Zostal som na neho civieť. Musel som zle počuť. Osobná kurva? Chcel som na to niečo povedať,ale zostal som naozaj vyvedený z miery. Ten chlap nahodil samoľúby úsmev a palcom mi začal prechádzať po pere.

„Nebuď vystrašené, mačiatko. O svoje kurvičky sa starám dobre. Splním ti každé želanie.“ Konečne som sa spamätal. Odstrčil som jeho ruku a postavil som sa na nohy.

„Neviem, čo to má byť za vtip, ale ja som sem prišiel kvôli serióznemu pracovnému pohovoru! Takže, prosím, nerobte si zo mňa srandu. Prácu čašníka s radosťou prijímem. Ale druhú pozíciu musím odmietnuť.“ Ten chlap si len prekrížil ruky na hrudi a pochechtával sa. Nič nehovoril. Zaťal som päste a zamračil sa na neho. „ Ak je to všetko, odchádzam. Ospravedlňte ma!“ Zo stoličky som si zobral bundu a zamieril ku dverám. Nádej na zaplatenie všetkých dlhov je preč. Nezostávalo mi nič iné, jako prijať pomoc od profesora Murphyho. Mal by som byť vďačný, že je to taký dobrý človek a chce mi pomôcť.

„ Stoj!“ rozkázal mi drsný hlas. Zastavil som. „Dobre si to rozmysli. Naozaj si v pozícií, v ktorej si môžeš dovoliť odmietnuť moju ponuku? Buď prijímeš obe pozície alebo nedostaneš nič. Dúfam, že sme sa pochopili, Ben. Teraz už môžeš odísť.“ Bez toho, aby som mu venoval pohľad, som opustil kanceláriu.

Na druhý deň som prijal profesorovu ponuku. Profesor ešte v ten deň zaplatil môj dlh. Už prešli tri dni od oného incidentu, ale stále som toho chlapa nevedel vypudiť z mysle. Kto si myslel, že je? Navrhnúť niečo také… absurdné! Najhoršie bolo, že sa mi pohrával s myšlienkami. Prečo ho, sakra , neviem dostať zo svojej hlavy? Spomienka na jeho hlas mi zakaždým zvýši tep a ja musím zhlboka dýchať, aby som sa dostal pod kontrolu. To všetko sa mi určite deje zo stresu. Už mi z toho začína prepínať. Mal by som sa zamerať na štúdium, aby som nesklamal rodičov a nie sa starať o takéto kraviny.

Prišiel som do prednáškovej siene a sadol si na miesto. Držal som pevne zatvorené oči začiatku až do konca prednášky. Balil som si veci do tašky, keď som na krku zacítil horúci dych.

„ Do riti, West. Vystrašil si ma!“

Len sa škodoradostne zachechtal a už mi bral veci z rúk.

„Hýb sa, potrebujem kofeín,“ a kráčal preč. Ani nečakal na moju odpoveď. Zodvihol som sa zo stoličky a pomaly sa vydal za ním.

„ Ben! Na minútku,“ zvolal profesor. Zišiel som zo schodov a prešiel k jeho stolu, „dnes večer sa zastavte u mňa v kancelárií. Okolo šiestej, ak by to bolo možné. Vojdite rovno dnu.“

„Jasné, bez problémov. Zastavím sa.“ Usmial som sa išiel za Westom. Ten ma čakal pred budovou a netrpezlivo poklepkával nohou.

„Konečne! Čo ti to tak trvalo? To, aby človek nebral len tvoje veci, ale rovno teba celého.“ Zasmial som sa nad jeho rozčúlením. Nikto sa nemohol postaviť medzi kávu a Westa. Vlasy som si v rýchlosti zopol gumičkou. Vošli sme do univerzitnej kaviarne a objednali si kávu. Nerád som vyhadzoval peniaze, ale káva mi teraz prišla naozaj vhod.

***

Zaklopal som a vošiel do kancelárie.

„Dobrý večer.“ Síce sa v kancelárií svietilo, ale dnu nikto nebol. Zrejme si profesor niekam odbehol. Sadol som si do kresla a čakal. Prešlo asi dvadsať minút, kým profesor Murphy vošiel dnu.

„Ospravedlňte ma, musel som ešte niečo vybaviť.“

„To je v poriadku. Veď sa nič nestalo.“

Profesor odložil nejaké veci na stôl a oprel sa rukami o operadlá kresla. Ponoril som sa hlbšie do čalúnenia.

„Dozvedel som sa, že peniaze už nabehli na účet. Známky a skúšky sú už všetky nahlásené. Čaká sa už len na schválenie. Nemalo by to trvať dlhšie, ako pár dní. Takže sa už nemusíte strachovať.“

Zo srdca mi spadol obrovský kameň. Všetko sa nakoniec vyriešilo a ja som nemusel odísť zo školy. Spokojne som sa usmial na profesora. Úsmev ma však rýchlo prešiel. Pohľad do profesorovej tváre mi napovedal, že to nepôjde tak ľahko.

„Som rád, že ti odľahlo, Ben. Budem ti tykať, dobre? Chcem, aby si si uvedomil jednu vec. To, čo som pre teba spravil ma stálo veľa. Nebol to malý obnos peňazí a ja teraz budem musieť žiť z výplaty do výplaty. Moja manželka nebude šťastná, keď sa dozvie, že už nemôže rozhadzovať, ako si zmyslí. Nehovoriac o mojej milovanej dcérke, ktorá sa bude musieť uskromniť vo svojom vysokoškolskom živote. Povedz, ako mi to chceš vynahradiť?“

Zťažka som pregĺgol.

„Ak je to také zlé, môžem vám časť vrátiť. Ako som vravel, mám niečo našetrené. Určite vám to pomôže a neskôr doplatím zvyšok. Naozaj sa nechcem dostať do žiadnych problémov, pán profesor.“

„Ale, ale, Ben. Dohoda znela, že mi zaplatíš všetko naraz.“

Začal sa vo mne hromadiť hnev. Ten bastard to mal celé premyslené!

„ Ak nechcete, aby som vám dal peniaze, tak nechápem, kam tým mierite!“

Zamračil som sa na neho, ale ten nechutný úsmev mu z tváre nezmizol.

„Tvoj tón sa mi nepáči, Ben. Dávaj si pozor!“ Zamračil som sa ešte viac. Už je všetko zaplatené, takže čím sa mi tu vyhráža?

„Oh, to snáď nie, ty si si myslel, že si za vodou, čo?“ Nechutne sa zasmial. „Nezabudni na moje postavenie. Hoci je všetko zaplatené, stále to nie je schválené. Kedykoľvek to môžem zrušiť a ty vyletíš... A tá pôžička? Obávam sa, že by si ju nebol schopný zaplatiť. Úroky narastú a ty, ani tvoji úbohí rodičia si už nepomôžete. Myslím si, že vieš, čo od teba potrebujem. Je to na tebe, Ben. Rozhodni sa sám.“ Hovoril o rozhodovaní, pričom mi ani nedal na výber. Zahnal ma do kúta. Nemohol som uveriť, čo odomňa žiadal. Pohľad som zapichol do zeme a porazenecky zvesil ramená. Snažil som sa prísť na spôsob, ako sa tomu vyhnúť. Na nič som neprišiel.

„Si dobrý chlapec, Ben,“ pristúpil bližšie ku mne a rozopol si opasok. Pomaly začal sťahovať zips a ja som pri tom zvuku stuhol. Z hnusu mi naskočili zimomriavky. On to naozaj chcel. Bez toho, aby som zdvihol pohľad zo zeme som s odporom zobral do úst jeho penis. Každý jeho vzdych vo mne vyvolával väčšiu nechuť. Bolo mi z neho zle. Bolo mi zle zo mňa. Z toho, kam som sa dostal. Ako som to dopadol?! Chytil ma za vlasy a strčil mi svoj penis hlbšie do hrdla. Cítil som na sebe jeho pohľad.

„Si neskutočne sexy, Ben. Ani nevieš, ako dlho som si ťa takto predstavoval. Och, bože, áno! Pokračuj! Chcem ťa vidieť celého. Áno, urobíme sa spolu, čo ty na to, hmm? Bude to nádhera!“

Zamrzol som. Nedokázal som sa pohnúť. Tak veľmi som chcel odtiaľto utiecť. Nemohol som. Nemáš na výber, Ben. Musíš to urobiť. Čo to robíš?! Spamätaj sa. Sedíš tu ako sračka. Nedovoľ mu to. Máš na to, aby si sa mu vzoprel. Nemám. Nedokážem to. V mysli sa mi objavil obraz mojej rodiny. Ako by som im to mohol urobiť? Takúto hanbu si nezasúžia. Ako by som sa im pozrel do oči? Odhodil som poslednú štipku hrdosti, ktorá mi zostala.

„Poďme, Ben. Chcem vidieť, ako sa urobíš! Nezabudni, že to ja tu udávam pravidlá!“

So sebazaprením som pochoval zvyšok vlastnej vôle. Rozopol som si zips a chytil svoj penis do ruky. Od zlosti sa mi začali hromadiť v očiach slzy. Vzchop sa! Hádam nebudeš plakať! Neovládal som to. Bojoval som so slzami hnevu, zatiaľčo jeho telo sa začalo triasť v dôsledku prichádzajúceho orgazmu. Mne to ani na sekundu nehrozilo. Nedokážem to. Profesor začal rýchlejšie narážať do mojich úst. Začal vzdychať ešte hlasnejšie a plytšie. S hlasným výrikom sa mi spravil do úst a v tom momente mi výhrkla jediná slza, ktorú som nebol schopný udržať. Z chuti jeho semena mi prišlo zle a vyvrátil som obsah žalúdka do koša, ktorý stál hneď vedľa. Profesor ma prudko chytil pod krkom.

„Sklamal si ma. Vravel som ti predsa, že to urobíme spoločne! Za chyby sa platí,“ zacítil som silnú facku na pravom líci, „dúfam, že nabudúce sa už tejto chyby nedopustíš, nemám pravdu?“ tentoraz bola facka taká silná, až som spadol na zem. Zaťal som päste a vynaložil som všetku silu na to, aby som toho úchylného bastarda nezabil. „Teraz už vypadni! Očakávam ťa zajtra.“ Pomaly som vstal na nohy, zapol si nohavice a bez zaváhania som vyšiel dverami von z tejto nočnej mory, ktorá sa však pre mňa ešte neskončila. Bez hrdosti som kráčal do izby, pričom v mojej hlave bola len jedna myšlienka. Pomsta.

***

Takto to šlo niekoľko dní. Každé ráno sa mi čoraz menej chcelo vyliezať z izby a zaradiť sa do bežného života. Bol som znechutený a zahanebný. Bolo ťažké sa tváriť, že je všetko v poriadku. Najmä pred Westom. Ale ešte ťažšie pre mňa bolo sa udržať a neublížiť tomu starému debilovi. Chcel odomňa čím ďalej, tým viac. Jeho facky stále nepomáhali. Nikdy som sa pri ňom nespravil, aj keď sa veľmi snažil, aby ma zlomil.

Teraz som stál pred jeho kanceláriou o pol deviatej večer. Takto neskoro sa ešte nikdy nechcel stretnúť. Počas dňa nabehla platba, takže dnes sa končilo moje mučenie. Posledné dni som sa s nádejou upínal na tento deň. Už chcem, aby to celé skončilo. Otvoril som dvere a vošiel dnu. Zo zadu ma objali hnusné staré ruky. Jeho dych ma pošteklil na krku a moje svaly stuhli.

„Dobrý večer, Ben,“ jeho ruka prešla do môjho rozkroku, „dnes ťa poriadne ošukám, čo ty na to? Som si istý, že sa ti to bude páčit, však?“ Bolestivo zovrel ruku okolo môjho penisu. Z celej sily som ho odsotil preč.

„Preskočilo vám?! O čom to hovoríte?“ Môj tón ho zjavne nahneval. Silno ma chytil pod krkom a so zaťatými zubami prehovoril: „O tom, že ťa chcem poriadne pretiahnúť!“

„Pretiahnúť? Myslíte si, že to dovolím? Dnes mi prišla správa, že bolo všetko zaplatené a schválené. Už s tým nič neurobíte! Tým toto všetko skončí a ja vám tie peniaze vrátim tak, ako sme sa dohodli.“

Dlho na mňa upieral svoj pohľad. Zrazu sa presunul k svojmu notebooku a niečo na ňom naťukal. Obrátil monitor ku mne a spustil video, v ktorom som bol ja hlavným aktérom. Boli v ňom všetky zábery našich nechutných stretnutí. Avšak, Murpyho postava aj všetko naokol bolo vycenzúrované. Vidno bolo len mňa a cudzí mužský penis v mojich ústach. Do žíl mi začal prúdiť adrenalín.

„Dúfam, že si po tomto zmenil názor, Ben. Predsa nechceš, aby sa to dostalo do rúk tvojich rodičov. Alebo dokonca na interet. To by nebolo veľmi dobré, však? Takže teraz budeš robiť presne to, čo ti poviem, je to jasné?“ Ani na sekundu mi nenapadlo, že to bude natáčať. Z tohoto sa už nevykrútim. Bez pohnutia som stál na mieste, stále šokovaný tým, čo mi pomaly začalo dochádzať. Tento starý, úchylný chlap ma v rukách celý môj život. Sledoval som ho jako sa ku mne pomaly blíži s víťazným úsmevom na tvári. Kľakol si predomňa a začal mi rozopínať opasok. V tejto situácií som bol bezmocný. Nemohol som robiť nič, iba sa bezmocne prizerať. Zatvoril som oči a snažil sa ovládnuť hnev. Rozmýšľaj, Ben. Ako to video od neho dostaneš? Aj keby sa ti to podarilo vymazať, určite to má niekde zalohované. Moja myseľ sa zmenila na spleť nekompletných a nelogických myšlienok. Snažil som sa vymyslieť spôsob, ako to celé konečne ukončit, zatiaľčo Murphy kľačal predomnou a pchal si do hrdla môj penis.

„Máš tak hladkú kožu, Ben. Tvrdnem už len z toho.“ Nechutné. Naplo ma z jeho slov a z predstavy, čo všetko odoma bude chcieť teraz, keď ma má v hrsti. A v tom mi to napadlo. Dnes je pondelok. Čo keby som...? Nie, Ben, týmto si vôbec nepomôžeš. Predsa sa neupíšeš na niečo nechutné, aby si sa vyhol niečomu nechutnému, nie? Ale musel som to skúsiť. Celou silou som odstrčil profesora na zem a rozbehol sa preč.

 

„ Ben! BEN! … Okamžite sa vráť, počuješ?! Prisahám, ja to dám na internet!.. BEEEEN!!!“ Bežal som ďalej. Čo to robím? Ozaj sa chystám skočiť z blata do kaluže? Čo ak robím hlúposť? Ako mi to pomôže s tým videom? Splním ti každé želanie. To boli slová, ktoré ma nútili bežať ďalej.

***

V diaľke som videl ZENN. Bežal som rovno k vchodu. Pretláčal som sa medzi tancujúcim davom a snažil sa chytiť stratený dych. Schody som bral po dvoch. Vybehol som na chodbu k dverám, ktoré boli otvorené. Vošiel som rovno sdo kancelárie a našiel ho opretého o stôl. V ruke držal pohár a krúživými pohybmi výril zlatistú tekutinu.

„Mám dve podmienky,“ rovno som vychŕlil. Ten muž položil pohár na stôl a prekrížil si ruky na hrudi. Zostal ticho. „Prvá; nechcem o tom žiadne záznamy. Akoby som nikdy neexistoval. Nič som s tebou nemal. Chcem to na papieri, podpísané! A druhá; vybavíš, aby som s tým debilom nemusel šukať.“ Rozšírili sa mu zreničky. Prudko sa postavil a prešiel ku mne. Schytil ma pod krk a držal ma priklincovaného o stenu. Zodvihol ruku a ja som sa musel postaviť na špičky, aby som mohol dýchať.

„Šukať s kým?“

„S...s.. profesorom z mojej školy. Má videá.....a mám u..u..neho..dl-h.“ Do hlavy mi prestávala prúdiť krv a moje videnie sa začalo rozmazávať. Pozeral som sa mu do očí, ktoré boli ako oči šialenca. Nozdry mal rozšírené a prudko dýchal.

„ Ber to ako vybavenú vec!“ Pustil ma a ja som sa s kašľom zrútil na zem. Zdola som sledoval, ako si naprával kravatu.

„Volaj ma Derek.“

Zostal som na neho civieť. Musel som zle počuť. Osobná kurva? Chcel som na to niečo povedať,ale zostal som naozaj vyvedený z miery. Ten chlap nahodil samoľúby úsmev a palcom mi začal prechádzať po pere.

„Nebuď vystrašené, mačiatko. O svoje kurvičky sa starám dobre. Splním ti každé želanie.“ Konečne som sa spamätal. Odstrčil som jeho ruku a postavil som sa na nohy.

„Neviem, čo to má byť za vtip, ale ja som sem prišiel kvôli serióznemu pracovnému pohovoru! Takže, prosím, nerobte si zo mňa srandu. Prácu čašníka s radosťou prijímem. Ale druhú pozíciu musím odmietnuť.“ Ten chlap si len prekrížil ruky na hrudi a pochechtával sa. Nič nehovoril. Zaťal som päste a zamračil sa na neho. „ Ak je to všetko, odchádzam. Ospravedlňte ma!“ Zo stoličky som si zobral bundu a zamieril ku dverám. Nádej na zaplatenie všetkých dlhov je preč. Nezostávalo mi nič iné, jako prijať pomoc od profesora Murphyho. Mal by som byť vďačný, že je to taký dobrý človek a chce mi pomôcť.

„ Stoj!“ rozkázal mi drsný hlas. Zastavil som. „Dobre si to rozmysli. Naozaj si v pozícií, v ktorej si môžeš dovoliť odmietnuť moju ponuku? Buď prijímeš obe pozície alebo nedostaneš nič. Dúfam, že sme sa pochopili, Ben. Teraz už môžeš odísť.“ Bez toho, aby som mu venoval pohľad, som opustil kanceláriu.

Na druhý deň som prijal profesorovu ponuku. Profesor ešte v ten deň zaplatil môj dlh. Už prešli tri dni od oného incidentu, ale stále som toho chlapa nevedel vypudiť z mysle. Kto si myslel, že je? Navrhnúť niečo také… absurdné! Najhoršie bolo, že sa mi pohrával s myšlienkami. Prečo ho, sakra , neviem dostať zo svojej hlavy? Spomienka na jeho hlas mi zakaždým zvýši tep a ja musím zhlboka dýchať, aby som sa dostal pod kontrolu. To všetko sa mi určite deje zo stresu. Už mi z toho začína prepínať. Mal by som sa zamerať na štúdium, aby som nesklamal rodičov a nie sa starať o takéto kraviny.

Prišiel som do prednáškovej siene a sadol si na miesto. Držal som pevne zatvorené oči začiatku až do konca prednášky. Balil som si veci do tašky, keď som na krku zacítil horúci dych.

„ Do riti, West. Vystrašil si ma!“

Len sa škodoradostne zachechtal a už mi bral veci z rúk.

„Hýb sa, potrebujem kofeín,“ a kráčal preč. Ani nečakal na moju odpoveď. Zodvihol som sa zo stoličky a pomaly sa vydal za ním.

„ Ben! Na minútku,“ zvolal profesor. Zišiel som zo schodov a prešiel k jeho stolu, „dnes večer sa zastavte u mňa v kancelárií. Okolo šiestej, ak by to bolo možné. Vojdite rovno dnu.“

„Jasné, bez problémov. Zastavím sa.“ Usmial som sa išiel za Westom. Ten ma čakal pred budovou a netrpezlivo poklepkával nohou.

„Konečne! Čo ti to tak trvalo? To, aby človek nebral len tvoje veci, ale rovno teba celého.“ Zasmial som sa nad jeho rozčúlením. Nikto sa nemohol postaviť medzi kávu a Westa. Vlasy som si v rýchlosti zopol gumičkou. Vošli sme do univerzitnej kaviarne a objednali si kávu. Nerád som vyhadzoval peniaze, ale káva mi teraz prišla naozaj vhod.

***

Zaklopal som a vošiel do kancelárie.

„Dobrý večer.“ Síce sa v kancelárií svietilo, ale dnu nikto nebol. Zrejme si profesor niekam odbehol. Sadol som si do kresla a čakal. Prešlo asi dvadsať minút, kým profesor Murphy vošiel dnu.

„Ospravedlňte ma, musel som ešte niečo vybaviť.“

„To je v poriadku. Veď sa nič nestalo.“

Profesor odložil nejaké veci na stôl a oprel sa rukami o operadlá kresla. Ponoril som sa hlbšie do čalúnenia.

„Dozvedel som sa, že peniaze už nabehli na účet. Známky a skúšky sú už všetky nahlásené. Čaká sa už len na schválenie. Nemalo by to trvať dlhšie, ako pár dní. Takže sa už nemusíte strachovať.“

Zo srdca mi spadol obrovský kameň. Všetko sa nakoniec vyriešilo a ja som nemusel odísť zo školy. Spokojne som sa usmial na profesora. Úsmev ma však rýchlo prešiel. Pohľad do profesorovej tváre mi napovedal, že to nepôjde tak ľahko.

„Som rád, že ti odľahlo, Ben. Budem ti tykať, dobre? Chcem, aby si si uvedomil jednu vec. To, čo som pre teba spravil ma stálo veľa. Nebol to malý obnos peňazí a ja teraz budem musieť žiť z výplaty do výplaty. Moja manželka nebude šťastná, keď sa dozvie, že už nemôže rozhadzovať, ako si zmyslí. Nehovoriac o mojej milovanej dcérke, ktorá sa bude musieť uskromniť vo svojom vysokoškolskom živote. Povedz, ako mi to chceš vynahradiť?“

Zťažka som pregĺgol.

„Ak je to také zlé, môžem vám časť vrátiť. Ako som vravel, mám niečo našetrené. Určite vám to pomôže a neskôr doplatím zvyšok. Naozaj sa nechcem dostať do žiadnych problémov, pán profesor.“

„Ale, ale, Ben. Dohoda znela, že mi zaplatíš všetko naraz.“

Začal sa vo mne hromadiť hnev. Ten bastard to mal celé premyslené!

„ Ak nechcete, aby som vám dal peniaze, tak nechápem, kam tým mierite!“

Zamračil som sa na neho, ale ten nechutný úsmev mu z tváre nezmizol.

„Tvoj tón sa mi nepáči, Ben. Dávaj si pozor!“ Zamračil som sa ešte viac. Už je všetko zaplatené, takže čím sa mi tu vyhráža?

„Oh, to snáď nie, ty si si myslel, že si za vodou, čo?“ Nechutne sa zasmial. „Nezabudni na moje postavenie. Hoci je všetko zaplatené, stále to nie je schválené. Kedykoľvek to môžem zrušiť a ty vyletíš... A tá pôžička? Obávam sa, že by si ju nebol schopný zaplatiť. Úroky narastú a ty, ani tvoji úbohí rodičia si už nepomôžete. Myslím si, že vieš, čo od teba potrebujem. Je to na tebe, Ben. Rozhodni sa sám.“ Hovoril o rozhodovaní, pričom mi ani nedal na výber. Zahnal ma do kúta. Nemohol som uveriť, čo odomňa žiadal. Pohľad som zapichol do zeme a porazenecky zvesil ramená. Snažil som sa prísť na spôsob, ako sa tomu vyhnúť. Na nič som neprišiel.

„Si dobrý chlapec, Ben,“ pristúpil bližšie ku mne a rozopol si opasok. Pomaly začal sťahovať zips a ja som pri tom zvuku stuhol. Z hnusu mi naskočili zimomriavky. On to naozaj chcel. Bez toho, aby som zdvihol pohľad zo zeme som s odporom zobral do úst jeho penis. Každý jeho vzdych vo mne vyvolával väčšiu nechuť. Bolo mi z neho zle. Bolo mi zle zo mňa. Z toho, kam som sa dostal. Ako som to dopadol?! Chytil ma za vlasy a strčil mi svoj penis hlbšie do hrdla. Cítil som na sebe jeho pohľad.

„Si neskutočne sexy, Ben. Ani nevieš, ako dlho som si ťa takto predstavoval. Och, bože, áno! Pokračuj! Chcem ťa vidieť celého. Áno, urobíme sa spolu, čo ty na to, hmm? Bude to nádhera!“

Zamrzol som. Nedokázal som sa pohnúť. Tak veľmi som chcel odtiaľto utiecť. Nemohol som. Nemáš na výber, Ben. Musíš to urobiť. Čo to robíš?! Spamätaj sa. Sedíš tu ako sračka. Nedovoľ mu to. Máš na to, aby si sa mu vzoprel. Nemám. Nedokážem to. V mysli sa mi objavil obraz mojej rodiny. Ako by som im to mohol urobiť? Takúto hanbu si nezasúžia. Ako by som sa im pozrel do oči? Odhodil som poslednú štipku hrdosti, ktorá mi zostala.

„Poďme, Ben. Chcem vidieť, ako sa urobíš! Nezabudni, že to ja tu udávam pravidlá!“

So sebazaprením som pochoval zvyšok vlastnej vôle. Rozopol som si zips a chytil svoj penis do ruky. Od zlosti sa mi začali hromadiť v očiach slzy. Vzchop sa! Hádam nebudeš plakať! Neovládal som to. Bojoval som so slzami hnevu, zatiaľčo jeho telo sa začalo triasť v dôsledku prichádzajúceho orgazmu. Mne to ani na sekundu nehrozilo. Nedokážem to. Profesor začal rýchlejšie narážať do mojich úst. Začal vzdychať ešte hlasnejšie a plytšie. S hlasným výrikom sa mi spravil do úst a v tom momente mi výhrkla jediná slza, ktorú som nebol schopný udržať. Z chuti jeho semena mi prišlo zle a vyvrátil som obsah žalúdka do koša, ktorý stál hneď vedľa. Profesor ma prudko chytil pod krkom.

„Sklamal si ma. Vravel som ti predsa, že to urobíme spoločne! Za chyby sa platí,“ zacítil som silnú facku na pravom líci, „dúfam, že nabudúce sa už tejto chyby nedopustíš, nemám pravdu?“ tentoraz bola facka taká silná, až som spadol na zem. Zaťal som päste a vynaložil som všetku silu na to, aby som toho úchylného bastarda nezabil. „Teraz už vypadni! Očakávam ťa zajtra.“ Pomaly som vstal na nohy, zapol si nohavice a bez zaváhania som vyšiel dverami von z tejto nočnej mory, ktorá sa však pre mňa ešte neskončila. Bez hrdosti som kráčal do izby, pričom v mojej hlave bola len jedna myšlienka. Pomsta.

***

Takto to šlo niekoľko dní. Každé ráno sa mi čoraz menej chcelo vyliezať z izby a zaradiť sa do bežného života. Bol som znechutený a zahanebný. Bolo ťažké sa tváriť, že je všetko v poriadku. Najmä pred Westom. Ale ešte ťažšie pre mňa bolo sa udržať a neublížiť tomu starému debilovi. Chcel odomňa čím ďalej, tým viac. Jeho facky stále nepomáhali. Nikdy som sa pri ňom nespravil, aj keď sa veľmi snažil, aby ma zlomil.

Teraz som stál pred jeho kanceláriou o pol deviatej večer. Takto neskoro sa ešte nikdy nechcel stretnúť. Počas dňa nabehla platba, takže dnes sa končilo moje mučenie. Posledné dni som sa s nádejou upínal na tento deň. Už chcem, aby to celé skončilo. Otvoril som dvere a vošiel dnu. Zo zadu ma objali hnusné staré ruky. Jeho dych ma pošteklil na krku a moje svaly stuhli.

„Dobrý večer, Ben,“ jeho ruka prešla do môjho rozkroku, „dnes ťa poriadne ošukám, čo ty na to? Som si istý, že sa ti to bude páčit, však?“ Bolestivo zovrel ruku okolo môjho penisu. Z celej sily som ho odsotil preč.

„Preskočilo vám?! O čom to hovoríte?“ Môj tón ho zjavne nahneval. Silno ma chytil pod krkom a so zaťatými zubami prehovoril: „O tom, že ťa chcem poriadne pretiahnúť!“

„Pretiahnúť? Myslíte si, že to dovolím? Dnes mi prišla správa, že bolo všetko zaplatené a schválené. Už s tým nič neurobíte! Tým toto všetko skončí a ja vám tie peniaze vrátim tak, ako sme sa dohodli.“

Dlho na mňa upieral svoj pohľad. Zrazu sa presunul k svojmu notebooku a niečo na ňom naťukal. Obrátil monitor ku mne a spustil video, v ktorom som bol ja hlavným aktérom. Boli v ňom všetky zábery našich nechutných stretnutí. Avšak, Murpyho postava aj všetko naokol bolo vycenzúrované. Vidno bolo len mňa a cudzí mužský penis v mojich ústach. Do žíl mi začal prúdiť adrenalín.

„Dúfam, že si po tomto zmenil názor, Ben. Predsa nechceš, aby sa to dostalo do rúk tvojich rodičov. Alebo dokonca na interet. To by nebolo veľmi dobré, však? Takže teraz budeš robiť presne to, čo ti poviem, je to jasné?“ Ani na sekundu mi nenapadlo, že to bude natáčať. Z tohoto sa už nevykrútim. Bez pohnutia som stál na mieste, stále šokovaný tým, čo mi pomaly začalo dochádzať. Tento starý, úchylný chlap ma v rukách celý môj život. Sledoval som ho jako sa ku mne pomaly blíži s víťazným úsmevom na tvári. Kľakol si predomňa a začal mi rozopínať opasok. V tejto situácií som bol bezmocný. Nemohol som robiť nič, iba sa bezmocne prizerať. Zatvoril som oči a snažil sa ovládnuť hnev. Rozmýšľaj, Ben. Ako to video od neho dostaneš? Aj keby sa ti to podarilo vymazať, určite to má niekde zalohované. Moja myseľ sa zmenila na spleť nekompletných a nelogických myšlienok. Snažil som sa vymyslieť spôsob, ako to celé konečne ukončit, zatiaľčo Murphy kľačal predomnou a pchal si do hrdla môj penis.

„Máš tak hladkú kožu, Ben. Tvrdnem už len z toho.“ Nechutné. Naplo ma z jeho slov a z predstavy, čo všetko odoma bude chcieť teraz, keď ma má v hrsti. A v tom mi to napadlo. Dnes je pondelok. Čo keby som...? Nie, Ben, týmto si vôbec nepomôžeš. Predsa sa neupíšeš na niečo nechutné, aby si sa vyhol niečomu nechutnému, nie? Ale musel som to skúsiť. Celou silou som odstrčil profesora na zem a rozbehol sa preč.

 

„ Ben! BEN! … Okamžite sa vráť, počuješ?! Prisahám, ja to dám na internet!.. BEEEEN!!!“ Bežal som ďalej. Čo to robím? Ozaj sa chystám skočiť z blata do kaluže? Čo ak robím hlúposť? Ako mi to pomôže s tým videom? Splním ti každé želanie. To boli slová, ktoré ma nútili bežať ďalej.

***

V diaľke som videl ZENN. Bežal som rovno k vchodu. Pretláčal som sa medzi tancujúcim davom a snažil sa chytiť stratený dych. Schody som bral po dvoch. Vybehol som na chodbu k dverám, ktoré boli otvorené. Vošiel som rovno sdo kancelárie a našiel ho opretého o stôl. V ruke držal pohár a krúživými pohybmi výril zlatistú tekutinu.

„Mám dve podmienky,“ rovno som vychŕlil. Ten muž položil pohár na stôl a prekrížil si ruky na hrudi. Zostal ticho. „Prvá; nechcem o tom žiadne záznamy. Akoby som nikdy neexistoval. Nič som s tebou nemal. Chcem to na papieri, podpísané! A druhá; vybavíš, aby som s tým debilom nemusel šukať.“ Rozšírili sa mu zreničky. Prudko sa postavil a prešiel ku mne. Schytil ma pod krk a držal ma priklincovaného o stenu. Zodvihol ruku a ja som sa musel postaviť na špičky, aby som mohol dýchať.

„Šukať s kým?“

„S...s.. profesorom z mojej školy. Má videá.....a mám u..u..neho..dl-h.“ Do hlavy mi prestávala prúdiť krv a moje videnie sa začalo rozmazávať. Pozeral som sa mu do očí, ktoré boli ako oči šialenca. Nozdry mal rozšírené a prudko dýchal.

„ Ber to ako vybavenú vec!“ Pustil ma a ja som sa s kašľom zrútil na zem. Zdola som sledoval, ako si naprával kravatu.

„Volaj ma Derek.“