„Otec!“ vyjakol Travis plný hrôzy a vyzeral, že ním každú chvíľu sekne o zem. Mike na schodoch doslova primrzol a jeho mozog jednoducho vypol. Tak ako jeho milenca sa ho zmocnila čistá hrôza.

„Čo tu preboha robíš?! Mal si prísť až zajtra!“ zajačal Travis nezvyčajne vysokým hlasom a želal si, aby to všetko bol len zlý sen. Travisov otec len nadvihol obočie v nechápavosti, keď to zbadal. Rubínovo červené svetlo vychádzajúce z hrude jeho syna, a skutočne roztomilého chlapca na kraji schodiska. Pozeral raz na jedného, raz na druhého, a podvedome rukou zablúdil k bielej žiare vo vlastnej hrudi.

Ticho sa naťahovalo a bolo čím ďalej tým nepríjemnejšie. Napokon si Travisov otec odkašľal a zahľadel sa na syna.

„Travis,“ povedal neutrálne a v očiach sa mu mihala silná emócia, ktorú Travis v tom strese nemohol identifikovať.

„Ehm...no...ja,“ koktal, až kým si aspoň trochu neusporiadal myšlienky. „Otec, toto je Mike Fox, môj...,“ odmlčal sa a preglgol, „moja spriaznená duša. Mike, toto je môj otec.“

Travis zmĺkol a opäť ostalo hrobové ticho. Pán Drake stočil pohľad na bledého Mika a potom späť na syna. V očiach mu zaiskrilo.

„Travis. Ty... . Bože, Travis, môj syn. Ty si našiel spriaznenú dušu! Och bože, stal sa z teba muž! Som na teba tak hrdý!“ zvolal pán Drake nadšene a strhol syna do medvedieho objatia. Travisovi tým takmer vyrazil dych. Drviac ho v objatí nechal uniknúť jednu slzu dojatia a plný nadšenia ho po pár okamihoch odtiahol, stále ho však držiac za ramená. „Kedy sa to stalo? Prečo si nič nepovedal?! To musíme osláviť!“ Následne Travisa pustil a priskočil k Mikovi, ktorého tiež strhol do objatia. Takmer mu polámal rebrá, ako ho zvieral, plný eufórie.

„Vitaj do rodiny, mladý muž!“ zvolal pán Drake keď ho napokon pustil a energicky mu potriasol rukou. „Ja som Robert Drake, hrozne rád ťa spoznávam, Mike. Môžem ťa volať Mike, však?“

Mike, celý vyhúkaný z tejto situácie len chabo prikývol. „Á...áno, pán Drake,“ vykoktal, pomaly sa spamätávajúc. „Je mi potešením.“

Robert sa búrlivo zasmial a Mike zbadal, že smiech má rovnaký ako jeho syn. „Ale prosím ťa, aký pán. Hovor mi Robert. Alebo Rob, to je jedno.“ S tým vzal Mika okolo ramien a vrátil sa s ním k Travisovi. „Bože, si hrozne roztomilý. A vyzeráš silný. Typujem, že si atlét.“

„Presne tak,“ potvrdil Mike prekvapene. „Ako ste to vedel?“

„Mám dobrý odhad na ľudí,“ žmurkol na neho Robert a postavil ho vedľa Travisa. Následne odstúpil a pozorne si ich prezrel. „Ježiš, strašne vám to spolu pristane!“ zaradoval sa Robert a vtom si na čosi spomenul. Rozbehol sa ku dverám a vybehol von.

„Zlato, rýchlo príď sem! Neuveríš, čo sa stalo!“ zakričal Robert, s hlasom presýteným nadšením. Travis venoval Mikovi rýchli ospravedlňujúci pohľad.

„Priprav sa. Prvý otec je divoch, ale druhý vie byť ešte horší.“

„Druhý?“ vypleštil oči Mike, no na viac sa nezmohol. Vrátil sa Robert a za sebou ťahal vysokého atraktívneho blonďáka. Obom im v hrudi pulzovalo biele svetlo, žiariace ako dve hviezdy.

„Zlato, toto je Mike, spriaznený nášho syna. Mike, toto je Tom, môj manžel,“ predstavil ich Robert a nohou zabuchol dvere. Tom sa žiarivo usmial a pristúpil k chlapcom.

„Páni, Robert mal pravdu. Naozaj si roztomilý,“ prihovoril sa Tom Mikovi a natiahol k nemu ruku. Poplašený Mike ju prijal a Tom mu ňou zľahka potriasol. Druhou ho zas potľapkal po ramene. „Rád ťa spoznávam, Mike. Vitaj do rodiny,“ povedal pokojne a široko sa usmial. Taký úsmev mal aj Travis. „Dúfam, že ťa Robert príliš nerozhodil. Má tendenciu prepadať nadšeniu kedykoľvek, keď dostane príležitosť. Až je to s ním niekedy na nevydržanie.“

„No dovoľ!“ reagoval Robert namosúrene, na čo mu Tom vyplazil jazyk.

„Akoby to nebola pravda,“ uškrnul sa Tom a prešiel k nemu. „Ale práve preto ťa tak milujem,“ dodal a zľahka ho pobozkal. Následne sa obrátil na Travisa a zložil si ruky na prsiach. „A ty, mladý muž. Že si sa nepochválil.“

„Tati, sme spriaznený asi tak len päť dní. Najprv sme si to museli vysporiadať medzi sebou,“ odvetil Travis nervózne a pritiahol Mika k sebe. Hoci svojich rodičov dobre poznal, úprimne sa bál o Mikovu duševnú pohodu. On bol zvyknutý, keďže s tými dvoma divochmi prežil celý život, ale pre Mika to musel byť šok.

„Och, akým spôsobom vysporiadať?“ zaujímal sa hneď Robert, za čo si vyslúžil od Toma štuchanec medzi rebrá.

„Otec!“ zajačal Travis rozladene a tvár mu obliala červeň.

„Robert, nechaj ho!“ okríkol ho Tom. „Odplašíš nám budúceho zaťa. Mike, ignoruj ho, je to idiot.“

„Ale ty ma aj tak miluješ,“ zaškľabil sa Robert a vtiahol svojho manžela do bozku. Travis automaticky zakryl vytrasenému Mikovi oči.

„Mohli by ste si to nechať napotom!“ zavrčal Travis, na čo sa dvojica skutočne od seba odtrhla.

„Pravda, máme hosťa,“ poznamenal Robert a zahľadel sa na Mika. „Chlapče, boli by sme radi, keby si u nás ostal na obed. Viem, ešte je skoro na obed, ale dovtedy niečo navaríme, vy sa pokojne zašite k Travisovi. Potom vás zavoláme.“

„To je náhodou dobrý nápad,“ skonštatoval Tom. „Teda, ak by ti to neprekážalo,“ pozrel na Mika, ktorý sa konečne spamätal.

„Nemohli by sme to nechať na inokedy?“ zasiahol Travis. „Nemyslím, že by Mike chcel...“

„Dobre,“ prerušil ho Mike a vymanil sa z náručia svojho milenca. „Ak to neprekáža vám, tak ostanem.“

„Ani v najmenšom to neprekáža, veď sme ťa pozvali,“ zazubil sa Robert, opierajúc sa o svojho manžela.

„Si si istý?“ spýtal sa Travis prekvapene. Mike sa ne neho široko usmial a prikývol.

„Na sto percent istý. Mám príležitosť dozvedieť sa o tebe rôzne šťavnaté detaily. To si nemôžem nechať ujsť.“

Na Mikov komentár sa Robert búrlivo rozosmial a nadšene potľapkal Mika po pleci. „Mladý, si môj človek!“ vyhlásil a následne schmatol Toma za ruku. „Poď, vybalíme tašky. Ešte že ma napadlo skočiť do toho supermarketu,“ povedal mu a vytiahol ho von. Travis sa vtedy obrátil ku svojmu milencovi a nežne ho vzal za ramená.

 

„V pohode? Nerozhodili ťa príliš?“ zaujímal sa Travis mierne vydesene. Mike sa však zaškeril a jednoducho ho pobozkal.

„Prečo si nepovedal, že máš tak úžasných otcov?“ spýtal sa Mike pobavene.

„Nebolo kedy. Alebo nespomínaš, čo sme doteraz robili?“ vrátil mu Travis, no čo Mika obliala červeň. Travis sa zachechtal a odviedol ho späť do svojej izby. Tam sa opäť rozvalili na posteľ, no Travis sa zdal zvláštne napätý.

Mike si to všimol a ani v najmenšom sa mu to nepáčilo. „Travis?“ ozval sa ticho. „Trápi ťa niečo?“

„Ja len...“ vzdychol a hodil na Mika utrápený pohľad. „Keď už vieš, že mám dvoch otcov, musí ťa zaujímať, prečo som ťa pôvodne s ostatnými šikanoval pre tvoju orientáciu.“

Mike sa zarazil a na okamih ostal úplne bez slov. Fakt. Dávalo to zmysel. „Úprimne, ani ma to nenapadlo. Ale keď si to spomenul...“

„Musím ti pripadať ako absolútny hajzel,“ povedal Travis zmučene a ukryl si tvár do dlaní.

„Prečo?“ chcel vedieť Mike, hlboko nad tým premýšľajúc.

Travis sa so zúfalým povzdychom roztiahol na posteľ a začal.

„Vieš, ja som to nikdy nemal ľahké. Odjakživa ma šikanovali pre to, že mám dvoch otcov. Ako malý som sa každý deň vracal domov s kopou modrín. Preto sme sa aj presťahovali. A keď som prišiel sem, mal som šancu začať odznova. Prijali ma do kolektívu a ja som si po prvý raz pripadal, že niekam patrím. Tak hrozne som chcel niekam patriť. Ale keď som sa dozvedel, že ťa chalani plánujú zmlátiť,“ prerušil ho vlastný vzlyk a po líci mu začali stekať horúce slzy, „že ťa chcú zmlátiť len pre to, že si gay, bol som na smrť vydesený. Nikdy som nechcel nikomu spôsobiť to, čo iný spôsobili mne, ale tak hrozne som sa bál! Nechcel som byť opäť v tej pozícií, ako kedysi! Už nikdy. Preto som išiel s nimi, ale tak hrozne to bolelo!“ vodopády sĺz naďalej stekali a Travis ich ani nemal silu zotrieť preč. „Lebo s každým úderom som videl seba, ako sa krčím pri zemi a oni ma mlátia. Nemohol som pokračovať, preto som odišiel ako prvý. Ale ničím som si nepomohol. Keď som sa s nimi opäť stretol, vysmiali ma, že som slaboch. Chceli, aby som sa ti postavil sám. A ja som ich zo strachu chcel poslúchnuť. Preto sa stalo to v šatni. A vtedy ako na výsmech sa stalo toto,“ povedal a ukázal na svetlo vo svojej hrudi. „Nevedel som, či sa mi osud chce pomstiť za to, že som bol slaboch, alebo mi dáva druhú šancu, aby som všetko napravil. A nie som si istý, či skutočne poznám odpoveď.“

S tým si zakryl oči, neschopný pozrieť do Mikovej tváre. Nevedel, čo mu po tom všetkom povie. Čo si o ňom teraz myslí. Bol presvedčený, že ním musí byť znechutený.

„Dal ti druhú šancu,“ ozval sa odrazu Mike a Travis cítil, ako sa matrac prehol. Na tvári pocítil teplé prsty, ktoré mu zotreli slzy a odtiahli mu ruky bokom. Travis sa vyjavene pozrel do Mikovej usmievavej tváre. „Travis, láska, ja sa na teba pre to nehnevám. Naopak. Je mi ľúto, čo všetko si si musel prežiť,“ hlesol a vtiahol do náručia. Jemnými bozkami mu zotieral ďalšie slzy a upokojujúco ho hladil po chrbte. „Ale neboj. Teraz sme na to dvaja. Už sa nebudeš musieť báť. Už nikdy. To ti prisahám.“

Travis zovrel v dlaniach látku Mikovho trička a pritiahol ho k sebe čo najbližšie. Telo sa mu triaslo a oči mu zaliali ďalšie slzy. „Mike,“ zahuhlal vďačne a zahľadel sa mu do tváre. „Vďaka.“

„Vždy tu budem pre teba,“ usmial sa Mike a vtiahol ho do bozku, nežného a sladkého, ktorý bol liekom na Travisovu boľavú dušu.

„Mike,“ vydýchol Travis. „Nikdy sa ťa nevzdám.“

„To aj očakávam,“ uškrnul sa Mike, na čo vyvolal Travisov smiech.

„Bože, Mike,“ smial sa Travis a opäť ho pobozkal. „Naozaj si dokonalý. Ani neviem, či som ťa hoden.“

„Vždy si bol, a vždy budeš,“ uistil ho Mike a postrapatil mu vlasy. „A nieže nad tým ešte budeš premýšľať, zbytočne sa budeš trápiť. A teraz hlavu hore, každú chvíľu sa tu môže objaviť jeden z tvojich otcov.“

„To máš pravdu,“ súhlasil Travis a konečne prestal plakať.

„Hmm, a Travis, môžem sa na niečo opýtať?“ ozval sa ešte Mike.

„Samozrejme,“ potvrdil Travis, ako si zotieral posledné slzy.

„Ja len... Asi to vyznie hlúpo, ale ako ste na tom... vieš, myslím biologicky,“ Mika obliala červeň a hneď sa preklínal za to, že sa to vôbec opýtal.

„Jáj to. Nič komplikované. Robert, otec, je môj biologický otec. Mal ma s mojou matkou, keď ešte ani jeden z nich nemal svoju spriaznenú dušu. Rozišli sa hneď po mojom narodený a ujal sa ma práve otec. Keď som mal tri mesiace, otec stretol Toma, môjho tatina, ktorý sa ukázal ako jeho spriaznená duša. Dali sa dokopy, vzali sa a vychovali ma spolu. A úprimne, nič lepšie sa mi nemohlo stať. Sú to tí najlepší rodičia, akých môže človek mať,“ vysvetlil so širokým úsmevom a jasne z neho vyžarovalo, že oboch svojich otcov ohromne miluje. Mike mu až závidel. On s rodičmi nemal taký dobrý vzťah. Ale bol vďačný za Travisovo šťastie a to mu bohate stačilo.