„Nie, nie, nie, to ani náhodou. Odmietam, to nemôže byť pravda!“ čertil sa Mike a rytmicky udieral do lavičky pred ktorou kľačal. Travis sa oproti nemu opieral o stenu a pokúšal sa lapiť dych. Dve rubínové svetlá planuli a až sa zdalo že sa im vysmievajú. „Je to tvoja vina!“ zajačal zrazu Mike na Travisa a prudko vstal. Travis na neho vykoľajene pozrel a odlepil sa od steny.

„Moja? Pokiaľ viem, o tomto rozhoduje osud,“ vydýchol a celý bledý sa opäť zaprel aby nespadol.

„To je jedno!“ zvreskol Mike a vrhol sa na neho. Travis to nečakal a preto schytal ranu medzi rebrá. Jeho plameň zahorel pod dotykom spriaznenej duše, a to ho nabudilo. Schmatol Mika za zápästia a strhol ho na seba.

„Hej!“ zvolal Mike, ale na viac sa nezmohol. Travis sa mu dychtivo prisal na pery a tým umlčal ďalšie slová. Mike ochabol ako bábka a Travis ho pevne chytil. Pery mal mäkké ako zamat, aj keď trochu suché. Travis prudko vdýchol jeho vôňu a ešte tuhšie ho zovrel. Priam zúfalo doloval z bozku všetko čo mohol, postupne zapájajúc jazyk. Mike automaticky omotal ruky okolo Travisovho krku a postavil sa na špičky, aby mu bol bližšie. A plamene len žiarili, pulzovali v rytme sŕdc chlapcov, zladili sa v jednotnej harmónií.

Po kto vie ako dlhom čase sa Mike a Travis od seba odtrhli, lapajúc po dychu. Mike sa otupene zahľadel na Travisa, keď sa mu zrazu vyjasnila.

„H... hej! Čo si to urobil?!“ vyprskol Mike a odsotil ho od seba. Tekal pohľadom kade tade, len aby sa nemusel pozrieť na Travisa. „Si myslíš že ti ten včerajšok tak ľahko odpustím?!“ zavrčal na neho zlomene, lebo až príliš živo si pamätal čo mu urobil. Teraz keď vedel že je Travis jeho spriaznenec to bolelo ešte viac.

„Mike, ja... . Nevedel som to. Prosím, tak hrozne ma to mrzí...,“ Travis akoby nevedel čo povedať čo skôr. Bol príliš zmätený. Ale vedel že to príšerne ľutoval. K ničomu ďalšiemu sa však nedostal, lebo si Mike náhlivo vzal veci a ušiel.

„Mike!“ zavolal za ním, ale už bol preč. Travis porazenecky sklonil hlavu a frustrovane udrel päsťou do steny.

 

Mike sa zamkol na záchodoch a s trasúcimi sa rukami si konečne vymenil úbor za bežné oblečenie. Teda skôr len spodok úboru, vrch už dávno nemal. Hneď ako bol hotový náhlivo odišiel zo školy a čo najrýchlejšie prišiel domov. Rodičia našťastie neboli doma a sestra mala prespať u kamarátky. Ešteže je zajtra víkend, lebo si nevedel predstaviť, ako by sa v škole postavil pred Travisa.

Mike striasol tie myšlienky a narýchlo niečo zjedol. Necítil však nijakú chuť, celou svojou bytosťou bol mimo svojho tela. Bol s ním.

„To nemôže byť pravda. Prečo práve ja?“ vzdychol Mike nešťastne a bezducho si hľadel do dlaní. Jeho svetlo už nežiarilo, ale stále ho cítil. Akoby sa mu v hrudi rozhorel plameň. Príjemne to hrialo a vysielalo mu to do celého tela blažený pocit, aký ešte nezažil. Keby nebol tak vytočený a zúfalý, nevydržal by to a vydal by sa hľadať Travisa. Mike počul že sa cez spojenie duší môžu partneri navzájom nájsť, vraj sa dokážu vycítiť. Ako zistil, bola to pravda. Bol presvedčený že by ho našiel, aj keď nemal potuchy kde býva. Mike len frustrovane zavyl a tresol hlavou o stôl. Moc mu to však nepomohlo.

Z nevrlosti ho vytrhlo zvonenie pri dverách. Od ľaku skočil na nohy a zo srdcom až v krku opatrne prešiel ku vchodovým dverám. Čo ako je to Travis? Aj on ho dokázal bez problémov nájsť, takže tá možnosť bola nepríjemne vysoká. Mike, trasúc sa od strachu a nervozity, pozrel cez kukátko a s úľavou si vydýchol. Nebol to Travis. Otvoril dvere a už mu na krku visela Eva.

„Miky ahóóój!“ zvolala nadšene a pobozkala ho na líce. Mike len prevrátil oči, na jej divokú povahu už bol zvyknutý. Poznali sa už tak dlho, že o sebe vedeli skoro všetko. Mika však mrazila predstava, že by sa dozvedela to o Travisovi. Nesmie jej to povedať. Jednoducho nie.

„Drahá, mám ťa rád, ale škrtíš ma,“ povedal Mike, ktorému naozaj jej ramená nepríjemne zúžili dýchaciu trubicu. Eva ho náhlivo pustila a vtrhla dnu.

„Prepáč drahý, ale naozaj rada ťa vidím,“ usmiala sa na neho a skopla si topánky. Mike úprimne pochyboval že je také nešetrné zaobchádzanie vhodné pre tento druh obuvi, ale nekomentoval to.

„Akoby sme sa nevideli celé mesiace,“ poznamenal uvoľnene, no vnútorne uvoľnený nebol. Nervy mal napnuté ako struny. Predsa len, partnera duše nie je iba tak niekto. Mike sa už teraz psychicky pripravoval na nadchádzajúce dni.

„Inak, čomu vďačím za tvoju prítomnosť?“ spýtal sa jej keď zabuchol dvere a prešli do jeho izby. Eva sa hneď usadila na posteľ a prehodila nohu cez nohu.

„Zabudla som ti povedať, že budúci víkend Lara robí veľkú párty. Jej rodičia odchádzajú na víkend preč, takže je jasné čo bude prvá vec čo sa stane po ich odchode. Pozvala ma a povedala nech vezmem aj teba.“

Mike sa pri tej informácií potešil. Laru mal rád, často všetci traja skočili do mesta a niečo podnikli. Odkedy si však Lara našla spriaznenú dušu, moc sa s ňou nevídali. Okolo jej partnera bol trochu škandál, lebo jej spriazneným bol poslíček, ktorý jej raz večer priniesol pizzu. Hneď ako mu otvorila dvere zahoreli láskou a strávili spolu celú noc. To by vlastne nebol až taký problém, keby Lara nepochádzala z bohatej rodiny, a jej rodičia nedúfali že jej spriaznená duša bude minimálne syn majiteľa banky. Nič však nezmohli, lebo partnerstvo duše malo vyššie slovo ako čokoľvek.

„Super!“ potešil sa Mike. Aspoň na chvíľu ho to rozptýlilo. „Povedz kedy a budem tam.“

„V sobotu o ôsmej. Lara to chce potiahnuť až do tretej rána, takže sa priprav,“ odpovedala Eva a ponaťahovala si ruky. Vzduchom sa mihli jej dlhé žiarivočervené nechty. „Och, a ešte jedna vec,“ spomenula si a siahla do kabelky. „Tu máš to cédečko, čo som si požičala.“

Mike ho od nej prevzal a dal ho medzi ostatné. „Dík.“

„Nemáš zač.“

 

Eva ešte chvíľu ostala u Mikea. Rozprávali sa o bežných veciach a Mike jej bol vďačný že mu priviedla myšlienky na inú cestu. Ponadávala na chalanov čo zmlátili Mika a už plánovala pomstu. Mike ju nechal, hoci vedel že je toho fakt schopná. Naposledy im do tašiek pohádzala petardy. Mala šťastie že jej na to nedošli.

Keď po skoro dvoch hodinách Eva odišla, Mike si pripravil popcorn a pustil si film. Aj tak nemal čo robiť. Ani nevedel ako a uprostred filmu zaspal.

Ako sa dalo predpokladať, jeho sny sa točili okolo jeho spriaznenej duše. Prvého si však uvedomil samého seba. Stál prostred rozľahlej miestnosti, ktorá bola ako nejaká palácová komnata. Podlahu tvoril biely mramor pokrytý huňatým krvavočervený koberec. Steny boli oblepené bielou tapetou so zlatistým vzorom a široké vitrážové okná zakrývali nepriehľadné biele závesy. Na Mika tu bolo priveľa bielej, ale neriešil to. Uprostred miestnosti dominovala obrovská manželská posteľ z bieleho dreva a zdobili ju drobné rubíny. Rubínovou červenou žiarili aj tenké zamatové periny a vankúše. A práve medzi tou červeňou sa ležérne rozvaľoval Travis a pozoroval Mikea nebovomodrými očami. Bol kompletne nahý, len lono mu prekrýval cíp červenej periny. Prostred hrude mu blikotala rubínová žiara ako maják. Mike pri pohľade na neho preglgol a všimol si že aj jeho svetlo žiari. A zbadal aj to, že je tiež úplne nahý.

Travisov pohľad skĺzol na to určité miesto na Mikovom tele a vyzývavo sa usmial. Mike sa zachvel, doslova cítil ten pohľad. Dych sa stal ťažkým a telo sa mu zachvelo. Travis natiahol ruku a so zvodným úsmevom kývol prstom, nech ide k nemu. Mike okamžite vykročil, akoby ho niekto sotil. Mechanicky kráčal, akoby to ani nebola jeho vôľa. Strach a nervozita sa v ňom rozplynuli. Bol to jeho partner duše. Nešlo pri ňom cítiť nič iné ako lásku. Spokojne sa usmial a natiahol k nemu ruku. Travis ho za ňu chytil a strhol na seba.

„Si môj,“ zašepkal Travis a vtiahol ho do bozku. Začal pomaly, nežne, akoby sa dotýkal krehkého skla. Zľahka uchopil dlhými prstami Mikeovu tvár a pohladil ho. Len veľmi opatrne ochutnával jeho pery, ale postupne si bral viac. Plynule zvyšoval tempo, aby Mike vedel že to kedykoľvek môže ukončiť. Dával mu najavo, že môže kedykoľvek prevziať iniciatívu. Mike sa nerád podriaďoval, ale tu by bol ochotný urobiť výnimku. Jediné po čom momentálne túžil bolo, aby ho bozkával, hýčkal a zmocnil sa jeho tela.

Travis už výraznejšie zvýšil tempo a pravou rukou mu zablúdil na hruď. Jazykom mu prerazil mäkkú hradbu malinových pier a prstami hladil svaly drobného atléta. Mike mu ochotne vyšiel v ústrety a zovrel medzi prstami jeho tmavohnedé vlasy. Cítil Travisovo vzrušenie spod tenkej látky a cítil aj svoje vlastné. Myseľ mu naplnila Travisova vôňa, výrazne podobná citrusom. Cítil na perách jeho chuť, tak zvláštne sladkokyslú.

„Mike,“ vzdychol Travis keď prelomil bozk. Pozreli si vzájomne do očí a Mike zbadal ako sa v Travisových modrých dúhovkách odrážali jeho orieškovohnedé. Cítil jeho dych, jeho srdce a podvedome vnímal pulzujúce svetlá v nich samých. Vydvihol sa aby ho mohol vidieť celého. Každý centimeter jeho tela.

„Miluješ ma?“ spýtal sa Travis a vydvihol sa na lakťoch.

„Áno.“

 

Mike sa strhol a prudko otvoril oči. Bol doma, ležal na svojej posteli a vedľa neho neležal Travis, ale obyčajná misa plná popcornu. Filmu už dávno skončil. Mike si unavene pošúchal oči a posadil sa. Skoro ani nezbadal pohasínajúcu žiaru prostred jeho hrude. Uvedomil si až posledný lúč tesne pred pohasnutím. Premýšľal, či je možné povolať svetlo len zo snov. Nikdy však o tom nepočul. Mohol to urobiť len partner. Bol však príliš unavený, aby sa nad tým zamyslel. Prezliekol sa, umyl a opäť si ľahol spať.

 

Netušil však, že svetlo sa nezapálilo náhodou. Travis tiež nemohol prestať myslieť na svoju spriaznenú dušu. Nedokázal len tak sedieť, tak nasledoval jeho stopu, kým nezahorel jeho plameň. Zrak neomylne zameral okno na nevysokom paneláku, za ktorým cítil Mikea. Cítil ho, cítil aj jeho plameň. Sústredil v sebe ten pocit a uvedomil si ako od jeho smeru plynie ležérna, pokojná energia. Spal. Travisovi myklo kútikmi úst. Bol rád že aspoň on má pokojnú noc, lebo Travis spať nemohol. Hrozne ho mrzelo čo mu urobil, a dúfal že dostane príležitosť to odčiniť. Predstava víkendu však bola mučivo dlhá. Vedel však že Mike potrebuje čas. To však neznamená, že mu nebude nablízku. Ešte chvíľu tam stál, kým sa tma neprehĺbila. Obrátil sa a odkráčal, sledujúc ako jeho rubínové  svetlo pohasína.

 

Ďalší deň bol našťastie relatívne pokojný. Mike vstal až okolo desiatej, keď už jeho rodičia neboli doma. Niežeby boli v práci, bol predsa víkend, ale niekam proste odbehli. Mika nezaujímalo kam, už si zvykol že skoro vôbec nie sú doma. Bola tu však jeho sestra.

„Bré ráno,“ pozdravil Mike sestru a zamieril do kuchyne.

„Ránko,“ odvetila a nasledovala ho do kuchyne, kde si z chladničky vzala pomarančový džús.

„Čo máš dnes v pláne?“ spýtal sa jej a vzal si hrianku. Pomaly ju prežúval a vzal od nej ponúkaný džús.

„Pôjdem s babami von, máme lístky do kina. A čo ty?“

„Ešte neviem,“ odvetil nezaujato a napil sa. Všimol si, ako na neho sestra uprene civí, akoby niečo hľadala. „Paula, čo tak pozeráš?“ spýtal sa jej a zdvihol na ňu pohľad.

„Niečo je na tebe iné,“ povedala zamyslene, šúchajúc si bradu. „Nemyslím fyzicky. Ale niečo...,“ nedokončila, len prižmúrila a pozorne si ho prezrela. Vtom jej svitlo.

„Počkať, nehovor mi... . Ty si našiel spriaznenú dušu!“ zvolala a Mikeovi až zabehlo. „Som na teba tak hrdá!“ vyhlásila nadšene a objala ho. Mikeovi sa uvoľnilo hrdlo, tak mohol začať protestovať.

„Nie, počkaj! Ako si na to vôbec prišla?“ vyhŕkol a odstrčil ju od seba.

„Ale prosím ťa, videla som toľko spriaznených, že ich dokážem rozoznať. Máš ten prihlúpli zamilovaný výraz, ako majú všetci.“

Mike na ňu chvíľu bezvýrazne hľadel. „Nikomu to nepovedz.“

„Neboj, budem mlčať,“ sľúbila s úškrnom, rukami sa oprela o stôl a naklonila sa k bratovi. „Len tak medzi nami, kto to je?“

„Nepoznáš,“ vzdychol Mike a skryl si tvár do dlaní, aby nevidela ako sa červená.

„No a?“

Mike sa zamyslel, ale zhodnotil že jej to môže povedať. Paula ho poznala lepšie ako Eva. Ona ako prvá vedela že je gay a od počiatku ho podporovala. A hlavne bola rozvážnejšia a nebola šanca že to vykecá. „Volá sa Travis Drake. Je v škole nový.“

„A kedy sa to stalo?“

„Včera. Po telesnej v šatni,“ odvetil, ale došlo mu že to posledné nemusel povedať. Paula sa zatvárila akoby práve objavila novú fanfikciu na jej obľúbený pár z nejakého seriálu.

„Robili ste to?“ spýtala sa dychtivo.

„Preboha nie!“ zvolal Mike popudene, no hneď klesol späť do ľahkej frustrácie. „Ušiel som.“

Paula predviedla epický facepalm. „To nemyslíš vážne!“

„Spanikáril som!“ vyhŕkol Mike obranne.

„To je jedno! Och, to musíš čo najskôr napraviť. Máš jeho číslo?“

Mike pokrútil. Paula sa po druhý raz udrela do čela. „Dobre, nechaj to na mňa,“ povedala a vytiahla si mobil z vrecka. Mike vstal a rýchlo ju schmatol za ruku.

„Paula, neopováž sa!“ zvýskol až panicky, lebo moc dobre vedel čoho je schopná. V tomto bola väčší blázon ako Eva, a to mala len šestnásť. Naposledy takto zháňala informácie o priateľovi jej spolužiačky a do večera mala na stole jeho kompletný životopis. „Toto si musím s ním vybaviť sám.“

Paula vzdychla a odložila mobil. „Dobre, ale príliš to nenaťahuj. Vieš čo sa hovorí o tých čo sa stránia svojich spriaznených duší?“

„Cítia odlúčenie ako fyzickú bolesť,“ odpovedal a zviezol sa späť na stoličku. „Trvá to však len kým sa po prvý raz nespoja.“ To znamenalo sex. Práve toho sa Mike tak bál. Ešte nikdy to s nikým nerobil. Nechával si svoje po prvý raz pre spriaznenú dušu.

„Výborne. Takže ja teraz idem a ty si rozmysli čo urobíš. Potom ti zavolám,“ povedala Paula a s tým odišla. Mike bez pohnutia čakal kým sa za ňou nezavreli dvere.

 

Mike nevydržal doma sedieť. Zobral sa a išiel von. Zamieril do najbližšieho parku, kde sa prechádzal medzi pomaly sa zelenajúce stromy. Zima skončila len nedávno, ale už bolo vidieť prítomnosť jari. Stromy získali prvé listy a zo zeme vyrástla svieža tráva so skorými jarnými kvetinami. Sneh už nikde nebol, hoci ešte minulý týždeň ho bolo možné kde tu nájsť. Chladný vánok pohladil Mika na tvári a prenikol mu od rozopnutú bundu. Nebola mu však zima. Plamienok v hrudi ho dostatočne hrial.

Po pol hodine chôdze sa Mike usadil na starú drevenú lavičku a zahľadel sa na oblohu. Práve ponad ním prelietalo niekoľko vtáčikov. Štebotajúc sa pohrávali s vetrom, naťahovali svoje pernaté krídla a zobáčikmi lapali hmyz. Mike zhlboka nasal jarný vzduch a pohodlnejšie sa oprel, s tvárou natočenou k oblohe. Ani si nevšimol, ako mu spod tenkej mikiny prenikol lúč rubínového svetla.

 

Travis stál pod vysokou lipou a pozoroval ho. Bol dosť ďaleko aby Mikovo svetlo nevzplanulo v plnej sile, ale dosť blízko aby sa zapálilo. Nesledoval ho, ani len nechcel ísť do blízkosti jeho domova. Išiel sa prejsť aby si prečistil hlavu a kroky mu takmer samé zamierili sem. Teraz chápal prečo. Spriaznené duše to vždy ťahá k sebe. S povzdychom sa oprel o kmeň stromu a hľadel na svoju spriaznenú dušu. Tváril sa tak zasnene, akoby sa vznášal na oblohe ktorú pozoroval. Travis sa išiel zblázniť od toľkej roztomilosti. Radšej sa odvrátil a nasilu nútil svoje telo odísť, aby si ho nevšimol. Toto bude dlhý víkend.