Jeremy

Pozrel som na hodinky: 18:45. No super! Moja sestra mi raz za rok zavolá a pozve ma k sebe a ja čo? Meškám skoro hodinu!

Vytočil som jej číslo a priložil si mobil k uchu. Ozvala sa nahrávka ,Volaný účastník je momentálne nedostupný, ako päťkrát predtým. S nervami som stlačil červené tlačítko.

To musí byť karma, že práve dnes sa na moste stala nehoda a ja som uviazol v zácpe. A Sunny má vypnutý telefón a keď som sa z toho prekliateho mosta napokon dostal, blúdim tu a neviem nájsť správnu adresu. Došľaka!

Willowsova....Willowsova...kde, dopekla, je tá ulica!?

„Ale, koho to tu nevidím.“

Otočil som sa za známym hlasom.

„Čo chceš?“ vyštekol som na Billyho, ale hneď som sa zarazil a lepšie si ho prezrel. Bol bledý, mal kruhy pod očami, zašité ľavé obočie a pár stehov som mu zazrel aj na hlave, zbytok zakrývala červená šatka.

„Kam sa tak ponáhľaš, švagre?“ spomalil motorku na ktorej sedel a šiel zarovno mnou.

„To nie je tvoja vec a my nie sme rodina.“ zastavil som, nechcem teraz nájsť svoj cieľ, ešte by som ho priviedol k Sunny a akýsi šiesty zmysel mi napovedal, že práve ona má na svedomí jeho zranenia. Tak mu treba.

Billy sa len usmial. „Počuj, nevidel si náhodou svoju sestru.“

Teraz som sa usmial ja. „Tak od teba konečne odišla?“

Všimol som si ako pevnejšie stisol riadidlá na motorke.

„Neodišla. Ona utiekla a to je rozdiel. A k tomu si vzala niečo, čo jej nepatrí. Chcem, aby to vrátila späť.“

Pokrčil som ramenami a pomaly sa pustil dopredu. „Nevidel som ju a aj keby som vedel kde je, tebe to nepoviem.“

Pocítil som jeho ruku na ramene. Otočil som sa a striasol ju.

„Zrejme ma úplne nechápeš.“ bol nepríjemne blízko. „Ak jej neodkážeš, aby mi to vrátila, bude to najmä ona kto z toho bude mať problémy.“

O krok som cúvol a znechutene si ho premeral.

„Neviem do čoho si Sunny zatiahol, ale podľa toho, ako sa tu trasieš si to ty, kto má zjavne problémy.“

Sledoval som ako kývol hlavou a až teraz som si všimol ďalších dvoch mužov na motorkách, ktorý nás z diaľky sledovali, ale po jeho geste nakopli mašiny a šli k nám. To si snáď robí srandu!?

„A ak nechceš mať problémy ako prvý ty, povieš mi kde sa tá suka schováva.“

Zaťal som ruky do pästí. „Ako som už povedal, neviem kde je. A ak si myslíš, že ma aj so svojimi kumpánmi vystrašíš, poriadne sa mýliš.“

Billy sa znovu usmial.

„Jerry, stojí ti to za to? Veď ona ťa nenávidí. Nenávidí celú vašu rodinu, pre prachy by vás kľudne upísala aj Satanovi a ty ju napriek tomu chceš chrániť?“

Tí dvaja dorazili k nám, obaja vypli motory, jeden zostal sedieť na motorke, druhý sa postavil za Billyho.

„Keď ma tak veľmi nenávidí, prečo si myslíš, že by sa obrátila práve na mňa?“

„Pretože ona nikoho nemá. A aj napriek všetkému...“

„Tak tu si!“ ozvalo sa za mnou, niečie ruky ma zozadu oblapili, otočili k sebe a príchodiaci mi vtisol pusu. Už som sa nadychoval, že mu niečo poviem, ale tvár do ktorej som sa pozeral ma prekvapila natoľko, až mi došli slová.

„Čakám na teba celú večnosť.“ usmial sa Franko a potom, stále zavesený na mňa sa pozrel na Billyho. „Je tu nejaký problém?“

Billy sa na nás pozeral so slizkým úsmevom. „Tak ty si sa ponáhľal na rande? To si mi mohol hneď povedať, že sa ideš nechať osedlať.“

Nahnevane som sa otočil, ale Franko ma stiahol späť.

„Tak teraz, keď vám to je jasné....“ kývol im hlavou a s rukou na mojich ramenách ma ťahal preč.

Len čo sme zašli za rok, ruku som mu odstrčil.

„Kde si sa tam vzal?“ vyštekol som naňho.

„Bývam kúsok odtiaľto, ale kde sa tu berieš ty? A čo si im urobil? To nevieš, že s takými týpkami nie je radno sa zahrávať?“

Tak to mne hovoriť nemusí. Otočil som sa na odchod a zazrel pred sebou tabuľu s ulicou Willowsova. No konečne!

Pustil som sa dolu po nej a neuniklo mi, že Franko šiel za mnou.

„Prestaň ma sledovať.“ povedal som.

„Ja?“

„A kto iný!? Prečo ideš za mnou?“

Ukázal rukou na modré dvere činžiaku predomnou.

„Tu bývam. Chceš skočiť na kávu?“ usmial sa na mňa.

Pozeral som na činžiak a na jeho okrasnú 30 z tepaného železa. Začal som mať nepríjemné tušenie.

„Ale prečo by to robila?“ rozmýšľal som nahlas. A Billyho slová v mojej hlave mi ihneď odpovedali: „Pretože ona nikoho nemá.“

Otočil som sa na Franka, ktorý ma s rukami vo vreckách džínsov a s úsmevom na perách pozoroval.

„Je u teba, však?“

Nič nepovedal, iba na mňa žmurkol a pustil sa k činžiaku.

Nasledoval som jeho chrbát a hneval sa...ani neviem na koho. Na Sunny, že sa rozhodla v ťažkej chvíli obrátiť práva na tohto chlapa, alebo na seba, že sa vôbec ocitla v takejto situácii.

Franko vyšiel na prvé poschodie a odomkol dvere.

„Vitaj.“

Vošiel som a prezrel si jeho byt. Pekný, to mu treba nechať, vždy mal dobrý vkus.

„Kde si trčal?“

Sunny vyšla z izby a mračila sa na mňa.

„Mal zaujímavý rozhovor so zopár motorkármi. Nevieš o tom niečo?“ povedal jej Franko.

Spustila ruky čo mala prekrížené na hrudníku a pozrela na mňa rozšírenými očami.

„Ty si stretol Billyho?“

Prikývol som.

„On žije?“

Zamračil som sa na ňu. „Verím, že si mala dôvod aby si ho tak doriadila.“

Sadla si na gauč. „Mala a poriadny.“

„Sunny prečo si tu?“ prisadol som si k nej.

„Potrebovala som sa skryť. A Franka so mnou nič nespája, nikto z partie ho nepozná. Jeho byt je ideálny.“

„Ale doma...“

„Doma? To akože u našich rodičov?“ irónia z jej hlasu priam sršala. „Tam by ma hľadali na prvom mieste. Nečakala som ale, že sa Billy obráti na teba. Nič ti nespravil?“

Usmial som sa na ňu. Neviem odkiaľ to Billy zobral, že ma nenávidí, bála sa o mňa.

„Nie, nič. Ale rozprával o tom, že si mu niečo zobrala a chce to späť.“

Odfrkla si. „No chcieť môže.“

„Čo sa stalo Sunny?“

Zadívala sa na stenu oproti sebe a chvíľu nič nevravela. Na stolíku predomnou sa zjavila šálka s kávou. Pozrel som sa na Franka.

„Dva cukry a mlieko, však?“ usmial sa.

„Nie, pijem čiernu.“ odpálkoval som ho.

„A odkedy, prosím ťa?“ pokazila mi to Sunny.

Vzdychol som si, vzal si šálku a odpil si.

„Nepotrebuješ vedieť, čo sa stalo.“ pokračovala Sunny. „Stačí keď vieš, že potrebujem pomoc.“

Nahol som sa k nej a chytil ju za ruku. „Čo potrebuješ?“

„Prachy.“ povedala.

Zamrzol som. „A koľko?“

„Koľko máš?“

Zamračil som sa. „Som vysokoškolák, koľko si myslíš, že asi mám?“

„Viem, že brigáduješ v divadle.“

„To áno, hrajem v zopár hrách, ale väčšinou dobrovoľne a zadarmo. Mám našetrených asi 300 dolárov.“

Znovu si odfrkla.

„Tak prepáč.“ nahneval som sa. „Poď domov. Vráť Billymu to, čo si mu vzala a poď domov.“

Ostalo ticho.

„A inak si kompletný?“ spýtala sa ma. „Myslíš si, že chlap ako Billy ma nechá na pokoji?“

Znovu ostalo ticho. Pozrel som sa do kuchyne, kde sedel Franko na barovej stoličke a pozoroval ma. Mohol by s tým prestať.

„Nevadí, dones mi tých 300 dolárov a ja mám niečo rozbehnuté, aby som si zarobila.“ ozvala sa Sunny.

„Čo máš rozbehnuté?“ zaujímal som sa. „Sun, ak je to niečo nelegálne...“

„Ale kdeže.“ mávla rukou. „O to sa ty nemusíš báť. Ale potrebujem ešte niečo.“

Stisla mi ruku, ktorú som jej držal.

„Potrebujem aby si zistil, či už Mika pustili z basy.“

Prekvapila ma. „To si to nevieš zistiť sama?“

Pokrútila hlavou. „Volala som tam, ale informácie o väzňoch neposkytujú, ani o tých, čo už boli prepustený, takže mi veľmi nepomohli. A jediná kočka, ktorú som mohla považovať za kamarátku je Billyho bývalá priateľka. No a nebola veľmi nadšená z toho, že som jej ho prebrala, takže jej volať určite nebudem, teda to ostáva na tebe.“

Vzdychol som si, ale musím uznať, že Mike bol v pohode. Aj keď stále mám pred očami ako z nášho domu vychádza so sestriným ruksakom a so širokým úsmevom nám máva, keď si ju presťahoval k sebe.

„Okej, pôjdem tam koncom týždňa.“ súhlasil som napokon.

„Prečo nie zajtra?“

„Sun, mám školu. A basa v ktorej skončil je vzdialená na 8 hodín cesty.“

„Autom, je to rýchlejšie.“ dodala.

„To je možné, ale ja nemám...“

„Odveziem ťa.“ ozval sa Franko.

Zamračil som sa. „To nebude...“

„Skvelý nápad.“ nadchla sa Sunny. „Tak zajtra, kedy? O desiatej?“

Pozrela na mňa veľkými očami. Vzdychol som si a prikývol.

„Donesiem ti aj tie peniaze.“ zdvihol som sa na odchod.

„Odprevadím ťa.“ zdvihol sa Franko.

Venoval som mu nepríjemný pohľad, ale on sa len usmial.

Zavrel za nami dvere a schádzali sme dolu po schodoch.

„Daj na ňu pozor.“ povedal som takým tónom, aby mu bolo jasné, že to nie je prosba.

„Neboj sa. Veď som ju nechal, aby mi okupovala byt.“

Naklonil sa ku mne, ale ja som hneď cúvol. „Čo robíš?“

Vzdychol si. „Ako čo to podľa teba vyzerá?“

„Franko, aj keď sa správam pokojne a som ochotný ísť s tebou autom asi štyri hodiny, chcem aby ti bolo jasné, že to medzi nami nič nemení. Všetko to robím len kvôli Sunny. Medzi nami to ostáva také, aké to aj bolo.“

Zamračil sa a oprel sa o zábradlie. „A aké to teda bolo?“

„Falošné.“ povedal som a otočil sa.

„Uvedomuješ si, že ja sa k tebe správam milo, aj napriek tvojej zrade?“

Prudko som sa k nemu otočil. „Akej zrade!?“

Zdvihol obočie a prekrížil si ruky. „Tak ty nevieš?“

„Jediný, kto tu zradil, si ty!“ zvýšil som hlas.

Franko sa zahľadel do zeme a smutne sa zasmial. „Nechápem, prečo to tak berieš. Ja som ti len uvoľnil cestu, ako si chcel.“

Chytil som ho za ramená a zatriasol ním. „O čom to hovoríš? Chcel som byť s tebou! Naša posledná schôdzka ťa o tom mohla presvedčiť!“

Chytil mi zápästia a bolestivo ich stisol až som odtiahol ruky a on si ma pritiahol k sebe.

„A to, že si sa hneď na druhý deň utekal vyplakať Amy na rameno a potom si s ňou spal, to nebola zrada?“ šepol mi do tváre.

Pozeral som sa do jeho sivých očí a zazrel som tú bolesť čo sa v nich mihla.

„O čom to hovoríš?“ hlesol som.

Znovu sa usmial, sklonil sa a veľmi nežne mi jazykom prešiel po perách a ďalej až do mojich úst. Vtiahol môj jazyk do svojich úst a obkrúžil ho svojim jazykom, ako ma to kedysi učil. Potom ma pustil tak rýchlo, až som sa musel zachytiť zábradlia.

„Spýtaj sa Amy.“ povedal a bral schody po dvoch, akoby sa snažil utiecť od spomienok.

Zatresol za sebou dvere, ale ja som sa na ne ešte dlho díval.

O čom to hovoril? A ako do toho zapadá Amy?

Franko

Vletel som do bytu a tresol dverami, až sa Sunny sediaca na gauči obliala kávou, ktorú dopíjala po Jerrym.

„Čo blázniš?“ vyštekla na mňa a šla sa poutierať.

„No, nevravela som, že ti s Jerrym pomôžem? Zajtra máte prvé rande, kde mám päťdesiatku?“

Stále som sa chrbtom opieral o dvere a mozog mi pracoval na 120 percent.

„Peniaze dostaneš, až keď zajtra naozaj príde.“ povedal som jej, prešiel som do svojej spálne a zabuchol sa v nej. Zviezol som sa po dverách na zem.

Ako je to možné? Jeremy vyzeral naozaj prekvapene. Ale veď to on chcel, aby sa jeho život usporiadal, preto za ňou šiel! Keby som sa s ním vtedy ešte stretol, poslal by ma do čerta. Určite s ťažkým srdcom, ale Jeremy by ma poslal do čerta! Preto som odišiel s našimi. Tomu som veril päť rokov, ale teraz...

Nie! Postavil som sa a začal si vyzliekať veci. Jeremy spal s Amy a chcel začať normálny život. Koniec – koncov, Amy mu sama povedala veci, ktoré nemohla vedieť inak, než tak, že s Jerrym spala. Veď o nich dvoch nikto nevedel, dokonca mu to Jerry odprisahal, že nikomu nič nepovedal. Tak ako inak by sa tie veci dozvedela....

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

„Dosť ma prekvapuje práve tvoja návšteva.“ oprel som sa o stôl v mojej izbe. Naši boli ešte v práci a sestry vonku, boli sme sami. Ale bolo to jedno, po odhalení môjho vzťahu s Jerrym sa so mnou aj tak veľmi nerozprávali.

„Musela som prísť.“ povedala Amy a tak trochu kŕčovito si sadla na posteľ. „Už sa nedokážem pozerať na to, ako ho ničíš.“

Vytiahol som obočie. „Koho ničím?“

„Jeremyho.“ vydýchla.

„Ak si mi sem prišla dávať nejaké moralistické kázne, môžeš sa rovno zdvihnúť a vypadnúť.“

Rečí som si naozaj vypočul viac než dosť. A celkovo ma prekvapuje, že mi sem prišlo kázať toto blonďaté šteňa.

„Ja...nie, nechcem hovoriť o morálke.“ zahľadela sa do zeme a začervenala sa. „Po včerajšku to aj tak nemá význam.“

Tak to ma zaujalo. Odlepil som sa od stola a prisadol si k nej.

„Viem, že to bude znieť neuveriteľne, ale včera...no..ja a Jeremy..“

Zamračil som sa na to drobné telo oproti mne.

„Čo chceš povedať?“

„My...spali sme spolu.“

Ticho.

„Tak to ťažko.“ vysmial som ju aj jej chabý pokus...ani presne neviem o čo. „Kto ťa na toto nahovoril? Podstrčila ti Sunny nejaké peniaze, alebo plyšového medvedíka?“

Tentoraz sa zamračila ona. „Je zaujímavé, ako si uťahuješ z môjho veku, keďže mám 16 takže som rovnako stará ako Jeremy. A nie, nikto ma nenahovoril. Včera za mnou Jeremy prišiel totálne zdrvený. Povedal, že nevládze ďalej. Že už neunesie všetky tie reči a pohľady. To, ako si na vás ukazujú prstom. Teda, hlavne naňho, pretože teba sa ľudia trochu boja.“

Do žíl sa mi začínal vkrádať hnev.

„A právom.“ prenikavo som sa na ňu zahľadel. „Vypadni ak nechceš, aby som ti dal lekciu, že klamať sa nemá.“ postavil som sa a obrátil sa jej chrbtom.

„Chápem, že mi neveríš.“ povedala do napätého ticha. „Ale je to pravda. Po včerajšku, keď sa mi ho podarilo ako – tak utešiť, sme sa milovali. Prosil ma, aby som mu pomohla nájsť správnu cestu pre normály a usporiadaný život. Stále cítim jeho dotyky, jeho pery. Ako inak by som vedela, ako sa hrá s mojim jazykom? A aký ho má šikovný? Alebo ako sa mu páči, keď mu počas milovania šepkáš meno du ucha? Alebo o jeho znamienku, ktoré je skryté...“

„Dosť!“ okríkol som ju a otočil sa. „Prestaň s tými hlúpymi rečami! Môj Jeremy by to nikdy nespravil.“

„Mýliš sa!“ zvýšila hlas a aj ona sa prudko postavila, až jej zlaté kučery nadskakovali. „Aj keď je to pre teba ťažké, je to pravda! Jeremy je mladý, rovnako ako ja! To, ako na váš vzťah reagovalo okolie ho zaskočilo, nečakal taký prístup! Ani len vlastná rodina ho nechápe a Sunny ho znenávidela! Netúži už po trápení, chce žiť normálne! A jediný, kto mu v tom bráni, si ty!“

V izbe zavládlo ticho, bolo počuť iba hlasné dýchanie dvoch nahnevaných ľudí, čo stáli oproti sebe .

„Aj tak je jedno, či mi veríš. Viem, že sa máš s Jeremym stretnúť až po odlete tvojej rodiny. Chcel by ti to povedať skôr, ale on sám musí ešte nabrať odvahu, preto ti ešte nezavolal. Ale pri najbližšom stretnutí, ti všetko povie sám. Mysli len na to, aby nebolo neskoro pre teba!“

S tým sa otočila a odišla z izby. Počul som, ako buchli vchodové dvere. Telo som mal ako bez duše. Sadol som si na stoličku a pomaly vstrebával všetko, čo mi to dievča vykričalo.

Áno, isteže viem, ako ťažko Jeremy niesol to, ako na náš vzťah reagovalo okolie. Nie len všetci v škole, ale aj jeho a aj moja rodina. A najmä jeho sestra. Tá to vzala najhoršie. Viem aj to, koľko sa pre to naplakal, ale toto...to nie je možné! On by s ňou nikdy...ale ako teda vedela všetky tie detaily? Jeremy mi sám povedal, že nikomu o nás nikdy nič nerozprával. Preto je jediným logickým vysvetlením, že oni dvaja spolu naozaj spali.

Moje telo sa začalo nezvládateľne triasť. Ale Jeremy...môj Jerry...

V hlave mi zaznel hlas môjho otca: „Sám si rozmysli, ako chceš žiť. Ale ak odletíme do Austrálie bez teba, zabudni na to, že by si sa do našej rodiny ešte niekedy mohol vrátiť. Dávam ti čas do nášho odletu, aby si sa rozhodol.“

Položil som si hlavu na ruky a stočil sa na stoličke do klbka. Cítil som, ako mi začali tiecť slzy a kdesi v pozadí môjho mozgu som začínal vedieť, že ja som naozaj ten, čo stiahol Jeremyho tam, kde je. A že ak mu chcem dať to, po čom túži, musím mu zmiznúť zo života.

Toto poznanie hrozne bolelo. A ja som vzlykal...plakal som a vzlykal do ticha prázdneho bytu tak, ako som ešte nikdy v živote neplakal.

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Snažil som sa zahnať jednu z najhorších myšlienok môjho života. Zamieril som do sprchy a povedal som si, že uvidíme čo prinesie zajtrajšok.

[symple_box color="blue" fade_in="false" float="center" text_align="left" width=""]

Opäť prepáčte za ten veľký časový skok medzi kapitolami, ale fakticky nestíham. Dúfam, že ako malé odškodnenie budete brať to, že táto kapitola je dlhšia než ostatné. Príjemné čítanie :-)

Renara

[/symple_box]