Víkend ako zázrakom utiekol rýchlosťou geparda nadopovaného kofeínom. Mike vstal v pondelok o hodinu skôr ako obvykle a snažil sa nájsť niečo čím by si dostatočne zakryl hruď, aby nebolo možné vidieť jeho svetlo. Preto to ráno vyrazil z domu v štyroch vrstvách oblečenia. Pred školou ho už čakal Eva, ktorá keď ho zbadala, takmer nevydržala stáť.

„Preboha Mike, to čo máš na sebe?“ spýtala sa úprimne zhrozene a rozopla mu bundu, pod ktorou mal hrubý sveter. Potiahla mu golier aby si prezrela mikinu pod ním, a aj tričko na úplnom spodku. „Teda ja viem že ešte nie je celkom teplo, ale toto? Si si nepozrel náhodou miesto nášho počasia takú Antarktídu?“

„Niečo na mňa lezie, musím byť v teple,“ odvetil jej chabú výhovorku, ktorú vymyslel po ceste, a radšej vošiel do budovy školy.

„Takto na teba vylezie akurát prehriatie organizmu. Užaj si to daj dole!“

Mike si neochotne vyzliekol bundu a hodil ju do skrinky. Eva ho však naďalej prebodávala nepekným pohľadom, tak si vyzliekol aj sveter. Mikinu si však už nechala a zvlečený sveter si vzal so sebou. Pobral sa do triedy a Eva ho nasledovala. Jediné šťastie že Eva kukala do mobilu, takže nevidela ako sa trase. Ak ho uvidí,.... . Doteraz nevedel čo urobí. Mike roztrasene vošiel do triedy a keď zbadal že tu Travis nie je, spadol mu kameň zo srdca. Až to zadunelo, taký to bol šuter.

Sadol si a začal sa hrabať v taške, hľadajúc veci na hodinu. Nevedel nájsť učebnicu, tak skoro strčil celú hlavu do aktovky, keď ho zahalil čierny tieň podfarbený rubínmi. Sprvu ho to vôbec netrklo, tak zdvihol pohľad na osobu pri ňom, keď mu to docvaklo. Pohľadom sa zasekol na širokej hrudi zahalenej hrubým svetrom, spod ktorého slabo presvital červený jas. Mike zbledol ako krieda a pozrel vyššie.

„Mike,“ vydýchol známy hlas a menovanému sa do zorného poľa dostala bledá tvár lemovaná tmavými mäkkými vlasmi. Mike sa zachvel a podvedome si pritisol mikinu na hruď, aby stlmil svoje svetlo.

„T... Travis,“ vypískol Mike ako pristúpená myš a prikrčil sa. Nedokázal na neho len tak civieť. Na jednej strane bol na neho stále vrcholne naštvaný za to ako ho šikanoval, ale tiež ho nedokázal nenávidieť, lebo bol jeho spriaznenou dušou. To jednoducho nešlo.

Travis si k nemu kľakol, čím boli na jednej úrovni, a položil mu ruku na koleno. Mike zaregistroval, že tiež si dal hrubšie oblečenie, aby zakryl žiaru. „Mike, tak hrozne ma to mrzí. Prosím ťa, daj mi šancu,“ zaskuhral ako nakopnuté šteňa a ako šteňa sa aj zatváril. To Mike už nedokázal vydržať. Natiahol ruky a vzal jeho tvár do dlaní.

„Ty si taký idiot,“ vzdychol Mike napoly pobavene, napoly zúfalo, ale k ničomu ďalšiemu sa nedostal.

„Hej! Čo sa to tu deje!“ ozval sa Evin naštvaný hlas a surovo odtiahla Travisa od Mika. Nedošlo jej, ako je to v skutočnosti. Travis prudko vstal a prebodol Evu naštvaným pohľadom. Mike sa krčil na stoličke a na tvári sa mu usadil pohľad nešťastného škrečka. Evin výstup však pritiahol pozornosť ostatných spolužiakov, takže všetci civeli na trojicu. Mike zúfalo pozrel na Travisa a ten porazenecky sklonil hlavu.

„Potom,“ povedal nečujne Mikeovým smerom a sadol si na svoje miesto. Eva sa sklonila k Mikovi a ostatný sa opäť venovali sa.

„Čo ti urobil?“ spýtala sa Eva napružene, pohľadom bodajúc Travisa do chrbta.

„Ale nič,“ vzdychol Mike a skleslo si podoprel hlavu. Viac už našťastie nič nepovedala, lebo zazvonilo.

 

Hneď po hodine, keď sa študenti presúvali do ďalšej učebne sa Travis nalepil Mikovi na päty a pokúsil sa s ním rozprávať. No skôr ako stihol čokoľvek povedať tam dobehla Eva s intenzitou hurikánu a odtiahla Mika preč. Travis na ňu zúrivo zazrel, ale Mikova prítomnosť ho dostatočne skrotila. Ďalšiu prestávku sa pokúsil o to isté, ale Eva krúžila okolo Mika ako zúrivý strážny pes. Musel teda počkať do obeda.

Aj Mika už unavovalo ako okolo seba len tak krúžili. Hneď ako im začala obedná prestávka povedal Eve že si ide niečo vziať zo skrinky a odišiel. Travis si to všimol a všimol si aj ako na neho nebadane kývol. Nasledoval ho, avšak dával si pozor aby si niekto nevšimol že ho sleduje. Napokon skončili v šatniach, kde to všetko začalo.

Mike prešiel do stredu miestnosti a otočil sa na Travisa. „Máš päť minút na sformulovanie dostatočného ospravedlnenia, ani o sekundu viac.“

Travis sa trhane nadýchol a tvárou mu prešla panika. Mike sa však tváril neoblomne, hoci sa cítil rovnako ako Travis. Mike si zložil ruky na prsiach a Travis preglgol.

„No?“ vyzval ho, na čo Travis urobil krok Mikovým smerom.

„Mike, viem že sme nezačali najlepšie, a viem že ma neospravedlňuje nevedomosť o,“ ukázal si na svetlo v hrudi, „tomto. Ale prosím, dovoľ mi to odčiniť,“ hlesol nešťastne a v očiach sa mu zaleskla bolesť.

„Vieš prečo som si nikdy nebral šikanu k srdcu?“ spýtal sa zrazu Mike, čím prerušil Travisov prejav. „Vieš prečo som ignoroval každú urážku a nedbal na každú ranu čo som utŕžil? Chcel som ostať silný. Chcel som sa raz postaviť pred svoju spriaznenú dušu s tým, že som sa pre neho nikdy nenechal zlomiť. Ale vieš čo som cítil, keď som zistil že moja spriaznená duša je ten čo mi ublížil? Vieš to?!!“ poslednú vetu Mike priam zareval. Do očí sa mu nahrnuli slzy. „Nevieš. Ako by si mohol?!“

Mike to už nevydržal a rozbehol sa preč, oslepený slzami. Travis ho však schmatol a tuho ho zovrel v náručí. „Mike, je mi to tak ľúto, odpusť, odpusť,“ opakoval Travis ako zaklínadlo a pokúšal sa udržať vzpierajúceho Mika. Ten mu napokon ochabol v náručí a cez slzy dostal zo seba všetko čo ho posledné dni ťažilo. Už nemal silu. Travis natiahol ruku a nežne mu zotieral horúce slzy. Mike si zložil okuliare a sám si začal utierať tvár. Travis sa k nemu sklonil a poslednú zblúdilú slzičku zotrel perami. Mike sa zachvel. Travis skĺzol nižšie a venoval mu bozk na pery. Mike mu podvedome vyšiel v ústrety. Zľahka pootvoril pery, čo Travis vzal ako pozvanie a prenikol mu cez ne jazykom. Mike zastonal a automaticky mu omotal ruky okolo krku. Plač bol ta tam.

„Bože Mike,“ vzdychol Travis pomedzi bozky a primkol sa k nemu, akoby boli zlepený lepidlom.

„Neznášam ťa,“ zavrčal Mike, ale moc vážne to nemyslel. Mierne nadskočil a omotal mu nohy okolo pása. Travis ho okamžite podchytil, hoci to Mike ako atlét nepotreboval. Omotal sa okolo neho ako popínavá rastlina a rukami mu zablúdil pod tričko. Ich plamene vzbĺkli intenzívnym svetlom, ako svetlá reflektorov. Mike prudko zaklonil hlavu a Travis sa mu okamžite prisal perami na krk. Dávno sa nedalo hovoriť o nežných a cudných bozkoch. Mike zasykol a intenzívne vnímal ako Travis prešiel z krku na kľúčne kosti a pokúšal sa dostať k hrudi.

Kto vie kam by to zašlo, keby sa chodbami nerozniesol ostrý zvuk zvončeka. Mike skoro spadol na zem ako sa zľakol, ale Travis ho včas zachytil. Odrhli sa od seba a nenávistne pozreli na školský zvonček.

„To nemôžete myslieť vážne!“ zavrčal Travis ako besný pes, ale to už Mike stál na vlastných a uhládzal si pokrčený odev.

„Mali by sme ísť,“ poznamenal Mike a drzo opätoval Travisov nesúhlasný pohľad. „Nepozeraj tak, stále som ti neodpustil. Toto budem brať ako prvý pokus o odpustenie, ale stále máš čo doháňať.“

Travis sa opäť zatváril zúfalo. „Mike!“ vyhŕkol a schmatol ho za ramená.

Mike mu pozrel do očí a pohľad mu znežnel. Natiahol sa k nemu a začal mu šeptať do ucha. „Presvedč ma, že si zaslúžiš odpustenie. Presvedč ma, že si naozaj moja spriaznená duša,“ zašepkal Mike horko a odlepil sa od neho. „A teraz ma ospravedlň, mám hodinu.“ S tým Mike odkráčal a nechal Travisa za sebou.

 

Zvyšok dňa mal Mike od Travisa pokoj. Tváril sa akoby nič, ale bol nezvyčajne zamyslený. Mike ho pobavene pozoroval, a mohol doslova cítiť ako úporne sa pokúša niečo vymyslieť. Ešte mu síce neodpustil, ale už ho to nebolelo. Videl ako ho to trápi, a podľa tej hystérie v jeho očiach na tom bol horšie ako on. Ale nech sa chlapec trošku potrápi, keď je idiot.

Vyskytla sa však jedna drobnosť, ktorá nebola Mikovi moc milá. Jednu prestávku prechádzal okolo zrkadla na chodbe, keď si niečo všimol. Zaujato k nemu pristúpil a stiahol si nižšie golier. Zalapal po dychu, lebo mu pod krkom na bledej koži žiarili dva cucfleky o veľkosti päťkorunáčky.

„No super,“ zavrčal Mike a zazrel na Travisa, ktorý práve prechádzal okolo. Ten si našťastie jeho pohľad nevšimol. Mike si rýchlo vytiahol golier najvyššie ako mohol a upravil si mikinu, aby skryl rubínové svetlo v jeho hrudi. Ešteže si to doteraz nikto nevšimol. Spomenul si však na Eva a prešli ním výčitky svedomia. Mal by jej to povedať. Rozhodol sa že jej to povie po škole.

Posledná hodina však prišla až moc skoro. Ani sa nenazdal a zvonilo. Mike sa zhlboka nadýchol a odtiahol Evu bokom, kde neboli žiadne zvedavé uši.

„Eva, musím sa ti s niečím priznať,“ povedal Mike nervózne, uhýbajúc pohľadom.

„Mike, celý sa trasieš,“ zamračila sa Eva. „Čo sa deje?“

Mike nič nepovedal, len si stiahol golier mikiny a trička čo najnižšie a odhalil slabú rubínovú žiaru. Eva vypleštila oči a až zabudla zavrieť ústa od prekvapenia. Tvárou jej prešlo nadšenie.

„Mike, no konečne!“ zvýskla a prudko ho objala. „Gratulujem!“

„Eva, škrtíš ma,“ zasykol Mike, no čo ho Eva náhlivo pustila.

„Kto to je? Je pekný? Poznám ho?“ vychrlila Eva salvu otázok a pokračovala by, keby ju Mike neprerušil.

„Počkaj, nie tak rýchlo!“ zarazil ju Mike a nervózne si prehrabol vlasy. „Ešte som sa s tým nestihol ani zmierniť, tak kroť nadšenie.“

Eva sa zamračila a zložila ruky v bok. „Akože si sa ešte nezmieril, na tom sa nie je s čím zmierovať.“

„Je to Travis Drake.“

Eve sa usadila na tvári šokovaná maska a po prvý raz ostala úplne bez slov. Bol to divný pohľad.

„To nemyslíš vážne,“ povedala napokon s kamennou tvrdosťou.

„Príde ti to málo vážne?“ spýtal sa a opäť jej ukázal žiaru v hrudi. Už bledla, čo znamenalo že Travis sa vzďaľuje.

„Ale, veď...,“ začala, no viac zo seba nedostala.

„Ja viem, ja viem. Neboj, už pracuje na niečom čo by som vzal ako dostatočné ospravedlnenie,“ ubezpečil ju Mike.

„Ak ti zas ublíži, vykastrujem ho,“ oznámila mu Eva a podľa jej výrazu to už plánovala.

„Ak mi ublíži, vykastrujem ho osobne,“ povedal Mike a uškrnul sa. Aj keby sa to stalo, neurobil by to a nedovolil by to ani Eve. Čím to potom budú robiť?

 

Keď si Eva vypočula všetky podrobnosti, pobrala sa dvojica domov. Pred tým však Mike od nej vymámil sľub, že nijak medzi nich nezasiahne. Eve sa to nepáčilo, ale súhlasila. Pochopila že to nie je jej vec.

Mike sa zastavil doma len na skok, mal dnes tanečný tréning. Keď sa tam prihlásil, jeho otec bol proti, lebo vraj načo je atlétovi taká babská záľuba. Paula s Evou sa ho však zastali a tak sa tam dostal. Bavilo ho to, a nebol to predsa balet. Nebol jediný chalan v skupine.

Ako očakával, pred budovou ho čakala Paula. Často chodila na jeho tréningy a pozorovala ho. Pôvodne to robila z vďaky, keď na jej školské vystúpenie v piatom ročníku prišiel iba Mike, lebo rodičia vraj mali moc práce. Hrozne sa vtedy pohádali a odvtedy Paula nad rodičmi kompletne zanevrela. Chodila na všetky Mikove tréningy, vystúpenia a súťaže, až sa to stalo jej zvykom. Málokedy neprišla, to už musela byť veľmi vážna situácia. Mike ju za tú jej ochotu naučil všetko čo vedel, čo jej pomohlo zvýšiť jej popularitu v škole.

„No akoto ide so spriaznenou dušou?“ spýtala sa ho Paula hneď ako ho uvidela. Mike sa zapýril, keď si spomenul na to v šatniach.

„Ale dobre,“ povedal a napravil si popruh tašky. „Čo ty, niečo nové?“

„Vytočila som učiteľku, ale to nie je podstatné. Kedy ma s ním zoznámiš?“

„Čo?“ vypískol Mike a obrátil sa na ňu.

„Kedy ma s ním zoznámiš?“ zopakovala Paula trpezlivo a nasledovala ho do tréningovej haly.

„Ja som ťa počul, ale..., no...,“ Mike nevedel čo povedať. „Ešte si to musíme poriešiť medzi sebou,“ povedal napokon a zhodil tašku s úborom na lavičku.

„Nech vám to ale netrvá dlho, chcem spoznať budúceho švagra,“ povedala mu a nechala ho nech sa prezlečie. Onedlho sa vrátil a zamieril na parket, kde sa už rozcvičovalo pár deciek.

„Inak, čím si vytočila učiteľku?“ spýtal sa Mike.

Paula len mávla rukou. „Ále, len som sa jej spýtala, prečo je taká nervózna, že či jej manžel ráno nedal.“

„Preboha Paula, to sa nemôžeš ľudí len tak pýtať!“ zhrozil sa Mike, hoci vnútri sa smial. Nechcel ju však učiť zlé veci.

„Ja viem, ale hrozne ma to zaujímalo. Vážne tak vyzerala,“ odvetila Paula veselo a usadila sa na jednu z lavičiek. „A teraz bež a predveď sa.“

Mike ju poslúchol a odišiel medzi trénujúcich tanečníkov. Trénerka prišla o minútu neskôr a začali.

 

Keď skončili, Mike s Paulou sa vrátili domov a pripravili sa na zajtra do školy. Mike však mal celý čas divný pocit. Usúdil však že to je z jeho nájdenia spriaznenej duše, preto to neriešil. Druhý deň však pochopil, že ten pocit mal oprávnene. Čiastočne za to mohla Paula, ktorá s výhovorkou že ide do obchodu vykĺzla z bytu. Vyšla na ulicu a už vytáčala číslo.

„Kde si?“ spýtala sa Paula osoby na druhej strany linky.

„V tom parku neďaleko vás. Nájdeš ma pri tom starom altánku,“ odpovedal jej mužský nervózny hlas.

„Výborne, hneď som tam,“ povedala Paula a zložila. Rýchlim krokom vykročila na spomínané miesto. V duchu sa uškŕňala, ale navonok nedala na sebe nič znať. Onedlho prekročila vysokú železnú bránu a ocitla sa v rozľahlom parku. Neomylne zamierila k bielemu altánku, ktorý však od vchodu nebolo vidieť. Vyhýbajúc sa mlákam na ceste kráčala vpred, až kým ho nezbadala. Nižší starý altánok z bledého dreva, pri ktorom stál vysoký tmavovlasý muž s očami farby oblohy.

„Travis Drake,“ zazubila sa Paula, „konečne sa vidíme naživo,“ povedala veselo a stisla mu ruku. V očiach však mala isté varovanie.

„Slečna Foxová,“ vykoktal Travis, ktorý z nej bol úprimne nervózny. Vyzerala síce milo, ale z jej postoja bola jasná sila a ochrannosť smerom k bratovi.

„Ale prosím ťa,“ zasmiala sa dievčina, „pokojne ma volaj Paula.“

„Dobre, Paula,“ pousmial sa Travis, hoci si ňou stále nebol istý.

„Takže Travis, povedz čo ti povedal môj brat.“

Travis jej teda porozprával, akú úlohu mu zadal Mike, a prečo to vlastne žiada. Paula celý čas pozorne počúvala a zamyslene si šúchala bradu. Keď skončil, zahľadela sa mu do očí.

„Výborne. Vidím že ho naozaj máš rád, preto ti pomôžem. Je pár vecí, ktoré keď urobíš, Mike ti odpustí aj vraždu. Počúvaj.“

 

Mike o sestriných plánoch nemal najmenšie tušenie. Ani sa to nemal dozvedieť, lebo sa s Travisom dohodla, že si tajomstvo ich stretnutia vezmú do hrobu. Ďalšie ráno Mike vstal bez akéhokoľvek podozrenia a spokojne zamieril do školy. Premýšľal, čo asi Travis vymyslí. Pred školou sa ako vždy stretol s Evou, ktorá tiež nemala najmenšie podozrenie. Mike však čakal menší šok.

Hneď po vchode do školy zbadal okolo jeho školskej skrinky obrovskú kopu bielych a červených ruží. Niekoľký študenti stály okolo a čosi si šepkali. Eva sa rozosmiala a Mike celý červený vzal ceduľku nalepenú na dverách skrinky. S trasúcimi prstami ju roztvoril a prečítal si nápis vo vnútri.

„Presvedčím ťa, že patríme k sebe.“ – Tvoja spriaznená duša.

„Och môj bože,“ vypískol Mike a v neblahom tušení pozrel na tú kopu ruží. Bolo to síce strašne milé, ale predstava že to takto bude pokračovať ho znervóznila. Nielen kvôli sebe, ale keď zistia že Travis je jeho spriaznená duša, začnú šikanovať aj jeho. Toto bude dlhý deň.