S týmito slovami mi srdce vynechalo úder.

Silná postava ma stále pritláčala k stene a ovievala ma cigaretovým dychom. Ten hlas mi bol známy. Temný, chladný, hlboký..Pripomenul mi hlas chlapa z vlaku. Nebolo však možné, aby to bol on. Snažil som  sa pootočiť hlavu a vidieť na cudzinca, čo sposobilo, že  som bol viac natlačený na stenu, znemožnil mi vidieť mu do tváre.

„ Kto si?“

Môj hlas mi pripadal cudzí. Nechápal som, prečo ma  držal. Nebol to jeden z útočníkov, tak kto to teda bol?

„ Uvidíš.“

Ruky mi  silou stiahol za chrbát. Cítil som drsnú látku, ktorá sa mi začala zarezávať do zápästí. Začal mi ich zväzovať. V panike som sa snažil zápästia vytrhnúť, bolo to márne, cudzinec mal neskutočnú silu. Ešte pár trhnutí a mal som ruky pevne zviazané za chrbtom. Dve veľké ruky mi dopadli na zadok a pevne ho stisli. Vydral sa zo mňa povzdych. Dotyk bol surový a žiadúci. Z nejakého dôvodu som začínal byť vzrušený. Jeho ruky sa mi zúrivo pohybovali po stehnách než zamierili k rozkroku. Cez drsnú látku nohavíc mi trel môj napoly tvrdý penis. Natlačil si môj zadok medzi jeho nohy a začal sa mi oň obtierať. Mohol som cítiť jeho vzrušenie. Počul som za sebou hlboké zavrčanie. Nohavice aj s boxerkami mi boli rázom stiahnuté ku kolenám. Ovial ma studený večerný vzduch. Bez varovania do mňa strčil dva prsty. Ostrá bolesť sa mi rozliala po celom tele a donútila ma prehnúť sa do oblúka.. Nemilosrdne s nimi pohyboval dnu a von.

„Si neuveriteľne tesný.“

Začul som rozopínanie zipsu. V hlave mi začalo blikať červené svetielko, telo sa však nechcelo ani pohnút. Z nejakého zvráteného dôvodu som to chcel. Nebolo to ako tí traja predtým. Toto bolo niečo iné. Napľul mi na otvor a potom do mňa jedným prudkým pohybol vošiel celý. Celé telo sa mi naplo pod tou prudkou bolesťou. Hlasno som zakričal na znak protestu. Všetko mi pod jeho veľkosťou praskalo a naplňovalo ma teplou krvou.

„ Kur*a, si tesný.“

Celý sa zo mňa vytiahol a znovu vošiel dnu. Do očí  sa mi nahrnuli slzy.  Chytil ma silno za boky a začal pravidelne prirážať. Celé telo som mal stále stuhnuté od bolesti a nohy sa mi triasli. Nebyť jeho rúk, spadol by som. Pri uchu som počul jeho vzdychy a vrčanie. Po tvári sa mi skotúľali prvé slzy. Snažil som s apostaviť na spičky, aby mal lepší prístup. Nemalo cenu stahovať zadok, iba by to viac bolelo.  Nakoniec ma nohy zradili a zviezol som sa na zem.

„ Prosím, nie.“

Cez slzy som nič nevidel. Cítil som, ako ma chytil pod pazuchu a trhnutím  vytiahol na roztrasené nohy. Ťahal ma za sebou  ku kontajneru. Prehol ma cez neho, roztiahol mi nohy a znova prudko prirazil. Jednou rukou mi držal hlavu na mieste a druhou mi držal ruky. Penis sa mi každým prírazom nepríjemne otieral o bok kontajneru. Moje vzdychy plné bolesti sa miešali s jeho vzrušenými. Niekde hlboko som si to však užíval. Niektorej zvrátenej časti môjho ja sa to páčilo. Aj cez nesmiernu bolesť som bol tvrdý a kvapky semena mi stekali po penise. Začal som cítiť to napätie v podbrušku. Podľa jeho prudkých prírazov sa aj on chýlil ku koncu. Z hrdla sa mu drali čím ďalej, tým viac zvieracie zvuky. Jeho stisk sa začal zväčšovať. Chcel som sa urobiť. Chcel som sa urobiť s ním.

„ P-p-pr...ja..aj ja.“

Nebol som si istý, či ma počul. Ja sám som si zle rozumel.

„ Si obyčajná zvrhlá štetka.“zlboka sa zasmial.

Jeho hlas mi vyslal po celom tele zimomriavky. Pustil mi ruky a začal mi drsne trieť penis.

Ešte pár prírazov a moje útroby začali plniť jeho spermie. To bol signál pre môj orgazmus. Prišlo to rýchlo a prudko. Hlasno som zakričal do tmy. Nastalo ticho prerušované naším prudkým dýchaním a doznievajúcim orgazmom. Po chvíli mi pustil hlavu a vytiahol sa zo mňa. Cítil som sa prázdny.

Počul som zapínanie zipsu.

„ Ešte sa uvidíme, Ben.“

Niečo začalo šušťať a dopadlo to okolo mojej hlavy. Mierny buchot a potom už len vzďaľujúce sa kroky. Chcel som sa otočiť, hlavu som mal však príliš ťažkú. Všetko bolo ťažké. Áno, som štetka.

Sedel som vo vani a dopriaval  mojmu ubolenému telu blahodárne uvoľnenie. Stále som si nechcel pripustiť, čo sa stalo. Po tom incidente som omdlel. Prebral som sa asi o hodinu. Snažil som sa postaviť. Vypustil som nové slzy kvôli neuveriteľnej bolesti.  Celé moje nohavice boli špinavé a zakrvavené. Okolo seba som mal hodené peniaze. Najviac  ma zaskočila  moja peňaženka, hodená na zemi. Najprv som si myslel, že sa mi to len zdá. Ale naozaj to bola ona. Takže ten chlap ju musel nájsť ( alebo ukradnúť) a podľa nej ma našiel.

Snažil som si nájsť pohodlnú polohu. Až teraz som si uvedomoval, čo všetko mi ten chlap spôsobil. Na rukách som mal červené čiary a podliatiny od jeho rúk. Penis som mal podráždený a sebemenší dotyk ma privádza k šialenstvu.Ľavú stranu tváre som mal mierne opuchnutú. Ani som nevedel ako som došiel domov. Našťastie bola tma, a tak ma skoro nik nevidel. Teraz sa mi zdalo  nemožné, že som zvládol prejsť tú vzdialenosť.

Povzdychol som si a zatvoril oči. Hodil som do seba dve tabletky proti bolesti a plánoval som zaliesť do postele. Cítil som sa mizerne, či už po fyzickej, alebo psychickej stránke. Stále som dúfal, že to všetko bol iba sen a ja sa z neho zobudím.

 Hodil som tašku ku stolu a nepríjemne sa zamračil na tvrdú školskú drevenú stoličku. Bolí to už sice dva dni od incidentu, zadok ma však stále bolel. Nie tak veľmi, ale bolel. Dnes som mal pediatriu a naozaj som sa na ňu netešil.

Dve noci som nespal a rozmýšľaľ, či ísť na políciu. Bolo by to asi dobré. Ale dozvedeli by sa o tom rodičia, a to som nechcel. Prinútili by ma odísť zo školy a prísť žiť k nim. A keby vedeli, že to bol chlap....Bol som v naozaj zlom psychickom rozpoložení.

Ak by ho však našli, nebolo to tak, že som to vlastne chcel? Bránil som sa dostatočne?

Zo zamyslenia ma vytrhol West. Modré vlasy vom videl už z diaľky. Mávol na mňa a vybehol schody k poslednému radu, kde som sedel.

„ Ahoj, Beni.“

Rozstrapatil mi vlasy a sadol si na stoličku vedľa mňa.

„ Včera si nám chýbal na párty. Docela som sa tam nudil, málokto ma zniesol viac ako päť minút.“

Zasmial som sa nad jeho výrokom. West bol naozaj živel. Nikdy ste nevedeli, na čo myslí a či to berie vážne. Človek, ktorý nemá trpezlivosť, neboli to sympatie.

„ Mal som toho veľa. Inokedy ti to vynahradím.“

„ Tým si budď istý! Nabudúce sa z toho už nevyvlečieš. Budem ťa otravovať celé hodiny. Opijem ťa, a potom ťa donútim tancovať na stole. Celé si to nahrám a rozpošlem po škole. Nie, nie to nie. Nechám si to a budem ťa s tým vydierať. Áno, to urobím!“

Musel som sa zasmiať nad jeho výrazom. Bol by naozaj blízky. Nemôžem to ani opísať, je to môj najlepší priateľ.

„ Dobre. Môžeš ma opiť. Ale žiadne tancovanie na stole. A hlavne žiadne videá.“

West si prekrížil ruky na hrudi a nahodil ten najviac rozkošný urazený výraz. Nevydržal som  to, natiahol som ruku a postrapatil mu vlasy. Vždy boli tak hebké. Žiarivo sa na mňa usmial a začala hodina.

„ Hej, čo sa deje! Skoro nič si nezjedol.“

Prestal som sa prehrabovať v rizote. Mal pravdu, niečo sa dialo. A aj keď to bol môj najlepší priateľ, toto som mu nechcel povedať. Nechcel som, aby si robil starosti. Nabral som si plnú lyžicu a vložil ju do úsť.

„ Hmm, je to dobré.“

Usmial som sa najlepšie ako som vedel. Žalúdok mi zaprotestoval proti mastnému školskému jedlu. Dna dni som nedal skoro nič do úst a teraz to rizoto. Rýchlo som pláchol sústo colou. Začal som predychávať nevoľnosť.

„ Nie je ti dobre, Ben? Mám ťa zobrať k lekárovi?“

Pod slovo lekár som sa celý napol.

„ Nie, je mi fajn. Cítim sa mierne unavený. Pospím si a bude to dobré. Nemaj strach.“

Usmial som sa a zobral si do rúk tašku.

„ Musím bežať. Mám brigádu. Zatiaľ sa maj, West.“

Než som odišiel, zachytil som jeho výraz. Vedel, že mu klamem.