé poschodie. Keď budeš hore, tak tretie dvere vľavo, je izba kde som nechala Adrianu s Tiborom. Je možné že Tibor stráži pred dverami aby sa k nej nikto nedostal.“

Poďakoval som sa jej a zamieril som presne tam kam mi povedala kde nájdem sestru, ale ani vo sne by ma nenapadlo čo tam nájdem. Vyšiel som na poschodie, zrátal som dvere aby som sa nepomýlil. Chcel som zaklopať, ale dvere boli otvorené, tak som nazrel dnu. V tom momente by sa vo mne nikto krvi nedorezal. Na posteli, polo – vyzlečená ležala Aďa a na nej alebo skorej v nej bol Tibor. Mal som priami výhľad na to že sa mi to nezdá, ale skutočné praktikujú sex. „Ach, oooch, Tiboooor, si fakt dobrý… Už viem prečo si s Denisom… ááách, ešte…“ Bolo počuť vŕzganie postele a vzdychy oboch aktérov. „Drž ústa, lebo nás niekto bude počuť a nemyslíš že toto by sa ťažko vysvetľovalo? A hlavne nespomínaj Denisa, za celú dobu čo sme spolu mi ani raz nedovolil vojsť do neho, ale ty, ty si iná káva. Mňamííí…“ Tibor do nej vrážal penis, ktorý bežne patril len mne, bol môj a zrazu vidím, že on sa oň delí s mojou sestrou. Stál som pri dverách ako zhypnotizovaní, toto nie je pravda, to sa mi len zdá. Môj zrak ma musí klamať po tej bitke čo sa odohrala vonku. Pretrel som si oči, aby som zrušil ten úkaz, ktoré mi asi navodila vodka, ale nech som si oči utieral koľko som chcel, stále som videl len to že môj priateľ má sex s mojou sestrou a vôbec sa netaja tým že by to malo byť prvý krát. „Oooch, Aďa a ešte by si mi mohla…“ – chcel jej niečo povedať, ale prerušil vetu, pretože vyvrcholil. A PRIAMO DO NEJ?! Toto sa mi len zdá – pomyslel som si. Toto, nie je pravda. „Mali by sme prestať, ty sa zaprav, za chvíľku by sem mohol prísť Denis.“ – povedala Aďa do ticha, ktoré medzi nimi zavládlo. „Neboj sa, chvíľku im to potrvá.“ Chrbtom som sa oprel o stenu a čakal čo bude ďalej nasledovať. Viacej mi srdce zlomiť už nemohol. „Ako to myslíš, že mu to ešte potrvá? Čo si mu urobil?“ – začala Aďa zvyšovať hlas. „ Nevrieskaj, nič som mu neurobil. Ale ak si nedá pozor tak Kiko mu to všetko veľmi rád ukáže a keď nie on, tak potom Igor.“ Spozornel som, takže on to mal naplánované? A kto je ten Igor ktorého spomenul? „Chceš mi tým povedať, že sa mu môže niečo stať?“ Počul som vzdych a vrznutie postele, nakukol som do izby. „Nemusíš sa báť, Igor je len dobrý známi, ktorý si stráži Kika. Ako by som to povedal, je lepšie sa s nim nezaplietať. Ale teraz sa ťa potrebujem opýtať jednu vec, na ktorú som tak trochu zabudol keď som v tebe vyvrcholil.“ Pomaly som sa postavil a chystal som sa odísť keď som počul – „Čie je to dieťa?“ V miestnosti ostalo ticho, nevládal som tam len tak stať, položil som ruku na stenu aby som získal oporu. Teraz aspoň zistime kto je skutočne otcom dieťaťa, čo nosí pod srdcom. Aďa sa nadýchla a niečo povedala. „To nemyslíš vážne!!!“ – zaznela vystrašená a naštvaná odpoveď za dverami . „Chceš mi tým povedať, že pri prvej príležitosti keď som sa s tebou vyspal si ostala tehotná? Ale toto sa stať predsa nemohlo, použil som ochranu!“ Aďa mu asi niečo povedala, lebo naznačila, neviem. Ja som sa len díval na stenu oproti a uvedomoval som si, že tá bitka vonku bola zbytočná. Ani jeden z nich nie je otcom dieťaťa, otcom dieťaťa, ktoré moja sestra nosí pod srdcom, je dieťa môjho priateľa, ktorý tvrdil že je gay! Takže ak spala s niektorým z nich, mali pravdu…s jej označením. Ako mi to mohli urobiť?

Odlepil som sa od steny a zamieril som ku schodom, nedošiel som tak ďaleko ako som chcel. Cítil som ako sa mi podlamujú nohy, stihol som sa oprieť o zábradlie, ale ani tak som sa nevedel udržať na ňom, pod klesli mi nohy a ja som cítil ako sa nakláňam na jednu a potom i na druhá stranu, čakal som že prepadnem dopredu a hlavou dopadnem na schody a skotúľam sa dole. Zachytili ma mocné ruky, zabránili mi prepadnúť dopredu a padnúť na hlavu po schodoch dole. „Igor? Čo tu robíš? Prišiel si za Kikom? Ale ten tu nie je. A čo s ním je?“ – počul som otázky, ale nedávali mi zmysel, zrazu moju tvár držala v rukách Danny. Díval som sa jej do očí ale nevidel som ju, cítil som jej ruky na tvárí ale nevnímal som ich. Pohľad zdvihla za mňa, oči sa jej prevrátili, pokrútila hlavou a znova sa vrátili ku mne. „Denis? Denis? Počuješ ma? Neudrel si si hlavu?“ Díval som sa jej do očí, ale nevedel som jej odpovedať. „Danny? Igor? Čo sa deje? Denis?“ „ Denny?“ – počul som dva hlasy, ale ani som neotočil hlavu. Danny mi stále zvierala hlavu v rukách a dívala sa na mňa či niečo nezbadá. Do zorného pola so mi dostal pohľad Adriany, dívala sa na mňa či niekde nenájde nejaký šrám, či som si neublížil Do oči sa mi stále nepotrela. „Tibor, upokoj sa. Nenašla som na ňom žiadnu ranu, Igor ho len zachytil, keď sa sunul k zemi, vyzeralo to, že prepadne hlavou dole schodmi. Zachránil mu život aby si viacej neublížil.“ Celú tu reč som vnímal mimo seba, Aďa sa mi konečne zahľadela do očí, zaklipkal som viečkami a sledoval som ako sa jej rozšírili zorničky a ako keby sa jej do povedomia dostalo niečo čo si myslela že utají. Otočila hlavu, pozrela na ruku, ktorú mala na pleci, zdvihla pohľad a mlčky pustila miesto predo mnou inej osobe. Tibor si kľukol na jedno koleno, vzal moju tvár do dlane a prezeral si ju. Pritiahol si ma k sebe aby ma objal. Neprejavil som žiadne poznanie, žiaden pohyb aby som mu opätoval objatie, stala sa so mňa hračka, ktorá nemá vôľu, pretože jej vrazili nôž do srdca aby sa prestala hýbať. S čista – jasna som si uvedomil, že sa ma dotýka rukami, ktorými sa predtým na citlivých – intímnych miestach dotýkal mojej sestry a teraz sa nehanbí položiť tie ruky na moju tvár a tváriť sa že sa nič nedeje???! Nie! Toto neznesiem!„NIEEEE! NEDOTÝKAJ SA MA!“ – zvrieskol som a prepadol som dozadu, ruky som si dal za seba a snažil som sa spätne dostať plazením čo najďalej od neho, od jeho rúk, ktoré sa dotýkali niekoho iného. Niekoho kto mi bol srdcu milý, ale zradil ma! Zradili ma obaja!

Môj pohľad musel stáť za všetky drobné. Videl som vyľakaného Tibora a vyľakanejšiu Aďu. Nechápaný pohľad nového člena našej malej spoločnosti – asi Igor – prebleslo mi hlavou a nakoniec Danny, ktorá sa dívala na mňa a potom na Tibora. Musel som vyzerať ako hromada nešťastia a zúfalstva. Tibor sa zdvihol a urobil krok ku mne, potom druhý, ja som sa pretočil na všetky štyri a postavil som sa s úmyslom utekať, ak sa ku mne priblíži ešte viacej. „Denny? Čo sa deje? Čo som ti urobil? Prečo sa ťa nemôžem dotknúť?“ Videl som ako sa mu bolesťou skrivila tvár, ale nemohol nič viacej urobiť. Natiahol ku mne ruku, cúvol som, potom o ďalší krok. „NEPRIBLIŽUJ SA KU MNE! – kričal som. Igor sa mu postavil do cesty, položil mu ruku na rameno a zavrtel hlavou. V tom momente som mu bol vďačný, že ho zastavil, ale vedel som že to nie je na dlho. Budem sa s ním musieť stretnúť, za pár dní, v škole, vonku, u nás. „Ak by Vám to nevadilo…“ – ozval sa Igor – „tak ho odveziem domov.“ Otočil pohľad na Danny a prehovoril. „Danny, ty i Tibor tu musíte zostať, keď tu nie je Kiko, ako predstavitelia. Jeho sestra tu môže zostať asi tiež, ale on toho má asi už dosť a škandál nepotrebujete.“ Sledoval som pohľadom Tibiho a čakal na najmenší podnet aby som sa rozbehol od neho preč. Pohľad mi preskočil na Aďu, len na chvíľku, hneď sa zase vrátil k Tiborovi. Obom bolo na očiach vidno že je im to ľúto ako sa k nim správam. „Dobre, vezmi ho domov. Adresu ti asi povie sám, ale ak nie zavolaj mi.“ Igor sa pozrel na Tibora a čakal. Tibor odtrhol oči odo mňa a stočil pohľad na Igora, ani som nestihol mrknúť a Tibor držal Igora pod krkom a tlačil ho do steny. „Nie, Tibor! Prestaň! Pusti ho!“ – Danny držala brata za ruku a ťahala ho od Igora preč, pohľadom sa mu ospravedlňovala. Vedel som že odtiahnuť Tibora keď je v štartovacom bode je takmer nemožné, ale i tak som to sledoval a nepribližoval sa k nim. „ Ak mu niečo urobíš Igor, vieš čo to znamená, že áno? A myslím, že dvakrát by si si to nevedel vyžrať!“ Pustil mu tričko s bundou a ustúpil mu stranou. „Pusť!“ – osopil sa na sestru. Odtrhol som pohľad od nich a zadíval sa na Aďu ako sa opiera o zábradlie, videl som že chcela niečo povedať. Zavrtel som hlavou, posmutneli jej oči. Teraz si potvrdila, že som počul asi niečo čo som nemal a výsledok je tento. Igor si napravil oblečenie a vybral sa ku mne. Vyzeral ako tiger na love, prezrel si od hore dole… a zastavil sa na mojej tvári. No jo, som vyžla a vyzerám ako ženská…Áno, presne tak, obleč ma do šiat a máš dokonalú ženskú. – myslel som si. Nie je to prvý pohľad, tohto typu. Postavil sa vedľa mňa a čakal či sa pohnem prvý. Ospravedlňujúco som sa pozrel na Danny – „Prepáč, nechcel som aby to takto dopadlo a pokazil som ti večer. Skutočne bude lepšie keď pôjdem domov. Asi mi tá vodka, neurobila dobre.“ Nepozrel som sa ani na sestru ani na Tibora a vybral som sa opačným smerom ako oni stáli a dívali sa za nami.

Vyšli sme von, vonku bol príjemný vánok, čakal som že mi bude zima, ale opak bol pravdou. Igor sa vybral k modrému BMW – X5, odomkol, sadol si za volant a otvoril mi dvere spolujazdca. Počkal kým som si sadol a kým som mu nadiktoval adresu. Zadal ju do navigácie a naštartoval. Celú cestu sme neprehovorili ani slovo. Cítil som sa ako študentka, ktorú z nepodareného rande prišiel vyzdvihnúť otec. Zastavil mi pred domom a vypol motor, otočil sa na mňa. Prezrel si ma od hlavy dole, cítil som sa trochu nepríjemne, počul som časť rozhovoru čo viedol Tibor s Aďou a človek, ktorý si ma teraz prezeral a sedel vedľa mňa bol určite nebezpečný a nie je dobré sa s ním zahrávať. Odopol som si bezpečnostný pás, otočil som sa k nemu že mu poďakujem ale slová mi zamrzli na perách. Díval som sa do hlavne zbrane s tlmičom. Určite som mal vydesený pohľad v očiach keď som sa odvrátil od zbrane a zadíval som sa mu do oči. Nebolo v nich nič, nevidel som tam nič čím by sa vysvetľovala tá zbraň. Na perám mu zaihral úsmev. „Nič nebudeš robiť? Ani kričať? To si zvláštne decko, už viem prečo si ich zaujal, ale varujem ťa prestaň sa s nimi stretávať, lebo to nedopadne dobre.“ Pozeral som na neho ako na blázna. Ako to myslel že ONI? „Neviem o čom hovoríš, ak si si nevšimol tak som sa behom dnešného večera rozišiel s Tiborom, alebo to tak aspoň vyzeralo a kto je ten druhý netuším! Nemohol by si mi to vysvetliť skorej ako sa mi budeš vyhrážať?!“ Díval som sa na neho či mu nepreskočilo, podľa mňa, môj výstup na večierku hovoril sám o sebe že sme skončili a nechcem s ním mať nič spoločné. Sklopil zbraň a pozorne sa na mňa zadíval. „To teraz nemyslíš vážne? Ty si myslíš že ti dá Tibor slobodu? Ak si si to nevšimol tak sa mi na večierku vyhrážal.“ Len som si povzdychol, vedel som čo tým myslí, veď Tibiho poznám, ak sa budem chcieť od neho oslobodiť toto stačiť nebude, ale človek nikdy nevie kedy sa mu to podarí, že? „Už si skončil s tým vyhrážaním? Môžem vystúpiť či máš ešte niečo na mňa?“ – povedal som ironicky a začal sa točiť na druhú stranu aby som si mohol otvoriť dvere a vystúpiť a isť domov konečne zmyť to čo som videl.

Zrazu ma schmatol za hlavu, otočil mi hlavu k sebe a už to bolo. Jeho pery boli na mojich ústach a plienil mi ich. Pozeral som na neho z vyvalenými očami neschopný akejkoľvek reakcie. Vsunul som ruky medzi nás na jeho hruď a začal som ho odtláčať aby ma pustil. Vôbec sa mi nedarilo, teraz mi bolo na dve veci že som ovládal aikido, keď ako začarovaným prútikom som ho zabudol používať. Nečakane prestal, videl som svoje natiahnuté ruky pred sebou, kde predtým bola jeho hruď, ale on nikde. Pretrel som si oči či sa mi to nezdá, zrazu som začul náraz na kapotu a sklo auta a mnou otriaslo celé auto. Otočil som tým smerom hlavu a jediné čo som videl bola jeho plavá hlava ako narazila na sklo a že ho pod krkom drží Kristián. Vtedy by sa ma nikto nedorezal krvi, sledoval som ako Kristián mláti hlava-nehlava človeka o veľmi drahé auto. Konečne som sa prebral a vybehol som z auta. „Kristián! Kristián! Prestaň, už stačilo!“ Nič sa nedialo, stále ho mlátil. „Kiiiiiiiiiiiiiikooooooo!“ – zvrieskol som a on ho konečne čiastočne pustil, hlavne ho prestal mlátiť o auto. Pozrel som sa na Igora jeho tvár by som nespoznal na ulici kedy ho teraz stretnem, krv mu tiekla z nosa, mal natrhnuté obočie – jedno i druhé, s úst mu tiekla krv a mal som pocit že mu chýbajú i nejaké zuby, ktoré tam predtým určite mal. Oči sa postupne sfarbovali do fialovej farby a červenej a budú určite opuchnuté. Kristián si neodpustil a ešte raz ho hodil plnou silou na kapotu auta. Igor sa zakuckal a začal kašlať krv. „Nooo, ty vole! Kiko, ty máš ranu! Kedy si kurva tak zmocnel!“ Kristián ho pustil, ani sa nenamáhal mu odpovedať. Otočil sa smerom ku mne, videl som jeho pohľad a začal som cúvať, nedostal som sa ďaleko. Oprel ma o dvere spolujazdca a díval sa na mňa dole s tej svojej výšky. Stále sa díval na mňa, plnú pozornosť som mal len ja sám pre seba, ale slová ktoré vyšli z jeho úst patrili Igorovi. „ Igor, zmocnel som len toľko, koľko som potreboval, ale dotýkať sa niekoho kto ti nepatrí sa nevypláca. Tak si ma to predsa učil. A v jeho prípade to platí dvoj násob.“ Díval som sa do tých modrých očí, ktoré boli takmer čierne, pociťoval som zimu z auta o ktoré som sa opieral, ale spredu, spredu kde stál Kristián som zimu necítil. Cítil som žeravé železo, ako sa mi prilepuje na telo. „Prečo sa kurva o neho zaujímate obaja? To nepochopím! Nie je ničím výnimočný, má len nevychovanú papuľu! Vyzerá ako ženská a občas sa tak i správa! Skutočne to nepochopím, raz sa mi vyhráža jeden a potom i druhý.“ Kristián spozornel a pootočil na neho hlavu a pohľad pomaly presmeroval na neho. „Ako to myslíš, že vyhrážal? Kto sa ti vyhrážal?!“ Na to že som stal opretý o auto a to teplo čo z neho sálalo ma zahrievalo sa začalo rozpaľovať ešte viacej. Díval som sa na neho ako mu pulzuje tepna na krku. Až teraz som si všimol, že má na sebe len tielko a bundu.Toto predtým nemal na sebe, keď sme sa pobili. On už musel byť doma. Ale čo tu robí, prečo je tu? „Ako by som k nemu prišiel nevieš mi povedať?“ Ukázal na mňa prstom. „Tibor ma požiadal, nie ponúkol som sa že ho odveziem domov, pretože na oslave, kde si mal byť i ty mimochodom sa niečo stalo. Vyzeralo to že on … „ – kývol na mňa hlavou – „… niečo videl alebo počul a odmietol s Tiborom komunikovať.“ Otočil som na neho hlavu, s profilu som videl ako sa Kristiánova hlava točí späť ku mne.Toto nie je dobre, toto skutočne nie je dobre. – pomyslel som si.