Franco Scott

 

Práve sa stmievalo keď som prišiel pred jeho dom. Nemal som chuť stretnúť jeho sestru….či mamu…alebo otca…vlastne nemal som záujem stretnúť kohokoľvek iného okrem Jeremyho.

Sadol som si teda na múrik domu oproti a rozhodol sa, že počkám. Raz určite vyjde a takto pekne schovaný v tme si ho tu vystriehnem. Usmial som sa. Toto pozorovanie mi pripomína naše prvé zoznámenie.

 

———————————————————————————————————————

 

Bol som prvý deň v škole, opretý neďaleko riaditeľne čakajúc na svoj rozvrh. Nebol som nervózny, toto bola moja piata škola a všade je to rovnaké. Elita, spodina a stredná vrstva. S mojim výzorom a športovým nadaním budem čoskoro patriť medzi elitu. A všade sú čudáci a blázni. Ale takú presvedčivú kombináciu oboch na akú som sa pozeral teraz, som ešte nikdy nevidel.

Stál som na jednom mieste aspoň 20 minút a pozoroval chalana čo číhal pri riaditeľových dveriach a zakaždým keď sa otvorili, snažil sa vojsť dnu. Neúspešne.

Mal na sebe školskú uniformu, no kravatu mal namiesto na krku schuchlanú do náprsného vrecka košele a nahradil ju rôznofarebný šál taký dlhý, že jeden jeho koniec siahal chlapcovi až k členku. Bol vysoký a chudý, iba jeho hlava pôsobila väčším dojmom, typoval som, že kvôli jeho divoko zostrihaným vlasom. Vpredu boli trošku dlhšie, ale nie až natoľko, aby mu padali do očí, vzadu boli poobstríhané na veľmi krátko, iba kde – tu vytŕčal dlhší, neposlušný prameň.

Dvere do riaditeľne sa otvorili, ale kým sa stihol riaditeľ Davis poobzerať, okamžite ho ten chalan prepadol. A to úplne. Zahlcoval ho otázkami a kamkoľvek sa pohol, šiel za ním. Keď ma Davis zbadal, ihneď na mňa zavolal.

Odlepil som sa teda od steny.

„Scott, toto je Bayls, dovedie vás do triedy.“ povedal, strčil tomu chalanovi zrejme moje papiere a skôr než som stihol čokoľvek povedať, znovu sa zatvoril v kancelárii.

Obaja sme zostali zízať na dvere.

„Videl si to?“ neveriacky sa na mňa obrátil. „No videl? To je drzosť! Toto mi robí schválne!“ dupol nohou.

Zasmial som sa. „Ja som vždy z riaditeľne utekal. Vlastne, ty si prvý koho vidím, že sa chce dostať dnu.“

„Som predsedom divadelného krúžku a riaditeľ mi sľúbil, že keď budeme mať ako krúžok dobré výsledky, dostaneme od školy dotáciu. Výsledky máme…“

„A prachy nikde, však?“ doplnil som ho pobavene. „Všade je to rovnaké. Väčšinou sa všetky školské peniaze investujú do…“

„Športu.“ znechutene doplnil tentoraz on. Potom si ma premeral. „Aj ty si športovec, však?“

„Franko Scott.“ usmial som sa naňho a podal mu ruku. Nedôverčivo sa na mňa pozrel.

„Jeremy Bayls.“ stisol podávajúcu ruku.

Na také tintítko mal docela pevný stisk.

 

——————————————————————————————————————–

Pomrvil som sa na chladnom betóne. Pomaly ma začínal bolieť zadok, ale čo, kvôli tomu chalanovi som zniesol omnoho horšie veci. Napríklad keď som sa učil 80 stranový text do hry Caesar a Kleopatra, alebo keď som hral elfa a navliekli ma do zelených pančúch. Nebyť Jeremyho nadšených očí, nedostali by ma na pódium ani pod hrozbou smrti.

Práve som zoskočil z múrika keď som začul melódiu z reklamy na ovsené vločky. Bol to on. Trochu vyšší a mohutnejší než som si ho pamätal, ale stále to bol on.

„Ahoj Jerry.“ vstúpil som trochu do svetla a usmial sa naňho úsmevom, ktorý som používal pri šantení v posteli.

„Chýbal si mi.“

Zostal primrznuto stáť, iba na mňa civel až kľúčiky čo držal v ruke cinkli o chodník.

Prešiel som k nemu a podal mu ich.

„Dobre vyzeráš.“ skonštatoval som.

Vlasy mu podrástli, pekne sa mu zbiehali dozadu a hoci vyrástol, ja som bol stále vyšší.

„Čo tu robíš?“ spýtal sa zarazene.

Okej, čakal som iné privítanie, ale čo už.

„Vrátil som sa.“

„Ako vrátil? Kedy?“ pokračoval v otázkach a neuniklo mi, ako sa kúsok odomňa odtiahol.

„Pred dvoma týždňami. Dostal som tu stáž.“ objasnil som.

„Akú stáž?“

„Na strednej škole. Som učiteľ, nedávno odpromovaný.“ povedal som svojim typickým znudeným tónom.

„Oni ťa prijali? Do tohto mesta? Po tom všetkom?“ neveriacky sa spýtal.

„Jerry, ale homosexualita nie je v tomto svete zakázaná.“ usmial som sa. „A do životopisu sa to nepíše.“ vystrel som k nemu ruku, ale on sa zatváril zdesene a odtiahol sa.

„Nesahaj na mňa!“ skríkol.

Nahnevane som ruku stiahol. Čo, dopekla?

Jerry si v rýchlosti odomkol bránku, ale keď ju chcel pribuchnúť, strčil som medzi ňu a plot nohu.

„Nezahrávaj sa somnou!“ zvýšil hlas.

„Ale Jerry, vieš ako milujem pohrávanie s tebou.“ odvetil som a mlsne si prebehol jazykom po spodnej pere.

Či sa mu to páči, alebo nie, prišiel som sem kvôli nemu. Všetko som spravil kvôli nemu! Totálne ma chytil do svojej pasce a nepustil ma ani keď som ho päť rokov nevidel. Ťahalo ma to k nemu presne ako vtedy. Ako magnet…

„Jerry….“ vydýchol som a pohol sa vpred.

„Nie!“ zaspätkoval a vystrel ruku, akoby ma chcel zastaviť. „Nie, choď preč!“

Chytil som ho za tú vystretú ruku. „Ani sám neveríš tomu, že ma nechceš.“

„Nie, ja ťa naozaj nechcem! Konečne žijem normálne.“

Zasmial som sa pritiahol si ho na moju hruď.

„Ale Jeremy. A to ťa baví? Veď ty si nikdy nežil normálne.“

Sklonil som sa k jeho perám a v momente, keď sa môj jazyk dotkol toho jeho vedel som, že som ho dostal.

Jasné, že na mňa nemohol len tak zabudnúť, som si veľmi dobre vedomý toho, aký dojem zanechávam. Aj mojich sexuálnych zručností.

Hrýzol som mu dolnú peru, sal jeho jazyk, hladkal ho a prepletal sa s tým jeho. Natlačil som svoje telo na to jeho až som ho donútil prehnúť sa v chrbte. Rukami sa mi zaprel do hrude a mierne sa odtiahol.

„Nie, nechcem…“ už len zašepkal.

„Jeremy, Jeremy, Jeremy…“ šepkal som mu do ucha. V nose ma dráždila jeho typická sladkastá vôňa, pod rukami jeho krásne telo.

Pevne som ho chytil a začal som sa s ním presúvať k domu. Poznám to tu veľmi dobre. A to, že sa Jerry nebránil ma len povzbudzovalo.

Popri stene sme sa dostali až dozadu k vysokému balkónu vedaľa ktorého rástli stromy. Dalo sa tam docela slušne schovať.

„Nie, nie…“ šepkal zrýchlene Jeremy a rukou oblapil jeden strom, aby som ho nezatiahol hlbšie.

Bolo mi to jedno. Ja by som si to s ním po takom čase kľudne rozdal aj priamo na ulici.

Chytil som do dlaní jeho tvár a znovu som perami vyhľadal tie jeho. Moje bozky mu brali dych, zatiaľ čo moje ruky začali putovať dolu po jeho tele. Svojim vydutým rozkrokom som sa obtrel o ten jeho a moje ego pošteklilo poznanie, že Jerry bol na tom rovnako zúfalo ako ja. Zhodil som jeho bundu na zem a tričko ju okamžite nasledovalo.

„Nie!“ odtrhol sa odomňa a otočil sa mi chrbtom. Prudko som ho prirazil k stromu a bozkami mu zasypával jeho krásny široký chrbát. Moje ruky mu dráždili bradavky a Jerry začínal zvodne vzdychať, hoci sa snažil byť potichu, keď som mu rukou siahol pod trenky neovládol sa a vyslal k nemu hlasné „ách.“

Jednou rukou som ho hladkal raz na jednej, raz na druhej bradavke, druhou som dráždil jeho penis, obkrúžil som jeho špičku a odhalil mu žaluď, svojim rozkrokom som sa mu obtieral o zadok. Jeremy zaklonil hlavu a vyhľadal moje pery. Úplne podľahol.

Daroval som mu jeden z mojich jebavých pohľadov a bozkal ho, neviem ako dlho, než som si ho k sebe otočil tvárou, kľakol si a zobral si jeho vzrušenie do úst. V kŕči sa sklonil a zaboril mi prsty do vlasov.

Sal som ho, bral si ho až po koreň, dnu – von, dnu – von, potom som ho znovu prudko otočil k stromu, stiahol mu rifle na lýtka, roztiahol jeho polky a jazykom vnikol do jeho dierky. Už som sa naučil, že toto je rýchlejší spôsob zvlhčenia a ja som sa už naozaj ledva ovládal. A podľa otrasov Jeremyho tela a jeho vzdychov, on bol tiež už na okraji. V momente, keď som doňho vsunul hneď dva prsty som cítil, ako mu penis pulzuje a jeho semeno steká po kôre stromu. A stačí!

Rozopol som si nohavice a celý svoj penis som vsunul do Jeremyho útrob. Bol to úžasný pocit! On je proste najlepší, taký tesný a poddajný.

Chvíľu som si ten pocit slastne užíval, potom som sa začal pohybovať. Vychádzal som asi iba do polky mojej dĺžky a prudko vrážal späť, až moje gule vrážali do Jeremyho pevného zadku.

On sa prehol a zaryl nechty do dreva. Naklonil som sa k nemu a opäť mu hladkal penis. Išlo to rýchlo. Ešte párkrát som tvrdo a nadoraz prirazil a vyvrcholil som do jeho vnútra. Pár skúsených ťahov rukou prinútilo opäť vyvrcholiť aj Jeremyho.

Oprel som si čelo o jeho chrbát a ukľudňoval svoje splašené srdce aj jeho trasúce sa telo. Stáli sme tam asi desať minút, kým som bol schopný pokračovať. Ešte som určite nemal dosť.

Znovu som rukami začal blúdiť po jeho hrudi a bozkami som mu zasypával šiju a pekne vypracované ramená.

„Jerry, zmenil si sa.“ šepol som a cítil, ako stuhol.

„Isteže.“ povedal.

Jeho chladný tón ma prekvapil a ešte viac bolesť, keď pevne stiahol zvierače a tým ma v sebe uväznil.

„Jerry! Nie tak silno.“ sykol som, ale on ešte pritvrdil.

„Isteže som sa zmenil.“ pokračoval. „Keď si odišiel, mal som šestnásť. Bol som ešte decko. Ale teraz som muž.“

Konečne sa uvoľnil, otočil a odstrčil ma od seba.

„Neviem síce, čo ťa donútilo vrátiť sa sem, ale to, pre čo si si ku mne prišiel, si už dostal.“ pokračoval a ja som zarazene sledoval, ako si navlieka trenky i nohavice a ako sa skláňa pre zbytok vecí. Tak toto nie!

„Jeremy, neodporuj….“ chytil som ho za rameno, ale on sa bleskovo otočil a hranou ruky mi vrazil do hrudníka takou silou, až mi skoro vyrazil dych.

„Pozor! Nezmenilo sa len moje telo! Toto si viac nedovoľuj!“

Snažil sa o pevný hlas, ale napriek tomu sa mu zatriasol. Nechal som ho teda aby sa obliekol, aj ja som sa upravil a nasledoval ho k bránke.

„Viac ku mne nechoď.“ pozrel mi priamo do očí a ja som znovu pocítil to šteklenie kdesi v mojom vnútri, ktoré som pocítil aj vo chvíli, keď som ho videl prvýkrát hrať, prvýkrát sa smiať a ktoré nikdy neveštilo nič dobré. Hlavne preňho.

Z ničoho nič som ho schmatol zozadu za krk a pritiahol si jeho tvár blízko k mojej.

„Je jedno, čo si nahováraš Jeremy.“ šepol som a hypnotizoval ho očami. „Som späť a pamätaj si, že ty budeš prvý, kto príde žobrať o ďalšie kolo.“

Potom som ho pustil a ako som odchádzal, pískal som si tú melódiu z ovsených vločiek.


Průměrné hodnocení: 5
Počet hodnocení: 62
Vaše hodnocení: Zatím žádné :)

Pro hodnocení se přihlašte.

renara
renara

Na lodi Armiger mi bola udelená funkcia kormidelníka, za ktorú som veľmi vďačná, mám naozaj rada posádku a sľubujem jej …

Pro přidávání a čtení komentářů se přihlašte. Děkujeme.