Jeremy Natiahol som ruku a s posledným hlbokým výdychom som zaklopal na dvere. Chvíľu trvalo kým sa otvorili a ukázal sa v nich vymakaný týpek s potetovanou hruďou, dlhými vlasmi, celý v čiernej koži a s cigaretou v ústach. Keď ma zbadal, rozšíril sa mu úsmev. „Áááále, to sú k nám hostia! Vitaj švagre.“ pobúchal ma po ramene. Ignoroval som fakt, ze som ho aspoň stokrát prosil aby mi tak nehovoril. „Je tu Sunny?“ „Hovorila som ti, aby si ma tak nevolal!“ ozvalo sa z vnútra bytu. Potetovaný otvoril dvere aby sa v mojom zornom poli objavila moja sestra ležiaca na gauči vo vyťahanej košeli a s fľaškou piva v ruke. „Čo chceš?“ vyštekla po mne. „Mama bola zvedavá, či si v poriadku.“ povedal som. „Naozaj? Neverím. Tej by bolo jedno aj keby som skapala v kanály.“ „To nie je pravda Sunny...“ „Vravela som ti, aby si ma tak nevolal!“ šmarila po mne fľašku, jej priateľ sa uhol z dráhy a fľaša sa rozbila o dvere. „Zbláznila si sa ty sprostá krava!“ ziapal po nej. „Drž hubu!“ vrátila mu to. „A ty.“ ukázala na mňa prstom. „Vypadni!“ „Sun,“ oslovil som ju jej novou prezývkou, „mama sa ťa znovu pýta, či sa nechceš vrátiť domov.“ Okej, teraz som riskoval a bol som si toho vedomý, ale aj tak som sa jej to musel opýtať. „Čo si to povedal!?“ chytil ma pod krk ten jej potetovaný tohtomesačný úlovok. „To je drzosť prísť sem a ťahať mi ženu priamo z postele!“ Chytil som ho za zápästie a naučeným chmatom som mu ho vykrútil. Dostalo ho to na kolená. „Tak po prvé, toto nie je posteľ ale smradľavý gauč a po druhé, moja sestra nie je žiadna tvoja žena. Ešte to tak! Mrzí ma, že sa zahadzuje s takým hovnom ako si ty.“ Sunny ma prudko odstrčila a naklonila sa k nemu. „Billy...Billy, ty kretén, vravela som ti, že má fialový pás v karate!“ „Serem ti na nejaký pás, je to zasratý buzerant!“ odvrkol jej a držiac sa za vykrútené zápästie sa postavil. „Sun, poď domov.“ šepol som jej. Prudko sa ku mne otočila. „Tam sa ja už nikdy nevrátim! Zradili ma! Obaja. Ale najviac ty. Nevinne vyzerajúci sviniar.“ „Sun to všetko sa stalo pred skoro piatimi rokmi! A ospravedlnil som sa ti, hádam aj tisíckrát.“ „A myslíš si, že tým to prejde? Vieš ty vôbec ako som sa cítila? Aká som bola ponížená, ako ma to urazilo a oni sa ešte....“ v očiach sa jej zaleskli slzy a hlas sa jej zlomil. „Vypadni.“ z druhej izby vyšiel Bill aj s baseball-kou v rukách. „Vypadni!“ zreval, ale to ma už Sunny vytláčala von z dverí. „A viac sem nelez, lebo ti ani tá tvoja fialová nepomôže!“ A dvere sa zatresli. Zostal som za nimi ešte chvíľu stáť a počúval som, či to motorkárske hovädo Sunny náhodou nebije, ale nepočul som nič. Zjavne dobre vedela, ako ho skrotiť. Za ten čas čo sa fláka s motorkármi sa to už musela naučiť perfektne. Zapol som si teda bundu a zavolal mame, aby som ju informoval o tom, že Sunny ma vyhodila z bytu a domov sa rozhodne vrátiť nemieni. Zamieril som na autobus a do malej cukrárne, kde sme sa s Melanie spoznali. V tom čase tam pracovala ako čašníčka. Teraz to bude už rok a pol čo s ňou chodím. Podstatne sa tým môj život zlepšil. Mal som šťastie, že keď som nastúpil na divadelnú fakultu, moja minulosť sa somnou tiahla už o dosť menej. A Melanie aj napriek tomu, že to je inteligentná a krásna mladá žena sa zahľadela práve do mňa. Bol som jej za to neskonale vďačný. Vystúpil som z autobusu a zamieril priamo na naše miesto. Zakýval som jej ešte zopár metrov od nej, lebo na mňa čakala pred cukrárňou. Toto a fakt, že mi neodkývala veľmi nadšene ma uistil v tom, čo som pociťoval posledný mesiac – že sa niečo deje. „Ahoj kráska.“ objal som ju a vtisol jej bozk. Síce mi ho opätovala, ale bola chladná. „Ahoj Jeremy.“ Klopila svoje zelené oči. „Chceš sa prejsť a porozprávať?“ spýtal som sa jej. Ak má niečo na srdci, nemá význam to odkladať. Prekvapene, ale zároveň vďačne sa na mňa pozrela a prikývla. Objal som ju teda okolo pliec a vykročili sme k neďalekému parku. „Tak, princezná, čo sa deje?“ spýtal som sa asi po desať minútovom tichu. „Jeremy, ja...ani neviem ako mám začať.“ znovu sklopila oči. „Začni s tým, čo ťa trápi.“ poradil som jej. „Jeremy..“ skúsila to znovu. „Ja ťa naozaj milujem a tých osemnásť mesiacov čo spolu chodíme som bola naozaj šťastná, ale....ale myslím si, že by sme to mali skončiť.“ Vzdychol som si a zastavil som. „A prečo?“ typická otázka. „Ja....ty...to je celé akési čudné.“ sadla si na neďalekú lavičku. „Pozri, ty vieš, že ťa milujem.“ Prisadol som si a prikývol. „A vieš aj to, že hoci sa...“ stíšila hlas. „Že hoci sa nemilujeme akosi často, nikdy som ti nevyčítala, že si ma nedokázal urobiť.“ Toto sa počúvalo trochu ťažko, ale bola to pravda. Pri sexe som ju proste nevedel urobiť, iba jazykom. „Možno by ti pomohla prax, ale ty si akosi....“ „Nejavil záujem.“ doplnil som ju. Úľavou nad tým, že som ju pochopil vydýchla. „Ale mne to nevadilo...teda...dokázala som to prehltnúť, pretože ty si vždy taký chápavý, vždy presne vieš, ako sa cítim, rozumieš mi skoro ako ses...“ zarazila sa a očervenela. Hej, ako sestra, dodal som v duchu, ale radšej som sa k tomu nevracal. „Vieš a toto všetko, plus tvoja minulosť ma akosi usviedča v tom, že je to pravda a že ty si....naozaj...gay.“ Nadýchol som sa a zadíval sa na modré nebo. „Melanie, vieš veľmi dobre, ako ťa mám rád.“ „Áno, ja viem. Viem, že ma máš rád, je to z teba cítiť. Nemáš problém sa mi s hocičím zveriť, alebo si odomňa pýtať radu. A hlavne si mi vďačný.“ „Ale na tom predsa nie je nič zlého!“ trochu som zvýšil hlas. „Nie, to nie je.“ rýchlo ma upokojovala. „Ale, Jeremy, ja ťa milujem. A veľmi. Ale to isté očakávam aj od toho druhého. Mne proste tvoja vďaka a to ,mám ťa veľmi rád, nestačí.“ Zadívala sa na svoje ruky a atmosféry sa ujalo ťažobné ticho. Potom vstala a pobozkala ma. „Prepáč, ale..prosím pochop! Ja chcem rodinu. A deti a vášeň a...a všetko to okolo. Ale od teba..od teba to necítim.“ Chytil som ju za ruky a potom ju objal. „Ja to chápem Melanie a všetko toto ti naozaj zo srdca prajem.“ Vydýchla. „Veď...veď spolu môžeme ísť niekedy na kávu.“ Zasmial som sa. „Jasné. Ale daj mi čas.“ sklonil som sa a dal jej pusu. „Maj sa.“ A odišla. Moje prvé dievča....dievča, vďaka ktorému sa môj život dal dokopy. Otočil som sa a šiel na autobus domov. Milovala ma....viem. A ja som ju nemiloval, aj to viem. Jediný človek, ktorého som vo svojom živote miloval sa teraz nachádza tisícky kilometrov odomňa. A aj skoro po piatich rokoch to tak kurevsky bolí! Zastrčil som si ruky do bundy a zaťal ich v päste. Aj napriek tomu, že som sa zamiloval do muža, aj napriek tomu, že to celé prasklo a zažil som si kvôli tomu peklo a, Boh mi odpusť, aj napriek tomu, že to Sunny zničilo som to nikdy neľutoval. Jediné, čo som ľutoval bolo to, že sme boli natoľko blbý, aby sme sa nechali prichytiť. Ale ja... Nedalo sa inak, iba sa doňho zaľúbiť. Už od nášho prvého bozku.... --------------------------------------------------------------------------------------------------------------------- „To predstavenie bude bomba!“ nadchýnal som sa a díval sa na pomaly blednúce hviezdy na oblohe. „Franko je naozaj skvelé, že si presvedčil baby aby s nami hrali. Bolo dosť problematické vyberať alebo vymýšľať hry pre čisto mužské roly.“ Celý šťastný som sa naňho obrátil a stretol sa s upretým pohľadom jeho sivých očí. Občas som mal pocit, akoby menili farbu až do strieborna. Aj napriek tomu, že som si na tento jeho pohľad už zvykol, keď ho počas divadelného krúžku, všetkých skúšok a predstavení na mňa stále upieral, aj tak u mňa vždy vyvolal akési divné chvenie žalúdka. Sklonil som teda hlavu a trhal mokrú trávu na ktorej sme sedeli. „Jerry, prečo si somnou začal behávať?“ spýtal sa z ničoho nič. Znovu som sa naňho pozrel. „Ja neviem.“ povedal som pravdivo. „Asi som chcel trochu zosíliť, chalani stále hovoria, že som slabý ako baba.“ usmial som sa naňho. Pokýval hlavou a jeho čierne vlasy sa mu rozprestreli okolo nej. „Ty nie si ako baba Jerry.“ naklonil sa ku mne. „Ty si omnoho výnimočnejší.“ zašepkal a dotkol sa mojich pier. Jemné to bolo iba chvíľku, skúmal moje pery svojimi a obkresľoval ich tvar jazykom iba pokým som mu z akéhosi reflexu neprehrabol prstami tie jeho neskutočné čierne vlasy. Hneď na to ma zvalil do trávy, natlačil sa na mňa perami a jazykom do mojich úst. Bol to môj prvý bozk, nevedel som , čo robiť. Ale Franko mi ani nedovolil nič robiť, sám mi vpadal do úst, sal mi jazyk, hladkal z vnútra líca, šteklil podnebie. Neviem po akom čase sa odomňa konečne odtiahol aby sme sa obaja vedeli nadýchnuť a ja som sa stretol s jeho očami. A mal som pravdu, boli strieborné! --------------------------------------------------------------------------------------------------------------------- Vtedy ma ešte nenapadlo, že ten jeho pohľad budem mať v mysli vypálený a jedine s ním sa mi bude spájať slovo vzrušenie. A že jedine naň mi bude telo automaticky reagovať. Potriasol som hlavou. Som to ale hlupák! Ten muž sa nachádza ďaleko, ďaleko odtiaľto! Odišiel do Austrálie už veľmi dávno, v čase, keď som ho potreboval mať pri sebe, keď sa mal vedľa mňa postaviť. Všetci – mama, otec, Sunny aj kamarátka Amy vraveli, že to bola zrada. A keď sa na to s odstupom času pozerám, mali pravdu, bola to zrada. Mal osemnásť, mohol sa postaviť rodičom rovnako ako ja, mohol im povedať, že nejde, že chce ostať. Ale on šiel.... A ja som ho odvtedy nevidel, ani o ňom nepočul. Nejako som skončil strednú, začal som vysokú, našiel si Melanie a pozbieral tie čriepky môjho života a zlepil ich. Preto si už teraz verím. Verím, že aj napriek tomu, že som pri sexe s Melanie musel myslieť na to, čo mi robil on, aby som sa vôbec vzrušil, aby som v sebe zadusil lásku a dával kúsky zo seba aj niekomu inému, než iba spomienkam naňho, aj napriek tomu verím, že to dokážem a pôjdem ďalej. Normálnym životom. Lebo po ničom inom ani netúžim. Kým som vystúpil z autobusa bola už tam. Vykračoval som si po chodníku a pospevoval si akúsi pesničku z reklamy. Netrápil som sa kvôli rozchodu, teraz, keď mám napravenú povesť, si nájdem nejaké dievča. Určite. Usmial som sa a vytiahol si kľúčiky od domu, už som bol pred bránkou. „Ahoj Jerry.“ začul som za sebou známy hlas. Stuhol som. Známy a obávaný has...jeho hlas. Pomaly som sa otočil a stretol sa so strieborným pohľadom môjho bývalého milenca a mojej prvej lásky Franka Scotta. Stál v tme, svetlo pouličnej lampy ho osvetľovalo iba okrajovo. Aj napriek tomu som videl, že sa usmial v rovnakej chvíli ako mne puklo srdce. Znova. „Chýbal si mi.“