„Prekliaty bastardi!“ odpľul si Mike a pozviechal sa zo zeme. Utrel si krvácajúci nos do rukáva a zdvihol zo zeme svoje okuliare. Našťastie to prežili bez poškodenia. Nasadil si ich na zlomený nos a odkrivkal preč. Po ceste zhodnotil, že zo všetkých tyranov sú najhorší homofóbny spolužiaci. Navážali sa do neho už dlho, ale rozhodne si to nebral k srdcu. Skôr sa nemohol dočkať, kým niekto z nich nenájde spriaznenú dušu v chlapovi. Už samu to stalo, na predchádzajúcej škole. Smial sa vtedy tak veľmi až plakal. Pár spolužiakov sa do neho navážalo pre jeho orientáciu, a čo sa nestalo, medzi dvoma sa prejavilo puto spriaznených. Na tie ich výrazy nikdy nezabudne.

Zdvihla sa mu nálada, ale dlho to nevydržalo. Spomenul si totiž na toho nového. Travis Drake, ktorý prišiel len pred necelým mesiacom. Všetky baby ho žrali, lebo väčšieho krásavca vraj ešte nevideli. Mike netušil čo na ňom vidia. No dobre, nebol celkom na zahodenie, ale aj tak. Ale práve on Mikeovi najviac pil krv. Tak ako ostatný sa podujal zmlátiť Mikea, ale zatiaľ iba raz. Práve teraz. Hrozne ho to štvalo, ale nechápal prečo. Nikdy si nad tým nelámal hlavu. Ale tento svalnatý, tmavovlasý idiot ho rozčuľoval viac ako ktokoľvek v jeho živote.

Mike sa dovliekol domov a v kúpeľni si napravil zlomený nos. Polovica jeho rodiny boli doktori, takže čo to pochytil. Umyl sa a obzrel si modriny. Tie na hrudi a na rukách si mohol pokojne skryť pod tričko, ale tú na tvári musí zamaskovať inak. Vzal sestrin mejkap a zamaľoval ním modriny. Už v tom mal trochu praxe, takže mu to vyšlo veľmi dobre. Pri pohľade do zrkadla zhodnotil, že to zvládol, tak po sebe upratal a pobral sa urobiť si úlohy. Bol v poslednom ročníku na strednej a musel sa učiť aby zmaturoval a dostal sa na vysokú. Úprimne však na výšku nechcel ísť. Mal iné plány, ale ako to býva, zastarali sa rodičia. Chceli z neho doktora, ako boli aj oni. On však mal úplne iné zameranie. Bol rodený atlét, nikto nebol tak ohybný ako on. Takisto veľmi dobre tancoval a tomu sa tiež veľmi rád venoval. A mal aj trošku umelecké zameranie, ale o tom vedel málokto. Celkom slušne spieval a hral na niekoľko hudobných nástrojov. A práve tomuto všetkému sa chcel v živote venovať. A čo, pôjde si za svojím a basta, nech si vraví kto chce čo chce.

Ďalší deň v škole začal celkom zaujímavo. Mike pred školou čakal na Evu, jeho najlepšiu priateľku. Onedlho ju aj zbadal. Utekala k nemu na vysokých podpätkoch a vietor jej rozvieval dlhé zlatohnedé vlasy. Mike nechápal, ako je možné že sa s tak dlhými ihličkami ešte nestrepala na zem. Eva prudko zabrzdila a skoro zvalila Mikea na tvrdý chodník. Mike ju chytil za ramená a postavil ju na rovnú zem.

„Čo horí?“ spýtal sa jej pobavene a uhladil jej pokrčený kabát.

„Brat mi prestavil budík. Zaspala som!“ vyhŕkla, schmatla ho za ruku a vtiahla ho do budovy. Mike sa zasmial.

„Nezaspala, si tu až moc skoro,“ oznámil jej a trhnutím ju zastavil. Eva si prehrabla vlasy a vydýchla.

„Ja z toho krpca raz dostanem infarkt. Nestihla som sa namaľovať!“ zavrčala a vrazila svoju kabelu Mikeovi do rúk. „Odnes mi to prosím ťa do triedy, musím na seba napatlať pár šminiek,“ povedala a zavesila sa do najbližšej spolužiačky prechádzajúcej okolo. Mike si ju pobavene premeral a urobil o čo ho požiadala. Vošiel do triedy a ignorujúc sykot chalanov sa usadil miesto. Eva prišla o päť minút neskôr a s ladnosťou princeznej prešla cez triedu ku svojmu miestu. Bola prekvapivo rýchla.

Hodiny uplynuli bez väčšieho vzrušenia, až prišiel čas obeda. Študenti sa nahrnuli do jedálne. Mike uzavrel nový rekord, že až do obeda nezaznela jeho smerom jediná urážka od spolužiakov. S Evou sa usadil k prázdnemu stolu a radšej odignoroval tanier pred sebou, lebo moc požívateľne to nevyzeralo. Ešte že si vzal jedlo z domu. Podelil sa s Evou o kekse a poobzeral sa po miestnosti.

„Hej Mike, kto to je?“ spýtala sa zrazu Eva a kývla na akúsi štíhlu blondínu. Mike sa pozrel tým smerom.

„To je nová prváčka. Tuším sa volá Sára,“ odvetil nezaujato a odvrátil sa. Opäť si však získala jeho pozornosť, keď zalapala po dychu. Spod trička jej z hĺbky hrude preblesklo biele svetlo.

„Spriaznené duše,“ hlesla Eva a sledovala ako rovnakým svetlom zažiaril chalan vedľa nej. Totálne vykoľajene na seba pozreli a chytili v tvári šarlátový odtieň. Pár deciek im nadšene zatlieskalo a jedálňou sa rozľahol šepot. Tí dvaja radšej niekam ubzikli.

„No to sa nám pekne začína,“ poznamenal Mike a vrátil sa k jedlu. Možno sa tváril nezaujato, ale v hĺbke duše po tom tiež túžil. Partner duše. Láska na celý život. Jediný kto je vám súdený. Mike vedel len to, že to bude muž. Bol proste gay, takže ženu určite nebude mať. Unavovalo ho však čakať.

„Aj ja chcem,“ vzdychla Eva zasnene a oprela si hlavu o dlaň. Mike ju pohladil po pleci. Hrozne po tom túžila, ešte viac ako Mike.

„Neboj, každý má niekde spriaznenú dušu,“ povzbudil ju. „Aj na teba niekto čaká.“

„No ale dáva si hrozne načas,“ zafrflala a odhryzla si z jablka. „Inak, aké vlastne môžu mať svetlá farbu? Vždy mi to vypadne.“

„Biela, ako láska nevinná,“ začal Mike, „ružová, ako láska nežná. Zlatá, ako láska vytrvalá a napokon rubínová, ako láska vášnivá. Tá je vraj najsilnejšia,“ dokončil a zamyslel sa, akú farbu bude mať on.

„Ja budem mať zlatú!“ nadchla sa Eva. „Moja láska potrvá navždy.“

„Každé partnerstvo duše trvá navždy, pokiaľ jeden z milencov nezomrie,“ poznamenal Mike niečo čo vedel každý. Ak zahorel plameň, nedalo sa to zvrátiť. Nedalo sa nemať rád partnera duše. Nie vždy sa však takéto spojenie vytvorilo. To bola tá zlá stránka veci. Ak ste ho nikdy nenašli.

Mike potriasol hlavou aby zahnal tie myšlienky. Toto sa mu nemôže stať. Nemôže. Kvôli tomu jedinému si nikdy nebral k srdcu šikanu. Kvôli tomu jedinému sa nikdy nechcel vzdať.

Poslednú hodinu mal Mike telesnú. Nemal ju rád, pretože po a) športy mu nešli, po b) išla mu len atletika vďaka prirodzenému nadaniu, ale tú skoro vôbec nerobili, a po c) v šatni si ho často odchytili homofóbny spolužiaci. Preto prišiel do šatní ako prvý, aby sa im vyhol. Hrali futbal, ale tréner mu dal pokoj, lebo ho už poznal. Poslal ho do druhej telocvične, kde mali vybavenie na atletiku, takže si Mike aspoň trochu užil. Počas hodiny za ním prišiel tréner.

„Si vážne talent,“ zhodnotil tréner keď zbadal Mikea na visutých hrazdách. Bol to milý človek a Mikea si obľúbil. Aj preto, že bol jediný atlét v ich ročníku, takže často chodil na súťaže ktoré pravidelne vyhrával. Neprekážali mu ani tenučké dioptrie, ktoré stále nosil na očiach.

„Vďaka tréner,“ usmial sa Mike visiac hlavou dole a s elegantným saltom zoskočil na zem. „Čo tu robíte? Nebojíte sa že vám chalani zdemolujú telocvičňu?“ povedal s úškrnom a oprášil si ruky.

„O to sa nebojím, z minula sa dostatočne poučili,“ zaškeril sa tréner škodoradostne a pokynul Mikeovi nech sa predvedie. Ten ochotne vyskočil na hrazdu a ovinul sa okolo nej ako had. Ohol sa akoby ani nemal kosti v tele a ukázal trénerovi čo dokáže. Ten mu rozjarene zatlieskal.

„Zlepšil si sa! Ak to takto pôjde ďalej, dostaneš sa na olympiádu,“ povedal tréner nadšene a významne sa zahľadel na presklenú skriňu s množstvom ocenení, z ktorých väčšina bola Mikeova.

„Ale nepreháňajte,“ zachechtal sa Mike a zľahka zoskočil na zem. Na tele sa mu lesklo zopár perličiek potu.

„Nepreháňam,“ zasmial sa tréner. „Ale vieš že s takou ohybnosťou by sa dali robiť aj iné veci?“ poznamenal pobavene a chlípne si oblizol pery. „Závidím tvojej spriaznenej duši.“

„Tréner!“ zvolal Mike akože zhrozene, ale po chvíli sa tiež zasmial. „Keby vás počul váš manžel, mesiac si nevrznete,“ zachechtal sa a ponaťahoval si unavené svaly. Aj preto si s trénerom tak rozumel, lebo aj on bol gay. Na neho sa však nikto neodvážil ani len krivo pozrieť, lebo nemal problém komukoľvek dať ranu medzi zuby. Mike až takú silu nemal.

„Preto mu to ani nehovor,“ povedal tréner. „Dnes by sa tu mal zastaviť, takže pst.“

„Budem mlčať ako hrob,“ sľúbil Mike pobavene a ako na zavolanie sa trénerovi v hrudi zapáli zlatistý plamienok. Svetlo spriaznených, ktoré planie vždy keď sú partneri duše blízko seba. Tréner sklopil pohľad a na tvári sa mu usadil sladučký výraz zaľúbeného pubertiaka.

„Ospravedlň ma, John je tu,“ zaštebotal tréner nadšene a už ho nebolo. Mike nad ním pobavene pokrútil hlavu a vrátil sa k cvičeniu.

Ku koncu hodiny sa tréner opäť objavil, a podľa výrazu práve zažil sladkú blaženosť. Celý žiaril. Ale vyzeral ako po búrke. Vlasy mal strapaté, tvár sa mu leskla od potu, nohavice mal rozopnuté a tričko mal naopak. No tváril sa tak šťastne, až mu Mike závidel. Aj on by chcel raz prežiť taký úlet. Ale hlavne chcel niekoho, s kým by to mohol prežil.

Mike sa zdržal a pomohol trénerovi odpratať náradie, aby nemusel byť v šatni s chalanmi. Nemal chuť sa s nimi zapodievať. Po dostatočne dlhej dobe sa teda vydal do šatní a prešiel ku svojej skrinke. Vytiahol si veci a začal sa vyzliekať. No stihol si stiahnuť len tričko, keď ho prerušil zvuk krokov.

„Ale, ale, Mike Fox. Čo ťa tak zdržalo?“ ozval sa hladký nepríjemný hlas ktorý Mike už poznal.

„Travis,“ zamrmlal Mike naštvane. To bol ten nováčik, ktorý ho z nejakého dôvodu tak hrozne štval.

„Krpec, si pripravený na ďalšiu lekciu?“ zasmial sa Travis s odpornou namyslenosťou a rukou sa oprel o stenu pri Mikovej hlave. Mike si až vtedy uvedomil, o koľko je Travis vyšší. Mal asi tak stoosemdesiat centimetrov a mal vážne dobrú postavu. Mike síce bol tiež vypracovaný, ale takým jemnejším spôsobom. A takisto bol o hlavu nižší. Späť však k Travisovi. Tmavohnedé vlasy mu padali do modrých očí farby oblohy a takisto ako Mike bol bez trička.

„No predveď sa ty...“ Mike nemal šancu dokončiť svoju vetu, lebo mu prostred hrude zahorel rubínovo-červený plameň ako lampáš. „Čo to....“

Opäť nemal šancu dopovedať, lebo identický rubínový plameň sa rozhorel v Travisovej hrudi.

„Ty...“ zajachtal Mike.

„A kurva,“ zhrozil sa Travis a odskočil od Mikea akoby sa popálil.

„Do pekla NIE!“ zajačali obaja ako jeden , ale už bolo vykonané. Mohlo to znamenať len jedno.

Boli spriaznené duše.